Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/331/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: O., zast. JUDr.JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o náhradu škody a uloženie povinnosti uzavrieť zmluvy, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Dňa 06.07.2015 bola Okresnému súdu Žilina doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému o zaplatenie sumy 3.335,50 Eur s príslušenstvom a o uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť zmluvy so žalobcom - Zmluvu o doplatku na obdobie roka 2015 a Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na obdobie roka 2015 a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je výrobcom elektrickej elektriny a je vlastníkom zariadenia na výrobu el.energie, ktoré bolo uvedené do prevádzky dňa 15.12.2010. V zariadení žalobca vyrába elektrinu s právom na podporu, ktorá žalobcovi nebola poskytnutá z dôvodu, že do 15.08.204 nebol žalovanému doručený doklad o preukázaní splnenia oznamovacej povinnosti na rok 2015. Žalobca každý rok uzatváral so žalovaným zmluvu o doplatku a o výkupe elektriny na krytie strát, v ktorých je upravená podpora. Prílohou zmlúv je rozhodnutie URSO, ktorým je stanovená cena elektriny a z ktorého vyplýva aj predpokladané množstvo elektriny vyrobené v zariadení v roku 2015. Žalobca zaslal dňa 29.05.2014 URSO hlásenie, ktorým splnil oznamovaciu povinnosť, ale žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 a 26.01.2015 oznámil, že nemá nárok na podporu, nakoľko porušil zákonné povinnosti, ale bez ich špecifikácie. Následne žalovaný vrátil žalobcovi zmluvu o doplatku a o výkupe elektriny na krytie strát nepodpísané z dôvodu porušenia povinnosti zo strany žalobcu. Poukázal na § 18e ods.1 zák.č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého sa sankcia straty podpory na príslušný rok nevzťahuje na žalobcu a preto postup žalovaného je nezákonný. Keďže žalovaný neuzavrel so žalobcom zmluvy, tak na strane žalobcu v období od 01.01.2015 do 30.06.2015 vznikla konaním žalovaného škoda vo výške 3.335,50 Eur, ktorá pozostáva zo sumy podpory, ktorú by bol žalobca získal, pokiaľ by s ním žalovaný riadne uzavrel dané Zmluvy pre celý rok 2015 - žalobca od 01.01.2015 do 30.06.2015 dodal elektrinu bez zmluvného pokrytia v objeme 7,744 MWh x 430,72 Eur - suma, ktorá bola žalobcovi priznaná za 1 MWH rozhodnutím URSO zo dňa 17.04.2014, č. 1654/2014/E-OZ, t.j. celková suma predstavuje 3.335,50 Eur. Žalobca doplnil/opravil petit žaloby podaním zo dňa 08.12.2017 na výzvu súdu tak, že doplnil prílohy ako znenia Zmlúv, ktoré žiadal uzavrieť. (l.č. 82 a nasl.)

2. Následne súd po vykonaní procesných úkonov v zmysle nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie. Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd mal zistené, že žalobca je výrobcom elektriny v zariadení umiestneného na pozemkoch parc. KNC T. a do prevádzky bolo uvedené dňa 15.12.2010. Žalobcovi ako regulovanému subjektu na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava zo dňa 17.01.2014, č. 1654/2014/E-OZ bola na roky 2014 až 2025 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 430,72 Eur/MWh. Dané skutočnosti medzi stranami konania boli nesporné.

4. Výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie podlieha zákonu č. 250/2012 Z.z. a je podporovaná doplatkom, ktorý bol stanovený na roky 2014 až 2026 v zmysle § 8 Vyhlášky č. 221/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cena regulácie v elektroenergetike. Tento doplatok si regulovaný subjekt, teda v danom prípade žalobca, musí uplatniť u prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, t.j. u žalovaného a u URSO.

5. Žalobca mal za predchádzajúci rok, t.j. za rok 2014, uzavretú so žalovaným Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX a Zmluvu o doplatku č. XXX/XXXX/D.. Zmluvy boli uzatvorené na 1 rok - pre rok 2014. (l.č. 19, 22)

6. Žalobca požiadal žalovaného o uzavretie daných zmlúv aj pre rok 2015. Žalovaný mu listom zo dňa 17.12.2014 oznámil, že stratil právo na uplatnenie podpory pre rok 2015 z dôvodu nesplnenia zákonných povinností a teda nie je možné zmluvy uzavrieť. Žalobca s týmto nesúhlasil, nakoľko mal za to, že v plnom rozsahu splnil všetky zákonné povinnosti vzhľadom na rozhodnutie URSO, z ktorého vyplýva predpoklad výroby na roky 2014-2025 a zákon nestanovuje formu oznámenia, ani doloženia produkcie na rok 2015. Preto trval na uzavretí zmlúv zo strany žalovaného. (l.č. 12-15)

7. Žalobca trval na tom, že zákonom stanovené povinnosti splnil tým, že žalovanému zaslal Zmluvy na podpis a k nim priložili cenové rozhodnutie URSO na roky 2014-2025 a preto písomne oznámili aj URSO, aj žalovanému. Žalobca trval na tom, že svoju notifikačnú povinnosť splnil tým, že mu bolo vydané rozhodnutie URSO č. 1654/2014/E-OZ zo dŃa 17.01.2014, z ktorého má vyplývať aj množstvo elektriny vyrobené v jeho výrobnom zariadení v rokoch 2014-2025 a splnenie notifikačnej povinnosti vyplýva vraj aj z uzatvorenej zmluvy o doplatku č. XXX/XXXX/D a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/ XXXX, ktorej súčasťou je aj predpoklad výroby elektriny na roky 2014-2025.

