Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Co-37-2017.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
22Co/37/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: M.. U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Č. XXX/XX, zastúpený: JUDr. Ján Buróci, advokát, so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, o zaplatenie 946,03 Eur a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/110/2016-101 zo dňa 10.05.2017, jednomyseľne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a vo výroku o trovách konania
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 946,03 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania z a m i e t a . Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
2. Spor právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 a 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 121 ods. 3, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 822 Občianskeho zákonníka, vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
3. V odôvodnení uviedol, že dňa 26.01.2015 došlo v Prešove k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Pri tejto dopravnej nehode došlo k totálnej škode na osobnom motorovom vozidle žalobcu typu D. s EČ C. XXX J.. Žalovaný žalobcovi vyplatil titulom náhrady škody sumu 1.868,97 eur, pričom škodu na motorovom vozidle likvidoval ako totálnu škodu s tým, že všeobecná hodnota vozidla v čase udalosti predstavovala 2.874,97 Eur a po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov 1.006 Eur poistné plnenie predstavuje 1.868,97 Eur. Hodnota predajných zvyškov vozidla je nesporná, činí 1.006,- Eur. Sporná bola len výška reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla, a konkrétne to, či je potrebné do nej zahrnúť náklady na obstaranie vozidla, pokiaľ sa nepreukáže, že ich žalobca skutočne vynaložil. Súd prvej inštancie ustálil, že pre ustálenie výšky skutočnej škody v tomto prípade nie je relevantné to, či žalobca vynaložil spomínané náklady na obstaranie vozidla. Žalobca síce predmetné vozidlo kúpil na Slovensku, ale zároveň z jeho vyjadrenia, vyjadrenia znalca V., ale aj samotného žalovaného vyplýva to, že išlo o vozidlo, ktoré nebolo bežne prístupné na slovenskom trhu. Vychádzajúc zo základného princípu náhrady škody, ktorá predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu, súd vychádzal z názoru odborníkov - znalcov, či porovnateľný typ vozidla v príslušnej výbave bolo možné v
inkriminovanom čase (vzniku škody) zabezpečiť na slovenskom trhu alebo dovozom zo zahraničia. Aj keď žalovaný trval na tom, že obdobný typ vozidla bol aj na slovenskom trhu, nevedel ho konkretizovať. Výška škody na motorovom vozidle je pritom odbornou otázkou a ako už bolo uvedené, jej spôsob výpočtu je daný vo vyhláške č. 492/2004 Z. z., kde sa výslovne uvádza, že ide o výpočet skutočnej škody. Nie je totiž podstatné to, či žalobca pri kúpe vozidla, ktoré neskôr bolo poškodené, vynaložil tzv. zaobstarávacie náklady, ale rozhodujúce je to, že ak by chcel si zabezpečiť porovnateľné vozidlo s výbavou, akú mal predtým, či by musel tieto sporné náklady vynaložiť. Či a v akom rozsahu by musel tieto náklady vynaložiť, je odbornou otázkou a nie právnou. Znalecká organizácia ich ustálila na rozpätie 895,- až 1.395,- Eur a toto rozpätie vzniklo len v dôsledku uvažovania s rôznymi prepravnými vzdialenosťami, keďže nie je možné určiť, odkiaľ presne by vozidlo bolo dovezené. Znalecká organizácia považovala výšku týchto nákladov, ako ju ustálil znalec V.. Ň. v sume 1.329,- Eur za adekvátnu, keďže znalec vychádzal z paušálnej náhrady za transport vozidla prepravnou spoločnosťou a voči takémuto postupu súd nemá výhrady. Je totiž potrebné si uvedomiť, že ide o hypotetické náklady, nie skutočne vynaložené náklady. Uvedené náklady však predstavujú súčasť skutočnej škody na motorovom vozidle a keďže poisťovňa je povinná uhradiť poškodenému skutočnú škodu, nárok súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodný. Žalobcovi vznikla škoda na jeho motorovom vozidle vo výške 3.693,- Eur, žalovaný plnil dobrovoľne sumu 1.686,97 Eur, a preto má žalobcovi doplatiť sumu 818,03 Eur. Súd prvej inštancie nepriznal nárok žalobcovi na zaplatenie úrokov z omeškania, ktorý je v tomto prípade upravený v osobitnom právnom predpise. Žalobcovi však priznal nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavujú sumu 128,- eur, ktorú žalobca zaplatil znalcovi V.. Ň. za znalecký posudok, ktorý si dal zhotoviť ešte pred súdnym konaním. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výroku, ktorým súd žalobe čiastočne vyhovel a proti výroku o trovách konania. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a § 15 zákona č. 381/2001 Zb. a definície pojmu škoda, ako aj pojmu všeobecná hodnota vozidla, resp. čo všetko pod tento pojem je možné subsumovať. Skutočná škoda podľa žalovaného predstavuje škodu vzniknutú na predmetnom vozidle v prípade totálnej škody a predstavuje hodnotu vozidla bezprostredne pred nehodou, ktorú vyjadruje kategória všeobecnej hodnoty vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov. Nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi znalcom stanovený poplatok pri prihlásení vozidla vo výške 106,- eur, nakoľko sa jedná o službu v prípade, že sa klient rozhodne zaobstarať si vozidlo prostredníctvom marketingovej spoločnosti (prepravnej firmy). Takýto spôsob zaobstarania však nebol preukázaný. Rovnako nesúhlasí so záverom súdu, ktorý sa priklonil k názoru znalca na priznanie reálnych nákladov na konkrétny transport, ktorý znalec vyčíslil na hornej hranici možnosti napriek tomu, že nikdy v konaní nebola preukázaná realizácia takéhoto transportu, a teda ani žiadna transakcia tohto typu. Súd prvej inštancie teda žalobcovi priznal viac ako žalobca preukázal. Žalovaný poukázal na rôzne spôsoby výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla oboma znalcami na jednej strane a žalovaným na strane druhej. Súd prvej inštancie si osvojil posudok V.. Ň. ako aj znalecký posudok JHS s. r. o., Martin. Osvojil si ho však len v časti, ktorá vyhovuje jednej zo sporových strán a je v neprospech druhej sporovej strany. Žalovaný ďalej namietal, že súd nemôže priznať žalobcovi náhradu za „znalecký posudok“, ak sa týmto v celom rozsahu neriadil a zároveň ho sám nepovažoval za znalecký posudok, ale len za listinný dôkaz. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov konania.
