Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: AL Agroservis, s.r.o., so sídlom 1093 Vydrany 930 16, IČO : 36 280 208, právne zastúpený : JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100203865/2017 z 2. februára 2017, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. 100203865/2017 z 2. februára 2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správne daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy nižšieho stupňa) č. 104040946/2016 z 5. októbra 2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 126 035,12 eur za zdaňovacie obdobie máj 2012.

2. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa vydal svoje rozhodnutie po predchádzajúcom zrušení rozhodnutia č. 9210401/5/1597590/2014/Páli z 24. apríla 2014 a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím žalovaného č. 1100308/1/370728/2014 z 15. augusta 2014, ktorým bol správca dane zaviazaný doplniť dokazovanie, konkrétne preveriť daňové subjekty, ktoré mali predať predmetný tovar spoločnosti BELIEF, s.r.o., pričom uviedol, že na identifikáciu týchto subjektov bude potrebné najskôr identifikovať samotných prepravcov predmetného tovaru (napríklad prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s., prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, prostredníctvom vlastného daňového informačného systému..). Súčasne žalovaný uviedol, že z dôvodu preverenia predmetného fakturovaného plnenia je potrebné taktiež vykonať šetrenie v samotnom sklade vo Veľkom Blahove (napríklad evidencia došlých vozidiel, evidencia tovaru, preberanie tovaru, vystavovanie príslušných dokladov, vypočutie skladníka, vypočutie bývalého konateľa spoločnosti MOTORWORLD s.r.o. Padáň pána S. Z.).

3. Z odôvodnenia následne vydaného prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré však nepreukázalo, že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. - deklarovaný dodávateľ daňového subjektu (žalobcu) vlastnil tovar - repku olejnú uvedený na faktúrach č. FP1200050,

FP1200051, FP1200052, FP1200053, FP120004, FP1200055, FP1200056, FP1200057, FP1200058, FP1200059, FP1200060, FP1200061 a následne ho daňovému subjektu aj dodal a preto žalobcovi nebolo uznané právo odpočítať si daň na základe týchto predložených dokladov. Poukázal na to, že v prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia dokladov nie je dôkazom, že tovar bol skutočne nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa doplniac, že daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve od osoby a pre osobu uvedenú na faktúre. Správca dane v rozhodnutí poukázal na to, že na základe preverenia maďarských, českých a slovenských prepravcov bolo zistené, že prepravy neboli vykonané pre dodávateľa BELIEF, s.r.o., ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o., rovnako bolo zistené, že tovar nebol dodaný spoločnosti BELIEF, s.r.o., ani spoločnosti AL Agroservis, s.r.o., ale spoločnostiam Start Team s.r.o. a KAFA, s.r.o. Podľa tabuľky prepravy deklarovaného tovaru, ktorá sa nachádza na strane 27 a 28 rozhodnutia je zrejmé, že správca dane na základe ŠPZ áut zistil konkrétneho prepravcu tovaru, ktorý bol následne dožiadaný o poskytnutie odpovede na otázky - kto si objednal prepravu - uviesť názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; komu boli predmetné prepravy vyfakturované; kde bol tovar naložený, vyložený - uveďte presnú adresu; kto uhradil prepravu; kto bol majiteľom tovaru v čase vykládky - uviesť názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; kto bol majiteľom tovaru v čase nakládky - uviesť názov podnikateľa, fyzickej osoby alebo spoločnosti; zaslať vyjadrenia vodičov vykonávajúcich prepravu v uvedených dňoch ohľadne toho, či majú vedomosť o tom, že tovar v čase vykládky vlastnil BELIEF, s.r.o., pričom z tabuľky vyplýva, že príjemcom dodaného tovaru boli spoločnosti KAFA, s.r.o. (31 krát zo 42 preverovaných prepráv), Start Team s.r.o. (8 krát zo 42 preverovaných prepráv), Dalgety Agra s.r.o. (1 krát) a v dvoch prípadoch sa údaje nepodarilo zistiť. Odosielateľom tovaru boli spoločnosti Zeort s.r.o. a M&KAGRO Kft. a v dvoch prípadoch odosielateľ zistený nebol. V súvislosti s preverenými prepravami správca dane poukázal na to, že nie všetky prepravy tovaru boli uskutočnené tak, ako to je uvedené na vážnych lístkoch, ktoré predložila spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. (žalobca) k faktúram za preverované zdaňovacie obdobie máj 2012, pričom v niektorých prípadoch nebol tovar prepravený do Veľkého Blahova (v štyroch prípadoch - poznámka správneho súdu). V súvislosti so zisteniami týkajúcimi sa prepravy tovaru mal správca dane preukázané, že tovar bol naložený mimo územia Slovenskej republiky, konkrétne v Českej republike a v Maďarsku (v troch prípadoch bol naložený na území SR, avšak miesto vyloženia vo všetkých týchto prípadoch bolo mesto Györ v Maďarsku - poznámka správneho súdu). Správca dane v tejto súvislosti poukázal na to, že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. v daňovom priznaní DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 nevykázal intrakomunitárne nadobudnutie tovaru.

4. Správca dane ďalej preveril spoločnosť Start Team s.r.o., a zistil, že táto bola zrušená dňa 08.09.2015 a vymazaná z obchodného registra dňa 21.10.2015, pričom bolo zistené, že za rozhodné obdobie máj 2012 podala nulové daňové priznanie, konateľom spoločnosti v preverovanom období bol obyvateľ Maďarska Q. K. a konateľom do zrušenia spoločnosti bol U. H.. Na základe dožiadania správca dane získal od Q. K. písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nikdy nenakupoval repkový olej, spoločnosť M&KAGRO Kft. nepoznal, nepredal žiadny repkový olej, vyjadril sa, že zrejme niekto zneužil názov firmy, o spoločnosti BELIEF, s.r.o. počul v minulosti, keď ho daňová správa požiadala o informácie. Správca dane citoval aj písomné vyjadrenie U. H., ktorý uviedol, že nebol majiteľom spoločnosti v preverovanom období a preto nevie nič povedať o jej obchodoch, nemal k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, spoločnosť dostal v Komárne. Vychádzajúc z uvedeného správca dane poukázal na to, že z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt Start Team, s.r.o. nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru ani dodanie tovaru, konateľ Q. K. ani U. H. nemali vedomosť o tom, že kúpili tovar od spoločnosti M&KAGRO Kft. a predali tovar spoločnosti BELIEF, s.r.o. alebo AL Agroservis, s.r.o., nikdy neobchodovali s repkou olejnou. Na základe týchto skutočností preto správca dane uzavrel, že daňový subjekt Start Team, s.r.o. nevlastnil tovar, ani nedodal tovar daňovému sujektu BELIEF, s.r.o., čo znamená, že sa nepotvrdilo dodanie tovaru daňovým subjektom BELIEF, s.r.o. daňovému subjektu AL Agroservis, s.r.o.

5. Správca dane preveroval aj spoločnosť KAFA, s.r.o., pričom zistil, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie za obdobie máj 2012. Na základe dožiadania č. 102828790/2016 zistil, že daňovému subjektu KAFA, s.r.o. bola zrušená registrácia na DPH dňa 30.04.2013, daňový subjekt podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 dňa 08.06.2012, avšak správca dane mu zaslal výzvu na opravu a doplnenie údajov v riadkoch 32 a 34 a výzva sa vrátila späť s označením „neprevzaté v odbornej lehote“. Ďalej bolo zistené, že zamestnanci správcu dane zaslali konateľovi spoločnosti KAFA, s.r.o. F. K. predvolanie na výsluch svedka, ktoré sa vrátilo späť s označením „adresát neznámy“ a

následne bolo zistené, že F. K. zomrel. Na základe týchto skutočností správca dane skonštatoval, že daňový subjekt KAFA, s.r.o. v daňovom priznaní za máj 2012 priznal nadobudnutie tovaru v sume 5 174,20 eur, nepriznal žiadne dodanie tovaru, doklady spoločnosti neboli preverené, nakoľko konateľ spoločnosti F. K. zomrel. Vychádzajúc z uvedeného správca dane uzavrel, že daňový subjekt Start Team, s.r.o. (správne malo byť uvedené KAFA, s.r.o. - poznámka správneho súdu) nepriznal dodanie žiadneho tovaru, čo znamená, že sa nepotvrdilo dodanie tovaru daňovým subjektom BELIEF, s.r.o. daňovému subjektu AL Agroservis, s.r.o.