8. Žalovaný zotrval na svojom stanovisku, že žalobca nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm.c) zák.č. 309/2009 Z.z. a listiny‚ ktoré žalobca predložil, t.j. Rozhodnutie URSO o schválení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku a Potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané URSO-m, nepovažuje za dokumenty pre splnenie požadovanej povinnosti, nakoľko ide o rozhodnutie štátneho orgánu, ktorým by žalobca nahradil svoju vôľu. Zároveň trval na tom, že sankcia uložená v § 4 ods.3 cit.zák. sa vzťahuje aj na žalobcu s poukazom na konštatovanie ÚS SR ohľadom nepravej retroaktivity v náleze ÚS SR č. PL ÚS 50/2015, keď priamo povedal, že je prípustná nepravá retroaktivita a je toto možné a dokonca je to žiaduce s ohľadom na verejno- právny záujem. Tvrdenie žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností, t.j. zmlúv o doplatku a p výkupe elektriny na krytie strát, považuje za účelové a nemožno nimi obísť zákonnú povinnosť žalobcu podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. URSO vychádza pri stanovení TPS tarify potrebnej na správne určenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytnutie podpory práve z oznámení výrobcov elektriny podľa § 4 ods.2 písm.d) cit.zák., a preto splnenie tejto povinnosti nemôže byť nahradené onou písomnosťou. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že výrobcovia elektriny môžu v priebehu 15-ročného obdobia, na ktoré im bolo cenové rozhodnutie vydané, z rôznych nepredvídateľných dôvodov vyrobiť elektriny viac, ako uviedli vo svojej žiadosti alebo naopak túto úplne prestať vyrábať a právo na podporu si neuplatniť. Teda tým, že žalobca nesplnil svoju povinnosť, nastala situácia ex lege, že nebolo možné výrobné zariadenie žalobcu zaradiť do systému podpory v roku 2015.

9. Súdu nebol predložený list, ktorým žalobca žiadal žalovaného o uzavretie požadovaných Zmlúv, avšak medzi stranami nebolo sporné, že toto požadoval, pričom žalovaný písomne listom zo dňa 17.12.2014 a 26.01.2015 oznámil žalobcovi, že nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť, v dôsledku čoho stratil nárok na podporu pre rok 2015 a žalobca sa voči tomu odvolal listom zo dňa 18.02.2015 (l.č. 14-15) a požadoval uzavretie zmlúv, ktoré žalovaný vrátil.

10. Podľa § 4 ods.1, 2 zák.č. 309/2009 Z.z. (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona.

11. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení do 31.12.2013 právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).

12. Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 309/2009 Z.z. v znení od 01.01.2014 výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

13. Teda od 01.01.2014 bola sankcia rozšírená na nesplnenie ktorejkoľvek povinnosti v ods.2 a sankcia nielen vo forme straty práva na odber, ale aj na doplatok. Účelom novej právnej úpravy bolo prijať ustanovenie, obsahom ktorého by bola strata podpory na jeden rok v prípade nesplnenia si povinnosti výrobcu elektriny a to tak, že keď nepredloží potvrdenie o pôvode elektriny, neoznámi charakteristiky svojej dodávky alebo neoznámi uplatnenie si podpory v ustanovenom termíne. V zmysle citovaných zákonných ustanovení postačuje pre aplikáciu sankcie stanovenej zákonom nesplnenie čo i len jednej povinnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nejde o žiadne rozhodnutie žalovaného o sankcii, nakoľko sankcia je stanovená zákonom, ktorý je každý povinný dodržiavať, teda aj žalovaný.

14. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sankcia podľa § 4 ods.3 cit.zák. sa na neho nevzťahuje s poukazom na § 18e cit.zák., súd sa nestotožňuje s jeho názorom z nasledovných dôvodov:

15. Podľa § 18e ods.1 zák.č. 309/2009 Z.z. podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.

16. Citované zákonné ustanovenie je prechodným ustanovením k úpravám účinným od 01.01.2014. Je však nutné ho vykladať podľa výkladových pravidiel a preto je nutné konštatovať, že dané ustanovenie sa týka podmienok podpory, ktoré sú zakotvené v § 3 cit.zák. Pokiaľ žalobca vykladá, že v zmysle tohto ustanovenia sa sankčné ustanovenie § 4 ods.3 nevzťahuje na zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014, takýto názor je nesprávny, nakoľko § 4 stanovuje práva a povinnosti so sankčným mechanizmom v prípade ich porušenia, avšak samotné podmienky výroby elektriny sú stanovené v § 3 a pre zariadenia uvedené do prevádzky pred 1.januárom 2014 platí úprava podmienok podpory stanovených pred 01.01.2014 v zmysle § 18e. S týmto sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR vo svojom náleze PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 tak, že ustanovenie zákona o podpore v § 4 ods. 2 sú relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky a kedy môžu podporu uplatňovať a zároveň povedal aj to, že tento postih a sankčný mechanizmus na stratu podpory je oprávnený, je dôvodný a je žiaduci. Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 50/2015-148 skonštatoval, že dané ustanovenie nie je v rozpore s Ústavou SR a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

17. Predmet a účel zákona o podpore OZE je koncentrovane vyjadrený v § 1 cit.zák., podľa ktorého zákon predovšetkým stanovuje 1. Spôsob podpory a podmienky výroby a 2. Práva a povinnosti výrobcov. V zmysle § 3 cit.zák. podpora sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Stanovené sú práva výrobcov, na ktoré nadväzujú ich povinnosti uvedené v § 4 ods.2 cit.zák. Na ustanovenie § 4 ods.2 cit.zák. je sankčný mechanizmus pre prípadné porušenie tam uvedených povinností (na rozdiel od porušenia povinností stanovených v § 4 ods.4 až 7). Je nutné zdôrazniť, že ide o povinnosti, ktoré zákon o podpore OZE ukladal výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie už podľa pôvodného znenia (tieto ustanovenia sú účinné od 01.01.2010) a povinnosť ustanovenú v § 4 ods.2 písm.d) majú výrobcovia od 01.03.2013. Účelom § 4 ods.3 cit.zák. už podľa jeho pôvodného znenia bolo ustanoviť právne dôsledky nesplnenia niektorých povinností, ktoré tento zákon výrobcom elektriny ukladá. Novelizáciou zákona o podpore OZE vykonanou zákonom č. 382/2013 Z.z. došlo s účinnosťou od 01.01.2014 „len“ k zmene, resp. rozšíreniu týchto právnych dôsledkov a to nielen strata práva na odber elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, ale aj práva na tzv. doplatok. ÚS SR vo svojom náleze vyslovil, že ide o špecifickú sankciu, ktorá má súkromnoprávny charakter. ÚS SR zdôraznil, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd SR v prvom rade poukázal na právny názor, podľa ktorého je princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov. S princípom právnej istoty je v podmienkach materiálneho právneho štátu nerozlučne spätý aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou zárukou ochrany práv fyzických osôb a právnických osôb a ich právnej istoty as treba ho považovať za jeden z definičných znakov právneho štátu.

18. K problematike retroaktívneho pôsobenia noriem sa ústavný súd už mnohokrát vyjadroval vo svojej doterajšej judikatúre, pričom usiluje sa o dôsledné rozlišovanie medzi pravou a nepravou retroaktivitou, a to predovšetkým z toho dôvodu, že nepravú retroaktivitu v prípadoch, ak existujú „závažné dôvody všeobecného záujmu, ktoré si môže vyžiadať alebo odôvodniť prelomenie zákazu spätnej pôsobnosti v prospech slobodnej tvorby právnej úpravy zo strany zákonodarcu“ (PL. ÚS 3/00), považuje z ústavného hľadiska za prípustnú, a to aj s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, napr. Mellacher v. Rakúsko, rozsudok z 19.12.1989, bod 51. Za nepravú retroaktivitu Ústavný súd SR v zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje stav, v ktorom nová právna úprava nevytvára žiadne právne účinky smerujúce pred deň nadobudnutia účinnosti, avšak kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jej účinnosti, v dôsledku čoho môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím. (PL. ÚS 38/99, PL. ÚS 28/00). O nepravú retroaktivitu ide aj v prípade, ak zákon uzná skutkové podstaty alebo právne skutočnosti, ktoré vznikli počas účinnosti skoršieho zákona, súčasne však prináša určité zmeny právnych následkov, ktoré s nimi súvisia, pokiaľ tieto právne následky v čase nadobudnutia tohto nového zákona ešte nenastali (PL. ÚS 3/00). Ústavný súd sa vyjadril, že je celkom prirodzené a legitímne, ak zákonodarca viaže poskytnutie tejto podpory na

dôsledné dodržiavanie povinností ustanovených zákonom o podpore OZE výrobcami elektriny. Ústavný súd zastáva zároveň názor, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods.3 cit.zák. je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z čl. 1 ods.1 ústavy z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce.

19. Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že žalobca bol povinný splniť povinnosti podľa § 4 ods.2 v roku 2014, aby nestratil právo na odber a doplatok pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015. Žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák.

20. Zároveň súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 3 zák.č. 309/2009 Z.z. upravuje spôsob a podmienky podpory výroby elektriny, teda upravuje, aké podmienky podpory výroby musia byť splnené. Ustanovenie § 3 nemožno zamieňať s ust. § 4 cit.zák., ktorý stanovuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Teda výrobca musí splniť určité podmienky, aby mal zabezpečenú podporu výroby. Zároveň výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky podľa § 3, následne má určité práva a povinnosti uložené v § 4 cit. zák. a pokiaľ ich nesplní, je zákonom daná sankcia, a to od 01.01.2014 strata práva na podporu na nasledujúci kalendárny rok.

21. Súd opakovane zdôrazňuje na logický a gramatický výklad, podľa ktorého ustanovenie § 3 cit. zák. upravuje podmienky, ktoré treba splniť, aby výrobca sa vôbec stal subjektom s právom na podporu. Pokiaľ podmienky splní, musí následne plniť povinnosti v zmysle § 4 cit. zák. a v prípade porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu je zákonom daná sankcia, o ktorej nie je potrebné osobitne rozhodovať, sankcia je daná zákonom. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že § 18e cit.zák. sa týka aj § 4 cit. zák. a má za to, že žalobca sa mylne domnieva, že ustanov. § 4 cit.zák. sú tiež podmienky. Ustanovenie § 4 stanovuje povinnosti, ktoré musí plniť výrobca, pokiaľ splnil podmienky v zmysle § 3. Názor žalobcu je tak v rozpore s logickým a gramatickým výkladom, nakoľko dané znenie iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny, v prípade zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu, a to po tom, ako žalobca už sa takým subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú žalobcu v zmysle § 18e, ale už len nových subjektov. To však neznamená, že žalobca nemusí plniť povinnosti v zmysle § 4 pod hrozbou sankcie. Dané povinnosti boli stanovené aj pred predmetnou novelou, avšak bez sankčného mechanizmu a mnohí výrobcovia spĺňajúci podmienky podľa § 3 tieto povinnosti neplnili. Preto bol zavedený sankčný mechanizmus od 01.01.2014. S uvedeným sa totožne vysporiadal aj Ústavný súd SR, ktorý považoval zavedenie sankčného mechanizmu za vyžadujúce a platí pre všetky subjekty bez rozdielu, pričom poukázal na prípustnosť nepravej retroaktivity. (nálezom PL. ÚS 50/2015-148)

22. S poukazom na uvedené skutočnosti súd vyslovil záver, že sankčný mechanizmus sa aplikuje aj na žalobcu v prípade nesplnenia zákonom stanovených povinností, a to ktorejkoľvek.

23. Nemožno ani konštatovať, že žalobca si povinnosť splnil doručením Rozhodnutia URSO zo 17.01.2014, ktorým bola schválená pevná cena pre roky 2014-2025, nakoľko hoci žalobca má vydané rozhodnutie o cene na roky 2014 až 2025 a má teda právo na podporu, tak bez splnenia ďalších zákonných povinností ho stráca na nasledujúci rok. Je treba povedať, že to samotné ustanovenie zákona, ktoré ukladá povinnosť oznamovať žalobcovi, tak toto je jednoznačné v tom, že je povinný žalobca robiť minimálne dva úkony, jednak oznámiť uplatnenie podpory a zároveň oznámiť a uviesť predpokladané množstvo.

24. Žalobca argumentoval, že žalovaný bol povinný uzavrieť určitý právny akt, ktorý však neuzavrel s poukazom na § 4 ods.3 cit.zák. Žalobca však trvá na tom, že žalovaný nesprávne vykladá dané zákonné ustanovenie, nakoľko žalobca spĺňa podmienky a novela citovaného zákona, ktorá nadobudla účinnosť od 01.01.2014, nemala dopad na výšku podpory, ktorú mal získať a konaním žalovaného bol teda ukrátený. Postup žalovaného tak považuje za nezákonný, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda vo výške 3.335,50 Eur s prísl., ktorá pozostáva zo sumy podpory, ktorú by bol žalobca získal v období od 01.01.2015 do 30.06.2015, pokiaľ by s ním žalovaný uzavrel dané Zmluvy, keďže od 01.01.2015 do 30.06.2015 dodal žalobca elektrinu bez zmluvného pokrytia v objeme 7,744 MWh x 430,72 Eur - suma, ktorá bola žalobcovi priznaná za 1 MWh rozhodnutím URSO zo dňa 17.01.20014, č. 1654/2014/E-OZ, t.j. celková suma 3.335,50 Eur.

