Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-166-2016.pdf
PDF · 165.97 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/166/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobkyne M. U., trvale bytom I. XX, E., štátna príslušnosť SR, právne zastúpenej Mgr. Karolom Vlasákom, advokátom, Jilemníckeho 2, Trenčín, proti žalovanej N. Z., trvale bytom I. námestie XXXX/XX, E., právne zastúpenej Mgr. Marekom Gutikom, advokátom, Armádna 1655/5, Trenčín, štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 5.000 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. A. konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- Eur od 18.8.2016 do 4.5.2017 zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- Eur od 5.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala , aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 18.8.2016 až do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalobkyňa kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2016 previedla do výlučného vlastníctva žalovanej rodinný dom súp. č. XXXX/XX stojaci na I. námestí v E. spolu s priľahlými parcelami. Od začiatku realizácie ponuky žalobkyne na predaj samotný predaj ako kupujúci prejednávali so žalobkyňou V. Z. a jeho manželka B. Z., pričom to, že kupujúcim bude žalovaná, uvedení manželia žalobkyni oznámili až pri podpise kúpnej zmluvy. Nakoľko žalovaná pani Z., resp. jej syn s nevestou, nedisponovali finančnými prostriedkami tak, aby mohli zaplatiť celú kúpnu cenu pri podpise zmluvy, dohodli sa ešte pred jej podpisom, že kúpna cena bude vyplatená po častiach. Konkrétne, že jej vyplatí 98.000 Eur pred podpisom kúpnej zmluvy a zvyšnú časť kúpnej ceny t.j. 63.000 Eur žalobkyni po dohode vyplatia do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy t.j. do 08.05.2016. Krátko predtým, ako došlo k samotnému podpisu predmetnej kúpnej zmluvy žalobkyňa obdržala ponuku od iného záujemcu na odkúpenie domu a to vo výške 181.000 Eur. Žalobkyňa informovala o tejto ponuke bezprostredne pred podpisom kúpnej zmluvy rodinu Z., s ktorými podmienky kúpy už dojednala ústne za cenu 161.000 Eur. S ohľadom na ich prosby a rodinné pomery, na ktoré poukazovali pri obdržaní informácie o konkurenčnom kupcovi, žalobkyňa na žiadosť kupujúcich nereflektovala na výhodnejšiu ponuku iného záujemcu a pristúpila k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalovanou. Za uvedenú ohľaduplnosť a seriózny prístup žalobkyne v prospech rodiny žalovanej, navrhla žalovaná pri podpise kúpnej zmluvy z vlastnej iniciatívy dohodu odmeniť žalobkyňu za jej postoj tak, že popri dohodnutej kúpnej cene 161.000 Eur vyplatí žalobkyni ďalších 5.000 Eur do troch mesiacov od prevzatia kľúčov od kupovaného domu. S takouto dohodou žalobkyňa súhlasila. Záväzok na vyplatenie uvedenej prémie chcela žalobkyňa zakomponovať do kúpnej zmluvy, avšak žalovaná to považovala za zbytočné s poukazom na serióznosť jej rodiny a tvrdila, že pokiaľ takýto ústny prísľub dala, považuje za svoju morálnu povinnosť dohodu splniť aj bez písomného zaznamenania záväzku. Vzhľadom na jej presvedčivé vystupovanie, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zmluva už bola vyhotovená a pripravená k podpisu, pristúpila v deň podpisu zmluvy na ústnu dohodu o záväzku žalovanej vyplatiť žalobkyni sumu 5.000 Eur v uvedenom termíne, nakoľko ďalším oddialením podpisu kúpnej zmluvy z titulu jej doplnenia o nový záväzok, by sa oddialil aj termín na výplatu štvrtej časti kúpnej ceny t.j. 63.000 Eur, ktoré žalobkyňa potrebovala na zaplatenie ňou kupovaného bytu. Pri uzavretí ústnej dohody o povinnosti žalovanej zaplatiť jej nad rámec dohodnutej kúpnej ceny ďalších 5.000 Eur ako odmenu, resp. prémiu za jej seriózny postoj voči žalovanej a jej rodine, boli prítomní advokátka B.. M. a T.. B. P. z realitnej kancelárie Reality holding, realitná kancelária Trenčín. Rodinný dom odovzdala žalobkyňa neveste žalovanej B. Z., ktorá ju zastupovala pri podpise protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti spolu s kľúčmi od domu dňa 17.05.2016. O oprávnenosti zastupovať žalovanú pani B. Z. nemala žalobkyňa dôvod pochybovať, nakoľko pani B. Štraussová žalovanú ako kupujúcu zastupovala aj pri vkladoch jednotlivých splátok kúpnej ceny a to tak, že dohodnutú splátku kúpnej ceny vkladala resp. prevádzala na účet žalobkyne práve B. Z.. Pri podpise protokolu sa s preberajúcou bavila aj o ústnom záväzku vo forme prémie vo výške 5.000 Eur a dohodli sa, že jej výšku aj termín splatnosti predsa len uvedú písomne aspoň do odovzdávajúceho protokolu, s čím pani B. Z. súhlasila a v zastúpení žalovanej, ako kupujúcej - preberajúcej predmet kúpy do fyzického užívania, podpísala preberajúci protokol aj s potvrdením predmetného záväzku vo výške 5.000 Eur so splatnosťou do troch mesiacov odo dňa prevzatia kľúčov od prevádzaného domu. Nakoľko kľúče boli odovzdané pri podpise protokolu o odovzdaní nehnuteľností, ako to vyplýva z jeho obsahu, dňa 17.05.2016, splatnosť záväzku o zaplatení 5.000 Eur nastala 17.08.2016. Hmotnoprávne oprela žalobkyňa nárok o ustanovenia § 34, § 51, § 488, § 489, § 517 ods. 2, § 559 Občianskeho zákonníka. Sporové strany teda uzavreli ústnu zmluvu, v ktorej sa žalovaná zaviazala, že žalobkyni nad rámec kúpnej ceny zaplatí sumu 5.000 Eur ako odmenu za to, že žalobkyňa neprijala výhodnejšiu ponuku na predaj jej rodinného domu a tento predala žalovanej za nižšiu cenu, než bola konkurenčná cena. Ide o odmenu pre žalobkyňu za dodržanie podmienok o výške kúpnej ceny. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na splnenie záväzku listami zo dňa 5.9.2016 a 2.10.2016, na ktoré reagoval syn žalovanej V. Z. telefonicky v tom smere, že splatnosť záväzku je o jeden rok, a preto má čas s jeho splatením, samotný záväzok však nepoprel. Keďže žalovaná dlh dobrovoľne neuhradila v lehote splatnosti, obrátila sa žalobkyňa so svojím nárokom na súd.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 9.3.2017. Ako uvádza aj žalobkyňa na predaji predmetného domu na I. námestí v E. a príslušného pozemku (parciel) boli strany dohodnuté, pričom rovnako boli dohodnuté na celkovej kúpnej cene vo výške 161.000 Eur. Po tom ako ústne túto dohodu uzatvorili, obrátili sa v polovici mesiaca február 2016 na realitnú kanceláriu Reality holding+, s.r.o. za účelom realizácie prevodu vlastníckeho práva. Úlohou dotknutej realitnej kancelárie teda nebolo sprostredkovať predaj v zmysle nájsť kupca, ale právne zabezpečiť jej prevod za podmienok, na akých už boli dohodnutí, čomu zodpovedala aj dohodnutá provízia pre realitnú kanceláriu vo výške 1.000 Eur, keď inak bežná provízia za sprostredkovanie sa pohybuje na úrovni 3 % z ceny nehnuteľnosti. Po uzavretí zmlúv s realitnou kanceláriou boli žalobkyni uhradené platby 1.000 Eur dňa 29.2.2016, 30.000 Eur dňa 15.3.2016, 67.000 Eur dňa 26.4.2016. Medzičasom žalovaná predala svoj byt na ulici W.. W. v E., ktorý obývala so svojim synom V. Z. jeho manželkou B. Z. a ich maloletými deťmi V. Z. , nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, a to kúpno - predajnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX. Návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich O. C. a T.. L. C., O.. bol oboma zmluvnými stranami podpísaný toho istého dňa teda 20.04.2016 a následne dňa 27.04.2016 bol podaný Okresnému úradu Trenčín, katastrálnemu odboru. Podľa predmetnej kúpnej zmluvy bola žalovaná s rodinou povinná sa z bytu na ulici W.. W. odsťahovať