6. Správca dane ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na výpovede svedkov, konkrétne S. L. (táto bola konateľkou spoločnosti od 12.04.2011 do 24.06.2012 spolu s A. C., pričom každý konateľ konal samostatne) a F. K.. S. L. bola v konaní vypočutá dvakrát a to 11.12.2012 a 13.07.2016, pričom správca dane poukázal na obsah vyjadrení, prostredníctvom ktorých S. L. potvrdila, že vystavila faktúry pre spoločnosť AL Agroservis, s.r.o., ale nepamätala si od koho nakupovali tovar, pamätala si iba na skutočnosť, že tovar bol nakupovaný spolu s prepravou tovaru, bol vyložený vo Veľkom Blahove, pričom tieto skutočnosti nevedela potvrdiť žiadnymi dokladmi, pretože boli odovzdané novému majiteľovi F. K., ktorý v priebehu daňovej kontroly dňa XX.XX.XXXX zomrel. F. K., účtovníčka spoločnosti BELIEF, s.r.o. vypovedala dňa 12.11.2013 a potvrdila, že spoločnosť obchodovala s viacerými spoločnosťami, medzi ktorých patrila spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. a RUSSEI s.r.o., nevedela vymenovať dodávateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o., malo ich byť viac, nemala k dispozícii žiadne doklady spoločnosti uviedla, že pripravovala doklady tejto spoločnosti k daňovej kontrole, ktorú mal vykonávať Daňový úrad Dunajská Streda, pričom o výsledku daňovej kontroly nebola informovaná. V súvislosti s výpoveďou F. K. správca dane následne zaslal žiadosť o zaslanie dokumentov na Daňový úrad Nitra, ktorou žiadal o zaslanie kópií všetkých zápisníc o miestnych zisťovaniach spolu s prílohami (dokladmi) založenými v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2011 a máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o. Na základe tejto žiadosti oznámil dožiadaný správca dane (Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno) v odpovedi zo dňa 26.03.2014, že požadované dokumenty sa v spise daňového subjektu nenachádzajú.

7. Správca dane v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru do iného členského štátu zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9210401/5/2481597/2012/Sche do Českej republiky, v ktorej žiadal preveriť dodanie tovaru pre odberateľa B.E.X.I.M. Moravia s.r.o., pričom v odpovedi zo dňa 25.01.2013 bolo uvedené, že český daňový subjekt bol druhým dodávateľom v rámci trojstranného obchodu, ktorý následne tovar dodal spoločnosti MMX-AGRO KFT., Bartók Béla u. 19, 9024 Györ, Maďarsko. Správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií č. 9210401/5/2464920/2012/Sche aj do Maďarska, ktorou žiadal preveriť dodanie tovaru spoločnosťou B.E.X.I.M. Moravia s.r.o. pre odberateľa MMX-AGRO KFT., pričom v odpovedi na predmetnú žiadosť bolo uvedené, že maďarský daňový subjekt priznal jeho nadobudnutie, tovar bol vždy ďalej predaný spoločnosti MOTORWORLD s.r.o. a prepravený do SR maďarskými prepravcami, pričom spoločnosť MOTORWORLD s.r.o., 929 01 Padáň 89, IČO : 34 111 131 so správcom dane nekomunikuje a sídlo spoločnosti je v opustenom starom dome, písomnosti nepreberá.

8. Správca dane, reagujúc na návrh žalobcu vypočuť všetkých konateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o. vrátane A. C., ktorému dňa 25. mája 2016 zaslal predvolanie na výsluch svedka č. 103181574/2016, avšak zásielka sa dňa 07.06.2016 s označením „adresát neznámy“ vrátila, využil odpoveď z medzinárodnej výmeny informácií č. VAT_SK 83121/16/Hud_HU_11401_YYYYMMDD_AF_RI-R týkajúcej sa subjektu A. C. č. 9210401/759739/2016, pričom zistil, že bol (čiastočne) vlastníkom spoločnosti BELIEF, s.r.o. v období 04.05.2011 do 06.07.2012, nepoznal ani bývalého vlastníka, ani právnika, poznal S. L., spoločnosť kúpili cez sprostredkovateľskú kanceláriu a dokumenty boli podpísané v Bratislave, spoločnosť v preverovanom období obchodovala s obilím a vykonala sprostredkovateľskú činnosť. Taktiež sa vyjadril, že nemá dokumenty, vedel, že spoločnosť predkladala daňové priznania, faktúru nevystavil, tieto vystavovala S. L., pamätal si na účtovníčku spoločnosti F. K., nevedel, kde môže byť počítač účtovníčky. Vo vzťahu k prevodu obchodného podielu uviedol, že bol vypracovaný odovzdávací protokol a takisto zmluva, tieto dokumenty už nemá, tieto odovzdal novému vlastníkovi cez právnika v Komárne, s novým vlastníkom sa nestretol, nepamätal si meno spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. ani skutočnosť, že predali repku pre túto spoločnosť. Rovnako uviedol, že on neskladoval obilie, ale sprostredkovali obchod medzi nákupcom a dodávateľom, pričom preprava bola vždy vedená a platená ich dodávateľmi a preprava bola vždy realizovaná medzi dodávateľom a odberateľom. Správca dane v súvislosti s touto výpoveďou uviedol, že túto využil ako pomôcku, nakoľko sa uvedená žiadosť

týkala zdaňovacieho obdobia február 2012, avšak preverované boli rovnaké skutočnosti a položené boli rovnaké otázky, ktoré požadoval daňový subjekt AL Agroservis, s.r.o. Tieto skutočnosti správca dane uzavrel tak, že pán A. C. nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, ktoré by deklarovali dodanie tovaru medzi dodávateľom BELIEF, s.r.o. a odberateľom AL Agroservis, s.r.o. a súčasne mal za to, že tieto skutočnosti nie sú dôkazom o dodaní tovaru.

9. Správca dane rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že na základe výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX daňového subjektu (žalobcu), ktoré predložila konateľka spoločnosti bolo preukázané, že v preverovanom období máj 2012 boli uskutočnené platby na účet daňového subjektu BELIEF, s.r.o. číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, avšak súčasne dodal, že na základe týchto výpisov nie je možné jednoznačne priradiť jednotlivé platby k preverovaným faktúram. Ďalej poukázal na zistenia, ktoré boli oznámené na základe výzvy č. 103760358/2016 U. obchodnou bankou, a.s., že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX prijal platby od daňového subjektu AL Agroservis, s.r.o., ktoré boli hneď po prijatí na účet vybraté konateľkou spoločnosti BELIEF, s.r.o. S. L..

10. Z vyššie uvedených dôvodov preto správca dane uzavrel, že na základe vykonaného dokazovania sa nemení výsledok daňovej kontroly, nakoľko sa nepreukázalo, že daňovému subjektu BELIEF, s.r.o. vznikla daňová povinnosť podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, nepreukázalo sa, že daňový subjekt BELIEF, s.r.o. vlastnil tovar a dodal tovar spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. uvedený na predložených faktúrach a preto daňový subjekt AL Agroservis, s.r.o. nemá právo odpočítať daň na základe týchto faktúr.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie nesúhlasiac s tým, že je ako daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, uviedol, s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010, že povinnosť daňovníka preukazovať skutočnosti má ohraničené medze. V tejto súvislosti dodal, že nositeľom oprávnení, ako sledovanie a kontrolovanie výrobných a obstarávacích procesov u iných subjektov, ako u samotného kontrolovaného subjektu je správca dane, ktorý si pri vedení dokazovania musí uvedomiť rozsah reálnych zákonných práv a oprávnení daňového subjektu voči iným daňovým subjektom pri vstupovaní a realizácií uzatvorených obchodných kontraktov i po ich ukončení.

12. Namietal, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014 vo veci bezdôvodne nekonal, nedôrazne konal voči osobám, ktoré mali v konaní svedčiť (ťahanice okolo výsluchu účtovníčky F. K.), dôkazy nedôrazne zaobstarával, ktoré skutočnosti sa negatívne odrazili vo výsledku vykonaného dokazovania. Nesúhlasil s hodnotením výpovedí svedkyne S. L. zo dňa 14.12.2012 a 13.7.2016, ktorá potvrdila existenciu tovaru, na ktorý vystavila faktúry, ktoré jej predložil správca dane k nahliadnutiu, potvrdila, že ich vystavila, popísala spôsob prepravy tovaru, miesto prepravy, sklad, potvrdila prítomnosť pri odovzdávaní tovaru skladníkovi, existenciu dokladov o tovare, ktoré však mala odovzdať novému spoločníkovi a konateľovi spoločnosti BELIEF, s.r.o. F. K..

13. Poukázal na to, že výpoveď S. L. a A. C. sa v závažných otázkach , ktoré majú vplyv na samotné rozhodnutie vo veci diametrálne líšia a preto navrhol vykonať konfrontáciu konateľov ohľadom ustálenia, či sprostredkovávali obchody, alebo ich priamo realizovali a s kým, a tiež kto otvoril bankový účet spoločnosti BELIEF, s.r.o. resp. kto vykonával s ním finančné operácie. Rovnako navrhol vyžiadať si od príslušného peňažného ústavu výpisy z účtu daňového subjektu BELIEF, s.r.o. aj pred mesiacom máj 2012 za účelom zistenia, ktorým dodávateľom išli platby z účtu tohto daňového subjektu za odber tovaru pred uskutočnením obchodu s AL Agroservis, s.r.o. Následne navrhol vyhodnotiť kto a aké úkony vykonal s platbami od odberateľov. V tejto súvislosti poukázal na to, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý má svoje zákonné oprávnenia plne využívať, neuspokojovať sa s neúplnými informáciami, respektíve riešiť vzniknutú situáciu zvalením všetkej viny a vyvodzovania nedôvodných záverov voči daňovníkovi.