25. Súd dospel k záveru, že žalobca musí dané povinnosti splniť každý rok, čo vyplýva aj zo znenia § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., podľa ktorého má dôjsť k splneniu povinnosti vždy k 15.augustu na nasledujúci kalendárny rok. Teda je potrebné, aby žalobca plnil povinnosti k určitému dátumu, aby získal podporu,... na nasledujúci rok. Ide teda o opakovanú činnosť, o každoročne opakovanú povinnosť, pokiaľ si žalobca uplatňuje podporu. Predsa tým, že zákonom je uložená povinnosť každoročne predkladať

- oznamovať dané skutočnosti, vyvracia názor žalobcu a je možné z toho vyvodiť, že zákonodarca nemal na mysli predkladať každoročne tú istú listinu vydanú v roku 2014 na obdobie do roku 2025. Taktiež toto vyplýva aj z toho, že dané rozhodnutie a potvrdenie je vydané URSOm a je nelogické, aby zákonodarca stanovil povinnosť predkladať každoročne tieto listiny aj URSOu, ktoré sám vydal. Z toho logicky vyplýva, že nutne musí ísť o iné listiny, o oznámenie údajov žalobcu, nie o rozhodnutia vydané URSOm. Žalobca musí prejaviť vôľu a požadované má byť oznamované samotným žalobcom, nie teda predložením URSO-u a žalovanému rozhodnutia vydané URSO-m. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) cit.zák. jednoznačne hovorí, že ide o opakovanú činnosť oznamovania alebo opakovanú povinnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, komu smeruje tá vôľa a v akom rozsahu. To, že žalobca má právo na uplatnenie podpory, neznamená, že cenové rozhodnutie štátneho orgánu, v tomto prípade regulačného úradu, môže toto jeho konanie nejakým spôsobom nahradiť. Čiže doručením cenového rozhodnutia, či samotným vydaním takého rozhodnutaia, nebola splnená táto notifikačná povinnosť. Dané listiny sú dôkazom toho, že žalobca je výrobcom s právom na podporu a že sú mu stanovené určité skutočnosti pre obdbobie 2014-2025 fugovania na trhu. Nenahrádzajú však skutočnosti, ktoré je žalobca povinný oznamovať každoročne, a to žalovanému a aj URSO-u, ktorý dané rozhodnutia vydal, čo je aj logické vzhľadom na zákonom uloženie oznamovacej povinnosti „autorovi“ daných rozhodnutí. Nenahrádzajú ani uložené povinnosti žalobcovi v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. Žalobca ako výrobca s právom podpory musí dané skutočnosti oznamovať každoročne a tak on sám musí prejavovať vôľu, musí ísť o jeho oznámenie, nie o rozhodnutie nejakéhgo orgánu ako napr. URSO. Právny dopad nesplnenia právnej povinnosti je v § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. jednoznačný, teda žalobca si nemôže na nasledujúci kalendárny rok uplatniť podporu. Táto nemožnosť uplatnenia podpory je daná zo zákona, teda ex lege a je to len na nasledujúci kalendárny rok, nie je to počas celej doby trvania podpory, počas ktorej platí aj toto cenové rozhodnutie. Treba zdôrazniť, že jedna vec je oznámenie o uplatnení podpory, čo je úkon voči žalovanému a voči regulačnému úradu a druhá vec je vydať rozhodnutie o cene, teda cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode. Je treba povedať, že cenové rozhodnutie a potvrdenie o pôvode sú dokumenty, ktoré vydáva regulačný úrad pre výrobcu a preukazujú len to, že má právo si podporu uplatniť, teda nemusí, ale môže. Vzhľadom k tomu, že tieto dokumenty boli v minulosti vydávané s rôznou dobou platnosti, vždy sa zo strany žalovaného vyžadovali k samotnej zmluve ako k druhému kroku preukázania, či to právo je alebo nie je. Totiž zákon o podpore pripúšťa, že ak vydal regulačný úrad potvrdenie o pôvode, môže takéto potvrdenie o pôvode zrušiť. Rovnako zákon pripúšťa aj zrušenie rozhodnutia o cene.

26. Zákon ukladá povinnosť výrobcovi, aby prejavil svoju vôľu smerom voči žalovanému a aj voči regulačnému úradu tým, že oznámi každý rok vôľu, že si chce uplatniť podporu, že má záujem, o akú podporu sa jedná, či podporu doplatkom alebo odberom elektriny na straty a zároveň s týmto oznámením o uplatnení podpory uvedie aj predpokladané množstvo dodanej elektriny, pričom aj z dôvodovej správy vyplýva, prečo je táto povinnosť v zákone ustanovená. Je pravdou, že mnohí výrobcovia si tieto povinnosti v minulosti neplnili, ignorovali ich a z toho dôvodu bola k tejto povinnosti doplnená sankcia alebo ako to nazval Ústavný súd SR: „sankčný mechanizmus pre neplnenie tejto povinnosti“, ktorý rovnako bol Ústavným súdom SR vyhodnotený ako prípustný a správny a nebol v tomto vyslovený nesúlad zákona s Ústavou SR. Pokiaľ žalobca tvrdí, že splnil si oznamovaciu povinnosť, ako aj to, že ustanovenie § 4 ods.3 cit.zák. sa nevzťahuje na neho, súd sa s tým nestotožňuje, nakoľko ak žalobca má prejaviť vôľu tým, že pošle dokument, ktorý vydal regulačný úrad - potvrdenie o pôvode alebo cenové rozhodnutie, predsa takýto dokument, ktorý si vie každý pozrieť aj na stránke úradu, nemôže byť niečím, čím sa prejavuje vôľa alebo povinnosť zákona výrobcu. Aj Ústavný súd SR povedal jednoznačne, že v tomto spore vzťah medzi žalobcom a žalovaným je súkromno-právny, je to nepochybné, je to obchodno-právny vzťah a rovnako je nepochybné, že žalovaný ako prevádzkovateľ sústavy distribučnej nevystupuje, ani nevystupoval nikdy ako správny orgán. Pri plnení zákona o podpore nevystupuje prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy ako správny orgán. Zákonné ustanovenia ukladajú žalobcovi splniť konkrétne povinnosti a to každoročne a z ktorých má jednoznačne vyplývať požadované. Žiadna taká listina s konkrétnym obsahom nebola predložená a to bez ohľadu na to, že taká listina by bola pre každý rok rovnaká. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o tom, že povinnosť v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. bola splnená. Je síce pravdou, že nie je stanovená žiadna forma - formulár, avšak je nepochybné,

že pokiaľ žalobca niečo má predložiť/oznámiť, má to byť nezameniteľné, zrozumiteľné, špecifikované, konkretizované a jednoznačné. Nič z toho však z predložených listín nevyplýva. Predložil listiny vydané URSO-m jednorazovo, pričom dané rozhodnutia preukazujú splnenie podmienok výrobcu s právom na podporu a už od neho závisí, či si ju uplatní a či bude vystupovať na danom trhu. Ale je neprípustné, až absurdné, aby tieto listiny boli predkladané za účelom splnenia povinnosti podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. a dokonca aby ich žalobca predkladal tomu, kto ich dokonca aj vydal. Zákon jednoznačne stanovuje a vyžaduje predkladanie oznámenia daných skutočností žalobcom a to každoročne a v zmysle výkladových pravidiel sa nemyslí každoročné predkladanie daných rozhodnutí vydaných URSO-m.

27. Súd poukazuje na to, že cenové rozhodnutie URSOa určuje cenu pre výpočet doplatku a ten doplatok sa pre každý rok osobitne mení v čase v závislosti na rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o výške ceny elektriny na straty. Takže jednorazovým splnením, jednorazovým predložením tohto dokladu nemožno považovať za splnenú každoročne cyklicky sa opakujúcu povinnosť ukladanú zákonom. Skutočnosť, že žalobca je povinný tú povinnosť plniť každoročne, je dané práve aj tým, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhoduje o cene za elektrinu na straty každoročne, resp. v čase to rozhodnutie mení. Z tohto dôvodu je povinný žalobca tú povinnosť plniť každoročne, a to voči úradu, ako aj voči regionálnej distribučnej sústave.

28. Súd zdôrazňuje, že žalobca je právnická osoba s predmetom podnikania - výroba elektriny, pričom na vyrobenú elektrinu si žalobca môže uplatniť právo na podporu odberom elektriny na straty a podporu doplatkom po dobu 15 rokov a rovnako počas tejto doby má právo na pripojenie do distribučnej sústavy žalovaného. Žalobca má pri svojom podnikaní po dobu 15 okov „garantované“ výnosy za vyrobenú elektrinu a to bez ohľadu na trhové, sociálne a ekonomické podmienky, pričom žalobca sa môže kedykoľvek rozhodnúť o uplatnení podpory alebo predaji vyrobenej elektriny za trhové ceny. Je na rozhodnutí žalobcu, kedy a za akých podmienok bude prevádzkovať zdroj na výrobu elektriny a kedy a v akom rozsahu si uplatní výrobca elektriny právo na podporu. Z tohto hľadiska možno konštatovať, že žalobca má na trhu výroby elektriny konkurenčnú výhodu oproti iným výrobcom elektriny tým, že má garantované výnosy za vyrobenú elektrinu a môže sa rozhodnúť o uplatnení alebo neuplatnení práva na podporu.

- teda je na samotnom žalobcovi, či si uplatní právo na podporu za konkrétny rok. Predloženie rozhodnutia URSOa, či jeho potvrdenie vydané na obdobie cca 15 rokov predsa nie je prejavom vôle žalobcu. Žalobca má právo každoročne sa rozhodnúť, či si právo na podporu uplatní, ktoré má síce garantované, ale je na ňom, či ho využije a teda, či si ho uplatní. Podľa toho, či si ho uplatní alebo nie, URSO určuje tarifu za prevádzkovanie systému a vytvorí sa potrebné množstvo finančných zdrojov pre žalovaného na poskytovanie podpory. Pokiaľ výrobca si neuplatní pre konkrétny rok podporu, podľa toho sa vytvorí aj množstvo finančných zdrojov. Preto je aj logické a potrebné oznamovať žalovanému a URSOu uplatnenie podpory,... Praxou žalovaného je, že dané zmluvy uzatvára iba na 1 rok, čo nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi, a preto, pokiaľ sa má počítať so žalobcom pri poskytnutí podpory, musí žalobca riadne a zrozumiteľne to oznámiť. Pokiaľ nesplní všetky požadované povinnosti, tak nie je možné uzavrieť predmetné zmluvy. Rozhodnutie URSO pre roky 2014-2025 nie je prejav vôle žalobcu pre každý rok v tom období, ale je to určitá garancia zo strany URSO pre dané obdobie pre prípad, že žalobca prejaví svoju vôľu, že žalobca bude chcieť uplatniť si právo na podporu pre konkrétny rok, pretože je na žalobcovi, či bude v tomto smere „partnerom“ so žalovaným. Žalovaný je v podstate garantovaný pre žalobcu a je na žalobcovi, či si „vyberie“ do svojho zmluvného vzťahu žalovaného.

29. Súd poukazuje na to, že čo sa týka podpory na odber elektriny za cenu na straty, tak zákon č. 309/2009 Z.z. jednoznačne ustanovuje, že sa tak deje na základe zmluvy. Pokiaľ podmienky sú splnené, tak sa uzatvorí zmluva.

