Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariána Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu Nemocnice s poliklinikou Sv. Jakuba, n.o., so sídlom v Bardejove, Sv. Jakuba č. 21, 085 01 Bardejov, zastúpeného MUDr. Mariánom Petkom MPH, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 29, 080 01 Prešov, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, za účasti M. A. v postavení osoby zúčastnenej v konaní, zastúpeného JUDr. Pavlom Labáthom, advokátom so sídlom Bratislava, Holíčska 19, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. mája 2017, Číslo konania: R Č.sp.: XXXXX/XXXXX/XXXX/XXX na základe správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10. mája 2017 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Úradu pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka Prešov zo dňa 05.04.2016 pod Č. konania R Č. spisu: XXXXX/XXXX/XXX Č. záznamu: XXXXX/XXXX, ktorým správny orgán uložil pokutu vo výške 6 500 Eur podľa § 18 ods. 1 písm. b) bod 1, § 50 ods. 2 písm. a) v spojení s § 64 ods. 2 písm. b) a ods. 6 zákona č. 581/2004 Z.z. a § 47 Zákona o Správnom konaní za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke pani O. A. nar. XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. F. XX, XXX XX N., poskytovateľom zdravotnej starostlivosti počas hospitalizácie v období od 05.01.2015 do 08.01.2015. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri elektívnom operačnom výkone dňa 05.01.2015 nesprávne postupoval pri obtiažnej intubácii pacientky (opakovaná intubácia až do úspešnosti) v dôsledku čoho došlo k iatrogénnemu poraneniu trachey (priedušnice), ktoré nebolo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti včas rozpoznané.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na konanie prvostupňového správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj na celkový postup, ktorý tomuto vydaniu rozhodnutia predchádzal. Žalovaný zdôraznil, že dohľad bol vykonávaný podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z.z. a o vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. XXX/XXXX zo dňa 13.07.2015, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalej žalovaný argumentoval tým, že prvostupňový správny orgán v záujme objektívneho zistenia a vyhodnotenia skutkového stavu požiadal o vypracovanie odborných stanovísk prizvané osoby podľa §

43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. (ďalej len „zákona“) konzultantov úradu v špecializačných odboroch anesteziológia a intenzívna medicína, chirurgia a intervenčná radiologia. Odborný konzultant úradu v špecializačnom odbore anestéziológia a intenzívna medicína (ďalej len „OAIM“), O.. O. P., A.., vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 05.06.2015 (doplnený listom zo dňa 02.07.2015) skonštatoval, že účastník konania neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne v tom, že rozhodnutie pacientku opakovane intubovať po problémoch a dvoch pokusoch až do úspešnosti bolo nesprávne aj preto, že išlo o plánovaný chirurgický operačný výkon. Komplikácie signalizované už od 06.01.2015 (bolesti v krku, škriabanie, problémy s prehítaním) boli prítomné v dôsledku intubačnej traumy a neboli dostatočne akceptované a tým aj rozpoznané. Odborný konzultant úradu v špecializačnom odbore chirurgia, doc. O.. W. O., A.., mim. profesor, v odbornom stanovisku zo dňa 11.06.2015 skonštatoval, že účastník konania pri indikácii operácie, perioperačne a vo včasnom pooperačnom období dodržal štandardný postup. Odborný konzultant úradu skonštatoval, že došlo k pochybeniu pri vedení zdravotnej dokumentácie pacientky. Odborný konzultant úradu v špecializačnom odbore intervenčná rádiológia doc. O.. A. N., Y.. v odbornom stanovisku zo dňa 26.05.2015 uviedol, že CT vyšetrenie bolo indikované a vykonané lege artis. Popis bol správny. Nepodaný kontrast pre nešpecifikovanú poruchu stroja neovplyvnil diagnostický záver. Pri komplikovanej intubácii je nutné uvažovať o iatrogénnom poškodení trachey s následnou komplikáciou. Počas celej hospitalizácie sa s touto komplikáciou neuvažovalo.

3. Protokol z vykonaného dohľadu bol účastníkovi konania doručený dňa 16.07.2015, k tomuto sa vyjadril a následne bolo správnym orgánom vydané rozhodnutie zo dňa 05.04.2016, ktorým bola uložená účastníkovi konania pokuta vo výške 6 500 Eur a ktoré bolo účastníkovi následne doručené. Proti rozhodnutiu zo dňa 05.04.2016 podal účastník konania rozklad, v ktorom navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil, pričom opakovane požiadal, aby do správneho konania bol prizvaný hlavný odborník pre V. W.. O.. M. T., A..

4. Predseda úradu potom, ako preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vyzval účastníka konania, aby sa oboznámil s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a po stanovisku rozkladovej komisie, ako poradného orgánu predsedu úradu zo dňa 25.04.2017, ktorá dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne a navrhla prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdiť a rozklad zamietnuť. Predseda úradu následne vydal rozhodnutie zo dňa 10.05.2017, ktoré je predmetom preskúmania v správnom konaní pred súdom.

5. Predseda úradu v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán začal z vlastného podnetu správne konanie vo veci uloženia pokuty účastníkovi konania za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené vykonaným dohľadom nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacientke účastníkovi konania. Dohľad u účastníka konania bol vykonaný na základe podnetu dcéry pacientky, ktorá žiadala prešetriť postup účastníka konania pri poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

6. Predseda úradu zistil, že vykonaným dohľadom bolo po preštudovaní zdravotnej dokumentácie a z vyjadrenia účastníka konania, ako aj odborných stanovísk zistené, že účastník konania nevykonal počas poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientky všetky zdravotné výkony na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán zistil, že pacientka bola dňa 05.01.2015 prijatá na Oddelenie všeobecnej úrazovej chirurgie účastníka konania za účelom operačného zákroku - cholecystektomie pre cholecystolitiázu (operácia žĺčnika pre prítomnosť žĺčnikových kameňov). Ďalej popísal celý priebeh tak samotného operačného výkonu, ako aj poskytovania zdravotnej starostlivosti pred samotným výkonom chirurgického zákroku a samotný chirurgický výkon.

7. Posúdenia správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke sa v rámci výkonu dohľadu podieľali ako prizvané osoby podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. konzultanti úradu v špecializovaných odboroch anestéziológia a intenzívna medicína, chirurgia a intervenčná rádiológia, ktorí v jednotlivých odborných stanoviskách uviedli:

odborný konzultant úradu v špecializovanom odbore anestéziológia a intenzívna medicína O.. O. P. A.. vo svojom stanovisku zo dňa 05.06.2015, ktorý doplnil listom zo dňa 02.07.2015 uviedol, že rozhodnutie pacientku opakovane intubovať po problémoch a dvoch pokusoch až do úspešnosti bolo nesprávne aj preto, že to bol plánovaný chirurgický operačný výkon. Poznatok z problémovej intubácie mal byť považovaný ako možný spúšťač komplikácií. Nevyužila sa možnosť pooperačného kontinuálneho monitorovania v podmienkach intenzívnej medicíny, preto konzultant považuje sledovanie pacientky za nedostatočné. Diagnostické vyšetrenia neboli včas indikované (vrátane CT vyšetrenia) aj vzhľadom na to, že sa vedelo o úvodných intubačných problémoch a boli prítomné signály v pooperačnom období už do 24 hodín. Pacientka subjektívne udávala ťažkosti, ktoré mali byť akceptované. Pri prvej intubácii lekár videl veľké tonzily, ktoré pri dotyku laryngoskopom boli krvácavé, mal problém aj pri druhej intubácii a tretiu už nemal vykonať. Anestéziológ sa rozhodol použiť vodič, čím mohlo dôjsť ku traumatizácii. Po druhom pokuse o intubáciu sa elektívny operačný výkon mal odložiť. Komplikácie signalizované už od 06.01.2015 (bolesti v krku, škriabanie, problémy s prehĺtaním) boli prítomné v dôsledku intubačnej traumy, neboli však dostatočne akceptované a tým aj rozpoznané. Odborný konzultant v špecializovanom odbore chirurgia Doc. O.. W. O. A.. mim A.. v odbornom stanovisku zo dňa 11.06.2015 po preštudovaní doloženej zdravotnej dokumentácie a vyjadrení zainteresovaných zdravotníckych pracovníkov účastníka konania konštatoval, že zo strany pracovníkov chirurgického oddelenia účastníka konania pri indikácii operácie, perioperacne a vo. včasnom pooperačnom období bol dodržaný štandardný postup. Podľa konzultanta v dokumentácii absentuje popis postupu anestéziológa pri druhom pokuse o intubáciu. Taktiež je nedostatočne popísaný i priebeh prvého pokusu o intubáciu, napr. hĺbka zavedenia kanyly do orofaryngu a horných ciest dýchacích. Pri pretrvávaní ťažkostí pracovníci chirurgického oddelenia účastníka konania opakovane realizovali konziliárne vyšetrenia - anestéziologické a ORL. Klinické príznaky však nepovažovali za dostatočne preukazné, aby urobili podrobnejšiu morfologickú diagnostiku. Zvýraznenie bolestí v krku a pokles tlaku krvi a tachykardia dňa 08.01.2015 bola indikáciou k realizovaniu CT vyšetrenia, kde sa potvrdil nález mediastinitídy. Zrealizované boli urgentné odbery krvi na laboratórne vyšetrenia a bod dohodnutý preklad na vyššie pracovisko. V dokumentácii však absentuje stanovisko k zisteným laboratórnym nálezom z krvi a tento údaj nebol poskytnutý ani na pracovisko, kde bola pacientka odoslaná. Konzultant preto skonštatoval, že došlo k pochybeniu pri vedení zdravotnej dokumentácie pacientky. Následne odborný konzultant úradu v špecializovanom odbore intervenčná radiológia Doc. A. N. Y.. v odbornom stanovisku zo dňa 26.05.2015 uviedol, že CT vyšetrenie bolo indikované a vykonané lege artis. Popis bol správny. Nepodaný kontrast pre nešpecifikovanú poruchu stroja neovplyvnil diagnostický záver. Pri komplikovanej intubácii je nutné uvažovať o iatrogénnom poškodení trachey s následnou komplikáciou. Počas celej hospitalizácie sa s touto komplikáciou neuvažovalo. Až neskoro indikované CT v deň úmrtia stanovilo diagnózu.

8. V odôvodnení rozhodnutia poukázal žalovaný na protokol, ktorý bol účastníkovi konania doručený. K tomuto podal písomné námietky účastník konania, ktoré boli prerokované dňa 07.10.2015 za účasti štatutárneho zástupcu účastníka konania, o čom bola vyhotovená zápisnica. Účastník konania k zisteniam uvedeným v protokole písomne v bode 1) namietal, že pacientka bola intubovaná presne podľa algoritmu pri obtiažnej intubácii, ktorý sa používa na pracovisku hlavne odborníka pre AIM W.. O.. M. T. A.. Prvostupňový správny orgán túto námietku neakceptoval, dôvodil tým, že ak sú dva pokusy o intubáciu neúspešné, operáciu je potrebné odložiť. V bode 2) čo sa týka námietky účastníka konania, že pacientka bola po operácii riadne zobudená, rozprávala, bez krvácania z úst, bez dyspnoe, na oddelení chodila na WC, prijímala tekutiny, bola plne pri vedomí, tlakovo kompenzovaná. Škriabanie v hrdle ako príznak vykonaného zdravotníckeho výkonu má skoro každý pacient. Nie je známy žiadny právny predpis alebo metodické usmernenie, ktoré prikazuje každú obtiažnú intubáciu monitorovať na OAIM. Pacientka bola riadne sledovaná na chirurgickom oddelení prvé dva dni. Dvakrát bola sledovaná aj anesteziológom. Prvostupňový správny orgán námietku neakceptoval s odôvodnením, že obtiažna intubácia bola vykonaná podľa definície ASA. Čo sa týka neakceptácie námietky, že jednou s možností pri neúspešnej intubácie je odloženie výkonu, ktorý sa odložiť môže, v tomto prípade nešlo o vitálnu indikácii k operácii, výkon bol plánovaný. Podľa záznamov zdravotnej dokumentácie dňa 06.01.2015 pacientka udávala bolesti hrdla po intubácii, chirurg popísal opuch krku, popoludní žiadne konzuliárne OAIM vyšetrenie z dôvodov bolesti hrdla po intubácii s uvedením, že pacientka na siedmy krát zaintubovaná. Pri konzuliárnom OAIM vyšetrení pacientka udávala bolesti hrdla, celého krku, ťažkosti s prehĺtavaním. N apriek opakovanému podaniu v dňoch 06.01.2015 - 07.01.2015 Hydrokortizonu a Calcia ku subjektívnemu zlepšeniu nedošlo, pretrvávali bolesti hrdla, diskomfort pri prehĺtavaní. Tieto pretrvávajúce subjektívne

ťažkosti po opakovanej intubácii mali viesť účastníka konania k ďalším diagnostickým postupom za účelom vylúčenia možných komplikácii (napr. CT vyšetrenie, laboratórne vyšetrenie, bromchoskopia). Ďalej k námietke účastníka konania, že CT nález aj nález patológa konštatuje defekt sliznice trachey, ale nie perforáciu. Pacientka bola ešte raz takisto obtiažne intubovaná pri resuscitácii v inom nemocničnom zariadení a správa patológa pritom konštatuje ložisko poškodenia sliznice, ktoré zodpovedá miestu tlaku balónika endotracheálnej kanyly. Vzhľadom na to, že sa do trachey dostal anesteziológ pri intubácii iba raz s vodičom, ktorý smeruje smerom dopredu bez odporu kanyla voľne prenikla cez hlasivkovú štrbinu, jej poranenie v pars membranacea nemožné, ale nafúknutý balónik tieto stopy zanecháva. Pri operačnom výkone mohlo dôjsť ku poraneniu trachey, ale nie nesprávnym postupom pri intubácii. Prvostupňový správny orgán túto námietku neakceptoval s odôvodnením, že nie je možné spochybňovať závery bronchoskopie, sekčného nálezu a histológie. K námietke účastníka konania, že ku poraneniu trachey mohlo dôjsť pri operačnom výkone prvostupňový správny orgán skonštatoval, že súvislosť s chirurgickým laparoskopickým výkonom a poranením trachey vylučuje absencia spoločného manipulačného priestoru anesteziológa a chirurga. Bronchoskopia realizovaná pri prijatí pacientky na druhú chirurgickú kliniku JIS, UNLP Košice dňa 08.01.2015: ragáda v mieste úponu pars. membranacea trachey vpravo, približne 4 cm pod hlasivkami mala oporu vo vyššie uvedenom pitevnom protokole.

9. Ďalej predseda úradu konštatoval, že účastníkovi konania bolo dňa 29.02.2016 preukázateľne doručené upovedomenie vo veci uloženia pokuty za porušenia ustanovenia § 4 ods. 3 zákona. Účastník sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 09.03.2016, v ktorom uviedol tie isté námietky ako k protokolu. Prvostupňový správny orgán preto považoval vysvetlenie účastníka konania v súvislosti s postupom anesteziológa a počtom intubácii za účelové a to v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za nesprávny postup pri opakovanej intubácii pacientky. Na základe uvedeného nemohol ani akceptovať vyjadrenie účastníka konania, že len chirurgovia uviedli nesprávny počet intubácii, keď pri konziliárnom anesteziologickom vyšetrení opakovane uviedli ošetrujúci chirurgovia, že pacientka bola na siedmy pokus intubovaná. Predseda úradu ďalej skonštatoval, že prvostupňový správny orgán nevyhovel návrhu účastníka konania a nepožiadal o vyjadrenie hlavného odborníka pre anesteziológiu a intenzívnu medicínu Doc. O.. M. T., A.., ktorého pracovisko vydalo odporúčaný postup pri neočakávanej obtiažnej intubácii. Správny orgán poukázal na toto vyjadrenie v tom zmysle, že sú prípustné max. štyri pokusy podľa uvedeného postupu, pričom najneskoršie po druhom neúspešnom pokuse je potrebné volať pomoc. Počet pokusov o intubáciu je limitovaný práve s cieľom zabrániť poraneniu pacienta. Postup účastníka konania podľa predloženej zdravotnej dokumentácie nezodpovedal ani tomuto odporúčanému postupu, preto doplnenie dokazovania o vyjadrenie hlavného odborníka nepovažoval prvostupňový správny orgán za dôvodné.

10. Nakoľko vyjadrenie účastníka konania neobsahovalo žiadne iné skutočnosti prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie dňa 05.04.2016, voči ktorému podal účastník konania rozklad, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán a predtým vyzval v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníka konania, aby sa prišiel oboznámiť s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a zároveň dal účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa písomne v termíne do 12.07.2016. Účastník konania sa oboznamovania so spisovou dokumentáciu nezúčastnil. Listom, ktorý bol doručený žalovanému 13.07.2016 zaslal písomné vyjadrenie primára OAIM O.. M. C.. Predseda úradu konštatoval, že účastník konania v rozklade z 25.04.2016 navrhol, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a konanie zastavil, pričom opakovane požiadal, aby bol do správneho konania prizvaný hlavný odborník pre AIM a Doc. O.. M. T. A.. Poukázal opätovne na tie isté námietky, ktoré boli uvádzané v námietkach voči protokolu, ako aj k upovedomeniu o začatí správneho konania.

11. Predseda úradu sa s vyjadreniami účastníka konania uvedenými v rozklade z 25.04.2016 nestotožnil a vyjadril sa ku všetkým námietkam, ktoré účastník konania uviedol v rozklade. K bodu 1) predseda úradu uviedol, že považuje vyjadrenie účastníka v súvislosti s postupom anesteziológa a počtom intubácii za účelové a irelevantné. Samotný anestéziológ, ktorý vykonával intubáciu pacientky, uvádza rôzne údaje o počte intubácii, čo je neakceptovateľné. V anestéziologickom zázname zo dňa 05.01.2015 je údaj anestéziológa o sťaženej intubácii, bez uvedenia počtu intubácií, bez uvedenia dôvodov opakovaných intubácii. V rozklade účastník konania uviedol, že v anestéziologickom zázname je uvedených päť pokusov s vysvetlením, že z toho dve vizualizácie neboli intubáciou. V zázname z konziliárneho vyšetrenia zo dňa 08.01.2015 je v náleze anestéziológa, ktorý pacientku intuboval, uvedený opakovaný údaj o sťaženej intubácii, a to až na piaty pokus z dôvodu zlých

pomerov - hodnotenie Mallampatti III - IV. Až následne v písomnom vyjadrení pre účely výkonu dohľadu anestéziológ uviedol, že pacientka bola zaintubovaná na tretí pokus, čo nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Nie je dôvod akceptovať vysvetlenie, že do počtu intubácii anestéziológ zarátal aj dve vizualizácie. Navyše ošetrujúci chirurgovia v dekurze dňa 06.01.2015, ako aj v žiadostiach zo dňa 06.01.2015 a 08.01.2015 o konziliárne anestéziologické vyšetrenia opakovane uviedli, že pacientka bola až na siedmy pokus intubovaná. V prepúšťacej správe zo dna 08.01.2015, s ktorou bola pacientka preložená na vyššie pracovisko je opäť uvedené, že pri laparoskopickej operácii bola pre zlé pomery sťažená intubácia, vykonaná až na piaty pokus. Predseda úradu konštatoval, že podľa zdravotnej dokumentácie bola pacientka zaintubovaná minimálne na piaty pokus. Pacientke po prevoze na vyššie pracovisko dňa 08.01.2015 (prijatá o 11.56 hod.) bolo vykonané bronchoskopické vyšetrenie („...tesne pod hlasivkami je prítomný hemoragickohnisavý sekrét, približne 4 cm pod hlasivkami je na dorzálnej stene v mieste úponu pars membranacea trachey vpravo prilepený sekrét s krvou, po odsatí je v uvedenom mieste (medzi svalovými snopcami) susp. ragáda, endoskopicky nie je až po bifurkáciu rachey prítomné transmurálne postihnutie trachey. Pokiaľ došlo pri intubácii k pretrhnutiu trachey, je inkriminované miesto schované medzi stiahnutými svalovými snopcami pribl. 4 cm pod hlasivkami. Realizovaná ezofagoskopia (lúmen pažeráka rozšírený 8x10 ml FR), viditeľná sliznica je hladká, bez známok krvácania) so záverom ragády v mieste úponu pars membranacea trachey vpravo približne 4 cm pod hlasivkami. Podľa záverov pitevného protokolu zo dňa 09.01.2015 bol bezprostrednou príčinou smrti pacientky septický šok. Ako základná choroba bola uvedená trhlina hornej časti trachey (iatrogénne poranenie pri intubácii - klinický údaj), komplikáciou základnej choroby bola akútna hnisavá mediastinitída (kult. Morganella morgani). Histológia: Trachea - ložiskový defekt s prekrvácaním submukózy a leukocytárnou aj lymfocytámou infiltráciou. Okolité mäkké tkanivá v oblasti mediastína prestúpené výraznou leukocytámou infiltráciou. Bronchoskopický nález koreluje s pitevným protokolom. Predseda úradu konštatoval, že nie je možné spochybňovať závery bronchoskopie, sekčného nálezu a histológie. Odtlačok balónikom nie je možné spájať s inštrumentálne vzniknutou perforáciou.

12. Predseda úradu vychádzajúc z predloženej zdravotnej dokumentácie konštatoval k bodu 2), že pacientka bola opakovane, minimálne päťkrát intubovaná. Rozhodnutie účastníka konania pacientku opakovane intubovať, až do úspešnosti, nepovažuje predseda úradu za správny. V danom prípade nešlo o vitálnu indikáciu k operácii, ale išlo o plánovaný výkon, ktorý bolo možné odložiť. Každým ďalším pokusom sa zvyšuje pravdepodobnosť poranenia mäkkých tkanív laryngoskopom a vzhľadom na pridružený stres aj prípadnou nadmernou silou pri zavádzaní kanyly. Nesprávnym postupom - opakovanou intubáciou až do úspešnosti, došlo u pacientky k iatrogénnemu poškodeniu trachey. Predseda úradu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nevyhovieť návrhu účastníka konania, aby požiadal o vyjadrenie hlavného odborníka pre anestéziológiu a intenzívnu medicínu W. T., PhD., ktorého pracovisko vydalo odporúčaný postup pri neočakávanej obtiažnej intubácii (pozn. postup vypracovala O.. M. Y., A..). Predseda úradu konštatoval, že aj podľa tohto postupu, na ktorý sa účastník konania odvoláva, sú prípustné maximálne štyri pokusy, pričom najneskôr po druhom neúspešnom pokuse je potrebné volať pomoc. Počet pokusov o intubáciu je limitovaný práve s cieľom zabrániť poraneniu pacienta. Postup účastníka konania podľa predloženej zdravotnej dokumentácie nezodpovedal ani tomuto odporúčanému postupu, preto doplnenie dokazovania o vyjadrenie hlavného odborníka nie je odôvodnené. Predseda úradu argumentoval, že pri určovaní času začiatku anestézie a začiatku operácie vychádzal prvostupňový správny orgán z operačného nálezu zo dňa 05.01.2015, v ktorom je čitateľne a zrozumiteľne uvedený začiatok anestézie o 9.00 hod. a začiatok operačného zákroku o 9.20 hod. Uvedené časové údaje, práve pre ťažkosti s intubáciou, potvrdil primár chirurgického oddelenia (v rozhodnutí je mylne uvedené že ide o chirurga - operatéra) v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2015, ktoré zaslal účastník konania ako vyjadrenie k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti pacientke v rámci výkonu dohľadu. V anestéziologickom zázname, na ktorý sa účastník konania odvoláva, sú uvedené len skratky „ZA“, „ZOP“ (podľa vyjadrenia účastníka konania ide o označenie pre začiatok anestézie a začiatok operácie) so šípkami k časovému označeniu 9.10 hod. a 9.20 hod. Časový údaj o začiatku anestézie je teda v anestéziologickom zázname a v operačnom protokole zaznamenaný odlišne. Je však potrebné uviesť, že samotný časový údaj o začiatku anestézie po začiatok operácie je irelevantný k vytýkanému nedostatku a nie je dôkazom o počte vykonaných pokusov o intubáciu. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol tieto časové údaje len ako reakciu na tvrdenie účastníka konania vo vyjadrení k upovedomeniu, že celá intubácia trvala asi päť minút. Podstatná je skutočnosť, ktorú uvádza sám účastník konania v rozklade, že v anestéziologickom zázname je uvedených päť pokusov.

13. Predseda úradu v bode 3) konštatoval, že postup účastníka konania v pooperačnom období nebol správny, latrogénne poškodenie - poranenie trachey v dôsledku nesprávneho postupu pri intubácii, nebolo účastníkom konania včas rozpoznané. Vedomosť o problémovej intubácii, ako aj v pooperačnom období prítomné ťažkosti pacientky prejavujúce sa už do 24 hodín po operácii (bolesť v hrdle, chirurgom popísaný opuch krku), ako aj pretrvávajúce ťažkostí pacientky (bolesti hrdla, celého krku, ťažkosti s prehltávaním) napriek podanej terapii, mali byť dôvodom na skoršie indikovanie diagnostických vyšetrení na vylúčenie možnej komplikácie. Pri obtiažnej intubácii je nutné uvažovať o možnom iatrogénnom poškodení trachey s následnou komplikáciou. Až neskoro indikované CT vyšetrenie v deň úmrtia pacientky poukázalo na možnú komplikáciu. Predseda úradu uviedol, že existencia usmernení, resp. pokynov na pooperačné sledovanie pacientov po obtiažnej intubácii, nemôže byť prekážkou a nijakým spôsobom nebráni poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, aby poskytol zdravotnú starostlivosť správne, v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z. Je na odborných poznatkoch ošetrujúceho lekára, jeho medicínskej erudícii, aby z katalógu zdravotných výkonov vybral tie, ktoré ho privedú k určeniu správnej diagnózy a následnej terapii.

14. Predseda úradu dospel k záveru v bode 4), že dohľad bol vykonaný podľa zákona č.581/2004 Z. z. aj u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - II. Chirurgická klinika Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach (ďalej len „vyššie pracovisko“), kde bola dňa 08.01.2015 pacientka preložená z chirurgického oddelenia účastníka konania. Výkonom dohľadu nebolo zistené porušenie § 4 ods. 8 zák. č. 576/2004 Z. z. Diagnostický záver pri preklade bol: perforatio oesophagei iatrogenes - post intubationem, mediastinitis /CT vyšetrenie - pneumomediastinum a podkožný emfyzém v oblasti krku bilat. s mediastinálnou reaktívnou LAP, dif. dg. zdroj zo susp. perforácie pažeráka - detailnejšie miesto perforácie sa t.č. určiť nedá - v.s. v začiatočnej časti, fiuidothorax L dx., kondenzácia pľúcneho parenchýmu dorzobazálne bilat, diskrétny perikardiálny výpotok/, septický stav, cholecystolithiáza, st. p. akútnej cholecystitíde, st. p. akútnej pankreatitíde. Pacientka bola prijatá na vyššie pracovisko o 11.56 hod. a v urgentnom režime bola pripravovaná na operačný výkon. Zrealizované bolo interné predoperačné a bronchoskopické vyšetrenie so záverom ragády v mieste úponu pars membranacea trachey vpravo približne 4 cm pod hlasivkami. Pri prijatí boli ordinované laboratórne vyšetrenia, vrátane biochémie, pričom výsledky boli k dispozícii o 14.05 hod. (Glu 3,04 mmoí/l, Urea 6,21 mmol/l, Kreat 112,1 umol/l, CB 53,11 g/J, Bil 49,9 umol/l, AST 0,78 ukat/l, ALT 0,43 ukatíl, GMT 4,39 ukat/l, ALP 8,97 ukat/l, AMS 0,46 ukat/l, Na 144,0 mmol/l, K 2,88 mmol/l, Cl 106,0 mmol/l, Ca 2,05 mmol/ľ, PCT 30,59 ug/ l, CRP 240,89 mg/l). Pred odchodom na operačný sál o 13.40 hod. došlo u pacientky k náhlemu poklesu tlaku krvi a saturácie, pacientka bola zaintubovaná, začatá bola rozšírená kardiopulmonálna resucitácia, ktorá nebola úspešná a o 14.20 hod. bol konštatovaný exitus letalis. Z uvedeného vyplýva, že hypokaliémia bola objektivizovaná až v čase vykonávania rozšírenej kardiopulmonálnej resuscitácie. Naopak je zarážajúce, že účastník konania sa dozvedel o patologických hodnotách kália a glykémie na základe výsledkov laboratórnych odberov, ktoré realizoval dňa 08.01.2015 ráno v deň prekladu pacientky (výsledky validované o 10.39 hod.) a neposkytol dodatočne (napr. telefonicky) tieto informácie vyššiemu pracovisku, kde bola pacientka preložená. V prepúšťacej správe, s ktorou bola pacientka preložená na vyššie pracovisko bol odkaz len na výsledky získané vyšetrením zo dňa 29.12.2014, pretože výsledky biochémie neboli v tom čase validované (prepúšťacia správa vytlačená 08.01.2015 o 10.38 hod.). Vzhľadom na diagnózu postintubačnej iatrogénnej perforácie pažeráka, s ktorou bola pacientka preložená na vyššie pracovisko a prítomnú mediastinitídu, ktorá bola zistená na základe CT vyšetrenia zo dňa 08.01.2015, práve ako následok iatrogénneho poškodenia pacientky, nie je možné akceptovať prenášanie zodpovednosti za poškodenie pacientky na vyššie pracovisko zo strany účastníka konania, voči ktorému je vedené správne konanie.

15. V bode 5) predseda úradu konštatoval, že argumenty, resp. námietky účastníka konania uvedené v rozklade zo dňa 25.04.2016 sú vo svojej podstate zhodné s tými, ktoré uviedol v námietkach zo dňa 26.08.2015 podaných proti protokolu a následne vo vyjadrení k upovedomeniu zo dňa 09.03.2016. So všetkými námietkami sa podrobne vysporiadal prvostupňový správny orgán v rámci výkonu dohľadu dňa 07.10.2015 pri prerokovaní námietok. Na vyhodnotení námietok sa podieľal aj konzultant úradu ako prizvaná osoba do výkonu dohľadu. Účastník konania v rozklade neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by vyvrátil svoju zodpovednosť za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Predseda úradu

v závere rozhodnutia konštatoval, že účastník konania listom zo dňa 07.07.2016 doplnil svoj rozklad zo dňa 25.04.2016 o vyjadrenie primára OAIM, pričom v doplnenom vyjadrení konštatoval, že počet intubácii vysvetlil a záväzným vyhlásením ho potvrdila aj anesteziologická sestra. Konštatoval, že jeho postup bol konzultovaný s Doc. O.. M. T. A.., ktorý ho označil za správny. Zároveň konštatoval, že všetky chirurgické údaje sú maximálne nepresné a vytvárajú úplne skreslený obraz. Navrhol, aby námietky boli opakovane prerokované. Predseda úradu sa s vyjadrením účastníka konania nestotožnil a nestotožnil sa ani s tvrdením, že postup pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol správny, pretože MUDr. M. T. A.. sa vyjadril, že po dvoch neúspešných pokusoch o intubáciu má ďalší pokus vykonať iný lekár. Predseda úradu preto konštatoval, že účastník konania ani v doplnení rozkladu neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli predmetom výkonu dohľadu prvostupňového správneho orgánu, či rozkladu a so všetkými sa vyporiadal už prvostupňový správny orgán.

16. Ďalej predseda úradu poukázal na citáciu príslušných ustanovení § 50 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z., ako aj § 4 ods. 3, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 9, ods. 10 zákona č. 576/2004 Z.z., ako aj ustanovenie § 32 Správneho poriadku. V závere rozhodnutia predseda úradu konštatoval, že prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový stav, tento stav bol dostačujúcim pokladom pre posúdenie veci. V rámci správneho konania správny orgán zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutie uvedené v protokole a tieto boli následne podkladom pre vydania napadnutého rozhodnutia. Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s ustanovením § 34 ods. 4 Správneho poriadku, pričom bola zachovaná aj zásada voľného hodnotenia s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku.

17. Ďalej predseda úradu zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané prvostupňovým správnym orgánom a obsahuje všetky predpísané náležitosti v zmysle § 5 Správneho poriadku a § 18 ods. 1 písm. b) bod 1 a § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. Predseda úradu konštatoval, že účastník konania porušil § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke neposkytol zdravotnú starostlivosť správne. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že účastník konania počas hospitalizácie v období od 05.01.2015 do 08.01.2015 pri elektívnom operačnom výkone dňa 05.01.2015 nesprávne postupoval pri obtiažnej intubácii pacientky (opakovaná intubácia až do úspešnosti), v dôsledku čoho došlo k iatrogénnemu poraneniu trachey (priedušnice), ktoré nebolo účastníkom konania včas rozpoznané. Rozhodnutie účastníka konania pacientku opakovane intubovať po problémoch a dvoch pokusoch až do úspešnosti bolo nesprávne aj preto, že išlo bol plánovaný chirurgický operačný výkon. Poznatok z problémovej intubácie mal byť považovaný ako možný spúšťač komplikácií. Účastník konania nevyužil možnosť pooperačného kontinuálneho monitorovania v podmienkach intenzívnej medicíny, preto je sledovanie pacientky považované za nedostatočné. Diagnostické vyšetrenia neboli včas indikované (vrátane CT vyšetrenia) aj vzhľadom na to, že sa vedelo o úvodných intubačných problémoch a boli prítomné signály v pooperačnom období už do 24 hodín pacientka subjektívne udávala ťažkosti, ktoré mali byť akceptované. Pri prvej intubácii lekár videl veľké tonzily, ktoré pri dotyku laryngoskopom bolí krvácavé, mal problém aj pri druhej intubácii a tretiu už nemal vykonať. Anestéziológ sa rozhodol použiť vodič, čím mohlo dôjsť ku traumatizácii. Po druhom pokuse o intubáciu sa elektívny operačný výkon mal odložiť. Komplikácie signalizované už od 06.01.2015 (bolesti v krku, škriabanie, problémy s prehĺtaním) boli prítomné v dôsledku intubačnej traumy, neboli však dostatočne akceptované a tým aj rozpoznané.

18. Predseda úradu zároveň konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá správne a účastník konania nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby, alebo zlepšenia jej zdravotného stavu.

19. Včas podanou žalobou sa účastník konania ako žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.05.2017, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe argumentoval žalobca poukazom na postup prvostupňového správneho orgánu pred vydaním tohto rozhodnutia, ako aj na obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorého podkladom bol Protokol z vykonaného dohľadu č. 390/2015 zo dňa 13.07.2015, ako aj na rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.05.2017, ktorým bol odmietnutý rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

20. Žalobca má za to, že žalovaný v konaní nepresne, neúplne a neobjektívne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho žalovaný dospel k nesprávnym právnym záverom. Žalobca tvrdenia o nesprávnosti a nezákonnosti postupu správnych orgánov pri vydávaní napadnutých rozhodnutí charakterizoval v žalobných bodoch 21 až 71 predmetnej správnej žaloby.

21. Žalobca postup primára O.. C. pri zabezpečení dýchacích ciest pred operáciou nebohej O. A. hodnotí ako štandardný a vykonaný lege artis, teda v súlade so súčasnými poznatkami vedy a zaužívanou lekárskou praxou. Aj vzhľadom na sťažené podmienky orotracheálnej intubácie bol jeho postup v súlade s medzinárodnými odporúčaniami pre neočakávanú sťaženú intubáciu pred plánovaným operačným výkonom. Bolo potrebné a dôležité uviesť, že dýchacie cesty boli nebohej O. A. aj napriek sťaženým podmienkam zabezpečené správne. V opačnom prípade by sa pacientka po operácii neprebrala, prípadne by zomrela už počas operačného výkonu.

22. Ďalej žalobca poukázal na postup pri celkovej anestézii pri operačných výkonoch a na konkrétne konanie anesteziológa. Kľúčovým personálom, ktorý sa priamo zúčastnil zabezpečenia dýchacích ciest nebohej O. A. bol anesteziológ A. O.. C. a dve anesteziologické sestry O. C. a V. T., ktoré primárovi pri intubácii asistovali. Žalobca hodnotí postup anesteziológa ako štandardný a správne vykonaný. Skúmaním žalobcu neboli zistené žiadne nedostatky pri zabezpečovaní dýchacích ciest menovanej. Jednalo sa o neočakávanú sťaženú intubáciu, pričom A. O.. C. postupoval podľa medzinárodných štandardných odporúčaní pre zabezpečenie dýchacích ciest pri neočakávanej sťaženej intubácii pri plánovanom operačnom výkone. Vykonal tri pokusy o intubáciu, dva neúspešné, tretí úspešný. Spomínané odporúčania povoľujú štyri pokusy o zavedenie tuby do priedušnice. Medzi druhým a tretím pokusom primár O.. C. realizoval dvakrát priamo laryngoskopiu s cieľom objasnenia si pomerov v teréne sťažených intubačných podmienok. Pohľad do hrtanu laryngoskopom, t. j. priama laryngoskopia nie je intubačným pokusom. Priama laryngoskopia je zavedenie lyžice laryngoskopu do ústnej dutiny pacienta s cieľom vizualizovať hrtan, vchod do priedušnice a hlasivkovú štrbinu. Následne sa pod zrakovou kontrolou ústami zavedie cez hlasivkovú štrbinu hrtana do priedušnice tracheálna rúrka, až toto zavedenie resp. zavádzanie tracheálnej kanyly do priedušnice je v priamom slova zmysle tracheálna intubácia. Z uvedeného jasne vyplýva, že A. C. uskutočnil spolu iba tri intubačné pokusy zo štyroch možných, ktoré odporúčajú medzinárodné štandardy, teda postupoval v súlade s nimi. Ďalej poukazuje žalobca na postup a vyjadrenia O., ako aj na jednotlivé stupne podľa obtiažnosti zaistenia dýchacích ciest Malampatiho skóre v modifikácii podľa Samsona a Junga podľa viditeľných štruktúr v dutine ústnej.

23. Žalobca v žalobných námietkach ďalej argumentoval aj tým, že v náleze z krčného konziliárneho vyšetrenia vykonaného v pooperačnom období dňa 07.01.2015 O.. I. G. je uvedené, že nepriamym laryngoskopickým vyšetrením (vyšetrenie hrtanu zrkadlom) sa u nebohej O. A. dala vizualizovať iba časť vchodu do priedušnice, bola viditeľná iba príchlopka a zadná časť hlasiviek. Laryngoskopické vyšetrenie pacientky bolo sťažené, pacientka bola dráždivá, mala anatomicky hlbšie uložený hrtan a tiež mala zväčšenú jazykovú mandľu. Pri tomto vyšetrení O.. G. nevidela vrchnú časť priedušnice. Z vyššie uvedeného vyplýva, že u pacientky sa jednalo o sťažené anatomické pomery k tracheálnej intubácii, ktoré boli odhalené až pri tracheálnej intubácii dňa 05.01.2015 a potvrdené vyššie uvedeným ORL vyšetrením dňa 07.01.2015. Anesteziologický záznam z operácie nebohej A. urobený A. O.. C. možno považovať za úplný a správne vedený, jedná sa o štandartizovaný protokol používaný na väčšine anesteziologických pracovísk. O. žalobca v jednotlivých bodoch žaloby tvrdí, že postup O.. C. pri zabezpečení dýchacích ciest intubáciou nebohej O. A. bol správny a zhodný s medzinárodnými odporúčaniami a pokynmi pre situáciu neočakávanej sťaženej intubácie, že sa skutočne jednalo o neočakávanú sťaženú intubáciu žalobca sa snažil už vysvetliť v predchádzajúcom texte žaloby, ako aj v jednotlivých vyjadreniach. Ďalej poukázal na viaceré národné anesteziologické spoločnosti, ktoré publikovali medzinárodné pokyny pre manažment sťaženej intubácie.

24. V žalobe ďalej argumentoval žalobca tým, že bezprostrednou príčinou smrti bol septický šok pri hnisavom zápale mediastina (medzihrudia) po poranení priedušnice, ku ktorému došlo pravdepodobne pri tracheálnej intubácii. Trhlina v hornej časti priedušnice na prednej ploche vpravo mohla byť nebohej O. A. spôsobená pri zavádzaní tuby do priedušnice. Akútny zápal medzihrudia bol spôsobený prestupom baktérii cez trhlinu priedušnice do medzihrudia. Tak to vyplýva aj z pitevnej správy. Avšak ani na základe pitevného nálezu trhliny priedušnice nemožno podľa žalobcu tvrdiť, že k tomuto poraneniu došlo práve intubáciou. Je to pravdepodobné, avšak nie isté. Existuje viacero mechanizmov a rizikových faktorov

a vzniku takéhoto poranenia, pritom poukazuje na literatúru, v ktorej sú uvádzané aj početné prípady spontánneho roztrhnutia steny priedušnice. Žalobca ďalej zdôraznil, že pri opakovaných vyšetreniach pacientky v NsP Bardejov neuviedol žiadny z lekárov prítomnosť kožného emfyzému v oblasti krku. Taktiež pri vstupnom vyšetrení v UNLP Košice je uvedené „krk súmerný, bez zmienky o podkožnom emfyzéme, či výraznejšom opuchu krku“. Emfyzém v oblasti krku nebol prítomný ani počas pitvy nebohej. V tom čase bolo už poranenie priedušnice v rozvinutej fáze hojenia s uzavretím defektu. Ako sa uvádza v posudku súdnych lekárov jednalo sa o defekt priedušnice menšieho rozsahu a v dôsledku jeho uzavretia pri hojení nemohlo dôjsť k dlhodobejšiemu prieniku väčšieho množstva vzduchu do okolitých tkanív a rozvoju výraznejšieho podkožného emfyzému v oblasti krku. Z uvedeného dôvodu nemuseli ošetrujúci lekári uvedenú zmenu zaregistrovať, opuch krku menovanej mohol byť miernejší a mohol vzniknúť až sekundárne v súvislosti s hnisavým zápalom medzihrudia rozširujúcom sa až po oblasť krku. Pacientka nemala horúčky a zpočiatku mala len nešpecifické príznaky, bolesť hrdla a ťažkosti s prehĺtaním, až oveľa neskôr aj ťažkosti s dýchaním. Podľa žalobcu nešpecifický obraz bolesti hrdla a prehltacích ťažkostí nemohol bez vyššie spomínaného emfyzému priamo upozorniť na možnú perforáciu trachey. Bolesť hrdla sa vyskytuje v pomere jedna ku dva zo všetkých intubácii a je teda pomerne častá.

25. Žalobca ďalej poukázal na to, že lekár - anesteziológ dokáže rozpoznať, že pri zabezpečení dýchacích ciest pred operáciou došlo k mechanickému poraneniu priedušnice iba v prípade, že sa bezprostredne po intubácii ešte v priebehu operačného výkonu resp. v bezprostrednom pooperačnom zotavovacom období objaví u pacienta inak nevysvetliteľný podkožný emfyzém. Je hlavným a najčastejším príznakom možnej perforácie dýchacích ciest podľa žalobcu. U menovanej ani počas operácie, ani v pooperačnom období tento dôležitý symptóm možného traumatického poškodenia dýchacích ciest nebol prítomný. Pri opakovaných vyšetreniach pacientky v NsP Bardejov ako už uviedol žalobca neuvádzal žiadny z lekárov prítomnosť príznakov podkožného emfyzénu v oblasti krku a taktiež ani pri vstupnom vyšetrení UNLP Košice. Podľa žalobcu podozrenie z poranenia tracheobronchiálneho stromu býva založené na prítomnosti klinických znakov a symptómov, niekoľko málo pacientov môže byť aj asymaptomatických. Emfyzén nie je špecifický, iba pre poškodenie trachey, vyskytuje sa aj u niektorých iných stavov a nemusí byť prvotne prítomný vo všetkých prípadoch. Neskoré objavenie sa emfyzénu môže súvisieť s malým poranením tracheálnej steny, čo umožňuje iba malý a postupný únik vzduchu. Ďalšími príznakmi bývajú opuch krku, horúčka, zachrípnutie, bolesť hrdla, ťažkosti s prehĺtaním a dýchaním, kašeľ, vykašliavanie krvi, pneumorax. Časový interval od poranenia po objavenie sa klinických symptómov veľmi varíruje a to až do 72 hodín. Ak príčinu vyššie spomínaných príznakov nie je možné objasniť, je vhodné vykonať krčné vyšetrenie. Pri ťažkostiach s dýchaním je vhodné realizovať RTG vyšetrenie, pričom štandardné vyšetrenie krčnej oblasti a hrudníka môže odhaliť skoré znaky hlbokého a mediastinálneho emfyzému. Na snímke môže byť viditeľný aj pneumotorax, ak je prítomný. V ďalšom kroku sa na diagnostiku možného tracheálneho poškodenia odporúča realizovať CT a bronchoskopické vyšetrenie. CT vyšetrenie jednoznačne potvrdí únik vzduchu do podkožia krku a mediastina a odhalí možnú prítomnosť pneumotoraxu. Žalobca v závere žaloby tvrdil, že personálne zabezpečenie pred operáciou nebohej O. A. pri zabezpečovaní jej dýchacích ciest zodpovedalo štandardu pre poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v podobných prípadoch.

26. Materiálno - technické zabezpečenie taktiež zodpovedalo štandardu pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z vyjadrenia O.. C. vyplýva, že zabezpečovania dýchacích ciest nebohej O. A. sa zúčastnili okrem neho aj dve anesteziologické sestry a personálne podmienky podávania anesteziológie boli splnené. Pacientka O. A. postúpila plánovaný operačný výkon, pred ktorým bola v rámci predanestetického vyšetrenia poučená o možných rizikách spojených s celkovou anestéziou, ktorej intubácia je neoddeliteľnou súčasťou. Žalobca tvrdí, že správne orgány pri rozhodovaní nebrali do úvahy okolnosti, na ktoré poukázal v predchádzajúcom texte žaloby. Vzhľadom na komplikovateľnosť situácie pacientky vychádzali správne orgány len z jednostranných tvrdení, ktoré nemajú oporu v praxi, ani v odbornej publicistike, ktorá sa takýmto komplikovaným prípadom venuje.

27. K podanej správnej žalobe sa písomným stanoviskom sa dňa 08.12.2017 vyjadril žalovaný, pričom zotrval na dôvodoch uvádzaných v preskúmavanom rozhodnutí a vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol krajskému súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nariadiť vo veci pojednávanie.

28. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uložil žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu vo výške 6 500 Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti pacientke nebohej O. A., nar. XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX počas hospitalizácie v období od 05.01.2015 do 08.01.2015 v zdravotnom zariadení žalobcu. Porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona spočívalo v tom, že žalobca pri elektívnom operačnom výkone dňa 05.01.2015 nesprávne postupoval pri obtiažnej intubácii pacientky, v dôsledku čoho došlo k iatrogénnemu poraneniu trachey, ktoré nebolo žalobcom včas rozpoznané. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava ako odvolací orgán dňa 10.05.2017 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pobočka A. zo dňa 05.04.2016 potvrdil.

29. Ako vyplýva ďalej z administratívneho spisu na základe rozkladu žalobcu žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol ako už súd uviedol vyššie, pričom z obsahu podanej žaloby doručenej krajskému súdu dňa 24.07.2017 bezpochyby vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave vydaného dňa 10.05.2017 podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) účinného od 01.07.2016.

30. Vzhľadom k tomu, že predmetná vec bola zapísaná pod sp. zn. 1Sa/16/2017 nesprávne na podateľni krajského súdu ako samosudcovská vec s poukazom na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku postupoval správny súd v zmysle príslušných ustanovení uvedeného zákona účinného od 01.07.2016 a rozhodoval vo veci samej predmetnú vec ako senátnu.

31. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je teda rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté o uznaní žalobcu zodpovedným za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a vo veci bola uložená žalobcovi pokuta za správny delikt vo výške 6 500 Eur. Uvedenú vec preto správny súd posudzoval ako správny delikt v zmysle § 194 a nasl. ustanovení S.s.p.

32. V § 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z., tento zákon upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

33. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotní pracovníci vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenie kvality jej života a zdravého vývoja budúcej generácie; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

34. Podľa § 2 ods. 9 citovaného zákona je diagnostika zisťovania a hodnotenie zdravotného stavu osoby a v prípade zistenia poruchy zdravia alebo choroby určenia závažnosti poruchy zdravia alebo choroby; jej výsledkom je určenie choroby.

35. Podľa § 2 ods. 10 citovaného zákona, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby.

36. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

37. Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je vedenie zdravotnej dokumentácie (§ 2 ods. 6).

38. Podľa § 3 ods. Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

39. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

40. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

41. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

42. Z ustanovenia § 18 zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že úrad je oprávnený vykonávať dohľad nad poskytnutou zdravotnou starostlivosťou tým, že kontroluje správnosť je poskytnutia a ak zistí pochybenie môže pristúpiť k uloženiu sankcie.

43. Z ustanovenia § 50 ods. 2 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. vyplýva, že ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v zmysle § 64 ods. 2 písm. b) citovaného zákona pokutu.

44. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení bezpochyby vyplýva, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne, v opačnom prípade môže uložiť úrad poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov pokutu až do výšky 9 985 Eur, nakoľko ide o právnickú osobu.

45. V danom prípade bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť jednu zo základných otázok konania pred správnym súdom a to posúdenie, či žalobca ako poskytoval zdravotnej starostlivosti porušil ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z., ktoré mu je kladené za vinu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nebohej O.XX. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti t. j. žalobca nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť pacientke nebohej O. A. a to tým, že počas hospitalizácie v období od 05.01.2015 do 08.01.2015 v zdravotníckom zariadení žalobcu. Žalobca pri elektívnom operačnom výkone dňa 05.01.2015 nesprávne postupoval pri obtiažnej intubácii pacientky (opakovaná intubácia až do úspešnosti), v dôsledku čoho došlo k iaprogénnemu poraneniu trachey (priedušnice), ktoré nebolo žalobcom včas rozpoznané. Uvedené skutočnosti sa kladú za vinu žalobcovi a tieto pochybenia boli bezpochyby preukázané vypracovaním odborných stanovísk, ktoré vypracovali prizvané osoby podľa § 43 ods. 4 zákona č. 581/2004 Z.z. konzultanti úradu v špecializačných odboroch anesteziológia a intenzívna medicína O.. O. P. A., v špecializačnom odbore chirurgia W.. O.. W. O. A.. mim A.., ako aj v špecializovanom odbore intervenčná radiológia konzultant W.. MUDr. A. N. Y..

47. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nesprávne zistený skutkový stav, resp. nedostatočne zistený skutkový stav a následne vyvodenie z uvedeného skutkového stavu nesprávny právny záver správny súd sa s uvedenými tvrdeniami žalobcu v žalobe nestotožnil.

48. Pri svojom závere správny súd vychádzal v prvom rade zo stanovísk, konkrétne odborného konzultanta úradu v špecializačnom odbore anesteziológia a intenzívna medicína O.. O. P. A.., ktorý vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 05.06.2015 doplnený listom z 02.07.2015 skonštatoval, že žalobca neposkytol pacientke zdravotnú starostlivosť správne. Rozhodnutie pacientku opakovane intubovať po problémoch a dvoch pokusoch až do úspešnosti nebolo správne aj preto, že išlo o plánovaný chirurgický operačný výkon. Komplikácie signalizované už dňa 06.01.2015 a to bolesti v krku, škriabanie a problémy s prehĺtaním boli prítomné v dôsledku intubačnej traumy a neboli žalobcom dostatočne akceptované a tým ani rozsah týchto poranení u pacientky včas rozpoznané.

49. Aj podľa názoru správneho súdu posúdenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti počas dní hospitalizácie na chirurgickom oddelení, teda v prvom rade postup A.a anesteziológie O.. C. nebol

správny, čo napokon bolo bezpochyby preukázané aj odbornými stanoviskami konzultantov a v neposlednej miere aj pitevnou správou, ktorá bola vypracovaná patológom. Žalobca nesprávne namietal uvedený skutkový stav a z toho vyvodený právny záver v rozpore s týmito skutočnosťami. Správnym orgánom v procese vykonávaného dohľadu nad poskytovaním zdravotnej pacientke nebohej O. A. poskytované a vykonávané zo strany žalobcu boli uvedené porušenia preukázané.

50. V procese dokazovania správnych orgánov bolo potrebné predovšetkým podľa názoru správneho súdu zistiť všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. Z. veci aj podľa názoru súdu musí byť preto zistený súčasne a presne, čo znamená, že musí čo najviac zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistením úplného a presného stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu, pritom dôkazy, ktoré sú základom správneho rozhodnutia musia byť takého charakteru, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov tak prvého stupňa, ako aj žalovaného podľa názoru správneho súdu majú všetky náležitosti, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie vo veci samej a bezpochyby správny súd konštatoval, že boli zabezpečené všetky dôkazy a správne zistený skutkový stav bol v takom rozsahu, že mohol byť vyvodený správny právny záver zo strany správnych orgánov.

51. Správny súd konštatoval, že v konaní bolo zo strany žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu reagované na všetky námietky žalobcu uvádzané tak v protokole, ktorý bol vydaný prvostupňovým správnym orgánom, ako aj k rozhodnutiu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty a následne žalovaný sa dostatočným spôsobom venoval námietkam žalobcu v rozklade. Ako vyplýva zo všetkých odborných stanovísk, ktoré mal súd k dispozícii a ktoré sú súčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným bezpochyby konzultant v špecializovanom odbore anesteziológia a intenzívna medicína dospel k záveru, že rozhodnutie pacientku opakovane intubovať po problémoch a dvoch pokusoch až do úspešnosti nebolo správne aj preto, že to bol plánovaný chirurgický výkon, pričom poznatok z problémovej intubácie mal byť považovaný ako možný spúšťač komplikácií. Nevyužila sa možnosť pooperačného kontinuálneho monitorovania v podmienkach intenzívnej medicíny a preto vyhodnotil konzultant sledovanie pacientky v tomto období za nedostatočné. Diagnostické vyšetrenia neboli včas indikované a to vrátané CT vyšetrenia aj vzhľadom na to, že sa vedelo o úvodných intubačných problémoch a boli prítomné signály v pooperačnom období už do 24 hodín. Pacientka subjektívne udávala ťažkosti, ktoré mali byť akceptované. Už pri prvej intubácii lekár videl veľké tonzily, ktoré pri dotyku laryngoskopom boli krvácavé. Mal problém aj pri druhej intubácii a tretiu už nemal vykonať. Anesteziológ pokiaľ sa rozhodol použiť vodič, čím mohlo dôjsť ku traumatizácii už ohrozil zdravie pacientky. Pri druhom pokuse o intubáciu sa efektívny operačný výkon mal odložiť. Komplikácie signalizované už od 06.01.2015 a to bolesti krku, škriabanie, problémy s prehĺtaním boli prítomné v dôsledku intubačnej traumy, neboli však dostatočne akceptované a tým ani rozpoznané. To boli hlavné dôvody nesprávneho postupu žalobcu pri intubácii pacientky nebohej O. A..

52. Podľa názoru správneho súdu dôležité v danom prípade bolo pripomenúť, že riadne objasnenie faktov resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispelo by veľkou mierou k správnosti rozhodnutia anesteziológa pre ďalší postup, pričom správny súd poukázal na tie skutočnosti, ktoré boli následne zistené a ktoré boli popísané aj zo strany chirurgov ako nemožnosť intubácie, resp. vykonanie intubácie až na siedmy krát.

53. Pri rozhodovaní správne orgány po právnej stránke boli povinné vo svojich rozhodnutiach akceptovať zásadu materiálnej pravdy, pričom v slovenskej právnej úprave nemá táto zásada absolútny charakter. Správne orgány nemajú povinnosť zistiť celú absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť tak spoľahlivo, aby bolo možné riadne, včas a spoľahlivo rozhodnúť. V tejto súvislosti preto správny súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, v ktorých rozhodnutiach správne orgány akceptovali uvedenú zásadu materiálnej pravdy a podľa tejto aj rozhodovali.

54. Pokiaľ mali správne orgány k dispozícií tri odborné stanoviská, ktoré bezpochyby nasvedčovali tomu, že zdravotná starostlivosť pacientke nebohej O.i A. nebola poskytnutá správne, rozhodli na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, v ktorom bezpochyby mohli argumentovať práve uvedenými odbornými stanoviskami konzultantov v špecializačných odboroch anesteziológia a intenzívna medicína, v odbore chirurgia, ako aj v odbore intervenčná rádiológia. Bezpochyby na pomoc,

resp. naviac údaje, ktoré boli obsahom pitevnej správy boli takými, ktoré závery odborných stanovísk v konečnom dôsledku potvrdzovali. Tvrdenia žalobcu, že k porušeniu trachey u pacientky mohlo dôjsť aj pri intubácii pri vstupnom vyšetrení v UNLP Košice považuje správny súd za účelové tvrdenie žalobcu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za uvedené porušenia.

55. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že žalovaný ako odvolací orgán sa pri rozhodovaní o rozklade zaoberal všetkými námietkami uvádzanými v žalobcom v rozklade, vyjadril sa ku všetkým námietkam a poukázal dôsledne na celý postup správneho orgánu prvého stupňa pred vydaním rozhodnutia zo dňa 05.04.2016. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal prvostupňové rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku a všetky dôkazy, ktoré v ňom prvostupňový správny orgán uviedol, vyhodnotil a tieto považoval za správne. Ako odvolací orgán bol povinný preskúmať rozkladom napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu práve s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 S.s.p., pričom bol povinný zistiť skutočný stav veci pokiaľ tento nebol dostatočným spôsobom alebo v rozsahu potrebnom na rozhodnutie zistený prvostupňovým správnym orgánom. K takému záveru nedospel a preto rozhodnutie potvrdil ako správne a zákonné.

56. Pri preskúmaní rozhodnutia mal žalovaný ako odvolací orgán možnosť konanie prvostupňového správneho orgánu posúdiť tak z hľadiska skutkového, ako aj právneho hodnotenia veci a na základe vykonaných dôkazov mohol pristúpiť k výkonu nových dôkazov v záujme obidvoch účastníkov konania. Žalovaný však aj napriek tej skutočnosti, že v rozklade opätovne žalobca žiadal vypočuť hlavného odborníka pre AIM W.. O.. M. T. A.., k tomuto dôkazu nepristúpil a to v prvom rade z tých dôvodov, na ktoré poukázal už prvostupňový správny orgán a s ktorými sa žalovaný stotožnil. Považoval skutkový stav za dostatočne zistený s tým, že uvedený dôkaz nebolo potrebné v odvolacom konaní vykonať.

57. Správny súd ďalej poukázal a zdôraznil aj to, že správne konanie tvorí jeden celok a preto s poukazom na ustanovenie § 46 Zákona o správnom konaní žalovaný ako odvolací orgán zodpovedal za to, že rozhodnutie o rozklade je v súlade so zákonom a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Aj správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za správne a zákonné vzhľadom na tie skutočnosti, na ktoré už poukázal vyššie s dôrazom na to, že prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom a náležite zistil skutkový stav a z tohto vyvodil aj správne právne závery. Žalovaný preto aj podľa názoru správneho súdu nemal inú možnosť ako samotné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Správny súd zároveň argumentoval aj tým, že s dôrazom na ustanovenie § 32 ods. 1, ako aj s poukazom na nasledujúce ustanovenia Správneho poriadku, správne orgány použili v konaní o objasnení skutkového stavu všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi a to výsluch svedkov, listinné dôkazy, ako aj vyjadrenia a stanoviská.

58. Podľa názoru správneho súdu v predmetnom konaní v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu a vzhľadom na všetky námietky žalobcu v priebehu konania, ktoré namietal, nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť pacientke nebohej O. A. správne a preto rozhodli správne orgány o uložení pokuty žalobcovi správne a v súlade so zákonom. Na posúdenie toho, že správny orgán mal bezpochyby preukázané, že žalobca pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke nevykonal všetky zdravotné postupy pre správne zabezpečenie jej zdravotného stavu a včasné rozpoznanie, že došlo k iatrogénnemu poraneniu trachey malo za následok smrť pacientky a preto bolo na mieste vydanie rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 6 500 Eur za uvedené porušenia.

59. Správny súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného, že skutkový stav veci bol dostatočne zistený a námietky uvádzané v rozklade považoval za nedostatočné, irelevantné, uvádzané žalobcom v snahe zbaviť sa zodpovednosti za preukázané porušenia.

60. Správny súd teda vzhľadom na uvedené skutočnosti konštatoval, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány bolo dostačujúce na posúdenie veci a preto s poukazom na ustanovenie § 190 S.s.p. rozhodnutie žalovaného považuje za správne a zákonné, preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

61. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. s dôrazom na ustanovenie § 168 S.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, pretože nedospel k záveru, že existujú výnimočné dôvody uvedené v § 168. Zároveň súd nepriznal náhradu trov konania ani osobe zúčastnenej na konaní, pretože nedospel k záveru, že existujú dôvody osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 169 S.s.p.

62. Správny súd vo veci rozhodol v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.