14. Daňový subjekt (žalobca) tiež namietal, že správca dane neozrejmil skutočnosť, prečo mu neboli zaslané požadované zápisnice o miestnych zisťovaniach zo zložky daňového subjektu BELIEF, s.r.o.

15. V súvislosti s úmrtím konateľa F. K. uviedol, že správca dane sa mal pred vydaním svojho rozhodnutia obrátiť na príslušný okresný súd s dožiadaním, aby mu bolo oznámené, ktorému súdnemu komisárovi - notárovi bola vec pridelená, pričom z osvedčenia o dedičstve malo byť zistené, či predmetný obchodný podiel bol predmetom dedičstva a ak nie, tak prečo a ak áno, kto predmetný obchodný podiel

zdedil. Následne malo byť zistené, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti BELIEF, s.r.o. a nosiče záznamov o účtovníctve tejto spoločnosti.

16. Záverom odvolania poukázal na to, že navrhnuté doplnenie dokazovania nie je zvlášť obšírne a nad rámec zákonnej povinnosti správcu dane (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), avšak ide o úkony, na ktorých vykonanie nemá zákonné oprávnenie dodajúc, že správca dane je ten subjekt, ktorý má dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov (§ 3 ods. 1 daňového poriadku). V súvislosti s doterajším dokazovaním zastal názor, že toto preukázalo, že zdaniteľný obchod bol daňovníkom reálne uskutočnený, avšak problém je založený na momentoch, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ako napríklad konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktorá si záhadne nepamätá významné skutočnosti a rovnako tiež v nedostatočnom využívaní oprávnení správcu dane napríklad vo vzťahu k L. K. a v nekompletnosti správy peňažného ústavu o pohyboch na účte spoločnosti BELIEF, s.r.o.

17. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že predloženými faktúrami fakturovala spoločnosť BELIEF, s.r.o. odvolávajúcemu (žalobcovi) dodanie repky olejnej. Odvolávajúci k predmetným faktúram predložil neočíslované dodanie listy, na ktorých je uvedený dátum vystavenia, miesto určenia a evidenčné číslo vozidla, ktoré prepravu tovaru odvolávajúcemu zabezpečilo, pričom dodacie listy sú podpísané oboma stranami. V súvislosti s prepravou žalovaný poukázal na to, že správca dane z údajov z elektronického mýtneho systému poskytnutých NDS, a.s. Bratislava zistil, že vozidlá, ktoré zabezpečovali dopravu predmetného tovaru v príslušných dňoch mali v uvedenom systéme zaevidovaný prejazd na územie Slovenska z Maďarska alebo Česka, z čoho vyplýva, že tovar bol dovážaný zo zahraničia, pričom spoločnosť BELIEF, s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 nevykázala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého zistil, že predmetné vozidlá nevykonali prepravy pre dodávateľa BELIEF, s.r.o. ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o. (odvolávajúceho sa), nebolo preukázané, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. nakúpila tovar od spoločností Start Team s.r.o. a KAFA, s.r.o., ktoré spoločnosti boli podľa zistení príjemcami tovaru. Tiež argumentoval, že nikto z bývalých konateľov spoločnosti BELIEF, s.r.o. a ani ich účtovníčka pani F. K. nedisponujú žiadnymi dokladmi spoločnosti a ani účtovníctvom tejto spoločnosti, pričom posledný konateľ spoločnosti F. K. zomrel a doklady správca dane nezískal ani v rámci dedičského konania, pretože podľa uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 5D/30/2015 z 29. apríla 2015 konanie vo veci dedičstva po nebohom F. K. bolo zastavené z dôvodu jeho nemajetnosti. Žalovaný spochybnil vierohodnosť obchodnej transakcie medzi spoločnosťou BELIEF, s.r.o. a odvolávajúcim aj tým, že tovar, ktorý mal odvolávajúci obstarať od spoločnosti BELIEF, s.r.o. mal ďalej predať českej spoločnosti B.E.X.I.M. Moravia s.r.o., Nový Jičín, tá ho mala ďalej predať maďarskej spoločnosti MMX-AGRO Kft., C. C. a tá slovenskej spoločnosti MOTORWORLD s.r.o. Padáň, ktorá so správcom dane nekomunikuje, sídlo spoločnosti je v opustenom starom dome a písomnosti nepreberá, teda nie je zrejmé, od koho spoločnosť BELIEF, s.r.o. nakúpila uvedený tovar (repku olejnú) a čo sa s tovarom stalo v spoločnosti MOTORWORLD s.r.o.

18. Žalovaný k odvolacej námietke týkajúcej sa dôkazného bremena uviedol, že dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Preto, ak daňový subjekt svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane preveroval predmetné zdaniteľné plnenia u odvolávajúceho, ktorý ako dôkaz predložil faktúry, dodacie listy, vážne lístky a doklady o úhradách, pričom samotná existencia uvedených dokladov ešte nie je dôkazom toho, že odvolávajúci bol oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z týchto faktúr, pretože pri uplatnení práva na odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, v danom prípade k dodaniu tovaru (repky olejnej) dodávateľom BELIEF, s.r.o., pričom dokazovanie nepreukázalo, že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola spoločnosť BELIEF, s.r.o.

19. K námietke ohľadom F. K. uviedol, že zamestnanec správcu dane sa dňa 22.08.2013 telefonicky skontaktoval s Obecným úradom Z. na telefónnom čísle XXX/XXXXXXX, ktoré získal na internetovej stránke obce Y. pričom zamestnankyňa obecného úradu uviedla, že pán F. K. sa v obci už niekoľko rokov nezdržiava, ani do obce nechodí, na adrese trvalého pobytu Z. XXX je štvorizbový dom, ktorý predal pred niekoľkými rokmi a z obce odišiel, ale z trvalého pobytu sa neodhlásil, pričom nový majiteľ nevyužil svoje právo a z adresy ho neodhlásil. Súčasne uviedol, že o jeho pobyte nemala informácie

ani jeho matka a v minulosti pracoval v obci na verejnoprospešných prácach. O týchto skutočnostiach bol spísaný úradný záznam č. 9210401/5/3898326/2013 zo dňa 22.08.2013 a tieto boli potvrdené aj následne na základe výzvy správcu dane zo dňa 27.11.2013.

20. K návrhu na opätovné vypočutie pani L. a pána C. a ich vzájomnú konfrontáciu žalovaný poukázal na to, že pani L. už bola vypočutá dvakrát ako svedok, pričom odvolávajúci sa zúčastnil jej výsluchu, pri ktorom jej kládol otázky súvisiace s danou vecou. Vo vzťahu k pánovi C. uviedol, že správca dane ho dvakrát predvolal na výsluch, avšak bezúspešne a nakoľko sa jedná o občana Maďarska, nemohol správca dane využiť jeho predvedenie. Súčasne poukázal na to, že pán C. bol ako svedok vypočutý v rámci iného konania a to na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9210401/759739/2016, a taktiež, že nie je možné vykonať konfrontáciu uvedených svedkov, nakoľko ju nepripúšťa.

21. Vo vzťahu k námietke ohľadom absencie argumentácie týkajúcej sa nezaslania požadovaných zápisníc o miestnom zisťovaní zo zložky daňového subjektu BELIEF, s.r.o. žalovaný uviedol, že správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno žiadosť o zaslanie dokumentov č. 9210401/5/5305387/2013/Sche zo dňa 27.11.2013, žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia č. 9210401/5/117463/2014/Sche zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia II. 9210401/5/780262/2014/VÉG zo dňa 28.02.2014, v ktorej žiadal o zaslanie kópií všetkých zápisníc o miestnych zisťovaniach spolu s prílohami založenými v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., za zdaňovacie obdobie október 2011 a máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o., pričom dňa 10.01.2014 (z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá príčina, kde sa nachádzali tieto dokumenty do 3. marca 2012, táto skutočnosť však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - poznámka správneho súdu) bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej boli zaslané kópie dokladov nachádzajúce sa v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., medzi ktorými sa však nenachádzala žiadna zápisnica o miestnom zisťovaní za zdaňovacie obdobie október 2011 ani máj 2012 v súvislosti s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o.

22. Záverom žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v konaní v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, vyhodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo a uzavrel, že odvolávajúci subjekt (žalobca) nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr a porušil ustanovenie § 49 ods. 1 vo väzbe na §19 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti.

II. Rozsah žaloby a žalobné body 23. Včas podanou správou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. 100203865/2017 z 2. februára 2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 104040946/2016 z 5. októbra 2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený žalobcovi rozdiel v sume 126 035,12 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012.

