Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/149/2017

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a Mgr. Ivany Datlovej v právnej veci žalobcu R. K. so sídlom Zlatno 65, 985 03 Zlatno, IČO: 47 522 496, právne zastúpeného JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou, so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2017/155124, UPS/US1/OK/BEZ/2017/14421 z 5. septembra 2017 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. 2017/155124, UPS/US1/ OK/BEZ/2017/14421 zo dňa 05. septembra 2017 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny LC1/RK/KON/2017/15 č.z. 2017/200503 zo dňa 12. júna 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie: l. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vykonal u žalobcu v jeho 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 2 -

prevádzke - Areál bývalej prevádzky gátra Q. B. ČUCHRO, České Brezovo dňa 6. decembra 2016 kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. v súvislosti s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, z ktorej vyhotovil 6. februára 2017 protokol o výsledku kontroly č.: LC1/ RK/KON/2017/15, č.z.: 2017/46414, s ktorým bol žalobca oboznámený 9. februára 2017 a 20. marca 2017 vyhotovil k nemu Dodatok č.1, v ktorom zohľadnil námietky žalobcu voči obsahu protokolu a kontrolným zisteniam. Z v ňom uvedených kontrolných zistení vyplynulo, že žalobca využíval závislú prácu Y. T. a J. X., s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce, ale nesplnil prihlasovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) tým, že menovaných zamestnancov neprihlásil do registra poistencov, čím porušil zákon č. 82/2005 Z.z. a to jeho ust. § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 3 ods. 2. Protokol o výsledku kontroly a jeho dodatok č. 1 bol 31. marca 2017 prerokovaný za účasti vedúcej a člena kontrolnej skupiny a žalobcu, ktorému bola podľa § 13 ods. 6 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin a predložiť ich orgánu kontroly, predložiť orgánu kontroly písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov a ich príčin a určiť zamestnancov zodpovedných za zistené nedostatky a uplatniť voči nim právnu zodpovednosť, všetko v termíne do 7. apríla 2017. Prerokovanie protokolu bolo podpísané zúčastnenými osobami, čím bola kontrola skončená. 2. Rozhodnutím č.s. LC1/RK/KON/2017/15, č.z.: 2017/200503 z 12. júna 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec (prvostupňový orgán verejnej správy) uložil žalobcovi v zmysle § 68a ods. 1 písm.b) zák. č. 82/2005 Z.z. pokutu vo výške 5 000,- EUR za porušenie

zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že 6. decembra 2016 vo svojej prevádzke využíval závislú prácu 2 fyzických osôb (J. X. a Y. T.), s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah ale nesplnil prihlasovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP, čím porušil ust. § 2 ods. 2 písm. b) v spojení s ust. § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z.. Z prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že počas vykonávanej kontroly dňa 6. decembra 2016 sa v prevádzke žalobcu nachádzali 2 fyzické osoby, ktoré pre žalobcu vykonávali závislú prácu (J. X. a Y. T. - obidvaja štiepanie dreva a jeho následné ukladanie do klietok), s ktorými mal založený pracovnoprávny vzťah. S J. X. mal založený pracovnoprávny vzťah na základe 3 kontinuálne na seba nadväzujúcich dohôd o vykonaní práce ( 1/ dohoda o vykonaní práce zo 14. októbra 2015, na obdobie od 15. októbra 2015 do 31. decembra 2015, 2/ dohoda o vykonaní práce z 1. januára 2016 na obdobie od 1. januára 2016 do 8. januára 2016 a 3/ dohoda o vykonaní práce z 8. 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 3 -