do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia. O predaji predmetného bytu žalobkyňa mala vedomosť. Napriek všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, žalobkyňa bezprostredne pred podpisom prichystanej kúpnej zmluvy prišla s tým, že ona má na dom iného kupcu , ktorý jej dá viac - konkrétne 180.000 Eur a pýtala sa žalovanej čo urobí, aby dom nepredala inému kupcovi. V tomto čase žalobkyňa mala už zaplatené za dom sumu 98.000 Eur a byt žalovanej v ktorom bývala so svojou rodinou bol predaný v tom zmysle , že bola podpísaná kúpna zmluva a podaný návrh na vklad v prospech kupujúcich, pričom žalovanej plynula lehota na vysťahovanie. Žalovaná pracovala a pracuje v M. škole na ulici Z. v E. a inú nehnuteľnosť nevlastnila. Syn žalovanej V. Z. pracoval/pracuje v E. pre spoločnosť V. Y. spol. s.r.o., a jeho manželka B. Z. je na materskej dovolenke s maloletým Q., pričom ich prvorodený syn V. navštevuje M. školu na ulici Z. v E.. Uvedená situácia bola žalobkyni dobre známa, veď ako sama uvádza vo svojom liste zo dňa 05.09.2016 označenom ako „Pokus o zmier", pozná žalovanú a členov jej rodiny veľmi dlho. Napriek tomu sa zachovala ako sa zachovala a pri podpise kúpnej zmluvy sa pýtala koľko jej žalovaná dá, aby dom predala jej (podpísala kúpnu zmluvu) a nie inému záujemcovi. Ako na burze, či trhu začala s tým, či jej žalovaná dá o dvadsaťtisíc viac, potom či jej dá o desaťtisíc viac, a keď jej žalovaná so synom uvádzali, že majú rozpočet vo výške dohodnutých 161.000 Eur a doslova ju museli prosiť, aby sa takto nesprávala, pričom museli poukazovať na rodinnú situáciu, skončilo to na žalovaných 5.000 Eur, ktoré žalovaná žalobkyni sľúbila, pretože mala vážnu obavu, že žalobkyňa kúpnu zmluvu naozaj nepodpíše. S uvedeným však prišla sama žalobkyňa, ktorá si takýmto konaním prísľub doplatku „vynucovala". Žalovaná by musela byť padnutá na hlavu, keby takýmto spôsobom sama iniciovala ocenenie vraj „ohľaduplnosti a seriózneho prístupu" žalobkyne v situácii, keď táto mala už väčšinu vopred pevne dohodnutej kúpnej ceny už vyplatenú a žalovaná mala predaný svoj byt a hrozilo, že nakoniec nebude mať kde s rodinou bývať. Následne žalobkyňa a žalovaná podpísali predmetnú kúpnu zmluvu a v súlade s ňou (do troch dní od podpisu) žalovaná zadala ešte v deň podpisu zmluvy v SLSP, a.s. prevodný príkaz na úhradu sumy 63.000 Eur v prospech účtu žalobkyne. Žalovaná má za to, že uzatvorená dohoda (zmluva) o vyplatení 5.000 Eur je absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s dobrými mravmi. Dobré mravy sú všeobecne ponímané ako súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem (spoločenská dohoda) ich rešpektovať. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia konkrétnych situácií, ktoré zodpovedá všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný bez ohľadu na to, či bol obsah právneho úkonu výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi a tiež bez ohľadu na to, kto zavinil prípadný rozpor s dobrými mravmi alebo či niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere. Je zrejmé, že napriek jasnej a jednoznačnej dohode o predmete prevodu a kúpnej cene medzi žalobkyňou a žalovanou, k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve v tomto prípade nedošlo, nakoľko v zmysle ustanovenia § 50a ods. l Občianskeho zákonníka je pre túto predpísaná písomná forma, žalobkyňa svojim správaním preto nemohla porušiť podmienky zmluvy o budúcej zmluve resp. takýmto porušením hroziť. Amorálnosť jej postoja a konania je však podľa názoru žalovanej do očí bijúca. Platby prijaté žalobkyňou pred uzatvorením kúpnej zmluvy možno posúdiť ako preddavok v zmysle ustanovenia § 498 Občianskeho zákonníka. Za situácie keď bola jasná dohoda (nie v zmysle zmluva) o výške kúpnej ceny a keď na základe tejto dohody žalobkyňa prijala už sumu 98.000 Eur ako preddavky kúpnej ceny, keď žalovaná mala s rodinou usadenou v Trenčíne „ich" byt už predaný, teda keď v takejto situácii žalobkyňa príde s tým, že ona má iného kupca, tak jej konanie možno hodnotiť rôznymi slovami, len nie ako „ohľaduplné a seriózne". Veď hrozilo, že žalovaná nebude mať ani peniaze (ktoré by si následne musela vymáhať ako bezdôvodné obohatenie), ani dom, a nakoniec už ani byt, ktorí medzičasom predala. Hoci žalovaná považuje dohodu (zmluvu) o vyplatení 5.000 Eur za dodržanie podmienok o výške kúpnej ceny dohodnutej v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy na prevod rodinného domu, za absolútne neplatnú v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, z dôvodu právnej istoty v deň spísania vyjadrenia k žalobe, teda dňa 09.03.2017 zaslala žalobkyni na poštovú prepravu list, ktorým žalovaná podľa § 49 Občianskeho zákonníka odstúpila od dohody (zmluvy) o vyplatení 5.000 Eur, a to z dôvodu, že táto bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
3. Písomným podaním zo dňa 29.3.2017 žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovanej. Žalovanou uvedený opis okolností, za ktorých došlo k dohode o vyplatení 5.000 Eur je nepravdivý a takéto skutkové tvrdenie žalovanej žalobkyňa kategoricky popiera. Uviedla, že v marci 2016 sa stretla s dcérou žalovanej pani B. Z., ktorá so svojím manželom V. Z. so žalobkyňou prejednávala kúpu domu a obaja vystupovali ako kupujúci. Pri uvedenom stretnutí sa dohodli na kúpe domu za 160.000 Eur s tým, že 30.000 Eur žalobkyni kupujúci zaplatia na účet do 05.03.2016 a 67.000 Eur do 20.04.2016. Ani jeden z uvedených termínov nebol dodržaný a vklady záloh na kúpnu cenu manželia Z. vložili na účet tak, že 30.000 Eur vložili dňa 15.03.2016 a 67.000 Eur dňa 26.04.2016. Už pri tomto omeškaní žalobkyňa manželom Z., ktorí sa označili ako kupujúci, povedala o konkurenčnej ponuke a upozornila ich, že túto nebude akceptovať, pokiaľ všetky ďalšie platby, resp. povinnosti, ktoré im vyplývajú zo záujmu o kúpu domu, budú dodržiavať. Žalovanú ako kupujúcu o konkurenčnej ponuke nemala dôvod žalobkyňa osobitne informovať, nakoľko až do podpisu kúpnej zmluvy vystupovali manželia Z. ako kupujúci. S vyššie uvedeným omeškaním s výplatou zálohy oproti ústnej dohode spôsobili manželia Z. žalobkyni komplikáciu v tom zmysle, že žalobkyňa nemohla včas zaplatiť vlastníkom bytu, o ktorého kúpu mala záujem a s ktorými uzavrela dohodu o zložení zálohy na kúpnu cenu. Práve toto omeškanie zo strany B. Z. a jej manžela s úhradou dohodnutej zálohy na kúpu domu, čoho následkom bolo porušenie dohody žalobkyne s vlastníkmi bytu, ktorý mala záujem kúpiť, boli tie nepríjemnosti, ktoré žalobkyňa uviedla žalovanej po podpise kúpnej zmluvy ako dôvod na vyplatenie odmeny za trpezlivosť a ústretovosť žalobkyne. Výšku dohodnutej odmeny t.j. 5.000 Eur navrhla samotná žalovaná bez akejkoľvek licitácie a bez akéhokoľvek nátlaku alebo návrhu výšky odmeny zo strany žalobkyne. Keby navrhla 1.000 Eur, akceptovala by žalobkyňa aj takúto výšku. Potom, ako tento návrh žalovaná predložila, B.. M., ktorá kúpnu zmluvu pripravovala a bola spolu s pracovníkom realitnej kancelárie pánom P. prítomná pri podpise kúpnej zmluvy, navrhla, že spíše dodatok ku kúpnej zmluve, v ktorom bude zakomponovaný záväzok žalovanej 5.000 Eur. Na tento návrh reagoval syn žalovanej V. Z. s tým, že sa žalobkyňou dlhé roky poznajú a nie je pre nich problém tento záväzok naplniť i na základe ústnej dohody, nakoľko majú z banky schválenú pôžičku a ako náhle im bude pripísaná na účet, dohodnutú sumu 5.000 Eur žalobkyni vyplatia. S týmto žalobkyňa súhlasila. Žalobkyňou uvedený priebeh deja pri podpise kúpnej zmluvy resp. uzavretí dohody o vyplatení 5.000 Eur po podpise kúpnej zmluvy, ktorý priebeh deja môžu dosvedčiť svedkovia už označení v žalobe, nemohol byť v rozpore s dobrými mravmi, ani nemohol niesť znaky tiesne, resp. nápadne nevýhodných podmienok. V súvislosti s poukazom žalovanej na rozpornosť dohody s dobrými mravmi a na tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, žalobkyňa okrem hore uvedených skutočností poukázala i na to, že dňa 17.05.2016 bol podpísaný protokol o odovzdaní nehnuteľností, ktorým došlo k odovzdaniu predmetu kúpnej zmluvy. V uvedenom protokole došlo k písomnému potvrdeniu v tom zmysle, že dohodnutá suma 5.000 Eur bude doplatená do 3 mesiacov odo dňa prevzatia kľúčov, t.j. do 3 mesiacov od 17.05.2016. Uvedený termín zo strany žalovanej dodržaný nebol. Na písomné výzvy k úhrade dohodnutej sumy žalobkyni najskôr V. Z. telefonicky oznámil, že na jej úhradu majú ešte dostatok času a neskôr žalobkyni listom zo dňa 09.03.2017 žalovaná oznámila, že od dohody o vyplatení 5.000 Eur odstupuje z dôvodu tiesne za nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola uzavretá, v zmysle § 49 Obč. zák.. Keďže okolnosti uzavretia tejto dohody opisujú sporné strany diametrálne rozdielne pre objektívne rozhodnutie o tom, či uzavretie predmetnej dohody nesie znaky nezlučiteľné s dobrými mravmi a súčasne v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, bude potrebné vykonať dokazovanie výsluchom nezávislých osôb, ktoré boli pri dohode prítomné. Žalovaná sa pri uzatváraní dohody nenachádzala ani v tiesni a ani nebola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, pričom zákon vyžaduje naplnenie oboch podmienok neplatnosti súčasne. Už samotná skutočnosť, že k dohode došlo po podpise kúpnej zmluvy, a že k jej uzavretiu došlo ústnou formou, ktorá forma jednoznačne do neistého stavu uviedla žalobkyňu žalovanú v prípade, že by vznik dohody žalovaná poprela, svedčí o tom, že sa nemohlo jednať o tieseň. Rovnako písomné doplnenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej dohody do protokolu o odovzdaní nehnuteľností dňa 17.05.2016, t.j. 13 dní po podpise kúpnej zmluvy a ústnom uzavretí dohody, nemohlo byť vykonané v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo žalovaná v tomto prípade ani nenapáda. Žalobkyňa považuje za kontraproduktívny postoj žalovanej v tom, že predmetnú dohodu o vyplatení 5.000 Eur považuje za absolútne neplatný právny úkon a súčasne odstupuje od tohto právneho úkonu s poukazom na tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, teda ho považuje za relatívne neplatný právny úkon.
4. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 15.5.2017 reagovala na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.3.2017. Uviedla, že zatiaľ čo podľa prvotného vyjadrenia žalobkyne (žalobného návrhu) má byť suma 5.000 Eur akousi odmenou resp. prémiou za to, že žalobkyňa nereflektovala na výhodnejšiu ponuku iného záujemcu o kúpu predmetnej nehnuteľnosti, podľa repliky žalovanej má ísť o nejakú kompenzáciu spôsobených ťažkostí popísaných vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 29.3.2017. Žalobkyňa tak sama vo svojom vyjadrení spochybňuje kauzu, ktorú záväzku na splnenie ktorého žaluje, pripísala vo svojom žalobnom návrhu. Zatiaľ čo podľa žalobného návrhu mala žalobkyňa o výhodnejšej ponuke informovať bezprostredne pred podpisom kúpnej zmluvy, podľa vyjadrenia žalobkyne zo dňa 29.3.2017 mala tak urobiť už skôr, v čase keď malo dôjsť k údajnému omeškaniu so zálohovými platbami. Žalobný návrh neuvádza nič o termínoch splátok zálohových platieb na kúpnu cenu. Uvádza sa v ňom len, že bolo dohodnuté, že sa vyplatí 98.000 Eur pred podpisom kúpnej zmluvy a zvyšných 63.000 Eur do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy. Podľa terajšieho vyjadrenia žalobkyne už boli dohodnuté presné termíny zálohových platieb, pričom k úhradám v týchto termínoch neprišlo, čím žalobkyni vznikli (vznikali) komplikácie, resp. nepríjemnosti vo vzťahu k bytu ktorý ona kupovala, pričom práve toto malo byť dôvodom, že sa žalobkyňa nechala na podnet žalovanej odmeniť za svoju trpezlivosť a odškodniť za utrpené nepríjemnosti zriadením záväzku na vyplatenie sumy 5.000 Eur v jej prospech. Vyjadrenia žalobkyne o okolnostiach podstatných pre posúdenie prípadu sú rozporné a teda nejavia známky dôveryhodnosti. K zmene tvrdení dochádza v závislosti od vývoja prípadu. Žalobkyňa neskorším podaním zmenila kauzu záväzku, kde touto nemá byť odmena za nereflektovanie na výhodnejšiu ponuku, ale nejaká kompenzácia za spôsobené nepríjemnosti resp. náhrada škody, žalovaná uviedla, že je nepochybné, že existovala dohoda o predaji za cenu 161.000 Eur (aj keď žalobkyňa teraz uvádza 160.000 Eur). Aj keď nie každá dohoda je zároveň zmluvou, zásada „pacta sunt servanda" sa má vzťahovať nielen na zmluvy, ale aj na dohody. Zásada „pacta sunt servanda" je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Všeobecné zásady korektného správania v súkromnoprávnej praxi, vrátane predpokladania dobrej viery, sú podmienkou pre účinnosť celého právneho systému. Dojednaný záväzok považuje žalovaná za rozporný s dobrými mravmi, ergo za absolútne neplatný. V tomto smere nemôže byť žalovanej na ujmu , resp. nemôže byť kontraproduktívne (ako sa snaží naznačiť žalobkyňa), ak žalovaná z dôvodu právnej istoty od dojednaného záväzku aj odstúpila. Žalovaná postupovala v súlade so zásadou práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí svoje práva uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Odhliadnuc od toho, že dojednaný záväzok bol neplatný ex tunc, teda od počiatku, naozaj bola žalovaná aj v tiesni, čo jasne opísala vo svojom predchádzajúcom podaní a doložila aj listinnými dôkazmi. Iný záver ohľadom tiesne nemožno vyvodiť ani z faktu (na ktorý poukazuje žalobkyňa), že záväzok bol uvedený na preberacom protokole k podpisu ktorého došlo až po podpise kúpnej zmluvy. Žalovaná sa totiž nemienila (za svojej situácie, ktorú v predchádzajúcom podaní opísala) so žalobkyňou doťahovať, či žalovanej kľúče od domu odovzdá, alebo nie, resp. kedy tak urobí. Naviac žalovaná stále čakala , že sa žalobkyňa „uvedomí" ako sa vlastne zachovala a od vymáhania svojho nezmyselného „nároku" upustí a preto žalovaná ani nereagovala na jej listy.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedkov O.. V. Z. O.., M.. B. Z., B.. M. M., oboznámením zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 4.5.2016, protokolu o odovzdaní nehnuteľností zo dňa 17.5.2016, pokusu o zmier zo dňa 5.9.2016, výzvy na vyrovnanie doplatku zo dňa 2.10.2016, prehľad úrokových sadzieb, vyjadrení žalovanej zo dňa 9.3.2017, 15.5.2017, 3.4.2018, zmluvy na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s nehnuteľnosťou zo dňa 17.2.2016, zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.2.2016, potvrdení o vklade zo dňa 29.2.2016, 15.3.2016, platobného príkazu na úhradu zo dňa 26.4.2016, návrhu na vklad zo dňa 20.4.2016, pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2002, dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 6.5.2016, potvrdenia o návšteve školy zo dňa 6.3.2017, platobného príkazu na úhradu zo dňa 4.5.2016, odstúpenia od dohody o vyplatení 5.000 Eur zo dňa 9.3.2017, doručenky od žalobkyne, kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu zo dňa 20.4.2016, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 29.3.2017.
6. Žalobkyňa ako predávajúca uzavrela so žalovanou ako kupujúcou dňa 4.5.2016 kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, na základe ktorej previedla žalobkyňa do vlastníctva žalovanej rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. C. č. XXXX/XX, spolu s pozemkami parc. C. č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. C. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X m2, parc. C. č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vedených na LV č. XXXX k.ú. E.. V čl. T. sa zmluvné strany dohodli na kúpnej cene vo výške 161.000 Eur s tým, že kupujúca uhradila prvú časť kúpnej ceny v sume 1.000 Eur dňa 20.2.2016, v sume 30.000 Eur dňa 15.3.2016, v sume 67.000 Eur dňa 26.4.2016 a štvrtú časť kúpnej ceny v sume 63.000 Eur sa kupujúca zaviazala zaplatiť predávajúcej na jej účet do troch dní od podpisu kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola autorizovaná advokátkou kanceláriou JUDr. M. M. s.r.o..
7. Žalobkyňa na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že jej dom bola ohliadnuť pani B. Z., ktorej sa dom veľmi páčil, a ktorá jej povedala, že oni majú dom v B., ktorý neobývajú, predali ho až minulý rok a tento dom vlastnili aj v čase podpisu kúpnej zmluvy. Preto nie je pravda, že by sa spolu s manželom a so žalovanou mohli stať bezdomovcami ako uvádzala žalovaná vo svojom vyjadrení. Žalobkyňu oslovila jej bývalá susedka pani R. a ponúkla jej za dom kúpnu cenu 180.000,- Eur až 200.000,- Eur. Žalobkyňa jej povedala, že už má ústnu dohodu so Z. ohľadom tohto domu. Predaj domu sa riešil cez realitnú kanceláriu. Od počiatku žalobkyňa s pani B. Z. ohľadom kúpy domu hovorila o tom, že dom bude predávaný za 161.000,- Eur, ktorá cena je uvedená aj v príkaznej zmluve a v zmluve o sprostredkovaní. Poukázala na to, že žalovaná a jej syn V. Z. spolu s manželkou žalobkyni neuhradili ani jednu splátku kúpnej ceny načas. O tom, že žalovaná žalobkyni vyplatí preddavky na kúpnu cenu pred podpisom kúpnej zmluvy v konkrétnych termínoch sa dohodli s B. Z., avšak ona tieto termíny nedodržala, zaplatila ich v omeškaní tak ako to uviedla žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 29.3.2017. Žalobkyňa v tom čase tiež jednala s pani Z. ohľadom kúpy jej bytu na I. ulici v E. a hrozilo, že žalobkyňa zostane bez strechy na hlavou, keďže žalovaná nedodržiavala dohodnuté splátky kúpnej ceny. Žalobkyňa z toho nadobudla pocit, že ju klamali. Následne žalobkyni prestali zdvíhať mobilný telefón. Nemyslí si, že by sa žalobkyňa voči žalovanej a manželom Z. zachovala v rozpore s dobrými mravmi, práve naopak ich správanie nepovažuje žalobkyňa za čestné a morálne. Posledná splátka kúpnej ceny z kúpnej zmluvy bola uhradená do 3 dní od uzavretia kúpnej zmluvy. So žalovanou sa žalobkyňa dohodla na tom, že jej zaplatí sumu 5.000 Eur po podpise kúpnej zmluvy, keď sedeli v realitnej kancelári a to potom, keď sa žalobkyňa žalovanej pýtala, ako žalobkyňu mieni odškodniť za to, že predala dom za nižšiu kúpnu cenu než mala inú ponuku od iného záujemcu a žalovaná uviedla, že žalobkyni zaplatí sumu 5.000 Eur s čím žalobkyňa prejavila súhlas tak, že povedala „dobre“. Na poslednom pojednávaní žalobkyňa uviedla, že v daný moment zároveň žalovaná uviedla, že tieto peniaze žalobkyni vyplatí do roka, s čím žalobkyňa tiež súhlasila. Prítomní pri uzatvorení dohody okrem žalobkyne bola pani žalovaná, V. realitný agent pán P. starší a B.. M., ktorá žalobkyni navrhla, že o tejto dohode spíšu dodatok ku kúpnej zmluve, avšak V. Z. povedal, že 5.000 Eur zohnať pre nich nebude problém, že majú vybavenú pôžičku a túto sumu zaplatí žalovaná ako kupujúca. Zo strany žalobkyne nebol pri uzatváraní ústnej dohody vyvíjaný na žalovanú žiaden nátlak, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Žalobkyňa má za to, že aj ústne dohody sa majú dodržiavať. Dom napokon žalobkyňa žalovanej predala z dôvodu, že išlo o dom, ktorý sa nachádza v lukratívnej časti mesta, tiché prostredie, vyhľadávané a pani B. Z. spolu s manželom a rodinou chceli v tomto dome veľmi bývať, chceli sa hneď sťahovať. Predtým bývali v byte pani žalovanej spolu s ňou aj s dvoma deťmi, pričom v dome žalobkyne, v ktorom sa nachádzajú dva byty by mali lepšie podmienky pre bývanie. Do protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti bola vpísaná veta, že dohodnutá suma 5.000 Eur bude doplatená do 3 mesiacov odo dňa prevzatia kľúčov z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala istotu, nemala písomnú dohodu, v ktorej by sa žalovaná zaväzovala vyplatiť jej sumu 5.000,- Eur, a keď sa preberal dom povedala žalobkyňa B. Z., že tam žalobkyňa tento dodatok vpíše a ona s tým súhlasila. Ešte pred podpisom kúpnej zmluvy žalobkyňa odovzdala V. Z. kľúče od garáže a od brány, pretože ju požiadal o to, lebo sa chceli začať už sťahovať a na uskladnenie vecí mohli využiť túto garáž. Z garáže sa mohli dostať do domu.
8. Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla iné tvrdenia pokiaľ ide o moment uzavretia dohody medzi ňou a žalovanou o zaplatení sumy 5.000 Eur, keďže z jej tvrdení v žalobe vyplýva, že záväzok na vyplatenia tejto prémie resp. odmeny chcela žalobkyňa zakomponovať už do kúpnej zmluvy. Je pravda, že pôvodne mal byť dom kúpený na V. Z. a jeho manželku a následne tento zámer zmenili a kupujúcou bola žalovaná. Žalovaná nespochybňuje, že na protokol o odovzdaní nehnuteľností sa podpísala B. Z., ktorá bola žalovanou splnomocnená na prevzatie domu od žalobkyne.
9. Žalovaná na pojednávaní so žalobou nesúhlasila. Potvrdila, že sa so žalobkyňou dohodla, že jej vyplatí sumu 5.000,- Eur, ale lehota splatnosti bola dohodnutá tak, že túto sumu jej vyplatí žalovaná možno do jedného roku, avšak žalobkyňa následne požadovala túto sumu skôr už po troch mesiacoch. Dohodu uzavreli ústnou formou v deň podpisu kúpnej zmluvy v realitnej kancelárii. Prítomní okrem sporových strán, bol syn žalovanej V., pán P. a pani B.. M.. Vzhľadom na odstup času si už žalovaná nepamätá, či táto dohoda bola uzavretá pred podpisom kúpnej zmluvy, alebo po podpise kúpnej zmluvy. Túto dohodu žalovaná uzatvorila preto, že je vdova, má len jedného syna. Bála sa, že nebude mať kde bývať. Bála sa, aby žalobkyňa neodstúpila od kúpnej zmluvy, a keďže žalobkyňa chcela nejaké odškodné za to, že uzavrela kúpnu zmluvu so žalovanou, navrhla žalovaná, že jej vyplatí sumu 5.000 Eur. Tieseň, v ktorej sa ocitla v čase podpísania kúpnej zmluvy, videla žalovaná v tom, že nebude mať so synom a jeho rodinou kde bývať. Nápadne nevýhodné podmienky nevidela žalovaná v obsahu kúpnej zmluvy. Žalovaná poprela, žeby v čase uzavretia kúpnej zmluvy vlastnil jej syn resp. jeho manželka dom v B.. V. v B. vlastnila matka synovej manželky M. C.. Žalovaná splnomocnila B. Z. na prevzatie rodinného domu od žalobkyne, avšak B. Z. žalovanej povedala, že vlastnou rukou nenapísala na protokol o odovzdaní nehnuteľnosti, že suma 5.000,- Eur bude zaplatená do 3 mesiacov od prevzatia kľúčov. Kúpnu zmluvu žalovaná pred jej podpisom čítala. Je pravda, že kľúče od garáže boli odovzdané zo strany žalobkyne pred podpisom kúpnej zmluvy, avšak z garáže sa nedalo prejsť do domu, pretože prechodové dvere boli uzamknuté. Pokiaľ došlo k úhrade niektorých častí kúpnej ceny oneskorene, bolo to spôsobené tým, že bankové operácie medzi peňažnými ústavmi trvajú niekoľko dní. Žalovaná s realitnou kanceláriou nemala uzavretú žiadnu dohodu. S B.. M. nemala uzavretú žiadnu zmluvu, žalovaná jej neplatila peniaze.
10. Právny zástupca žalobkyne v rámci záverečnej reči žiadal žalobe čo do istiny vyhovieť a úroky z omeškania priznať vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000 Eur od 5.5.2017 do zaplatenia. Uviedol, že uplatnený peňažný záväzok vznikol na základe ústnej dohody medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou bezprostredne potom ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy v priestoroch realitnej kancelárie, ktorá zabezpečovala právny servis v súvislosti s predajom nehnuteľnosti. Uvedená odmena 5.000 Eur zo strany žalobkyne nebola ničím podmieňovaná a to z toho dôvodu, že predmetná ústna dohoda bola uzavretá po podpise kúpnej zmluvy a bola to odmena za ústretovosť žalobkyne voči žalovanej pri dodržaní dohodnutej kúpnej ceny 160.000,- Eur resp. 161.000,- Eur napriek tomu, že žalobkyňa mala možnosť predať v čase jednania so synom a nevestou žalovanej nehnuteľnosť za výhodnejšiu cenu, čo však neurobila v snahe dodržať slovo, ktoré dala uvedeným osobám a jednak vzhľadom na to, že sa jednalo o rodinu s malými deťmi, nakoľko v tom čase s ňou stále jednali o kúpe predmetnej nehnuteľnosti práve syn a nevesta žalovanej. Žalovaná ani vo svojich písomných stanoviskách, ani vo výpovedi na pojednávaniach nepoprela, že k takejto dohode došlo, naopak vyjadrila sa v tom zmysle, že bola ona, ktorá navrhla sumu 5.000,- Eur s tvrdením, že údajne pod nátlakom. Svedok V. Z. sa vyjadril v tom zmysle, že on bol síce prítomný pri podpise zmluvy, avšak vôbec nezaregistroval nejakú licitáciu vo výške odmeny a nezaregistroval ani dohovor o odmene medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, nakoľko sa venoval svojmu dieťaťu, ktoré bolo prítomné v miestnosti. Nijako sa nevyjadril v tom smere, že by vylúčil, aby k takejto dohode medzi účastníčkami kúpnej zmluvy došlo. Svedkyňa B. Z. za žalovanú podpisovala protokol o prevzatí domu, do ktorého protokolu po dohode so žalobkyňou súhlasila vpísať záväzok, ktorý bol pri podpise kúpnej zmluvy uzavretý t.j. zaplatenie 5.000,- Eur s tým, že súhlasila, že bude záväzok uhradený do troch mesiacov, i keď ako vyplynulo z vyjadrenia sporových strán na poslednom pojednávaní dohoda bola pôvodne, že do jedného roka. Ak by bola uvedená dohoda, ktorú obe strany potvrdili uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, alebo odporovala by dobrým mravom svedkyňa B. by jednoducho takúto dohodu písomne nepotvrdila tri mesiace po tom ako došlo k podpisu kúpnej zmluvy a v čase kedy už bola žalovaná reálnou vlastníčkou nehnuteľnosti dokonca od časti nehnuteľností vlastnila už kľúče z obdobia podpisu kúpnej zmluvy. Svedkyňa B.. M. nevylúčila možnosť, že by v čase po podpise kúpnej zmluvy pri debate medzi kupujúcou a predávajúcou došlo k takejto dohode, iba uviedla, že nevie o nej, avšak so všetkou rozhodnosťou potvrdila, že pred podpisom kúpnej zmluvy sa o takejto dohode účastníci kúpnej zmluvy nebavili, ani medzi nimi neprebiehala žiadna licitácia o výške takejto zmluvy. K poukazu právneho zástupcu žalovanej, že by si to svedkyňa B.. M. musela pamätať, ak by k takejto dohode došlo resp., že by si musela pamätať, že navrhovala vykonať dodatok dohody ako tu tvrdila žalobkyňa, nakoľko ako advokátka má určité pamäťové predpoklady k tomuto právny zástupca žalobkyne uviedol, že je možné, že si to pani B.. M. nepamätala. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k ústnej dohode, ktorú žalovaná nepoprela, žalovaná nepreukázala, že ňou potvrdená uzavretá ústna dohoda o odmene 5.000 Eur nad rámec kúpnej ceny bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a naviac v rozpore s dobrými mravmi.
