Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-61-2018.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Subarea
18Co/61/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v spore žalobkyne: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. sv. Z. XX, XXX XX F., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/116/2016-142 zo dňa 20.3.2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde v Prešove sumu vo výške 670 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovil, že o trovách tohto neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v končenom rozhodnutí. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné splniť viaceré podmienky a to tým, že dostatočným spôsobom sa predložia listiny a opíšu sa skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne, túto podmienku žalobkyňa splnila, poukázala na uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Vychádzala z toho, že v zmluvách o úvere absentujú základné zákonné náležitosti. Rovnako poukázal aj na dôvodnosť obavy žalobcu, že exekúcia bude ohrozená. Iba na základe svojich domnienok a predstáv žalobkyne však dôvodnosť jej obavy nevyplynula. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplynulo, aby žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť na slovenskom trhu. Pokiaľ ide o argument žalobkyne ohľadne základného imania spoločnosti žalovaného (je záporné), ide o obchodnú a podnikateľskú činnosť samotného žalovaného a vedenia spoločnosti. Pokiaľ ide o názor žalobkyne, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, tým že dochádza k hromadnému zbaveniu sa živých pohľadávok postúpením na inkasné spoločnosti (najmä spoločnosť KRUK Česká Slovenská republika, s.r.o.) z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, koľko pohľadávok žalovaný postúpil inkasným spoločnostiam. Súd prvej inštancie zastáva názor, že ani hromadným postúpením pohľadávok žalovaného voči spotrebiteľom nedochádza k osvedčeniu tvrdenia žalobkyne o ukončení jeho podnikateľskej činnosti. Predmetným postupovaním pohľadávok žalovaného týmto inkasným spoločnostiam majetok žalovaného sa len zvyšuje. Samotné odplatné postúpenie pohľadávky nemožno hodnotiť ako zbavovanie sa majetku žalovaného, pričom pri ťažko vymožiteľných pohľadávkach ide o bežný postup podnikateľských subjektov. Žalobkyňa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj listinnými dôkazmi neosvedčila svoje tvrdenia, že by sa žalovaný zbavoval svojho majetku. Samotný dlh sám o sebe ešte nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že by bol výkon rozhodnutia ohrozený, patrí také konane žalovaného, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou ovplyvňujú jej majetkové pomery. Poukázal na rozhodnutie NS SR pod sp.zn. 5Obo/14/99. Zároveň uviedol, že pri
týchto hromadných podaniach spotrebiteľov v uvedených právnych veciach voči žalovanému, by došlo bez ďalšieho (ukladanie neodkladných opatrení vo forme uloženia do úschovy sumu istiny, príslušenstva, vrátane trov pre právneho zástupcu) o mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti. Zároveň poukázal na to, že ani neúčasť právneho zástupcu žalovaného na pojednávaniach nie je dôvodom pre vyhovenie tohto návrhu. Je právom advokáta zúčastniť sa nariadených pojednávaní a nie jeho povinnosťou. 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 a nasl. CSP. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že bude zároveň rozhodnuté o trovách konania v rozhodnutí o veci samej. 4. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím a odôvodnením súdu prvej inštancie a s týmto sa ani nestotožňuje. Žalovaný od 1.3.2018 vstúpil do likvidácie, čo len zvyšuje obavu žalobkyne z ohrozenia exekúcie, resp. predstavuje už reálnu hrozbu jej zmarenia. Za zmätočné považuje tvrdenie súdu, podľa ktorého predmetným postupom pohľadávok žalovaného inkasným spoločnostiam nedochádza k zbavovaniu sa jeho majetku, ale skôr naopak, majetok sa žalovanému zvyšuje. Nesúhlasí ani s tým, že ak by súd bez ďalšieho ukladal neodkladným opatrením povinnosť pre žalovaného ukladať do úschovy sumu istiny príslušenstva vrátane trov pre právneho zástupcu, išlo by o mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného. V týchto záveroch vychádza súd prvej inštancie z nepreukázaných skutočností, týkajúcich sa zbavenia sa svojich pohľadávok žalovaným, keďže ich počet je neurčený a nie je známe ani odplatnosť, prípadne bezodplatnosť postupovania pohľadávok. Pokiaľ súd prvej inštancie tvrdí, že majetok žalovaného sa zvyšuje, je to v rozpore s logikou veci, aby nariadenie neodkladného opatrenia bolo považované za mimoriadny zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného. Zo strany žalobkyne sa jedná o legitímny postup sledujúc jedine zabezpečenie preventívneho a ochranného účelu v o vzťahu k budúcej exekúcii, ktorej výkon je podľa žalobkyne ohrozený. Poukázala aj na komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček a Kolektív C.H.Beck, Bratislava, 2016, str. 1093, kde nemožno v štádiu návrhu na neodkladné opatrenie zaťažiť žalobcu povinnosťou preukazovať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Tak podľa názoru žalobkyne jednoznačne narastá obava, že výkon rozhodnutia, resp. budúca exekúcia v prospech žalobkyne bude po právoplatnom skončení veci ohrozená pre nedostatok alebo úplnú neexistenciu majetku žalovaného. Poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 14Co/327/2017, z ktorého vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách -16.205.010 eur a vklad spoločníkov žalovaného je v rozsahu 6.155.802,20 eur. Navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu súdneho rozhodnutia. 7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 8. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 12. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
16. Ustanovenie § 325 C.s.p. obsahuje len príkladný výpočet neodkladných opatrení, čo v praxi umožňuje, aby ich škála bola omnoho širšia. Pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach súd nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán, či vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, a vychádza zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Preto je nevyhnutné, aby bola žalobcom osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, teda musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 14.10.2016 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 5751579736 z 30.3.2014 v časti poplatok za garantovanú službu za neprijateľné a zároveň určil zmluvnú podmienku v Zmluve o zabezpečení splátok úveru v bode 1.2 zo dňa 30.03.2016 za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný prestal od 18.12.2015 poskytovať pre svojich klientov spotrebiteľské úvery a prijal rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Iné podnikateľské činnosti žalovaný reálne nevykonáva. Zo strany žalovaného dochádza k hromadnému zbavovaniu sa svojich živých pohľadávok a k ich postupovaniu na iné inkasné spoločnosti, najmä spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o. V súčasnosti má spoločnosť už iba jedného konateľa a dochádza aj k ukončeniu funkcií členov dozornej rady. Z informácii od spotrebiteľských združení vyplýva, že právny zástupca žalovaného sa nezúčastňuje nariadených pojednávaní. Preto existuje dôvodná obava do právoplatného skončenia súdneho konania pri exekúcii nárokov spotrebiteľa voči žalovanému. 18. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra žalovanej. 19. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena na Endepro, s.r.o., Bratislava a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby. 20. Pri zrušení spoločnosti ide o splnenie určitých podmienok, ku ktorým podľa odvolacieho súdu žalovaný nepochybne smeruje. Ide o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne. 21. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov. 22. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava https://www.provident.sk/ vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery. 23. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z uvedeného vyplýva, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania. 24. Žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedla žalobkyňa, ich počet je neurčitý. 25. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore. 26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno
výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila. 27. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. 28. Odvolací súd vyhovel návrhu žalobkyne, ktorá osvedčila, že prebieha konanie na súde prvej inštancie, je zastúpená advokátom a prípadný nárok na náhradu trov konania by aj pri prípadnom úspechu v konaní musela znášať samotná žalobkyňa. 29. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej. 31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2:1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).