januára 2016 na obdobie od 8. januára 2016 do 31. decembra 2016), do registra poistencov ju podľa registračného listu fyzickej osoby prihlásil 15. októbra 2015, tj. len pri začiatku pracovnoprávneho vzťahu na základe prvej uzavretej dohody o vykonaní práce a pri jej skončení dňom 31. decembra 2015 ju z registra poistencov neodhlásil. V súvislosti s druhou uzavretou dohodou o vykonaní práce ju neprihlásil ani neodhlásil z registra poistencov a neprihlásil ju ani na základe tretej uzavretej dohody o vykonaní práce od 8. januára 2016, teda v čase výkonu kontroly dňa 6. decembra 2016 ju zamestnával bez toho, aby splnil povinnosť uloženú osobitným predpisom (§ 231 ods. 1 písm. b) ZoSP). S Y. T. mal založený pracovnoprávny vzťah na základe 3 dohôd o vykonaní práce, ktoré kontinuálne na seba nadväzovali a to 1/ dohodu o vykonaní práce z 1. septembra 2015 na obdobie od 2. septembra 2015 do 31. decembra 2015, 2/ dohodu o vykonaní práce z 1. januára 2016 na obdobie od 1. januára do 10. januára 2016 a 3/ dohodu o vykonaní práce z 11. januára 2016 na obdobie od 11. januára do 31. decembra 2016. Prihlasovaciu povinnosť v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP splnil len pred začiatkom výkonu pracovnej činnosti na základe prvej uzavretej dohody o vykonaní práce, tj. 2. septembra 2015, čo bolo preukázané evidenčným listom fyzickej osoby a pri jej skončení ho z registra poistencov neodhlásil. Pri druhej uzavretej dohode o pracovnej činnosti ho neprihlásil ani neodhlásil z registra poistencov a povinnosť prihlásiť ho nesplnil ani v súvislosti s treťou uzavretou dohodou o vykonaní práce, teda v čase výkonu kontroly Y. T. zamestnával, využíval jeho závislú prácu na základe riadne uzavretého pracovnoprávneho vzťahu bez toho, aby ho prihlásil do registra poistencov podľa § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce. Z uvedeného vyvodil, že žalobca využívaním závislej práce Y. T. a J. X. na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu, na základe ktorého mal podľa § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP povinnosť uvedených zamestnancov v zmysle § 4 ods. 2 cit. zákona prihlásiť do registra poistencov pred vznikom poistenia, tj. najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca na základe každej uzavretej dohody o vykonaní práce a odhlásiť ho najneskôr v deň nasledujúci po zániku dôchodkového poistenia. Bez splnenia prihlasovacej povinnosti v zmysle § 231 ods.1 písm. b) ZoSP porušil ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a preto ich nelegálne zamestnával. Správny orgán bol povinný v zmysle § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.) uložiť žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Výšku pokuty odôvodnil skutočnosťou, že žalobca využíval závislú prácu 2 fyzických osôb a že takéto konanie bolo u neho zistené prvýkrát, preto s ohľadom na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov ju považoval za dostatočnú v jej minimálnej výške. 3. Žalovaný na základe včas podaného odvolania žalobcu žalobou napadnutým 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 4 -

rozhodnutím č. 2017/155124, UPS/US1/OK/EZ/2017/14421 z 5. septembra 2017 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dôvodil tým, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil porušenie zákona ani žiadne nové skutočnosti zakladajúce porušenie zákona ani žiadne nové skutočnosti zakladajúce zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pričom uloženú pokutu považoval za dostatočnú pre naplnenie represívneho aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom. Po zopakovaní postupu prvostupňového orgánu verejnej správy v správnom konaní, jeho kontrolných zistení, ktoré považoval za súladné s predloženou dokumentáciou, obsahu prvostupňového rozhodnutia a podaného odvolania konštatoval, že nesplnenie povinnosti v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP žalobcom a využívanie závislej práce jeho zamestnancov J. X. a Y. T. orgán kontroly správne subsumoval pod ust. § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a uvedené správne právne posúdil,

keď uzavrel, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Správne, v súlade s ust. § 68a ods.1 písm.b) zákona o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 5/2004 Z.z. za zistené porušenie zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- EUR. Uviedol, že v odvolacom konaní posudzoval zákonnosť postupu orgánu kontroly, vychádzal z podkladov zhromaždených v administratívnom konaní, ktoré z hľadiska skutkových zistení a ich právneho posúdenia vyhodnotil nezávisle od záverov prvostupňového orgánu verejnej správy a poukázal na ust. § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005, § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP, ust. § 20 ods. 2 ZoSP, podľa ktorého povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu zakladajúceho pravidelný príjem zo závislej činnosti vzniká dňom zániku právneho vzťahu, pričom, podľa § 231 ods. 1 písm. b) prvého bodu cit. zákona je zamestnávateľ povinný prihlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 do registra Sociálnej poisťovne pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca a odhlásiť ho najneskôr v deň nasledujúci po zániku dôchodkového poistenia. Po oboznámení sa s protokolom o výsledku kontroly zo 6. februára 2017 a jeho dodatkom č. 1 z 20. marca 2017, s elektronickým výpisom z registra sociálneho poistenia fyzickej osoby Y. T. a J. X., s vyjadrením Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec z 22. februára 2017, ktoré bolo vystavené pre žalobcu, s odpoveďou Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec z 1. júna 2017 adresovanou prvostupňovému orgánu verejnej správy, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec č. 700-2210121917-GC04/17 z 23. februára 2017 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 167,20 EUR mesačne za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola príloha s menným zoznamom zamestnancov, u ktorých bol uvedený počet dní omeškania, tj. tých zamestnancov, za ktorých bola zamestnávateľovi (žalobcovi) uložená pokuta a dospel k záveru, že žalobca nesplnil povinnosť prihlásiť J. X. a Y. T. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na základe pracovnoprávneho 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 5 -

vzťahu, ktorý existoval v čase vykonávanej kontroly, čo bolo prvostupňovým orgánom správne zistené. Uviedol, že prvostupňový orgán správne odmietol argumentáciu žalobcu, že „...akonáhle pracovali, išlo o nepravidelné príjmy a vykázali príjem - boli za nich odvádzané odvody“, pretože uvedené tvrdenie nemalo priame prepojenie na preukázaný správny delikt s tým, že pri kontrole dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnania nie je rozhodujúce plnenie odvodovej povinnosti, ale „splnenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť (a odhlásiť zamestnanca pri každom skončení pracovnoprávneho vzťahu samostatne) zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce na základe založeného pracovnoprávneho vzťahu v zmysle Zákonníka práce, čo u žalobcu splnené nebolo. Táto skutočnosť bola v konaní nesporne preukázaná a žalobca ju ani nerozporoval. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania z jeho strany došlo bez ohľadu na jeho úmysel. K odvolacej námietke žalobcu, že nemôže byť sankcionovaný 2x za rovnaký správny delikt, na základe ktorej sa domáhal zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že u kontrolovaných zamestnancov J. X. a Y. T. žalobca ako zamestnávateľ porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP nebola v konaní sporná. Za spornú označil otázku (ne)možnosti uložiť žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania pokutu za (ne)identické porušenie zákona (§ 231 ods. 1 písm. b) ZoSP) opätovne, pričom sporná bola identita osôb, za ktoré bola žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne Lučenec uložená pokuta vo výške 167,20 EUR mesačne. Tvrdenie žalobcu, že za porušenie § 231 ods. 1 písm. b) prvého bodu ZoSP už bol sankcionovaný Sociálnou poisťovňou, pobočkou Lučenec, pričom uložená pokuta zahŕňala aj kontrolovanú osobu p. T., teda ide o duplicitné trestanie, ktoré je vylúčené ust. § 68a ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, žalovaný odmietol s poukazom na ust. § 68a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti a ust. § 5 zákona č. 82/2005 Z.z. Uviedol, že odolaním napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, za porušenie ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. a za nie za porušenie zákona o sociálnom poistení, pričom oprávnenie postihnúť žalobcu za porušenie zákona o sociálnom poistení prvostupňovému orgánu verejnej správy z ust. § 68a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti nevyplýva. Zdôraznil, že Sociálna poisťovňa Lučenec uložila žalobcovi pokutu vo výške 167,20 EUR „za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP a odvolaním napadnutým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5 000,- EUR za „porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania“ podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., teda nebol sankcionovaný za to isté porušenie zákona 2x. Navyše pokuta uložená žalobcovi Sociálnou poisťovňou pobočkou Lučenec sa nevzťahovala na Y. T., čo vyvodil z menného zoznamu osôb, u ktorých orgán kontroly Sociálnej poisťovne zistil porušenie zákona o sociálnom poistení a za ktorý 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 6 -

uložil pokutu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o uložení pokuty a kontrolované osoby Y. T. ani J. X. sa v nich nenachádzajú, teda, rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec nebola uložená pokuta za zamestnancov Y. T. a J. X., vo vzťahu ku ktorým bola žalobcovi uložená pokuta prvostupňovým rozhodnutím. Konštatoval, že prvostupňový orgán odvolaním napadnutým rozhodnutím uložil pokutu za kontrolou preukázaný správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom v zmysle § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 správne v súlade s ust. § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti na základe správne, s oporou a citovaním príslušných právnych predpisov formulovaného výroku. K žalobcom namietanej výške pokuty uviedol, že dikcia ust. § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti limituje úvahu správneho orgánu o uložení pokuty stanovením jej minimálnej výšky pri dvoch a viacerých nelegálne zamestnávaných osobách (minimálne 5 000,- EUR), preto nebolo možné pristúpiť k zníženiu výšky uloženej pokuty, čo prvostupňový orgán správne vyhodnotil. Uzavrel, že nezistil žiadnu vadu správneho konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia a uloženú pokutu v minimálnej možnej výške pri dvoch nelegálne zamestnávaných osobách považoval za dostatočnú pre naplnenie represívneho aj preventívneho cieľa stanoveného zákonom. Žaloba žalobcu 4. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhal, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy zrušil, a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že Sociálnou poisťovňou pobočka Lučenec a prvostupňovým orgánom verejnej správy mu nebola uložená pokuta za to isté porušenie zákona, pretože definícia nelegálneho zamestnávania vyplývajúca z ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. znamená, že pracovnoprávny vzťah kontrolovaných zamestnancov (T., X.) existoval bez splnenia povinnosti, vyplývajúcej z ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP, tj. bez ich prihlásenia do registra poistencov v zákonnej lehote a to isté porušenie zákonnej povinnosti (vo vzťahu k Y. T.) bolo žalobcovi vytknuté aj v protokole Sociálnej poisťovne Lučenec, ktorý bol podkladom pre uloženie pokuty v zmysle § 239 ZoSP vo výške 167,20 EUR. Zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov vyplynulo zo skutočnosti, že po kontrole vykonanej Sociálnou poisťovňou pobočka Lučenec bol vyhotovený protokol o výsledku kontroly, inak by bol vyhotovený len záznam o kontrole. Poukázal na fakt, že ust. § 68a 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 7 -

zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vylúčené uloženie pokuty, ak za to isté porušenie (opomenutie registrácie zamestnanca) už bola kontrolovanému subjektu uložená pokuta iným orgánom oprávneným vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov a opakovaný postih je vylúčený aj ust. § 239 ZoSP. Zdôraznil, že pre aplikáciu zásady NE BIS IN IDEM je rozhodujúca totožnosť skutku, nie jeho právna kvalifikácia. Pokiaľ by bol správny skutkový záver žalovaného, že Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec síce správnosť prihlasovania Y. T. a J. X. do registra poistencov kontrolovala, ale porušenie zákona nezistila, potom bol v zmysle § 40 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní rozhodnutím o tejto otázke (či bol spáchaný správny delikt) viazaný. Pokiaľ Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec Y. T. a J. X. vo vzťahu k ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP kontrolovala a neuložila pokutu za porušenie cit. zákonného ustanovenia, teda otázku, či vo vzťahu k nim bol spáchaný správny delikt už negatívne vyriešila, nemohol si žalovaný urobiť o tejto otázke úsudok sám. Tiež tvrdil, že sa nelegálneho zamestnávania nedopustil, pretože s kontrolovanými zamestnancami mal v čase vykonávanej kontroly uzavretý pracovnoprávny vzťah, boli prihlásení v registri poistencov a do Sociálnej poisťovne za nich odvádzal odvody. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe z 12. januára a z 15. januára 2018 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ponechať v platnosti a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania. Zdôraznil, že v súlade s určenou pôsobnosťou úradu a žalovaného v zákone o službách zamestnanosti je ich zákonnou povinnosťou kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov pre služby zamestnanosti a ochraňovať právo a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou prácou. Zotrval na vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo podrobne odôvodnené a v ktorom sa vysporiadal so všetkými bodmi odvolania žalobcu. Zdôraznil, že žalobca v odvolaní a ani v podanej žalobe nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by dokázal nezákonný postup orgánu kontroly a neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by preukazovali, že nedošlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania,