30. Keďže žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť, nebolo možné uzavrieť s ním Zmluvu o doplatku, ako ani Zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015, keďže žalobca stratil právo na uplatnenie podpory pre rok 2015. Vzhľadom na uvedené žalovaný postupoval správne, keď neuzavrel dané zmluvy. Súd poukazuje na to, že pri nesplnení povinností uložených v citovanom ustanovení nastáva sankčný mechanizmus automaticky, ex lege a teda nie je potrebné žiadne rozhodnutie. Dokonca sa nevyžaduje ani oznámenie o strate podpory pre nasledujúci rok. Keďže žalobca nesplnil požadovanú povinnosť v zmysle § 4 ods.2 písm. c) cit.zák., žalovaný správne postupoval, keď postupoval v zmysle sankcie stanovenej § 4 ods.3 cit.zák. zavedenej od 01.01.2014. Daná sankcia je súkromnoprávnou sankciou v rámci súkromnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. S týmto sa vysporiadal aj ÚS SR

v danom náleze. Mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Znovu je potrebné zdôrazniť, že nejde o žiadne rozhodnutie, o žiadnu možnosť žalovaného rozhodnúť o uplatnení sankcie, nakoľko zákon ukladá danú sankciu vždy bez možnosti výberu, pokiaľ povinnosť nebude splnená. Pokiaľ sankcionovaný subjekt nesúhlasí so sankciou, má predsa viaceré inštitúty na svoju ochranu, ako napríklad súdnou cestou.

31. Čo sa týka aplikácie § 18e ods. 1 cit.zák., s tým sa vysporiadal Ústavný súd SR nálezom, ktorý bol zverejnený a jednoznačne uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 z ústavného hľadiska je nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Ústavný súd SR vo svojom náleze zároveň uviedol, že mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia a okrem toho je tu súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

32. Je nepochybné, že žalobca sa domáha nahradenia prejavu vôle, keďže žalovaný odmietol uzavrieť zmluvy pre nesplnenie notifikačnej povinnosti, a to zmluvy pre rok 2015. Na uplatnenie podpory žalobca musí preukázať, že je výrobcom, ktorý má právo na podporu, to je potvrdenie o pôvode, ktoré vydáva regulačný úrad podľa § 7 ods. 1 cit.zákona. Zároveň musí preukázať, že má vydané cenové rozhodnutie podľa zákona o cenovej regulácii, kde je určená cena, v akej sa podpora poskytuje. Taktiež musí žalobca preukázať aj to, že podmienky podpory podľa ostatných ustanovení zákona o podpore splnil. Čiže dokumenty, ktoré žalobca uvádza, sú vydané Úradom pre reguláciu sieťových odvetví jedenkrát a platia v zásade počas celej doby podpory, pokiaľ sa nezmenia nejaké závažné skutočnosti. A samotná notifikačná povinnosť, ktorú vykonáva a je povinný vykonávať žalobca voči regulačnému úradu a žalovanému, musí vykonávať opakovane každoročne. Táto povinnosť je zavedená pre žalobcu od 01.01.2010, nejde o novú povinnosť. Takže keby to malo byť tak, ako tvrdí žalobca, tak v podstate ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) by v zákone ani nebolo nutné, potrebné. Z uvedného vyplýva, že v žiadnom prípade listiny - cenové rozhodnutie, potvrdenie o pôvode a ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti voči regulačnému úradu, ktoré je len dokladom na výkon podnikania v energetike, nemôže byť zo strany žalobcu myslené ako jeho vôľa splniť si zákonom definované povinnosti, kde má žalobca povinnosť jednak oznámiť, či si právo na uplatnenie podpory uplatňuje, teda doplatkom alebo odber na straty môže, nemusí si také právo uplatniť a zároveň je povinný rovnako uviesť aj predpokladané množstvo v tom nasledujúcom kalendárnom roku elektriny, ktoré plánuje vyrobiť. Predpokladané množstvo vyrobenej elektriny nie je záväzné v tom rozhodnutí, v potvrdení o pôvode elektriny a môže sa meniť podľa správania výrobcu. Preto je teda potrebné oznamovať predpokladané množstvo pre každý nasledujúci kalendárny rok, pretože tento údaj na tom potvrdení o pôvodne elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané URSO-m je vlastne údaj, ktorý uviedol výrobca v čase predtým, ako ten zdroj začal plne prevádzkovať. Ten údaj má len informatívny charakter, je to iba odhad na tie roky, na kedy mu bolo vydané potvrdenie o pôvode elektriny pre roky, kedy mu bolo povolené fungovať. Zároveň je tu uvedené iba množstvo a výrobca sa môže rozhodnúť, že si podporu uplatní alebo neuplatní. Teda je potrebné, aby bolo oznámené prevádzkovateľovi, že či si tú podporu uplatní a v akom množstve. Žalobca si nesplnil svoje zákonné povinnosti a z toho dôvodu sa nemôže domáhať daného práva, nakoľko na uzavretie požadovaných zmlúv je potrebné splnenie notifikačnej povinnosti, ktorú žalobca nesplnil riadne a včas, nakoľko ich nepredložil. Keďže žalobca nesplnil zákonné povinnosti, stratil právo na podporu pre rok 2015 a teda postup žalovaného bol správny, keď neuzavrel s ním požadované zmluvy a neposkytol mu podporu. Z toho dôvodu žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, a preto jeho nárok na zaplatenie sumy 3.335,50 Eur za obdobie od 01.01.2015 do 30.06.2015, je neopodstatnený. Vzhľadom k tomu, že žalobca nesplnil svoju notifikačnú povinnosť včas, t.j. do 15.08., žalovaný postupoval správne, keď aplikoval ust. § 4 ods.3 cit.zák., pričom daná sankcia nastáva ex lege, čo znamená, že nie je potrebné žiadne osobitné rozhodnutie žiadneho orgánu, či žalovaného na rozhodnutie o sankcii.

33. Podľa § 229 právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav vôle.

34. Žalobca sa domáhal aj nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvu o dodávke a zmluvu o doplatku pre obdobie roku 2015. Podľa § 4 ods.2 písm.b) cit.zák. výrobca elektriny má právo na odber elektriny na základe zmluvy o dodávke elektriny. Ak však nesplní niektorú z povinností podľa § 4 ods.2 cit.zák., nemôže si uplatniť právo na odber a na doplatok. Hoci žalovaný je v zmysle § 5 cit.zák. povinný uzavrieť zmluvu o dodávke, pokiaľ výrobca o to požiada, toto nie je možné, pokiaľ žalobca nesplní notifikačnú

povinnosť. Nakoľko pri nesplnení danej povinnosti stratí právo uplatniť si podporu, ktorá sa realizuje práve prostredníctvom uzatvorením daných zmlúv a preto nie je možné takú zmluvu uzavrieť bez ohľadu na to, že o to výrobca - žalobca požiadal. Povinnosť žalovaného uzavrieť takú zmluvu je len za podmienky splnenia notifikačnej povinnosti, čoho si musí byť vedomý aj žalobca. Povinnosť musí byť splnená riadne a včas. V danom prípade však žalobca nesplnil túto povinnosť, preto nemožno považovať notifikačnú povinnosť za splnenú.