24. S poukazom na ustanovenia § 24 ods. 3 a 4 daňového poriadku pripomenul, že aj keď správca dane vykonal podrobné dokazovanie v súlade s rozhodnutím žalovaného z 15. augusta 2014 ohľadne dodávok tovaru obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o., výsledkom ktorého bolo zistenie, že sa prepravy tovaru vykonávali pre iné obchodné spoločnosti, najmä Start Team s.r.o. a KAFA, s.r.o., predmetný tovar mu dodávala obchodná spoločnosť BELIEF, s.r.o., pričom preukázanie prípadných nákupov repky olejnej spoločnosťou BELIEF, s.r.o. od obchodných spoločností Start Team s.r.o., či KAFA, s.r.o. znáša žalovaný. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 a Súdneho dvora EÚ (ďalej aj ako „SDEÚ“) č. 586f/22/2009 namietal postup správcu dane a žalovaného, ktorí ho vyzývali na identifikáciu vlastníkov tovaru pred dodávateľom dodajúc, že táto požiadavka nemá oporu v zákone. Rovnako túto skutočnosť namietal aj vo vzťahu k spoločnosti MOTORWORLD s.r.o. Padáň. V tejto súvislosti zdôraznil, že správca dane si musí pri vedení dokazovania, pri hodnotení dôkazov a vyvodzovaní záverov voči kontrolovanému daňovému subjektu uvedomiť rozsah reálnych zákonných práv a oprávnení daňového subjektu voči inému daňovému subjektu pri vstupovaní a realizácii uzatvorených obchodných kontraktov i pri ich ukončení.

25. Namietal hodnotenie dôkazov zo strany správcu dane, ktorý pri konštatovaní „zo zistených údajov zároveň vyplynulo, že nie všetky prepravy tovaru boli uskutočnené tak, ako to je uvedené na vážnych lístkoch, ktoré predložila spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. k faktúram za preverované obdobie máj 2012, v niektorých prípadoch tovar nebol prepravený do Veľkého Blahova“ z nepochopiteľných dôvodov en block neprihliadol na žiadne prepravy, pričom nie je zrejmé z akého dôvodu neprihliadol na prepravy, ktoré boli podľa správcu dane preukázané a rovnako nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný tvrdí, že sa nepreukázala ani samotná existencia tovaru (str. 2 ods. 3 napadnutého rozhodnutia).

26. Namietal ďalej, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014 v predmetnej veci bezdôvodne nekonal, nedôrazne konal voči osobám, ktoré sa chceli vyhnúť povinnosti svedčiť (výsluch L. K.), nedôrazne zabezpečoval dôkazy, ktorých zabezpečenie je vo výlučnej právomoci správcu dane (svedok L. K.), pričom tieto skutočnosti sa negatívne odrazili aj vo výsledku dokazovania a preto nebola splnená zákonná požiadavka zistiť najúplnejšie skutočnosti významné pre rozhodnutie. Vytýkal správcovi dane, že sa mal s požiadavkou o informáciu ohľadne osoby L. K. a jeho pobytu v roku 2012 dožiadaním obrátiť na políciu, zabezpečiť výsluch L. K. ešte počas jeho života, ako aj si vyžiadať od neho príslušnú spisovú dokumentáciu obchodnej spoločnosti BELIEF, s.r.o. a tým si overiť pravdivosť tvrdení P. L. a J. C.. Ďalej poukázal na to, že na výsluch J. C. ani nemožno prihliadnuť, ako na zákonným spôsobom zabezpečený dôkaz (§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.), pretože podľa vyjadrenia žalovaného (str. 12 ods. 3 rozhodnutia) J. C. ani nebol v tomto konaní a to ani na dožiadanie vypočutý, pričom išlo o výsluch v úplne inom konaní.

27. V súvislosti s úmrtím konateľa spoločnosti BELIEF, s.r.o. p. F. K. vytýkal správcovi dane, že zostal nečinný, nezisťoval dediča obchodných podielov spoločností po zomrelom, od ktorého by výsluchom zistil, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločností, elektronické nosiče záznamov o účtovníctve, ktorých existenciu potvrdila svedkyňa L. K. a ostatnej administratívnej agendy spoločnosti BELIEF, s.r.o. najmä z dotknutého obdobia, nakoľko podľa zhodných tvrdení svedkov P. L. a J. C., administratívne spisy spolu s elektronickými nosičmi dát mali byť F. K. pri prevode obchodného podielu odovzdané. Tvrdil, že uvedené namietal aj v odvolaní zo dňa 20.10.2016, avšak odvolací orgán sa s touto námietkou nezaoberal.

28. Za nedostatočnú na účely rozhodnutia označil žalobca správu podanú správcovi dane U.. X. C. zo dňa 2.9.2016, nakoľko táto len potvrdzovala skutočnosť ním tvrdenú a to, že zaplatil za tovar BELIEF, s.r.o., a že tieto peňažné prostriedky boli vybraté v hotovosti z účtu BELIEF, s.r.o. konateľkou P. L. a použité na neznáme účely. Podľa názoru žalobcu neúplnosť správy spočíva v tom, že táto sa nezmieňuje a nevystihuje pohyby na tomto účte v období pred májom 2012, konkrétne komu spoločnosť BELIEF, s.r.o. platila za tovar, keď je isté, že tovar neprodukovala, teda bolo potrebné zistiť, ktorým svojím dodávateľom uhrádzala táto spoločnosť za odber tovaru, s ktorým potom následne obchodovala so žalobcom. Podľa jeho názoru, po preverení každej jednotlivej platby spoločnosti BELIEF, s.r.o. by bolo možné sa dopracovať k dodávateľom tejto spoločnosti, keď si už konateľka P. L. nevie nijako na dodávateľov spomenúť a identifikovať ich.

29. Poukázal na výpovede S. L. zo dňa 14.12.2012 a 13.7.2016, ktoré podľa jeho názoru správca dane fakticky odmietol, pretože uzavrel, že jej výpoveď nemala takú vypovedajúcu schopnosť, aby na jej základe bolo možné tvrdené skutočnosti preveriť, pričom svedkyňa svojimi výpoveďami potvrdila existenciu tovaru, na ktorý vystavila faktúry (túto skutočnosť potvrdil aj J. C.), ktoré jej správca dane predložil k nahliadnutiu, potvrdila, že faktúry vystavila ona ako v inkriminovanom čase konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktoré opatrila svojím vlastnoručným podpisom (taktiež J. C.), potvrdila dodanie tovaru žalobcovi, popísala spôsob prepravy tovaru, miesto prepravy (sklad v nájme AL Agroservisu, s.r.o. vo Veľkom Blahove), potvrdila prítomnosť pri odovzdávaní tovaru skladníkovi, potvrdila existenciu dokladov o tovare. Teda podľa názoru žalobcu potvrdila rozhodujúcu skutočnosť, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený osobou uvedenou na faktúre, teda, že žalobcovi bol obchodnou spoločnosťou BELIEF, s.r.o. dodaný tovar (repka olejná) uvedený na predmetných faktúrach.

30. Namietal, že hodnotenie dôkazov správcom dane podľa svojej úvahy nemôže byť podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku prejavom svojvôle či ľubovôle zo strany správcu dane a preto nemal negovať, ale mal vyhodnotiť svedecké výpovede S. L. a prihliadnuť k závažným skutočnostiam, významným pre rozhodnutie v predmetnej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že pokiaľ správca dane považoval jej

výpoveď za nepravdivú a neprijateľnú, je na mieste otázka, prečo nepodal ex offo na ňu oznámenie o spáchaní priestupku proti poriadku vo verejnej správe podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona o priestupkoch.

31. Z uvedených dôvodov považoval za nedôvodný skutkový záver napadnutého rozhodnutia, že sa nepreukázalo, že daňový subjekt BELIEF s.r.o. bol vlastníkom tovaru, ktorý mal následne predať a vyfakturovať žalobcovi, ktorá skutočnosť bola dôvodom neuznania práva na uplatnenie odpočítania DPH.

32. Žalobca podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako len „SSP“) navrhol zrušiť aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 104040946/2016 z 5. októbra 2016.

33. Žalobca navrhol v súlade s § 185 písm. a) SSP, priznať správnej žalobe odkladný účinok.

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného 34. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že základným predpokladom vzniku nároku na odpočet dane u príjemcu tovaru je skutočnosť, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru a ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. Uviedol, že predmetnými faktúrami vyfakturovala spoločnosť BELIEF, s.r.o. žalobcovi dodanie repky olejnej, avšak na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že predmetný tovar bol dovážaný zo zahraničia, pričom spoločnosť BELIEF, s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 nevykázala žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru. Ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie, v rámci ktorého zistil, že vozidlá, ktoré zabezpečovali prepravu tovaru, nevykonali prepravy pre dodávateľa BELIEF, s.r.o., ani pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o. (žalobcu). Ďalej poukázal na výpoveď bývalej konateľky spoločnosti BELIEF, s.r.o. pani L., ktorá nevedela konkretizovať dodávateľov repky olejnej, tiež uviedla, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. si dopravcov neobjednávala a skladovými priestormi nedisponovala doplniac, že podľa vyjadrenia druhého bývalého konateľa spoločnosti BELIEF, s.r.o. pán C. spoločnosť nakupovala repku olejnú iba od slovenských dodávateľov a na spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. si nespomína. V súvislosti so zisteniami vyplývajúcimi zo šetrenia jednotlivých prepráv poukázal na to, že neboli preukázané prípadné nákupy repky olejnej spoločnosťou BELIEF, s.r.o. v období máj 2012 od spoločnosti Start Team s.r.o., Dunajská Streda a KAFA, s.r.o. Ďalej v súvislosti so spoločnosťou BELIEF, s.r.o. poukázal na to, že nikto z bývalých konateľov spoločnosti a ani ich účtovníčka pani F. K. nedisponujú žiadnymi dokladmi tejto spoločnosti a ani účtovníctvom spoločnosti doplniac, že doklady sa nepodarilo správcovi dane získať ani od posledného konateľa pána F. K., nakoľko táto osoba zomrela a dedičské konanie bolo na základe uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 5D/30/2015 z 29. apríla 2015 zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.

35. Poukázal tiež na to, že vierohodnosť obchodnej transakcie medzi spoločnosťou BELIEF, s.r.o. a žalobcom je spochybnená aj tým, že tovar, ktorý mal žalobca obstarať od spoločnosti BELIEF, s.r.o. mal ďalej predať českej spoločnosti B.E.X.I.M. Moravia s.r.o., Nový Jičín, tá ho mala ďalej predať maďarskej spoločnosti MMX-AGRO Kft., C. C. a tá slovenskej spoločnosti MOTORWORLD s.r.o. Padáň, ktorá so správcom dane nekomunikuje, sídlo spoločnosti je v opustenom starom dome a písomnosti nepreberá. V tejto súvislosti uzavrel, že nie je zrejmé, od koho mala spoločnosť BELIEF, s.r.o. nakúpiť uvedený tovar a čo sa s tovarom stalo v spoločnosti MOTORWORLD s.r.o.

36. Žalovaný poukázal na to, že podmienka uvedená v § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 222/2004 Z. z.“ alebo „zákon o DPH“) je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet, pričom jej nesplnenie nie je možné odpustiť. Preto pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre. Rovnako vychádzajúc z ustanovení § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku zdôraznil, že dokazovanie vedie správca dane, ale daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov, pričom v prípade, ak niektoré skutočnosti nepreukáže, znáša dôsledky. V danom prípade mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,

nakoľko nepreukázal, že bol spoločnosťou BELIEF, s.r.o. dodaný tovar (repka olejná) uvedený na predmetných faktúrach a preto správca dane oprávnene neuznal žalobcovi v zdaňovacom období máj 2012 nárok na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.

37. K námietke žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena uviedol, že žalobca predložil správcovi dane ako dôkaz uskutočnenia zdaniteľných plnení faktúry, dodacie listy, vážne lístky a doklady o úhradách, avšak samotná existencia uvedených dokladov ešte nie je dôkazom toho, že žalobca bol oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH z týchto faktúr, nakoľko pri uplatnení práva na odpočítanie musí nastať aj vecné naplnenie podstaty veci, t.j. musí dôjsť k dodaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, v danom prípade k dodaniu tovaru (repky olejnej) dodávateľom BELIEF, s.r.o. Správca dane preto správne preveroval zdaniteľné plnenia u dodávateľa uvedeného na faktúrach, teda u spoločnosti BELIEF, s.r.o. V tejto súvislosti tiež nesúhlasiac s námietkou žalobcu, že boli spochybnené iba niektoré prepravy a napriek tomu nebolo prihliadnuté na žiadnu prepravu zopakoval, že dôvodom neuznania nároku na odpočítanie DPH z predmetných faktúr za zdaňovacie obdobie máj 2012 bola skutočnosť, že sa nepreukázalo, že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola práve spoločnosť BELIEF, s.r.o.

38. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa osoby pána F. K., po podrobnom opísaní priebehu predvolávania tejto osoby a telefonického a písomného kontaktu s obcou Z. (ktoré boli už bližšie uvedené v bode 19 tohto rozsudku) skonštatoval, že správca dane za účelom jeho vypočutia a získania dokladov od spoločnosti BELIEF, s.r.o. vykonal všetky úkony, ktoré mu dovoľoval doplniac, že v rámci úkonov požiadal aj o predvedenie tejto osoby a to Okresné riaditeľstvo PZ v Galante, čo znamená, že vo veci vypočutia pána F. K. spolupracoval aj PZ SR. V súvislosti s úmrtím tejto osoby poukázal na to, že správca dane sa o tejto skutočnosti dozvedel v rámci šetrenia spoločnosti KAFA, s.r.o.

39. K návrhu žalobcu opätovne vypočuť pani L. a pána C. a vzájomne ich konfrontovať žalovaný poukázal na to, že pani L. bola už dvakrát vypočutá ako svedok, pričom žalobca sa zúčastnil jej výsluchu pri ktorom jej kládol otázky súvisiace s danou vecou a v prípade svedka pána C., správca dane ho dvakrát predvolal na výsluch, avšak bezúspešne. Súčasne poukázal na to, že sa jedná o občana Maďarska, ktorého správca dane nemohol predviesť a tento bol vypočutý ako svedok v rámci iného konania a to na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9210401/759739/2016. Vo vzťahu k navrhovanej konfrontácii svedkov uviedol, že konfrontáciu nepripúšťa.

40. Rovnako sa vyjadril k námietke ohľadom postupu správcu dane pri vyžiadaní si dokladov zo zložky daňového subjektu BELIEF, s.r.o., v podstate totožne, ako v odôvodnení svojho rozhodnutia (k tomu pozri bližšie bod 21 tohto rozsudku) a dodal, že podľa informácií uvedených v informačnom systéme Finančnej správy SR neboli v spoločnosti BELIEF, s.r.o. vykonané žiadne daňové kontroly na dani z pridanej hodnoty.

41. Pokiaľ ide o námietku na doplnenie dokazovania ohľadom zisťovania pohybov na účte spoločnosti BELIEF, s.r.o. pred májom 2012 žalovaný uviedol, že postup správcu dane bol správny, keď sa zameral na preskúmanie výpisov za zdaňovacie obdobie máj 2012, nakoľko predmetné faktúry boli vystavené v období od 02.05.2012 do 18.05.2012, čo súčasne znamená, že aj platby za nákup predmetnej repky spoločnosťou BELIEF, s.r.o. by sa museli prejaviť v tomto období.

42. Z vyššie uvedených dôvodov preto uzavrel, že správca dane vo svojom konaní postupoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, hodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko čo vyšlo najavo a preto totožne ako správca dane zastal názor, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH z predmetných faktúr, porušil ustanovenia § 49 ods. 1 vo väzbe na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., pretože nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti, teda z rozhodnutia žalovaného aj rozhodnutia správcu dane je zrejmý dôvod neuznania nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných faktúr. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

43. Žalobca v replike reagoval na vyjadrenie žalovaného vo vzťahu k úkonom týkajúcich sa F. K., pričom poukázal na § 211 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku dodajúc, že postup žalovaného by bol vtedy v súlade so zákonom, ak by podal podnet na začatie konania o dodatočnom konaní o dedičstve, nakoľko v samotnom konaní o dedičstve neboli zahrnuté obchodné podiely spoločností BELEIF, s.r.o.

a KAFA, s.r.o. Rovnako poukázal na to, že mu nie je jasné, že prečo správca dane neprihliadol na tie prepravy tovaru, ktoré boli preukázané. Ďalej tvrdil, že skutočnosť, že U. X. C. potvrdila, že v kontrolovanom období spoločnosť BELIEF, s.r.o. prijala platby, ktoré boli po prijatí na účet vybraté konateľnou spoločnosti BELIEF, s.r.o. pani L., je potrebné vyhodnotiť ako dôkaz v prospech žalobcu spolu s pomerne podrobnou výpoveďou P. L. o tom, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený a to osobou uvedenou na faktúre, t.j. že dodávateľom zdaniteľných plnení uvedených na predmetných faktúrach bola práve spoločnosť BELIEF, s.r.o. Záverom poukázal na to, že nemá žiadne iné zákonné právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov u iných daňových subjektov, než tie ktorými preukazuje svoje tvrdenia a podľa jeho názoru dožadovanie sa informácií o nadobúdateľovi tovaru po kupcovi zo strany správcu dane nemá oporu v zákone. 44. Žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde 45. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

47. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

48. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

49. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

50. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

51. Podľa § 3 ods. 7 daňového poriadku daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

52. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

54. Podľa § 19 ods. 1 vety prvej a druhej zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 17. mája 2018 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

59. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a samotný žalobca, ktorí zotrvali na dôvodoch správnej žaloby v plnom rozsahu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním z 15. mája 2018. Správny súd preto podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti žalovaného.

60. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Ďalším zásadným žalobným bodom bolo, že skutkový stav zistený správcom dane bol nedostatočný na riadne posúdenie veci. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych dôkazov.

61. Správny súd považuje za potrebné na úvod poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).

62. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že

zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.

63. V súvislosti s bodom 62 správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

64. Správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vychádzajúc z uvedeného má daňový subjekt, ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznaný uplatnený nadmerný odpočet, naviac, tak ako v danom prípade, keď si žalobca uplatňoval nadmerný odpočet v pomerne vysokej výške 126 035,12 eur, by miera opatrnosti mala byť vyššia.

65. Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie dôvodnosti námietky žalobcu ohľadom miery zistenia skutkového stavu veci, konkrétne či táto je dostatočná na riadne posúdenie veci. S uvedenou námietkou priamo súvisí aj posúdenie, či správca dane neprimerane nezaťažil žalobcu dôkazným bremenom, resp. či boli dodržané základné zásady dôkazného bremena uplatňujúce sa v rámci daňového konania, ktoré vyplývajú jednak z daňového poriadku (§ 24 ods. 1 a 2) a jednak z judikatúry Najvyššieho súdu SR.

66. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že na základe Oznámenia o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č. 9210401/5/2071864/2012/Sche z 2. augusta 2012 Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda oznámil žalobcovi, že dňa 9. augusta 2012 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012. Súčasne žalobcu s odkazom na § 46 ods. 2 daňového poriadku požiadal o predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca na základe žiadosti správcu dane predložil konkrétne faktúry, na základe ktorých si uplatňoval právo na odpočítanie zaplatenej dane z pridanej hodnoty, nakoľko z dôvodu deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu mu vznikol nadmerný odpočet. Z potvrdenia o zapožičaní dokladov vyplýva, že žalobca predložil povinné záznamy DPH, knihy faktúr, dodávateľské faktúry od č. FP1200036-61, odberateľské faktúry od č. 201200013-22 s prílohami, pokladničný doklad od č. PV05001, bankové výpisy, interné doklady a vážne listy.

67. Následne prebehla daňová kontrola, v rámci ktorej sa preverovali skutočnosti týkajúce sa deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti BELIEF, s.r.o., s negatívnym výsledkom z dôvodu nekontaktnosti súčasného konateľa spoločnosti F. K., bola vypočutá bývalá konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o. pani S. L. (táto bola vypočutá najskôr v rámci daňovej kontroly dňa 14.11.2012 a následne v doplňujúcom vyrubovacom konaní dňa 13.07.2016), na základe žiadostí zo 7. septembra 2012 a 10. septembra 2012 bol využitý inštitút medzinárodnej výmeny informácií vo vzťahu k deklarovaným odberateľom žalobcu - spoločnosti B.E.X.I.M. Moravia s.r.o. (česká spoločnosť) a MMX-AGRO KFT. (maďarská spoločnosť), bola dožiadaná Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ohľadom preverenia prepravy deklarovaného tovaru, bola vypočutá účtovníčka spoločnosti F. K.. Správca dane napriek návrhu žalobcu nevykonal dôkaz - výsluch všetkých vodičov nákladných vozidiel, ktorí prepravovali predmetný tovar, pričom nevykonanie tohto navrhovaného dôkazu zdôvodnil tým, že neboli relevantným dôkazom o tom, že prepravovaný tovar vlastnila spoločnosť BELIEF, s.r.o.

68. Protokol z daňovej kontroly č. 9210401/5/4014722/2013/Sche bol vypracovaný dňa 3. septembra 2013 a doručený žalobcovi dňa 6. septembra 2013. Uvedeným dňom bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ daňového poriadku). Z obsahu administratívneho spisu je ďalej preukázané, že podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku bola daňová kontrola prerušená a to rozhodnutím č. 9210401/5/3345489/2012/Sche zo dňa 14.11.2012 z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 19.11.2012. Dňa 10.01.2013 pominuli dôvody prerušenia konania.

69. Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie, ktoré správca dane vydal po doplnení dokazovania v rámci následného vyrubovacieho konania, na ktoré bol zaviazaný právnym názorom žalovaného orgánu verejnej správy v rozhodnutí č. 1100308/1/370728/2014 z 15. augusta 2014.

70. Pokiaľ ide o dokazovanie správcu dane zamerané na zistenie splnenia zákonných podmienok potrebných na to, aby žalobcovi vzniklo právo odpočítať si daň podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, správny súd má obsahom administratívneho spisu preukázané, že správca dane vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi - spoločnosti BELIEF, s.r.o. požiadal dňa 06.09.2012 Daňový úrad Nitra o preverenie deklarovaných obchodov vo vzťahu k žalobcovi v zdaňovacom období máj 2012 u tejto spoločnosti. Daňový úrad Nitra podaním zo dňa 14.11.2012 oznámil správcovi dane, že požadované skutočnosti nevie overiť, nakoľko pobyt konateľa spoločnosti nie je známy, tento zisťoval aj prostredníctvom Registra obyvateľov SR (výzva č. 9410401/5/2911880/2012/ Kov), pričom bol zistený rovnaký pobyt, ako ten, ktorý je uvedený v obchodnom registri a rovnako dňa 22.10.2012 zaslal Žiadosť o predvedenie č. 9410401/5/2900429/2012/Kov OR PZ v Galante, ktoré e- mailom zaslalo správu, že previerkou na adrese Z. č. XXX bolo od susedov zistené, že na tejto adrese nebola požadovaná osoba videná už cca 2 roky.

71. V priebehu kontroly bola dňa 14.11.2012 vypočutá bývalá konateľka spoločnosti BELIEF, s.r.o. S. L., pričom zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/3340184/2012/Sche vyplýva, že po vzhliadnutí faktúr pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o. (žalobca), ktoré jej boli správcom dane predložené potvrdila, že tieto faktúry vystavila a je na nich jej podpis. Nepamätala si však dodávateľov, od ktorých spoločnosť nadobudla tovar uvedený na faktúrach, rovnako nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný pred nákupom, uviedla, že tovar bol kupovaný s prepravou a dovozom do skladu vo Veľkom Blahove. Na otázku, kto prepravil tovar odpovedala, že prepravu tovaru zabezpečil ich dodávateľ do skladu vo Veľkom Blahove, ktorý si prenajímala spoločnosť AL Agroservis, s.r.o., ďalej uviedla, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. nemala skladové priestory a predaj tovaru spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. prebiehal dovezením tovaru do skladu a jeho vyložením, pričom pri predaji bola v niektorých prípadoch prítomná osobne a tovar bol odovzdaný skladníkovi. Svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dokladmi, nakoľko, ako potvrdila, tieto odovzdala novému majiteľovi spoločnosti. Zo zápisnice je preukázané, že žalobca svedkyne otázky nepoložil, otázky boli položené zo strany správcu dane.

72. S. L. bola vypočutá aj v rámci doplneného vyrubovacieho konania dňa 13.07.2016 na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.05.2016 predloženého na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. mája 2016, predmetom ktorého bolo prerokovanie výsledkov dokazovania vykonaného v rámci vyrubovacieho konania po odvolacom konaní. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 1034955468/2016 vyplýva, že výsluchu svedkyne sa zúčastnila konateľka žalobcu spolu s právnym zástupcom spoločnosti. S. L. odpovedala na otázky správcu dane aj daňového subjektu. Z obsahu zápisnice vyplýva, že neexistovala deľba práce medzi konateľmi spoločnosti v období máj 2012, daňové priznania spoločnosti robila účtovníčka, kontrolovali ich obaja konatelia, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie máj 2012 bolo na 100 % podané, nemala vedomosť o tom, či v zdaňovacom období máj 2012 bola správcom dane vykonaná daňová kontrola, nepamätala si s akými právnymi subjektmi uzatvárala obchodné kontrakty v období máj 2012, na otázku, či spoločnosť nakupovala v období máj 2012 obchodnú komoditu - repku a od koho mala spoločnosť tento tovar nakupovať uviedla, že nevie, ale ak sú vystavené faktúry, tak určite, nepamätala si ale, od koho tovar nakupovali, uviedla ďalej, že prepravu neobjednávali, tovar kupovali s prepravou, pri nakládke tovaru nebola prítomná, nevedela, kde prebiehala nakládka tovaru, uviedla, že tovar bol vyložený v sklade spoločnosti AL Agroservis, s.r.o. vo Veľkom Blahove, vážne lístky boli podpisované zo strany odberateľa, faktúry a dodacie listy vystavovala sama, (obidvaja konatelia), uviedla, že spoločnosť nemala skladové priestory, poznala pána K. Z., uviedla, že nebol zamestnaný v spoločnosti, nevedela uviesť, kde sa nachádza notebook, v ktorom bolo vedené účtovníctvo spoločnosti,

uviedla, že kompletnú účtovnú a spisovú agendu odovzdala novému konateľovi, ktorého predtým nepoznala, správcovi dane predložila zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 26.06.2012. Na otázky daňového subjektu prítomná svedkyňa odpovedala, že elektronické nosiče účtovnej a ostatnej spisovej agendy spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi, nie je v kontakte s A. C., nepoznala F. K. pred prevedením obchodného podielu, stretla sa s ním až pri podpise zmluvy, dôvodom prevodu obchodného podielu boli nezhody s konateľom, na otázku daňového subjektu, prečo previedla obchodný podiel bezodplatne uviedla, že zákon nezakazuje, aby spoločník predal svoj obchodný podiel bezodplatne.

73. Správca dane dňa 12.11.2013 vypočul svedkyňu F. K. (ktorá bola predvedená políciou), pričom z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/5059756/2013/Sche vyplýva, že viedla účtovníctvo pre spoločnosť BELIEF, s.r.o. v období rokov 2010, 2011 a za 1. štvrťrok 2012, pričom uviedla, že táto spoločnosť sa zaoberala kúpou poľnohospodárskych komodít, pokiaľ išlo o otázku s kým obchodovala táto spoločnosť uviedla, že bolo viac firiem, mená si nepamätala, ale bola tam spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. a RUSSEI, s.r.o., nevedela vymenovať dodávateľov spoločnosti, nevedela odpovedať na otázku, či evidovala faktúry a iné doklady za prepravu tovaru pre odberateľa AL Agroservis, s.r.o., uviedla tiež, že pripravovala podklady pre daňovú kontrolu, ale o jej výsledku nebola informovaná, nemala kontakt s konateľmi dodávateľov tovaru spoločnosti BELIEF, s.r.o., uviedla, že všetko zabezpečovala pani L. a podľa jej vyjadrenia, druhý konateľ neriešil účtovné veci.