ktoré bolo orgánom kontroly zistené. Obsah podanej žaloby považoval za zhodný s jeho argumentáciou v procese rozporovania kontrolných zistení ohľadom porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, s ktorými sa žalovaný v odvolacom konaní podrobne vysporiadal a svoju argumentáciu zopakoval. Bez konkrétnej argumentácie poukázal na skutočnosť, že kontrola Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec bola u žalobcu vykonaná 14. februára 2017, tj. až po zisteniach orgánu kontroly uvedených v priebežnom protokole z kontroly nelegálneho zamestnávania. Skutková a právna podstata porušenia ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. bola orgánom kontroly nespochybniteľne preukázaná a žalovaný sa v žalobou napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal so všetkými bodmi odvolania. Zdôraznil, že žalobca porušil 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 8 -

zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bez ohľadu na jeho úmysel a nepredložil žiadny dôkaz o tom, že kontrolovaní zamestnanci boli v čase vykonania kontroly správne prihlásení do registra Sociálnej poisťovne. Zotrval na argumentácii, ktorá bola obsahom aj žalobou napadnutého rozhodnutia. Odmietol tvrdenia žalobcu, že rozhodnutia jeho správnych orgánov sú identické s kontrolnými zisteniami Sociálnej poisťovne. Replika žalobcu 6. V podanej replike z 2. marca 2018 žalobca obranu žalovaného, že porušenie povinnosti zamestnávateľa prihlásiť a odhlásiť zamestnanca podľa § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP je porušením jeho povinnosti odlišným od porušenia povinnosti zamestnávateľa sankcionovanej podľa § 68a zákona č. 5/2004 Z.z. a že kontrolu nelegálnej práce podľa § 5 zákona č. 82/2005 Z.z. môže vykonávať len úrad práce, inšpektorát práce, nie však Sociálna poisťovňa, ktorá vykonáva len kontrolu plnenia povinností zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP nepovažoval za správnu, pretože ust. § 68a definuje všeobecne „iný orgán oprávnený vykonávať kontrolu podľa osobitných predpisov“ a preto nebol dôvod, aby žalovaný použil zužujúci výklad tejto právnej normy. Poukázal na ust. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžo 241/2015 v súvislosti so zákazom dvojitého postihu pre rovnaký skutok, z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Duplika žalovaného 7. V podanej duplike z 10. apríla 2018 žalovaný poukázal na úpravu kompetencií v prípade dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, zaoberal sa pojmovým vymedzením nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania s tým, že dodržiavanie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je zverené zamestnancom ústredia práce a úradov práce podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorý majú tiež oprávnenie uložiť právnickej alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000,- do 200 000,- EUR a ak ide o nelegálne zamestnávanie 2 a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- EUR. Zdôraznil, že prvostupňový orgán verejnej správy pred vydaním rozhodnutia o udelení pokuty vykonal dokazovanie na zistenie, či žalovanému bola na základe kontroly vykonanej pobočkou Sociálnej poisťovne v Lučenci uložená pokuta za porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP za Y. T. a J. X. a zistil, že za uvedených zamestnancov pokuta uložená nebola, teda žalobca nebol sankcionovaný dvakrát za to isté porušenie právnej povinnosti. Na uvedené poukázal v súvislosti s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 79/2010 z 18. januára 2011, 3Sžo 4/2013 z 11. júna 2013, 3Sžo 29/2013 z 1. apríla 2014 z ktorých vyplynulo, že súbeh správnych deliktov nie je vylúčený, musí však byť zohľadnený pri ukladaní sankcie v tom zmysle, že sankcie by nemali v celkovom súčte prekročiť hornú hranicu rozpätia zákonnej sadzby, ktorú pripúšťa zákon pri najprísnejšom potrestaní. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (8Sžo 49/2013, 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 9 -

3Sžo 4/2013, 10 Sžso 28/2014...) ktorých súvislosť s prejednávanou vecou konkrétne nezdôvodnil. Zdôraznil, že žalobca porušil zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bez ohľadu na to, či taký úmysel mal. Kontrola vykonaná prvostupňovým orgánom verejnej správy bola vykonaná pred kontrolou, ktorú realizovala Sociálna poisťovňa pobočka Lučenec a z protokolov výsledku tejto kontroly jednoznačne vyplynulo, že dvaja zamestnanci neboli v čase kontroly prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne, čím bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil zákon o nelegálnom zamestnávaní. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy i postup, ktorý im predchádzal na nariadenom pojednávaní v súlade s ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP a dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná, preto v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm.

a) SSP zrušil žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a podľa ods. 4 cit. zákonného ustanovenia vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 9. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní v celom rozsahu pridržiavala dôvodov nezákonnosti žalobou napadnutého i jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, v konkrétnostiach poukázala na dôvody nezákonnosti, ktoré boli obsahom podanej žaloby. Rozhodnutie považovala aj za nepreskúmateľné pre nedostatočne zohľadnený skutkový stav veci. Zdôraznila, že žalobca už bol sankcionovaný za ten istý správny delikt, za ten istý skutok a k neodhláseniu a následnému neprihláseniu jeho pracovníkov nedošlo úmyselne ale len v dôsledku neznalosti zákona. Zdôraznila, že pokiaľ boli prvostupňovým orgánom verejnej správy ale aj Sociálnou poisťovňou pobočkou Lučenec kontrolovaní tí istí zamestnanci ohľadom dodržiavania toho istého zákonného ustanovenia a pokiaľ už bolo Sociálnou poisťovňou pobočka Lučenec rozhodnuté, potom aj žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy boli v zmysle § 40 zákona o správnom konaní takýmto rozhodnutím viazaní. Žiadala zrušiť žalobou napadnuté i prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy. 10. Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na obsah vyjadrenia k žalobe a obsah podanej dupliky a nesúhlasila s názorom žalobcu, že mu bola uložená pokuta za to isté porušenie povinností. Pre konštatovanie nelegálneho zamestnávania bolo v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. podstatné, že žalobca využíval závislú prácu dvoch zamestnancov, s ktorými síce mal založený pracovnoprávny vzťah, avšak v čase výkonu kontroly - 6. decembra 2016 neboli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne. Zdôraznila, že každá dohoda o vykonaní práce sa posudzuje ako samostatný právny vzťah, preto spôsob, akým žalobca postupoval, keď do registra poistencov prihlásil označených zamestnancov len pri vzniku prvej z uzavretých dohôd o vykonaní práce, nie je možné 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 10 -

považovať za administratívne pochybenie. Tým, že ku dňu vykonávanej kontroly neboli zamestnanci T. a X. prihlásení na základe existujúceho pracovnoprávneho vzťahu do registra poistencov Sociálnej poisťovne, došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Právna úprava 11. Podľa § 1 zákona č. 82/2005 Z.z. tento zákon vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného orgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 14. Podľa § 6 cit. zákona postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy. 15. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z.z.) od výšky 2 000,- EUR do 200 000,- EUR a ak ide o nelegálne zamestnávanie 2 a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- EUR. 16. Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z.z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 1 písm. b) aj na počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb. 17. Podľa § 68a ods. 3 zákona č. 5/2004 Z.z. pokutu možno uložiť v lehote 1 roka odo dňa, keď sa ústredie a úrad dozvedeli o porušení týchto povinností, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. 18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 11 -

SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Právne posúdenie podstatných skutkových a právnych tvrdení 20. Žalobca podanou správnou žalobou namietal nezákonnosť žalobou napadnutého i prvého rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. . To malo spočívať predovšetkým v tom, že:

- 1/ nebola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, pretože v čase vykonávania kontroly mal s kontrolovanými zamestnancami, ktorých závislú prácu využíval, založený pracovnoprávny vzťah na základe dohôd o vykonaní práce, boli prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne a platil za nich odvody. Skutočnosť, že ich prihlásenie do registra poistencov Sociálnej poisťovne nerealizoval správne, keď ich neprihlásil na základe tej dohody o vykonaní práce, ktorá bola platná v čase vykonávanej kontroly, ale na základe predchádzajúcej dohody o vykonaní práce, po skončení ktorej ich neodhlásil, považoval za administratívne pochybenie, bez úmyslu nelegálne zamestnávať a neplniť za zamestnancov odvodové povinnosti. Žalovaný uviedol, že úmysel žalobcu je pre posúdenie spáchania správneho deliktu irelevantný a že všetky dohody o vykonaní práce uzavreté s kontrolovanými zamestnancami sa posudzujú samostatne, teda, že neprihlásením kontrolovaných zamestnancov do registra poistencov Sociálnej poisťovne na základe tej dohody o vykonaní práce, ktorá bola platná v čase vykonávania kontroly, bola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, pretože využíval závislú prácu zamestnancov, s ktorými síce mal uzavretý pracovnoprávny vzťah ale neboli prihlásení do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Správny súd uvádza: Predpokladom legálneho zamestnávania zamestnancov zo strany zamestnávateľa je splnenie dvoch základných povinnosti a to založenie pracovnoprávneho 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 12 -