11. Právny zástupca žalovanej na záver uviedol, že jedna línia obrany voči žalobnému návrhu spočívala v tom, že dohoda o vyplatení 5.000,- Eur bola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Argumentovalo sa životnou situáciou členov rodiny Z., ktorí boli naviazaní na pobyt v E. s tým, že v predmetnom čase už podpísali kúpnopredajnú zmluvu na byt na ulici W.. V tejto súvislosti v priebehu pojednávania vyvstala otázka, kedy bol samotný záväzok na vyplatenie 5.000,- Eur dojednaný teda, či to bolo pred podpisom kúpnej zmluvy alebo po jej podpise. V žalobe, ktorú žalobkyňa podala sa vyslovene uvádza, že v čase dojenia tohto záväzku kúpna zmluva už bola vyhotovená a pripravená na podpis, teda nie podpísaná ergo uzavretá. V následných podaniach a v rámci pojednávania žalovaná naopak uvádza s určitosťou, že sa tak stalo až po podpise kúpnej zmluvy. Každopádne tento záväzok bol dojednaný s bezprostredným súvisom s podpisom kúpnej zmluvy. Aj z kúpnej zmluvy a z výpovede svedkyne B.. M. vyplynulo, že v tejto kúpnej zmluve sa predávajúca a kupujúca dohodli na tom, že autorizované kúpne zmluvy zostanú v úschove advokátskej kancelárie a budú vydané bezodkladne kupujúcej po preukázaní úhrady poslednej časti kúpnej ceny v prospech predávajúcej výpisom z účtu predávajúcej. Aj v priebehu vykonaného pojednávania žalobkyňa prezentovala postoj, že naozaj mohla tú zmluvu aj nepodpísať, veď to bol jej majetok, o ktorý šlo. Zdôraznil, že aj keby k dojednaniu záväzku o vyplatení 5.000,- Eur došlo bezprostredne po podpise kúpnych zmlúv vzhľadom na dovtedajšie správania žalobkyne žalovaná nepožívala istotu v tom, že žalobkyňa neskomplikuje resp. nesťaží vydanie kúpnych zmlúv, odovzdanie ostatných kľúčov od nehnuteľností, prípadne neodstúpi od zmluvy a podobne. Druhá línia obrany žalovanej spočíva v tvrdení, že dojednaný záväzok je od počiatku neplatný z titulu jeho rozporu s dobrými mravmi. Je pravdou, že účastníci si môžu dohodnúť aj záväzok, ktorý nie je zákonom prezumovaný. Takýto záväzok však musí mať vyjadrenú svoju kauzu a táto kauza nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Kauza každého záväzku až na zákonom stanovené výnimky sa preukazuje v súdnom konaní. Ohľadom tejto kauzy žalobkyňa prvotne uvádzala, že tento záväzok alebo dojednanie tohto záväzku malo byť odmenou za jej ústretovosť za dodržanie kúpnej ceny. V následných podaniach žalobkyňa uvádza, že kauza tohto záväzku je jej odškodnenie za spôsobené problémy najmä za neplatenie splátok včas. V záverečnej reči žalovaná opätovne uviedla, že ide o odmenu za ústretovosť pri dodržaní kúpnej ceny. Právny zástupca žalovanej mal za to, že takáto kauza nemôže byť v súlade s dobrými mravmi. Sama žalobkyňa uviedla, že aj ústne dohody treba dodržiavať. Odmena za dodržanie ústnej dohody o výške kúpnej ceny a nereflektovanie na výhodnejšie ponuky na kúpu nie sú a nemôžu byť súladné s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 49 Občianskeho zákonníka Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
13. Po vykonanom dokazovaní súd uzavrel, že žaloba je dôvodná. Bolo preukázané, že žalobkyňa so žalovanou uzavreli dňa X.X.XXXX v E. ústnu dohodu, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 Eur za to, že žalobkyňa neuprednostnila iného záujemcu o kúpu jej rodinného domu za vyššiu kúpnu cenu, ale svoj rodinný dom predala žalovanej za kúpnu cenu 161.000 Eur. V rámci zásady zmluvnej voľnosti bolo možné takúto dohodu uzavrieť v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená v Občianskom zákonníku ako osobitný zmluvný typ. Táto nepomenovaná zmluva, dohoda podľa názoru súdu neodporuje obsahu ani účelu Občianskeho zákonníka. Záväzok bol vymedzený dostatočne určito a to konkrétnou sumou peňažného plnenia, ktoré sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalobkyni. Dôvodom pre uzavretie tejto dohody bola skutočnosť, že žalobkyňa neprijala návrh iného kupca na uzavretie kúpnej zmluvy ohľadom jej rodinného domu za vyššiu kúpnu cenu a to za 181.000 Eur. Túto kauzu právneho úkonu uvádzala žalobkyňa hneď v žalobe, a bola preukázaná aj v konaní z výsluchu žalovanej, preto súd už neprihliadal na dodatočne uvedené tvrdenia žalobkyne v jej písomnom vyjadrení zo dňa 29.3.2017 podľa ktorých odmenu si sporové strany dohodli aj za ústretovosť a trpezlivosť žalobkyne, ktorá dom predala žalovanej napriek tomu, že zálohy na kúpnu cenu za dom neboli vyplatené v ústne dohodnutých termínoch. Skutočnosť, že žalobkyňa mala v tom čase aj inú záujemkyňu, ktorá bola ochotná dom od žalobkyne kúpiť za 181.000 Eur nebola medzi stranami sporná. Dohodnuté peňažné plnenie predstavuje odplatu, resp. odmenu pre žalobkyňu za to, že neprijala výhodnejšiu konkurenčnú ponuku na kúpu jej domu. Uzavretie tejto zmluvy ústnou formou medzi sporovými stranami potvrdila vo svojom vyjadrení a v rámci svojho výsluchu aj samotná žalovaná. Súd nezistil, žeby táto dohoda bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ako tvrdila žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak je v rozpore so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, ako poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Ide o situácie, keď právny úkon zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že ústna dohoda zo dňa 4.5.2016 je neplatná pre rozpor samotnej kauzy tohto právneho úkonu s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu sa neprieči dobrým mravom taký právny úkon uzavretý v súvislosti s kúpnou zmluvou, obsahom ktorého právneho úkonu je záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu odmenu za dodržanie ústnej dohody o výške kúpnej ceny a za nereflektovanie predávajúcej na výhodnejšiu ponuku na kúpu. Za predpokladu neexistencie písomnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (čo je daný prípad), až do momentu podpisu kúpnej zmluvy je dohoda o výške kúpnej ceny ponechaná na vôli oboch zmluvných strán, a pokiaľ sa v priebehu predzmluvného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim objaví iný záujemca o kúpu, ochotný predávajúcemu zaplatiť vyššiu kúpnu cenu (čo je tento prípad), no predávajúci na základe ústneho prísľubu daného prvému záujemcovi o kúpu neuprednostní lepšiu ponuku, a kúpnu zmluvu uzavrie s prvým záujemcom za vopred ústne dohodnutú nižšiu cenu, nemožno považovať za nečestné, v rozpore so spoločnosťou vytvorenými a všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti, ak sa predávajúci dohodne s kupujúcim na tom, že kupujúci vyplatí predávajúcemu nejakú čiastku ako odmenu (kompenzáciu) za to, že predávajúci nedal prednosť lukratívnejšej ponuke na kúpu jeho veci. Súd nezistil, žeby predmetná ústna dohoda bola v rozpore s dobrými mravmi ani vzhľadom na okolnosti, za ktorých bola uzavretá a ktoré by ovplyvňovali slobodu vôle kupujúcej.
14. Z výsluchu svedkyne Mgr. B. Z., ako aj z predložených listín bolo preukázané, že pôvodne ako záujemcovia o kúpu rodinného domu žalobkyne so žalobkyňou jednali M.. B. Z. a jej manžel O.. V. Z., ktorí s Reality holding+, s.r.o. uzavreli zmluvu na príkaz budúcej kúpy nehnuteľnosti a poskytovaní služieb súvisiacich s nehnuteľnosťou dňa 17.2.2016, a z tejto zmluvy ako aj zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 16.2.2016, ktorú uzavrela žalobkyňa s menovanou realitnou kanceláriou bolo preukázané, že žalobkyňa si so záujemcami ústne dohodli kúpnu cenu 161.000 Eur. Bolo preukázané, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy na dom žalobkyne už žalovaná bola viazaná kúpnou zmluvou ohľadom jej bytu zo dňa 20.4.2016, ktorý dovtedy užívala spolu so synom, jeho manželkou a maloletými deťmi, a predala ho manželom C. a v ktorej kúpnej zmluve sa žalovaná zaviazala byt vypratať do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy , ako vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2016 a návrhu na vklad vlastníckeho práva 20.4.2016, a zároveň bolo preukázané, že v čase podpisovania kúpnej zmluvy na dom žalobkyne už žalovaná za pomoci syna a jeho manželky vyplatili žalobkyni časť kúpnej ceny za dom v celkovej sume 98.000 Eur, ako to vyplýva z potvrdení o vkladoch zo dňa 29.2.2016, 15.3.2016, platobného príkazu na úhradu zo dňa 26.4.2016. Ak by za takejto situácie žalobkyňa tesne pred podpisom predmetnej kúpnej zmluvy na jej dom žalovanej uviedla, že žalobkyňa kúpnu zmluvu nepodpíše, kým sa jej žalovaná nezaviaže vyplatiť sumu 5.000 Eur ako odmenu za to, že neprijala výhodnejšiu ponuku na kúpu domu, a žalovaná by ústnu dohodu uzavrela pod tlakom týchto okolností, keď žalovaná ani jej syn a manželka nevlastnili žiadnu inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie (nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že žalovaná, resp. jej syn alebo nevesta vlastnili v tom čase dom v JQ.; žalovaná toto tvrdenie žalobkyne poprela), a plynula im lehota na vysťahovanie sa z bytu žalovanej, by bolo možné považovať ústnu dohodu o zaplatení sumy 5.000 Eur za právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, pretože by šlo o zneužitie nepriaznivých okolností na strane žalovanej. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, žeby žalobkyňa v kancelárii Reality holding+ s.r.o. v Trenčíne podmieňovala svoj podpis na už pripravenej kúpnej zmluve tým, že žalovaná sa jej zaviaže vyplatiť sumu 5.000 Eur ako odmenu za to, že žalobkyňa neuprednostnila iného kupca. Takéto správanie žalobkyne v rámci svojej výpovede nepopísal ani svedok O.. V. Z., PhD., syn žalovanej, ktorý bol prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v žalobe netvrdila jednoznačne, že ústnu dohodu o vyplatení sumy 5.000 Eur uzavreli sporové strany ešte pred podpisom kúpnej zmluvy. Uvedené nemožno jednoznačne vyvodiť ani z tvrdení žalobkyne v žalobe, že ...“zmluva už bola vyhotovená a pripravená k podpisu, a preto pristúpila žalobkyňa v deň podpisu zmluvy na ústnu dohodu o záväzku žalovanej vyplatiť žalobkyni sumu 5.000 Eur...“ pretože toto treba vyhodnotiť v spojitosti s ďalšou časťou tejto vety, a síce, ...“nakoľko ďalším oddialením podpisu kúpnej zmluvy z titulu jej doplnenia o nový záväzok, by sa oddialil aj termín na výplatu štvrtej časti kúpnej ceny t.j. 63.000 Eur, ktoré žalobkyňa potrebovala na zaplatenie ňou kupovaného bytu.“. Žalobkyňa totiž podľa jej tvrdenia chcela priamo do kúpnej zmluvy zakomponovať záväzok o zaplatení odplaty 5.000 Eur, no napokon od toho upustila. Žalobkyňa pri výsluchu upresnila popis týchto okolností v tom smere, že sporové strany sa na vyplatení sumy 5.000 Eur dohodli až po podpise kúpnej zmluvy s tým, že žalobkyňa na žalovanú nevyvíjala v súvislosti s uzavretím tejto ústnej dohody žiaden nátlak, išlo o slobodné rozhodnutie žalovanej, ktorá sama navrhla, že žalobkyni vyplatí túto sumu. Žalovaná potvrdila, že vyplatenie sumy 5.000 Eur žalobkyni navrhla ona potom ako sa jej žalobkyňa opýtala ako ju mieni odškodniť za to, že neprijala lepšiu ponuku na kúpu jej domu. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si vzhľadom na odstup času už nepamätá, či túto ústnu dohodu o zaplatení sumy 5.000 Eur uzavreli sporové strany pred alebo po podpise kúpnej zmluvy. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2017 žalovaná uvádzala, že pri podpise kúpnej zmluvy sa žalobkyňa pýtala koľko jej žalovaná dá, aby dom predala jej (podpísala kúpnu zmluvu) a nie inému záujemcovi. Ak by sa naozaj žalobkyňa pred podpisom kúpnej zmluvy pýtala, či jej žalovaná dá o 20.000 Eur viac, o 10.000 Eur viac, aby dom predala žalovanej a nie inému kupcovi a žalovaná so synom V. Z. museli doslova žalobkyňu prosiť, aby sa takto nesprávala poukazujúc na ich rozpočet a ich rodinnú situáciu, ako to žalovaná popisuje vo svojom vyjadrení k žalobe, muselo by byť badateľné napätie, a úzkosť na žalovanej, resp. jej synovi a takýto priebeh udalosti by si musela všimnúť aj pri podpise kúpnej zmluvy prítomná B.. M. M.. Z výsluchu svedkyne B.. M. M., ktorá pripravovala text kúpnej zmluvy, ktorú aj autorizovala, však bolo preukázané, že atmosféra v kancelárii pri podpisovaní kúpnej zmluvy bola príjemná, svedkyňa mala pocit, že obidve zmluvné strany boli spokojné, preberali otázky ohľadom vypratania domu, odovzdania kľúčov, ohľadom garáže. Svedkyňa si nepamätala, že by sporové strany pri podpise kúpnej zmluvy uzavreli medzi sebou iný záväzok na peňažné plnenie, nevylúčila, že medzi sebou mohli dohodnúť ešte inú ústnu dohodu a súd poukazuje na to, že uzavretie ústnej dohody potvrdili obe sporové strany. Svedkyňa B.. M. M. ďalej uviedla, že žalobkyňa pred podpisom kúpnej zmluvy svoj podpis na kúpnej zmluve nepodmieňovala iným plnením. Výsluch tejto svedkyne teda nenasvedčuje pravdivosti tvrdeniu žalovanej v jej písomnom vyjadrení o tom, že žalobkyňa si od žalovanej vynucovala ústny prísľub zaplatenia odmeny 5.000 Eur, teda žeby uzavretie kúpnej zmluvy podmieňovala žalobkyňa uzavretím tejto ústnej dohody.
15. Súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že bolo potvrdené tvrdenie žalobkyne, že túto ústnu dohodu uzavreli strany až po tom, ako už podpísali kúpnu zmluvu ohľadom rodinného domu. Rozhodujúce je, že nebolo preukázané, žeby žalobkyňa podmieňovala podpísanie kúpnej zmluvy tým, že sa žalovaná zaviaže vyplatiť žalobkyni odplatu 5.000 Eur za to, že žalobkyňa nepredá dom inému záujemcovi o kúpu, žalovaná. Na strane žalovanej nenastal taký hospodársky, alebo sociálny stav, ktorý by na ňu doliehal tak intenzívne, že by ju obmedzil v slobode rozhodovania natoľko, že uzavrela ústnu dohodu, ktorú by inak bez tohto stavu tiesne neuzavrela. Po podpísaní kúpnej zmluvy nemusela žalovaná s takouto dohodu o zaplatení sumy 5.000 Eur súhlasiť. Po podpise kúpnej zmluvy už boli obe zmluvné strany viazané prejavmi svojej vôle zachytenými v kúpnej zmluve, teda žalobkyňa bola povinná odovzdať žalovanej predmet kúpnej zmluvy a žalovaná bola povinná uhradiť žalobkyni zvyšok kúpnej ceny. Svoje povinnosti z kúpnej zmluvy zmluvné strany aj splnili, keďže žalobkyňa rodinný dom žalovanej odovzdala dňa 17.5.2016, čo bolo preukázané z výsluchu svedkyne Mgr. B. Z. ako aj protokolu o odovzdaní nehnuteľností, a žalovaná zaplatila žalobkyni aj poslednú časť kúpnej ceny vo výške 63.000 Eur ako vyplýva z platobného príkazu na úhradu zo dňa 4.5.2016. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že mala strach, že žalobkyňa odstúpi od kúpnej zmluvy a žalovaná nebude mať kde bývať, pretože jej plynula zmluvne dohodnutá lehota na vysťahovanie sa z jej predaného bytu, tak musela mať ona ako každý iný v podobnej situácii na zreteli, že odstúpiť od zmluvy možno jedine z dôvodov uvedených v zákone alebo dohodnutých v zmluve, a teda ani žalobkyňa nemohla bezdôvodne odstúpiť od kúpnej zmluvy, a podľa čl. III bod 6 kúpnej zmluvy tak mohla učiniť jedine vtedy, ak by žalovaná ako kupujúca nezaplatila poslednú časť kúpnej ceny riadne a včas, teda z iného a legitímneho dôvodu. Žalovaná uviedla, že kúpnu zmluvu pred jej podpisom čítala, čo zodpovedá aj vyjadreniu svedkyne JUDr. M. M., že zmluvným stranám zaslala vopred emailom návrh textu kúpnej zmluvy. Žalovaná teda bola vopred oboznámená s tým, z akých dôvodov bude môcť žalobkyňa od kúpnej zmluvy odstúpiť. Obavy žalovanej, že žalobkyňa kúpnu zmluvu nepodpíše, resp. že sťaží odovzdanie kľúčov od domu nemohli byť opodstatnené aj z toho dôvodu, že zo zhodných tvrdení strán vyplynulo, že žalobkyňa ešte pred podpisom kúpnej zmluvy odovzdala žalovanej, resp. O.r. V. Z.. kľúče od bránky a od garáže pri dome, ktorú chcela žalovaná využiť na uskladňovanie sťahovaných vecí a z tohto konania žalobkyne nemožno vyvodiť jej úmysel v tom smere ako naznačoval právny zástupca žalovanej. Tieseň na strane žalovanej nemohla byť vytvorená ani v dôsledku ustanovenia čl. VI ods. 9 kúpnej zmluvy, podľa ktorého autorizované kúpne zmluvy zostanú v úschove advokátskej kancelárie a budú vydané bezodkladne kupujúcej po preukázaní úhrady poslednej časti kúpnej ceny v prospech predávajúcej výpisom z účtu predávajúcej, keďže bolo na vôli ako aj v možnostiach žalovanej, či poslednú časť kúpnej ceny v prospech žalobkyne vyplatí, a preto žalobkyňa nemohla nijako skomplikovať splnenie tejto podmienky na odovzdanie vyhotovenia kúpnej zmluvy žalovanej. Súd mal preto za to, že ústna dohoda nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná nespochybňovala, že žalobkyňa mala inú výhodnejšiu ponuku na kúpu jej domu za 181.000 Eur, a preto suma 5.000 Eur, ktorú sa zaviazala žalovaná vyplatiť žalobkyni za to, že dom predala žalovanej a nie inému kupcovi, nie je neprimerane vysoká, keďže kúpna cena bola medzi žalobkyňou a žalovanou dohodnutá a vyplatená v sume 161.000 Eur, a rozdiel medzi oboma cenami bol 20.000 Eur. Pre odstúpenie od ústnej dohody učinené žalovanou listom zo dňa 9.3.2017 teda neboli splnené zákonné podmienky podľa § 49 Občianskeho zákonníka, a nejde o platné odstúpenie od právneho úkonu.
16. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd uzavrel, že predmetný právny úkon je platný a nedošlo k jeho zrušeniu na základe odstúpenia žalovanej zo dňa 9.3.2017. Žalovaná je teda povinná zaplatiť žalobkyni peňažné plnenie podľa tejto ústnej dohody zo dňa 4.5.2016.
17. Medzi stranami bola spočiatku sporná dohoda o splatnosti dlhu 5.000 Eur. Žalobkyňa uvádzala, že si dohodli lehotu 3 mesiacov od prevzatia kľúčov od domu a v tomto smere poukazovala na poznámku na protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 17.5.2016. Žalovaná uvádzala, že žalovaná prisľúbila túto čiastku zaplatiť žalobkyni možno do jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy. Pravdivosti tvrdenia žalovanej nasvedčuje aj vyjadrenie svedka O.. V. Z., ktorý bol tiež prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy a uviedol, že si pamätal z rozhovoru sporových strán, že žalovaná čas splnenia dlhu uvádzala jeden rok. Súd neprihliadal na poznámku na protokole o odovzdaní a prevzatí nehnuteľnosti zo dňa 17.5.2016, podľa ktorej suma 5.000 Eur mala byť doplatená do troch mesiacov od prevzatia kľúčov, keďže protokol svedkyňa M.. B. Z. za žalovanú podpísala s tým, že poznámka o čase splnenia dlhu 5.000 Eur tam bola vopred napísaná, a chcela, aby jej žalovaná odovzdala kľúče od domu. Napokon žalobkyňa na poslednom pojednávaní pri výsluchu uviedla, že sa so žalovanou dohodla, že jej žalovaná sumu 5.000 Eur vyplatí do roka, s čím žalobkyňa súhlasila. Žalobkyňa zároveň vysvetlila, že do protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti bola vpísaná veta, že dohodnutá suma 5.000,- Eur bude doplatená do 3 mesiacov odo dňa prevzatia kľúčov z toho dôvodu, že žalobkyňa nemala istotu, nemala písomnú dohodu, v ktorej by sa žalovaná zaväzovala vyplatiť jej sumu 5.000,- Eur. S poukazom na zhodné tvrdenia sporových strán súd vychádzal z toho, že čas splnenia dlhu bol dohodnutý na 1 rok od uzavretia ústnej dohody zo dňa 4.5.2016. Lehota splatnosti uplynula dňa 4.5.2017, a od nasledujúceho dňa je žalovaná v omeškaní s plnením tohto peňažného dlhu. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobkyni právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu omeškania (5.5.2017) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0% a preto po pripočítaní 5%, patrí žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000 Eur od 5.5.2017 do zaplatenia istiny dlhu.
18. Z obsahu prednesu právneho zástupcu žalobkyne v rámci záverečnej reči vyplýva, že žalobu proti žalovanej vzal späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5.000,- Eur od 18.8.2016 do 4.5.2017. Keďže žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, súd podľa § 145 ods. 2 CSP výrokom I. konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku súd výrokom II. dôvodnej žalobe vyhovel.
19. Súd na návrh žalobkyne nevyžiadal od realitnej kancelárie Reality Holding+, s.r.o. so sídlom v Žiline, Bôrická 13 znalecký posudok, ktorým bola stanovená hodnota rodinného domu žalobkyne v súvislosti s jeho predajom, pretože pre rozhodnutie vo veci samej nepovažoval za potrebné zisťovať cenu rodinného domu stanovenú znaleckým posudkom, keďže kúpna cena bola výsledkom dohody zmluvných strán, a predmetom konania je iný právny úkon, a to ústna dohoda sporových strán o zaplatenie sumy 5.000 Eur, pričom žalovaná nepopierala, že žalobkyňa mala aj iného záujemcu o kúpu rodinného domu, ktorý bol ochotný tento kúpiť za 181.000 Eur.
20. Výsluch žalobkyňou pôvodne navrhnutého svedka T.. B. P. súd nevykonal, pretože žalobkyňa v priebehu konania prestala trvať na vykonaní tohto dôkazu.
21. Súd neprihliadol na námietku žalovanej, že nemožno v konaní vypočuť ako svedkyňu advokátku B.. M. M. z dôvodu, že ju žalovaná ako klientka nezbavila povinnosti zachovávať mlčanlivosť v zmysle § 23 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Podľa názoru súdu sa na daný prípad vzťahovala povinnosť svedkyne ako advokátky zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom advokácie, čo v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. zahŕňa aj činnosť advokátky pri spisovaní listín o právnych úkonoch a aj autorizáciu kúpnej zmluvy, v súvislosti s ktorou malo dôjsť k uzavretiu predmetnej ústnej dohody. Z výsluchu svedkyne bolo preukázané, že ona ako konateľka advokátskej kancelárie B.. M. M., s.r.o. kúpnu zmluvu spísala a autorizovala na základe mandátnej zmluvy, ktorú advokátska kancelária uzavrela so spoločnosťou Reality holding + s.r.o. a táto spoločnosť svedkyni vyplatila aj odmenu za túto činnosť, odmena bola vyplatená z provízie. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že ona s B.. M. M. nemala uzavretú žiadnu zmluvu, a tejto advokátke neplatila žiadne peniaze. Súd potom uzavrel, že advokátska kancelária B.. M. M., s.r.o. poskytla na zmluvnom základe právnu pomoc spoločnosti Reality holding+ s.r.o., ktorá spoločnosť je klientom advokátskej kancelárie. Žalovaná a ani žalobkyňa teda neboli klientmi advokátskej kancelárie a žalovaná teda nebola oprávnená zbaviť/nezbaviť advokátku povinnosti zachovať mlčanlivosť. Keďže B.. M. M. je zároveň konateľkou spoločnosti Reality holding+ s.r.o. a môže za menovanú obchodnú spoločnosť konať samostatne a je aj konateľkou advokátskej kancelárie, v zmysle § 23 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. zbavila na súdnom pojednávaní advokátsku kanceláriu povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela pri výkone advokácie v súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy medzi sporovými stranami, súd ju v konaní vypočul ako svedkyňu, na základe návrhu žalobkyne.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Súd vzhľadom na zásadu úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP výrokom III. priznal úspešnej žalobkyni (čiastočné zastavenie konania ohľadom úroku z omeškania sa nezohľadňuje, pretože nebol vyčíslený) proti žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.