35. Podľa § 5 ods.6 písm.a) zák.č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť s výrobcom elektriny s právom na podporu písomnú zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát vo svojej distribučnej sústave, ak o jej uzatvorenie takýto výrobca elektriny požiadal; súčasťou tejto zmluvy je aj prevzatie zodpovednosti za odchýlku 8) výrobcu elektriny s právom podpory podľa § 3 ods. 5.

36. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu o tom, že v zmysle § 18e cit.zák. nemožno na žalobcu aplikovať danú sankciu. Súd sa už vyššie vyslovil, že dané ustanovenie sa týka len samotných podmienok podpory výroby elektriny stanovené v § 3, čo nemožno zamieňať a vykladať spoločne s povinnosťami výrobcu stanovené v § 4 cit.zák., z ktorého citácie taktiež vyplýva, že právo na odber, ..., má ten výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3. Zároveň aj ÚS SR sa vo svojom rozhodnutí vyslovil o aplikácii sankčného mechanizmu na ktoréhokoľvek výrobcu pri nesplnení uloženej povinnosti a zároveň vyslovil prípustnosť nepravej retroaktivity.

37. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že nárok žalobcu na podporu je neopodstatnený, nakoľko nebolo ničím relevantným preukázané v konaní, že splnil zákonom vyžadované povinnosti, a preto nemá nárok na podporu pre rok 2015 voči žalovanému, a preto nebolo možné uzavrieť požadované predmetné zmluvy, na základe ktorých sa poskytuje podpora podľa vystavených účtovných dokladov. Žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c), pričom to, že ak aj žalovanému predložil výrobca cenové rozhodnutie, ktoré vydáva regulačný úrad, nemožno to považovať za splnenie danej povinnosti. Splnenie danej povinnosti nemožno nahrádzať predložením rozhodnutia URSO. Hoci u žalobcu ide o uvedenie do prevádzky pred 01.01.2014, súd opätovne uvádza, že prechodné ustanovenie § 18e cit.zák. sa týka pre ustanovenie § 3, teda pre podmienky podpory výroby elektriny, kedy sú doterajšie predpisy zachované, ale práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo zariadenie uvedené do prevádzky. Iný výklad by bol nelogický, nespravodlivý a diskriminačný, keby sa týkal iba zariadení uvedených do prevádzky po 01.01.2014. Treba aj v tomto prípade postupovať podľa výkladových pravidiel. Aj z ust. § 4 cit. zákona je zrejmé, že výrobca najprv musí spĺňať podmienky na získanie pdpory podľa § 3 (v čase uvedenia do prevádzky) a až potom má právo na podporu a v takom prípade musí plniť povinnosti podľa § 4, v opačnom prípade nastupuje sankčný mechanizmus ex lege, pričom nepochybne ide o súkromnoprávny vzťah, čo konštatoval aj Ústavný súd SR. Podmienky sú stanovené v § 3 a následne sú dané povinnosti a nesplnením niektorej z daných povinností nestráca výrobca spôsobilosť na právo na podporu, ale je daná sankcia straty na podporu za nasledujúci kalendárny rok. Nejde o žiadnu ďalšiu podmienku, ale len o sankčný mechnizmus, aby povinnosti boli plnené. Keďže žalobca si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil riadne a včas, stratil nárok na podporu, ktorá sa poskytuje žalovaným na základe uzavretých zmlúv pre príslušný rok a po predložení účtovného dokladu, a preto nebolo možné zmluvy uzavrieť. Žalovaný správne postupoval, keď odmietol uzavretie zmlúv, nakoľko neboli splnené povinnosti podľa § 4 ods.2 cit.zák. a tak sa aplikovala sankcia ex lege. Argumentácia žalobcu bola nesprávna v každom smere, nakoľko sa vyžaduje splnenie všetkých povinností a nesplnneím len jednej z nich už spôsobuje aplikáciu sankčného mechanizmu, ktorý sa aplikuje aj pre žalobcu s poukazom na nález ÚS SR a splnenie povinnosti podľa § 4 ods.2 písm.c) cit.zák. sa vyžaduje do 15.08. a omeškanie má za dôsledok aplikácie sankcie a zároveň je potrebné oznámenie daných skutočností samotným výrobcom - žalobcom, ale nie predložením rozhodnutí URSOa vydaných jednorázovo pre celé obdbobie povolenia fungovania na trhu, t.j. 2014-2025. Hoci v Potvrdení o pôvode elektriny vydaného URSO-m sú uvedené údaje, ako je predpokladané množstvo,..., ale to sú údaje uvedené URSO-m v roku 2012 v jeho rozhodnutí, ktoré nenahrádza skutočnosti povinné oznamovať v zmysle § 4 ods.2 cit.zák. žalobcom, čo vyplýva aj mimimálne z toho, že dané údaje sa majú oznamovať aj URSO-u, ktorý dané potvrdenie vydal a je nelogické, aby sa mu oznamovali nejaké skutočnosti každoročne, hoci ich sám vydal. Z toho vyplýva, že žalobca ako výrobca každoročne musí oznamovať požadované skutočnosti osobitne tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného. Keďže žalobca nesplnil zákonom stanovené povinnosti, žalovaný správne postupoval, keď neuzavrel s ním požadované

zmluvy a následne ani neposkytol podporu. Keďže žalobca stratil právo na podporu za rok 2015, nemohla mu vzniknúť ani škoda konaním žalovaného, ktorú si uplatňuje.

38. Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalobca podal podnet na URSO za účelom prešetrenia činnosti žalovaného, na základe čoho aj sám URSO oznámil žalobcovi listom zo dňa 28.05.2015, že výrobca je povinný oznámiť skutočnosti v zmysle § 4 cit.zák., pričom URSO zistil, že do 15.08.2014 nebol žalovanému doručený doklad, ktorým by výrobca preukázal splnenie oznamovacej povinnosti na rok 2015, pričom výrobca - žalobca je povinný každú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. splniť, sankcia za nesplnenie je daná zákonom a URSO nie je kompetentným orgánom zasahovať do zmluvného vzťahu medzi výrobcom a žalovaným.