74. V danom konaní bolo pre právne posúdenie veci rozhodné zistiť, či spoločnosť BELIEF, s.r.o. ako deklarovaný dodávateľ tovaru - repky olejnej, bola vlastníkom tohto tovaru, pretože iba táto skutočnosť je spôsobilá preukázať vznik daňovej povinnosti u tohto daňového subjektu, ktorá je následne zákonným predpokladom pre uplatnenie práva odpočítania dane zo strany žalobcu. Preto žalovaný orgán verejnej správy správne zaviazal správcu dane vykonať dokazovanie na preukázanie, či spoločnosti BELIEF, s.r.o. nadobudla k tovaru - repky olejnej vlastnícke právo podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pričom toto dokazovanie bolo značne sťažené, a to z dôvodu, že správca dane nemal k dispozícii účtovné doklady spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktoré podľa výpovede S. L. a vyjadrenia A. C. boli odovzdané novému konateľovi spoločnosti F. K., ktorý však vypočutý nebol, pretože dňa XX.XX.XXXX zomrel.

75. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd preukázané, že správca dane vykonal rozsiahle a podrobné dokazovanie vo vzťahu k preprave deklarovaného tovaru podľa pripojených dodacích listov, podľa ŠPZ áut a zistených prepravcov, pričom výsledky sú obsiahnuté v tabuľke na strane 27 a 28 prvostupňového rozhodnutia (alebo na strane 7 a 8 napadnutého rozhodnutia), z ktorej vyplýva, že odosielateľom deklarovaného tovaru boli spoločnosti ZEORT s.r.o., M&KAGRO Kft, RK EXPO, s.r.o., pričom v dvoch prípadoch (ŠPZ 4M81453 a ŠPZ BJ506MB) tento údaj nebol zistený a príjemcom tovaru boli spoločnosti KAFA, s.r.o., Start Team s.r.o., Dalgety Agra s.r.o., v dvoch prípadoch (ŠPZ 4M81453 a ŠPZ BJ506MB) rovnako príjemca zistený nebol. Podľa zistení bolo miesto naloženia Chýšť - ČR, Choceň

- ČR, Krahulov - ČR, Brtnice - ČR, Toužim - ČR, Györ - HU, Gabčíkovo, Sokolce a miesto vyloženia Veľké Blahovo, Gabčíkovo, Györ - HU. Opäť v dvoch prípadoch (ŠPZ 4M81453 a ŠPZ BJ506MB) neboli miesta naloženia a vyloženia zistené. Ani v jednom prípade nebolo preukázané, že nadobúdateľom prepravovaného tovaru bola spoločnosť BELIEF, s.r.o. alebo žalobca - spoločnosť AL Agroservis, s.r.o. Z vykonaného dokazovania boli zistené aj nezrovnalosti týkajúce sa predložených dodacích listov, na ktorých síce nebolo uvedené miesto nakládky, ale miesto vykládky bolo vo všetkých prípadoch uvedené

- Veľké Blahovo, pričom tovar bol vyložený aj v Gabčíkove a Györe v Maďarsku.

76. V súvislosti zo zisteniami uvedenými v bode 75 správny súd poukazuje na skutočnosť, ktorá je spôsobilá naopak preukázať, že tovar - repka, ktorý mal byť dodaný deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou BELIEF, s.r.o. na základe faktúry č. 0782012 žalobcovi, celkové množstvo tovaru 182,10 t v hodnote 103 797,00 eur, bol pôvodne vo vlastníctve spoločnosti ZEORT s.r.o., ktorý podľa zistení získaných medzinárodnou výmenou daňových informácií nemal dňa 02.05.2012 zabezpečovať len prepravu autom ŠPZ 3E13478, ale na základe predloženej faktúry č. 320120034 mal tovar repka - 26,00 t predať odberateľovi - spoločnosti KAFA, s.r.o. Rovnako to platí aj pre zvyšok deklarovaného tovaru, na ktorý bola vystavená faktúra č. 0782012, ktorý bol prepravovaný spoločnosťou ZEVUN s.r.o., konkrétne autami ŠPZ 4H78422 - tovar repka, množstvo 26,10 t, faktúra č. 320120033, ŠPZ 4H70296 - tovar repka, množstvo 26,80 t, faktúra č. 320120032, ŠPZ 7B48440 - tovar repka, množstvo 26,88 t, faktúra č. 320120033, ŠPZ 4H58436 - tovar repka, množstvo 25,16 t, faktúra č. 320120032, ŠPZ 4E58437 - tovar repka, množstvo 25,60 t, faktúra č. 320120033, ŠPZ 4E58439 - tovar repka, množstvo 25,56 t,

faktúra č. 320120032. Aj v tomto prípade boli predložené faktúry, z ktorých vyplýva, že tovar - repka bol predaný spoločnosťou ZEORT s.r.o. spoločnosti KAFA, s.r.o. Z priložených listín tiež vyplýva, že spoločnosť ZEORT s.r.o. nadobudla tovar od spoločnosti ZEVUN s.r.o. Zrátaním uvedených množstiev dodaného tovaru vyplýva, že toto množstvo 182,10 t zodpovedá množstvu uvedenému na faktúre č. 0782012, na základe ktorej mal žalobca nadobudnúť tovar - repku od spoločnosti BELIEF, s.r.o.

77. Správca dane na základe zistení, že prijímateľom tovaru v sklade vo Veľkom Blahove boli, na základe dokazovania súvisiaceho s prepravami, tak ako ich deklaroval žalobca, spoločnosti Start Team, s.r.o. a KAFA, s.r.o. vykonal dokazovanie zamerané na preukázanie, či tieto spoločnosti nepredali deklarovaný tovar - repku spoločnosti BELIEF, s.r.o., pričom táto skutočnosť preukázaná nebola. Podrobnejšie je vykonané dokazovanie v tomto smere uvedené v bode 4 a 5 tohto rozsudku, pričom pokiaľ ide o spoločnosť KAFA, s.r.o., vzhľadom na skutočnosť, že F. K. je od 25.06.2012 konateľom aj tejto spoločnosti, dokazovanie vo vzťahu k tejto spoločnosti nie je, z dôvodu úmrtia konateľa, možné.

78. Z vyššie uvedeného prierezu skutkového stavu zisteného správcom dane, musí správny súd konštatovať, že správca dane rozsiahlym a podrobným dokazovaním zisťoval skutočnosti rozhodné pre právne posúdenie veci a podľa názoru správneho súdu je takto zistený skutkový stav dostatočným základom pre vyvodenie záveru, že deklarovaný tovar - repka olejná nebola dodaná žalobcovi osobou uvedenou na faktúre, t.j. spoločnosťou BELIEF, s.r.o. Správny súd pri uvedenom závere vychádzal práve z výsledkov preverovanej prepravy tovaru, ktoré nepreukázali, že tovar bol vo vlastnícke spoločnosti BELIEF, s.r.o., pri dvoch prepravcov (ZEORT s.r.o. a ZEVUN s.r.o.) bolo preukázané, že tovar vyskladnený vo Veľkom Blahove dňa 02.05.2012 kúpila spoločnosť KAFA, s.r.o., avšak nebolo preukázané, že táto spoločnosť ho následne previedla na spoločnosť BELIEF, s.r.o. Tento záver nie je spôsobilá zmeniť ani výpoveď S. L., ktorá potvrdila, že faktúry pre žalobcu vystavila a spoločnosť BELIEF, s.r.o. tento tovar žalobcovi dodala a to z dôvodu, že toto tvrdenie nemá na základe vykonaného dokazovania materiálny podklad a v danom štádiu je vyvrátené vyššie uvedenými zisteniami. Správca dane práve vykonaným dokazovaním, ktorým nebolo preukázané, že by spoločnosť BELIEF, s.r.o. vlastnila deklarovaný tovar, spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie dane a to práve z faktúr, ktoré spoločnosť BELIEF, s.r.o. ako dodávateľa tovaru deklarovali. Následne došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal na základe tohto oprávneného spochybnenia vlastníckeho práva spoločnosti BELIEF, s.r.o. k deklarovanému tovaru, preukázať, že táto spoločnosť skutočne dodaný tovar vlastnila, ktorá skutočnosť by mala za následok preukázanie, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť. Z uvedených dôvodov preto správny súd nesúhlasí s námietkou žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil vo vzťahu k preukázaniu skutočností rozhodných na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca za účelom preukázania zdaniteľných plnení doložil daňové doklady, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola zo strany správcu dane spochybnená, pričom daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať opak. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, aj za podpory ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (pozri napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžfk/13/2016 z 21. marca 2018), že samotným predložením faktúry a účtovaných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu, pričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu. Realizáciu zdaniteľného obchodu je tak daňový subjekt v rámci svojho dôkazného bremena povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom styku, ktoré preukazujú reálne uskutočnenie predmetného obchodu, svedeckými výpoveďami, prípadne čímkoľvek, čo by preukazovalo reálnosť samotného obchodu, čím sa má pochopiteľne na mysli aj realizovanie obchodu osobou uvedenou na faktúre.