vzťahu podľa osobitného predpisu a splnenie prihlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu, pričom prihlásenie zamestnanca v Sociálnej poisťovni musí trvať počas celého trvania pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a zamestnávateľ ho musí vykonať ešte pred začatím výkonu práce. Z dôvodovej správy k zákonu č. 82/2005 Z.z. vyplýva, že má za cieľ odhaliť, zakázať a postihnúť také prípady, keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou alebo dohodou a zamestnávateľ neprihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne, aby sa tak vyhol plateniu poistného. Jeho cieľom teda je chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, a tiež fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Správne trestanie, ktorým je ukladanie pokút správnym orgánom, sa v zmysle právnej teórie, ako aj ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky riadi zásadami platnými v trestnom práve. Pri sledovaní formálnych znakov správneho deliktu je nevyhnutné brať do úvahy aj splnenie materiálneho znaku príslušného správneho deliktu, pričom materiálny znak charakterizuje konanie porušujúce alebo ohrozujúce spoločenský záujem. V prípade, ak materiálny znak správneho deliktu chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde o správny delikt. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal s kontrolovanými zamestnancami v čase vykonávanej kontroly uzavreté dohody o vykonaní práce a boli aj prihlásení do registra poistencov Sociálnej poisťovne, pričom žalobca za nich riadne odvádzal všetky odvody a dane, nebolo možné dospieť k záveru, že ich nelegálne zamestnával v tom zmysle, aký je predpokladaný účelom a cieľom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a to napriek tomu, že jeho konanie vykazoval formálne znaky správneho deliktu, tj. porušenia zákona o nelegálnom zamestnávaní, keďže neboli prihlásení na základe aktuálne platného pracovnoprávneho vzťahu. Správny súd však v tejto súvislosti poukazuje na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona, ktoré sú podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Je nepochybné, že účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je ochrana pracovného trhu pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním v materiálnom zmysle. Z uvedeného dôvodu musí byť aj prístup k tomuto zákonu materiálny a nie formálny. Výklad právnej normy upravenej v § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z., tj. výklad zákonného pojmu „nelegálne zamestnávanie“, musí byť pre prijatie záveru, či žalobca nelegálne zamestnával 2 zamestnancov v súlade s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd dospel k záveru, že výklad tohto zákonného ustanovenia spôsobom, ktorý vyplýva z rozhodnutia žalovaného aj z prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy nebol súladný s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto na jeho základe vydané rozhodnutie nemohlo byť zákonné. 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 13 -

- 2/ žalobca bol v administratívnom konaní sankcionovaný za rovnaký správny delikt (porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP), za ktorý mu už bola uložená sankcia - pokuta 167,20 EUR Sociálnou poisťovňou, pobočkou Lučenec a to v tej súvislosti, že ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. definíciu nelegálne zamestnávania spája s porušením zákonného ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP.