5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s podaným odvolaním nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný v odvolaní len polemizuje nad tým, čo by malo tvoriť náhradu škody, avšak celkom opomína, že spôsob výpočtu škody na motorových vozidlách exaktne stanovuje vyhláška č. 492/2004 Z. z. a jej doslovné znenie v časti C., kde sa nachádza samotný spôsob výpočtu škody a tento nepripúšťa žiadnu interpretáciu, nakoľko vzorec na výpočet je úplne jasný. Škodou sa podľa žalobcu vo všeobecnosti rozumie zmenšenie majetku u poškodeného a výška náhrady škody má dosahovať takú výšku, aby bolo možné obnoviť pôvodný stav. Pokiaľ na obstaranie veci je potrebné vynaložiť náklady, tak sa musia nahradiť aj tieto náklady. Výšku škody mal súd prvej inštancie preukázanú dvomi znaleckými posudkami. Žalovaný prezentoval len svoje laické presvedčenia a počas celého konania si nenechal vypracovať kontrolný súkromný znalecký posudok. Výška škody sa zisťuje k momentu jej vzniku. Pokiaľ v čase vzniku nebolo na území SR porovnateľné vozidlo (a žalovaný to ani nepopieral) tak znalci správne počítali aj s nákladmi spojenými s jeho obstaraním. Žalovaný neprodukoval jediný dôkaz k nesprávnosti znaleckých posudkov. Znalecké posudky sú pri tom riadnym dôkazom, ktorým žalobca výšku škody preukázal. Má za to, že súd prvej inštancie správne vypočítal výšku škody, rovnako správne posúdil
náklady na vyhotovenie znaleckého posudku ako príslušenstvo pohľadávky. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny a priznať mu právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
6. K vyjadreniu žalobcu zaslal stanovisko žalovaný. Zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní. Má za to, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal fiktívne a ničím nepodložené, ani nepreukázané náklady súvisiace s dovozom vozidla na Slovensko, napriek tomu, že sám žalobca na pojednávaná dňa 22.06.2016 priznal, že vozidlo si kupoval na Slovensku. Žalovaný zotrval na svojich námietkach ohľadne výpočtu všeobecnej hodnoty vozidla.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
11. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
12. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisteným má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
13. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) citovaného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody, alebo na základe rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená dohoda účastníkov konania, ak poisťovateľ nebol jedným z týchto účastníkov.
14. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. V prípade poistnej udalosti má poškodený právo na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, avšak aj v danom prípade je potrebné, aby nároky poškodeného boli preukázané, pričom táto povinnosť vyplýva priamo poškodenému. V danom prípade nebolo sporné, že k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo. Rovnako nebolo sporné, aká je hodnota predajných zvyškov vozidla (1.006,- eur). Sporná, ako správne ustálil súd prvej inštancie, bola
výška reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla a konkrétne to, či je potrebné do nej zahrnúť náklady na obstaranie vozidla.
17. Všeobecne sa pod pojmom škoda rozumie ujma, ktorú utrpí poškodený, objektívne vyjadriteľná v peniazoch, teda hodnota, o ktorú sa v dôsledku škody zmenšil majetok poškodeného. Zníženie stavu finančných prostriedkov je vždy majetkovou ujmou, ktorú je možné vyjadriť v peniazoch. Skutočnou škodou v danom prípade bola majetková ujma, majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, poprípade ktoré bolo nutné vynaložiť, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné.
18. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že žalobca vozidlo nekúpil na Slovensku, odvolací súd uvádza, že takéto tvrdenie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza. Súd prvej inštancie v odôvodnení výslovne uviedol, že žalobca síce predmetné vozidlo kúpil na Slovensku, ale zároveň z jeho vyjadrenia, vyjadrenia znalca V.. Ň., ale aj samotného žalovaného vyplynulo to, že išlo o vozidlo, ktoré nebolo bežne prístupné na slovenskom trhu. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie v danej veci neustálil, že by ku kúpe predmetného vozidla zo strany žalobcu došlo v zahraničí, ako mylne v odvolaní uvádza žalovaný.
19. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri posudzovaní výšky nároku žalobcu vychádzal zo znaleckých, či odborných posudkov. Odvolací súd má za to, že otázka dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody je otázkou právnou, s ktorou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal, no otázka výšky dôvodného nároku žalobcu je už otázkou odbornou. Preto nemožno inak ako odobriť postup súdu prvej inštancie, ktorý pri posudzovaní výšky nároku žalobcu na náhrady škody vychádzal z názoru odborníkov
- znalcov, ktorí výšku skutočnej škody ustálili v súlade s výpočtom, ktorý stanovuje vyhláška č. 492/2004 Z. z.
20. Odvolateľ namietal rôzne závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov. Je pravdou, že znalecká organizácia obstarávacie náklady ustálila na rozpätie 895 až 1395 Eur, kým znalec V.. Ň. ich ustálil v sume 1.329,- eur. Znalecká organizácia JHS s. r. o. však svoj záver riadne zdôvodnila, keď uviedla, že rozpätie v obstarávacích nákladoch vzniklo len v dôsledku uvažovania s rôznymi prepravnými vzdialenosťami, keďže nie je možné určiť, odkiaľ presne by vozidlo bolo dovezené. V.. Ň. pri určovaní obstarávacích nákladov vychádzal z paušálnej náhrady za transport vozidla prepravnou spoločnosťou.
21. K odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne priznal žalobcovi znalcom stanovený poplatok pri prihlásení vozidla vo výške 106,- eur, nakoľko sa jedná o službu v prípade, že sa klient rozhodne zaobstarať si vozidlo prostredníctvom marketingovej spoločnosti (prepravnej firmy), odvolací súd uvádza, že žalovaný tieto námietky vo vzťahu k znaleckému posudku uvádzal už pred súdom prvej inštancie, pričom vo vzťahu k nim zaslala znalecká organizácia JHS s. r. o. písomné stanovisko zo dňa 28.02.2017. Z uvedeného stanoviska je zrejmé, že sa jedná o reálne náklady, ktoré musí každý žiadateľ o prihlásenie dovezeného vozidla do evidencie v SR vynaložiť, a to bez ohľadu na to, či na zaobstaranie vozidla zo zahraničia využil marketingovú spoločnosť alebo nie. Ide totiž o správny poplatok pri prihlásení vozidla, ktorý vyberá štát na základe Zákona o správnych poplatkoch č. 145/1995. Uvedenej odvolacej námietke žalovaného tak pravdivosť nemožno prisvedčiť.
22. Žalovaný namieta, že výška všeobecnej hodnoty vozidla bola stanovená rôzne. Žalovaný ju určil na 2.874,97 eur, kým znalec V.. Ň. a znalecká organizácia JHS s. r. o. ju stanovili na 2.364,- eur, odvolací súd má za to, že všeobecná hodnota stanovená znalcami a osvojená súdom prvej inštancie je nižšia oproti tej, ktorú uviedol žalovaný, a teda je v jeho prospech. Primárne si je však potrebné uvedomiť, že hlavným predmetom sporu nie je všeobecná hodnota vozidla, ale náklady na zaobstaranie vozidla, preto sa odvolací súd touto odvolacou námietkou žalovaného, vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť konania, nebude ďalej zaoberať.
23. Záverom odvolací súd uvádza, že v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že nie je podstatné to, či žalobca pri kúpe vozidla, ktoré neskôr bolo poškodené, vynaložil tzv. obstarávacie náklady, ale rozhodujúce je to, že ak by chcel si zabezpečiť porovnateľné vozidlo s výbavou akú mal predtým, či by musel tieto sporné náklady vynaložiť. Uvedené náklady totiž predstavujú súčasť skutočnej škody na motorovom vozidle v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. a keďže poisťovňa je povinná uhradiť
poškodenému skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok žalobcu je podľa odvolacieho súdu potrebné posúdiť ako dôvodný.
24. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré predstavujú sumu 128,- eur, ktorú žalobca zaplatil znalcovi V.. Ň. za už spomínaný znalecký posudok, ktorý si dal zhotoviť ešte pred súdnym konaním. Takýto záver považuje odvolací súd za vecne správny s odkazom na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko išlo o účelne vynaložený náklad, keďže vypracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie škody bolo nevyhnutné.
25. Nakoľko II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol, nebol odvolaním napadnutý, odvolací súd jeho vecnú správnosť nepreskúmaval.
26. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).
27. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
28. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).
29. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi ako procesne úspešnej strane vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).