79. Práve z dôvodu, že v danom prípade došlo k reálnemu spochybneniu skutočného dodávateľa deklarovaného tovaru zo strany správcu dane, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu, ktorý mal následne preukázať opak. Práve z dôvodu opodstatneného presunu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, nie je možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010.

80. Podľa názoru správneho súdu preukázanie skutočnosti, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. vlastnila tovar, ktorý mala na základe predložených faktúr predať žalobcovi nie je možné dosiahnuť opätovnou, v poradí treťou výpoveďou bývalej konateľky spoločnosti S. L., ani vzájomnou konfrontáciou S. L. s A. C.. Z výpovede S. L. vyplýva, že nevedela uviesť dodávateľov spoločnosti, pričom správny súd na tomto mieste upozorňuje, že S. L. prvýkrát vypovedala dňa 14.11.2012, teda iba po uplynutí pol

roka od obdobia, kedy sa mali zdaniteľné obchody uskutočniť, a už v tomto období si nepamätala dodávateľov spoločnosti, čo pri hodnote tovaru za cca 640 000 eur sa javí prinajmenšom ako nezvyčajné. Pri tejto výpovedi bola prítomná aj konateľka žalobcu, avšak z jej strany neboli svedkyni položené žiadne otázky. Dodávateľov spoločnosti nevedela uviesť ani účtovníčka spoločnosti F. K., čo je taktiež nezvyčajné, keďže pripravovala podklady k daňovému priznaniu spoločnosti. Pokiaľ ide o vyjadrenie bývalého konateľa A. C. správca dane a žalovaný v súvislosti s jeho výpoveďou realizovanou v inom konaní uviedli, že túto využili iba ako pomôcku, nakoľko žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9210401/759739/2016 sa týkala zdaňovacieho obdobia február 2012, avšak preverované boli rovnaké skutočnosti a boli položené rovnaké otázky, ktoré požadoval žalobca. Vyjadrenie A. C. bolo vyhodnotené v tom smere, že A. C. nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti, ktoré by deklarovali dodanie tovaru medzi dodávateľom BELIEF, s.r.o. a odberateľom AL Agroservis, s.r.o.

81. V súvislosti s vyjadrením A. C. žalobca namieta, že na tento dôkaz nie je možné prihliadnuť, nakoľko nebol vykonaný v danom konaní. Správny súd v tomto smere uvádza, že v § 24 ods. 4 demonštratívnym spôsobom vymenúva, čo sa považuje za dôkaz, pričom základnou podmienkou prípustnosti dôkazu je, že bol získaný v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane využil odpoveď, ktorá bola zaslaná na základe medzinárodnej výmeny informácií č. 9210401/759739/2016 v inom konaní (zdaňovacie obdobie február 2012), avšak táto sa týkala rovnakých spoločností a súvislostí, ktoré môžu byť relevantné aj pre dané konanie. Rovnako je v tomto prípade zásadné, že obsah výpovede A. C. netvoria také zásadné skutočnosti, na ktorých by bolo založené napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu je použitie jeho vyjadrenia v danom konaní prípustné. Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia A. C., správny súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že by sa výpovede bývalých konateľov v otázkach zásadných pre dané konanie rozchádzali, konkrétne, A. C. rovnako ako S. L. uviedol, že faktúry vystavovala S. L. (túto skutočnosť potvrdila aj účtovníčka spoločnosti), neotvoril bankový účet (z predložených výpisov z účtu nie je preukázané, že by vyberal v hotovosti peniaze z účtu alebo inak s účtom disponoval, pričom táto skutočnosť nie je pre danú vec ani relevantná), uviedol síce, že nakupovali repku iba od slovenských dodávateľov, ale rovnako ako S. L. nekonkretizoval ani jedného dodávateľa, rovnako ako S. L. uviedol, že preprava bola vždy vedená a platená ich dodávateľmi a bola vždy realizovaná medzi dodávateľom a odberateľom. S poukazom na uvedené, preto správny súd zastáva názor, že nie je potrebné doplniť dokazovanie o výpoveď A. C. prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií a o vzájomnú konfrontáciu bývalých konateľov. V súvislosti s konfrontáciou, ktorej sa žalobca dožadoval správny súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom konajúcich daňových orgánov, že túto nie je možné vykonať, nakoľko ju neupravuje . Konfrontáciu je potrebné vykonať vždy, pokiaľ sa výpovede daňového subjektu a svedkov rozchádzajú v zásadných otázkach, čo však neplatí pre daný prípad.

82. V súvislosti s dokazovaním správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a vykonávať za daňový subjekt dôkazy, ktorými sa preukáže pravdivosť ním tvrdených skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, ako aj medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

83. Práve s poukazom na bod 82 tohto rozsudku správny súd uvádza, že správca dane nie je povinný zistiť objektívnu pravdu a za tým účelom vyhľadávať a vykonávať dôkazy, ktoré majú preukázať tvrdenia žalobcu. Ako už správny súd uviedol, je to práve daňový subjekt, ktorý má pri realizácii svojich obchodov s dodávateľmi a odberateľmi postupovať tak, aby sa nedostal do dôkaznej núdze. V danom konaní správca dane na základe rozsiahleho dokazovania spochybnil zásadnú skutočnosť, ktorá má za následok nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane u žalobcu. V tomto smere bolo dokazovanie z pohľadu správneho súdu dostatočné. Na tomto závere nezmení nič ani skutočnosť, že na základe výpisov z účtu žalobcu a spoločnosti BELIEF, s.r.o. bolo preukázané, že žalobca za dodaný tovar spoločnosti BELIEF, s.r.o. zaplatil, nakoľko úhrada za dodaný tovar súčasne nepotvrdzuje, že dodávateľ bol jeho vlastníkom, naviac, keď bolo súčasne preukázané, že konateľka

spoločnosti S. L. peniaze vyberala v hotovosti. Žalobca sa od správcu dane domáha, aby boli vyžiadané ďalšie výpisy z účtu spoločnosti BELIEF, s.r.o., ktorými by sa „mohli“ zistiť jeho dodávatelia, ktorí by boli následne zo strany správcu dane preverovaní. Táto povinnosť však už správcu dane nezaťažuje. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k aplikácii § 211 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ktorej sa žalobca dožaduje od správcu dane za účelom získania dokladov spoločnosti BELIEF, s.r.o. V súvislosti s konateľom F. K. správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu má preukázané, že pobyt tejto osoby bol zisťovaný už v roku 2012 a rovnako bolo žiadané jeho predvedenie cestou OR PZ v Galante dňa 22.10.2012, pričom už v tomto období sa F. K. nemal v obci zdržiavať cca 2 roky.

84. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na to, že správca dane v období od 27.11.2013 do 10.04.2014 bezdôvodne nekonal. Z administratívneho spisu má správny súd preukázané, že správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno žiadosť o zaslanie dokumentov č. 9210401/5/5305387/2013/ Sche zo dňa 27.11.2013, žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia č. 9210401/5/117463/2014/Sche zo dňa 13.01.2014 a žiadosť o zaslanie dokumentov - urgencia II. 9210401/5/780262/2014/VÉG zo dňa 28.02.2014, v ktorej žiadal o zaslanie kópií všetkých zápisníc o miestnych zisťovaniach spolu s prílohami založenými v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., za zdaňovacie obdobie október 2011 a máj 2012 súvisiace s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o. Táto požiadavka vyplynula z výpovede F. K.. Dňa 10.01.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej boli zaslané kópie dokladov nachádzajúce sa v spise daňového subjektu BELIEF, s.r.o., medzi ktorými sa však nenachádzala žiadna zápisnica o miestnom zisťovaní za zdaňovacie obdobie október 2011 ani máj 2012 v súvislosti s daňovým subjektom AL Agroservis, s.r.o., pretože daňová kontrola vo vzťahu k spoločnosti BELIEF, s.r.o. nebola vykonaná. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmá príčina, kde sa nachádzali tieto dokumenty do 3. marca 2013, avšak táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože daňová kontrola bola ukončená v zákonnej lehote podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku (k tomu pozri bližšie bod 8 rozsudku). V tejto súvislosti správny súd súčasne dodáva, že žalobca mal možnosť namietať nečinnosť orgánu verejnej správy.

85. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené preto zastáva názor, že len predložením účtovných dokladov bez ich náležitého verifikovania a preukázania, že k dodaniu tovaru - repky došlo práve dodávateľom deklarovaným na predložených faktúrach - spoločnosťou BELIEF, s.r.o., ktorá skutočnosť má za následok nepreukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej hodnoty z predložených faktúr (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného dôvodu správca dane a následne žalovaný tým, že žalobcovi určili rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 126 035,12 eur rozhodli vecne správne. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami, rozhodnutie je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

86. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na ich spravodlivé požadovanie a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by trovy žalovanému vznikli.

87. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.