Žalovaný k uvedenému uviedol, že nejde o totožnosť skutku jednak preto, že postihovať porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP môže v zmysl § 239 ZoSP len Sociálna poisťovňa nie však žalovaný ani prvostupňový orgán verejnej správy a jednak preto, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie povinnosti ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP a v preskúmavanom administratívnom konaní bola žalobcovi uložená pokuta za porušenie zákona č. 82/2005 Z.z., jeho ust. § 2 písm. b) v spojení s ust. § 3 ods. 2. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Lučenec č. 700-2210101917-GC04/17 z 23. februára 2017 bola žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a), deviaty bod ZoSP a § 239 ZoSP uložená pokuta vo výške 167,20 EUR za porušenie povinností ustanovenej v § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP za nesplnenie prihlasovacej povinnosti, neprihlásenie zamestnanca uvedeného v prílohe rozhodnutia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vôbec alebo jeho prihlásenie po lehote ustanovenej zákonom a jeho neodhlásenie alebo odhlásenie po lehote ustanovenej zákonom. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia bola príloha, v ktorej boli identifikovaní zamestnanci, ktorých sa dotýkalo nesplnenie povinnosti zamestnávateľa (žalobcu) vyplývajúcej mu z ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP a konkrétne kontrolné zistenia ohľadom omeškania žalobcu pri prihlasovaní, resp. odhlasovaní zamestnancov do registra poistencov. Y. T. ani J. X., ktorí boli kontrolovaní v rámci preskúmavaného administratívneho konania a vo vzťahu ku ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, neboli obsiahnutí v uvedenej prílohe. Správny súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom neexistencie totožnosti skutku pri sankcionovaní žalobcu zo strany pobočky Sociálnej poisťovne Lučenec a zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného. Dôvodom sankcionovania žalobcu zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec, bolo výlučne porušenie ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP, tj. jeho povinnosti v zákonom stanovených lehotách prihlásiť a odhlásiť svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie tohto zákonného ustanovenia je naplnením ochrany záujmu štátu na plnení odvodových povinností do Sociálnej poisťovne riadne a včas, v čom sa odráža fiškálny záujem štátu. Podstatou sankcionovania porušenia povinností vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. je ochrana pred nelegálnym zamestnávaním zamestnancov, tj. záujem štátu, aby boli zamestnanci zamestnávaní legálne a aby boli za nich plnené odvodové povinnosti zamestnávateľmi, pretože vznikom pracovnoprávneho vzťahu im vzniká povinné 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 14 -

dôchodkové poistenie a štát má záujem na tom, aby zabezpečil platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, pretože doba zamestnania je obdobím dôchodkového poistenia, s ktorým sú spojené nároky zamestnancov, vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení. V konaní nebolo sporné, že žalobca sa neprihlásením J. X. a Y. T. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia spôsobom predpokladaným v ust. § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 dopustil porušenia tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo v čase vykonávania kontroly prvostupňovým orgánom verejnej správy správne zistené, uvedené však nebolo naplnením materiálnej stránky správneho deliktu nelegálneho zamestnávania. Je pravdou, že súčasťou protokolu č. 700-2210002517-AG02/17 o výsledku kontroly odvodu poistného na sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, z kontroly vykonanej pobočkou Sociálnej poisťovne v Lučenci v čase od 14. februára do 22. februára 2017 bol zoznam skontrolovaných zamestnancov, v ktorom boli evidovaní aj J. X. a Y. T.. Žalobca ako zamestnávateľ Y. T. prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na základe dohody o vykonaní práce v období od 2. septembra 2015 do 31. decembra 2016 a v čase kontroly, 17. februára 2017 zaslal registračné listy tejto fyzickej osoby - prihlášku a odhlášku, na základe ktorých opravil jeho registráciu v registri poistencov tak, že zodpovedala jednotlivým pracovnoprávnym vzťahom. To znamená, že porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 231 ods. 1 písm. b) ZoSP bolo zistené Sociálnou poisťovňou, pobočkou Lučenec aj u tohto zamestnávateľa a v čase vykonávania kontroly bolo aj odstránené. Za tohto zamestnanca žalobcovi pokuta rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec z 23. februára 2017 uložená nebola. Tvrdenie žalobcu, že uložením pokuty zo strany Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec a prvostupňového orgánu verejnej správy bol postihnutý dvakrát

za ten istý skutok, nebolo dôvodné. Jednak nešlo o totožný skutok, pretože nebolo sankcionované rovnaké porušenie zákona a jednak vo vzťahu k Y. T. mu rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec pokuta uložená nebola. Správny orgán zistil v uvedených súvislostiach skutkový stav správne a správne ho právne posúdil. 21. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žaloba žalobcu bola dôvodná pre prvý tvrdený dôvod nezákonnosti, pretože po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že z jeho strany k nelegálnemu zamestnávaniu Y. T. a J. X. nedošlo, čo bolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia žalovaného i prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátenia veci orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože ich rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď u žalobcu konštatovali porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. 22. Pre žalobcom tvrdený druhý dôvod nezákonnosti - totožnosť skutku, za ktorý bol sankcionovaný dvakrát, žaloba dôvodná nebola. Skutkové tvrdenia žalobcu nezodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania, ktorého právne vyhodnotenie žalobcom bolo nesprávne. 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 15 -

23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 175 SSP súdny úradník. 24 . Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ust. § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). 2 4 S / 1 4 9 / 2 0 1 7 - 16 -

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala predsedníčka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho písomného vyhotovenia.