Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4P-28-2018.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/28/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudcom Ing. Mgr. Martinom Bekešom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: Y. R.I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/X, Y., v súčasnosti vo výkone trestu v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Nitre, Cintorínska 3, Nitra a otca: S. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. Y., maloleté dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti U. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R.. E. XXXX/X, Y., v konaní o návrhu matky na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 30.01.2018 matka maloletého I. Y. R. žiadala, aby súd znížil výživné na maloletého syna na výšku 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Podaný návrh odôvodnila tým, že sa zmenila jej životná situácia. Dlhodobo sa nachádza v platovej neschopnosti, nakoľko vykonáva právoplatný 13-ročný trest odňatia slobody s predpokladaným dňom ukončenia 30.10.2029.
2. Uznesením sp. zn. 4P/28/2018 zo dňa 21.02.2018 súd maloletému I. Y. R., nar. XX.XX.XXXX pre konanie ustanovil kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin.
3. Na pojednávanie sa neustanovil otec, doručenie nemal vykázané. Súd podľa § 180 CSP v spojení s § 31 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka a U. Č., oboznámil sa s návrhom matky, s písomným vyjadrením U. Č. k návrhu matky, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi matky, s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými matkou a vyžiadanými súdom, s rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 23T/91/2015 a so spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8P/37/2016 a 20P/192/2015.
5. Matka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu na zníženie výživného. Uviedla, že výška výživného, ktorá jej bola stanovená súdom, bola určená ešte v čase, keď bola na slobode. Aktuálne
je vo výkone trestu odňatia slobody. Musí vykonať trest dokopy v súhrne v dĺžke 13 rokov. Aktuálne je pracovne zaradená, dokonca bola preradená na nové pracovisko, kde dosahuje vyšší príjem, avšak tento je stále len v priemere v sume 1,- euro na hodinu. Z tohto príjmu nedokáže platiť súdom stanovenú výšku výživného. Momentálna situácia jej neumožňuje, aby platila určené výživné. Chcela by platiť výživné v minimálnej výške. U. Č., ktorej je maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, nesúhlasila so znížením výživného. Uviedla, že hoci matka výživné neplatí, požiadala o náhradné výživné a aj z tohto dôvodu podala návrh na výkon exekúcie. Ide o sumu, ktorá jej aj tak nepostačuje na krytie nákladov na maloletého. Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením výživného na maloleté dieťa. Uviedol, že toto nie je v záujme maloletého dieťaťa a nakoľko U. Č. podala návrh na súd na zmenu miesta platenia výživného, miestom platenia výživného by mal byť v budúcnosti ÚPSVaR. Preto kolízny opatrovník aj z tohto dôvodu nesúhlasil s tým, aby výživné bolo znížené.
6. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
7. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
8. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
11. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení vyhodnotil návrh matky maloletého dieťaťa v celom rozsahu za nedôvodný. Hoci súd má preukázané, že zrážky vykonávané z príjmu matky, teda z pracovnej odmeny z práce vykonávanej vo výkone trestu odňatia slobody (Č..N.. XX-XX L. L.), nepostačujú na úhradu celej jej vyživovacej povinnosti, ktorú ma stanovenú rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 20P/192/2015 zo dňa 29.04.2016, ktorým jej bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 75,- Eur mesačne, táto skutočnosť rozhodne nie je dôvodom na zníženie jej vyživovacej povinnosti. Matka maloletého bola rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/65/2013 zo dňa 17.05.2013 uznaná za vinnú zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa ust. § 172 ods. 1 písm. c ) Tr. zák. v súbehu s prečinom nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa ust. § 171 ods. 2 Tr. zák., za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou na tri roky. Keďže táto sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila, súd rozhodol, že uvedený trest vykoná. Okresný súd Martin ďalej rozsudkom sp. zn. 23T/91/2015 zo dňa 15.06.2016 uznal matku maloletého za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. a) Tr. zák., za čo jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov. Súd konštatuje, že matka maloletého dieťaťa si pri páchaní uvedenej trestnej činnosti musela byť plne
vedomá toho, že v prípade jej odsúdenia existuje reálna hrozba, že nebude dosahovať taký príjem, ako by dosahovala v čase, kedy nie je pozbavená osobnej slobody, resp. bude dosahovať nižší príjem, ako dosahovala. Odsúdenie matky maloletého je preto potrebné posudzovať ako dobrovoľné vzdanie sa možnosti dosahovať vyšší zárobok bez dôležitého dôvodu. Nemožnosť dosahovať štandardný príjem z dôvodu potrestania nepodmienečným trestom odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť nemožno vykladať na ťarchu dieťaťa, voči ktorému má odsúdená osoba vyživovaciu povinnosť, práve naopak, je nutné uprednostniť právo maloletého dieťaťa na primeranú výživu a hájiť jeho najlepší záujem. Na základe týchto skutočností súd považoval návrh matky na zníženie výživného za nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
16. Súd zároveň dopĺňa, že matka maloletého má v prípade riadneho plnenia si svojich povinností a vzorného spávania sa vo výkone trestu odňatia slobody možnosť byť podmienečne prepustená z výkonu trestu odňatia slobody, a teda už skôr dosahovať taký príjem, aby dokázala uspokojiť nevyhnutné potreby maloletého.
17. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v potrebnom počte rovnopisov (§ 362 ods. 1 prvá veta CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP, zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Kolízny opatrovník aj U. Č. sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolania.