Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/19/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. mája 2018, v trestnej veci proti M. Š.Z., obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2017 sp.zn. 6T/2/2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného M. Š..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 29.11.2017 sp.zn. 6T/2/2017 bol obžalovaný M. Š. uznaný za vinného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v dobe od mesiaca máj 2016 doposiaľ v G. a inde ako otec O.. I. M. Š., D.. XX.XX.XXXX V. O.. O. J. Š., D.. XX.XX.XXXX, neprispieval riadne a včas na ich výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine, pričom posúdením predbežnej otázky v zmysle § 7 ods. 1 Trestného poriadku mu bolo určené prispievať na výživu každého z nich výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, t.j. sumou 2 x 27,13 € mesačne vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám V. Š., D.. XX.XX.XXXX, matky detí, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom najmenej v sume 1.030,94 Eur a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že v uvedenom období nebol prihlásený v registri sociálnej poisťovne u žiadneho zamestnávateľa a zároveň nepoberal žiadne peňažné dávky sociálnej pomoci.

Za to bol obžalovanému M. Š. podľa § 207 ods.1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr.zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods.1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 50 ods.2 Tr.zák. súd obžalovanému zároveň uložil primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby splatil dĺžne výživné k rukám matky maloletých detí V. Š..

V zákonom stanovenej lehote, a to hneď do zápisnice o hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný prostriedok obžalovaný M. Š. zahlásil odvolanie, ktoré bližšie nezdôvodnil.

Na podklade odvolania obžalovaného M. Š. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa kontradiktórnym spôsobom konania na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci. Okresný súd výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a v ich súhrne správne vyhodnotil, keď dospel k záveru, že obžalovaný M. Š. svojim protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Tr.zák. V tomto smere odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné dôvody uvádzané v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ničím viac nedopĺňa.

K obhajobe obžalovaného M. Š., ktorý na svoju obranu uvádzal, že nemá z čoho platiť výživné, lebo je dlhodobo nezamestnaný, k tejto jeho obhajobe je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 62 ods.1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť a táto trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Každý rodič je pritom bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť najmenej v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Správne súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku poukázal aj na ustanovenie § 62 ods.5 Zákona o rodine, t.j. že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je potrebné nevyhnutne vynaložiť.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď na podklade výsledkov vykonaného dokazovania v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 Tr.por. vyriešil predbežnú otázku o výške dlžného výživného v žalovanom období, pričom v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania oproti skutku v obžalobe tento upravil tak, že obdobie, po ktoré si obžalovaný M. Š. neplnil vyživovaciu povinnosť, ohraničil mesiacom november 2017, kedy vo veci bolo vyhlásené rozhodnutie.

Podľa § 66 ods.3 Tr.por., ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Odvolací súd záverom považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 66 ods.4 Tr.por., t.j. že písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy, ktorú na tieto účely uviedol s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.

Poukazujúc na vyššie uvádzanú citáciu Trestného poriadku je nepochybne zrejmé, že upovedomenie obžalovaného M. Š. o termíne verejného zasadnutia, ktoré bolo určené na deň 17. mája 2018, obžalovaný M. Š. na adrese, ktorú uviedol dňa 16.10.2017 ako adresu na doručovanie písomnosti, t.j. G., U. X (č.l. 112), ale ani na adrese trvalého bydliska, t.j. W. A. C., P. G. - P., kde si zásielku riadnym spôsobom nevyzdvihol, bolo obžalovanému M. Š. zákonným postupom doručované.

Zo správy poštového doručovateľa o upovedomení obžalovaného M. Š. o termíne verejného zasadnutia na deň 17.5.2018 z adresy G., U. Č.. X je zrejmé, že na tejto adrese je adresát neznámy. Z poštovej zásielky o upovedomení obžalovaného M. Š. o termíne verejného zasadnutia určeného na deň 17.5.2018 z adresy W. A. C. je zrejmé, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto bola uložená na pošte dňa 20.4.2018.

Vzhľadom na vyššie uvádzané ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk odvolaciemu súdu nič nebránilo verejné zasadnutie dňa 17.5.2018 vykonať v neprítomnosti obžalovaného M. Š., nakoľko pre takýto postup boli splnené zákonné podmienky.

Okresný súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, ani vo výroku, ktorým uložil obžalovanému M. Š. primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas skúšobnej doby splatil dlžné výživné k rukám matky maloletých detí.

Odvolací súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie obžalovaného M. Š., po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho v celom rozsahu, ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.