- teda aj URSO konštatovalo povinnosť splniť povinnosti v zmysle § 4 cit.zák., pričom posúdil, že táto povinnosť splnená do 15.08. príslušného roka nebola a právo na uplatnenie podpory zaniká zo zákona pri nesplnení povinnosti. (l.č. 18)

39. Pokiaľ žalobca predložil Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ide o potvrdenie vydané URSOm zo dňa 31.12.2010 a bolo vydané v zmysle § 5 ods.5 zák.č. 656/2004 Z.z., teda potvrdenie splnenia povinnosti oznámiť úradu začiatok výkonu činnosti do 30 dní. Teda nejde o potvrdenie požadované v zmysle § 4 cit.zák. (l.č. 99)

40. ZÁVER: Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda žalobe nevyhovel. Súd zdôrazňuje, že žalobca sa v tomto konaní domáhal jednak zaplatenia škody vo výške 3.335,50 Eur s prísl., ktorá pozostáva zo sumy podpory, ktorú by bol žalobca získal v období od 01.01.2015 do 30.06.2015, pokiaľ by s ním žalovaný uzavrel dané Zmluvy a jednak nahradenia prejavu vôle uzavrieť zmluvy pre rok 2015 a teda pre plnenie, ku ktorému malo dôjsť v roku 2015. Avšak uvedené si žalobca uplatnil až potom, ako by bolo možné zrealizovať a vykonať obsah takej zmluvy. V danom prípade ide teda o konkrétne plnenie pre konkrétny rok, ktorý uplynul a preto nie je možné nahradiť prejav vôle pre takú zmluvu, keďže sa týka obdobia, kedy už došlo k výrobe elektriny,..., teda obdobia, ktoré už uplynulo a nejde o žiadny hmatateľný predmet, výrobok, ktorý by bolo možné uschovať pre budúce obdobie. Nie je možné uzavrieť zmluvu, ku plneniu ktorej malo dôjsť v roku 2015. Nie je možné nahradiť prejav vôle uzavrieť zmluvu spätne. Súd zdôrazňuje podstatu vyslovenú aj právnymi teoretikmi, že retroaktivita v zmluvných vzťahoch NIE JE prípustná. Z toho dôvodu nie je možné súdom nahradiť prejav vôle na uzavretie zmluvy pre rok 2015. Nie je možné nahradiť prejav vôle, keďže ide o konkrétne plnenie pre konkrétny rok, a to 2015 a to bez ohľadu na to, či žalobca splnil vyššie uvedené zákonné povinnosti alebo nie. Pokiaľ by však žalovaný pochybil, čo súd v danom prípade ale nekonštatoval, žalobcovi by tak mohol vzniknúť nárok napr. na náhradu škody. Z daných dôvodov súd žalobný návrh zamietol. Popri vyslovenému záveru súdu o nemožnosti nahradiť prejav vôle, bolo potrebné vyhodnotiť aj správnosť postupu žalovaného, keďže odmietol uzavrieť zmluvy so žalobcom z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených povinností. Nesplnením daných povinností žalobca stratil právo na uplatnenie podpory pre nasledujúci rok, t.j. pre rok 2015 a preto nebolo možné, aby žalovaný s nim uzavrel požadované zmluvy. Keďže bolo preukázané, že žalobca nesplnil zákonom stanovené povinnosti, nemožno mu ani poskytnúť podporu pre rok 2015 na základe Zmluvy o doplatku a Zmluvy o dodávke (o výkupe elektriny na krytie strát), preto nebol ani dôvod na ich uzavretie a žalovaný teda postupoval správne, pokiaľ zmluvy neuzavrel. Z toho dôvodu nemohla žalobcovi vzniknúť škoda konaním žalovaného.

- Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný postupoval správne, keďže so žalobcom neuzavrel Zmluvy z dôvodu nesplnenia notifikačnej povinnosti a aplikoval sankciu straty podpory za rok 2015 pre žalobcu. Súd posúdil, že notifikačná povinnosť nebola splnená do 15.08. príslušného roka, žalobca to nepreukázal a preto sa ex lege aplikoval sankčný mechanizmus, v dôsledku čoho žalobca stratil právo na podporu na rok 2015, preto mu nemohla ani vzniknúť žiadna škoda konaním žalovaného. Keďže sankcia sa aplikuje ex lege, nie je potrebné žiadne osobitné rozhodnutie. Hoci žalobca bol zaradený do prevádzky pred 01.01.2014, nemá to vplyv na aplikáciu sankčného mechanizmu a v zmysle platných právnych predpisov v súlade s nálezom ÚS SR vyššie uvedeným, sa aplikuje ust. § 4 cit.zák. zahrňujúci aj sankciu straty podpory, aj na žalobcu. Ust. § 18e cit.zák. sa netýka práv a povinností výrobcu upravených v § 4, ale iba podmienok podpory upravených v § 3 cit.zák. Teda žalobcovi nevznikla žiadna škoda konaním žalovaného, a nie je možné ani nahradiť prejav vôle na uzavretie zmluvy pre rok 2015, teda spätne.

Žalobca si sám zavinil stratu podpory pre rok 2015, keďže nesplnil zákonom stanovenú notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák.

41. Súd preto zamietol žalobu v celom rozsahu, keďže:

- nemožno nahradiť prejav vôle spätne, t.j. za rok 2015 (retroaktivita v zmluvných vzťahoch je neprípustná!!!) a

- a keďže žalobca nesplnil notifikačnú povinnosť v zmysle § 4 cit.zák. (súd skonštatoval, že bol povinný splniť danú povinnosť), ex lege stratil právo na podporu pre príslušný rok, a to bez osobitného rozhodnutia o danej sankcii, sankcia sa aplikuje automaticky ex lege, preto nemá nárok na vyplatenie, poskytnutie podpory za rok 2015, resp. nejakého rozdielu, resp. škody. Nemožno konštatovať, že žalobcovi vznikla škoda z daných dôvodov. Povinnosť nesplnil, stratil právo na podporu, a teda konaním žalovaného v žiadnom prípade nevznikla žalobcovi škoda.

42. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

45. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).