Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: V.. B. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom R. T. U., C. XXX/X, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, proti žalovanému: Generali Slovensko Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/ A, Bratislava, IČO: 35709332, zastúpený: JUDr. Slavomír Dubjel, advokát, so sídlom Košice, Žriedlová 3, o zaplatenie 56.363,57 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/287/2014-351 zo dňa 08.03.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na rozšírenie žaloby o sumu 28.014,- eur sa zamieta.

II. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku o zastavení konania.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.: „Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 53,10 eur. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.533 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a . Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania. Znalecká organizácia LEGE ARTIS m á nárok znalečné za znalecký posudok č. 8/16 voči žalobcovi v rozsahu 100%.“

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 420 ods. 1 a 3, § 427 ods. 1 a 2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods. 6 a 8, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z., § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 2 a 4, § 10 ods. 1 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z.,

3. V odôvodnení uviedol, že základ nároku žalobcu voči žalovanej spochybnený nebol. Vinníčkou dopravnej nehody zo dňa 07.02.2012, pri ktorej žalobca utrpel zranenie, bola vodička osobného motorového vozidla s evidenčným číslom H. - XXX DN Z. D., ako to bolo ustálené v trestnom konaní. Toto motorové vozidlo bolo poistené povinným zmluvným poistením u žalovaného, a tým je daná jeho pasívna legitimácia v danom spore. Sporná bola výška spôsobenej škody, a to jednak rozsah zranení fyzických a psychických, ktoré žalobca pri danej nehode utrpel a jednak kvantifikácia nároku, teda rozsah bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia všetkých dôkazov považoval za rozhodujúci práve znalecký posudok, ktorý bol

vypracovaný na požiadanie súdu. Jeho záver o tom, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel len podvrtnutie zápästia, ktoré nezanechalo trvalé následky, korešponduje aj s prvotnými vyšetreniami žalobcu, ktorý sa dostavil na ošetrenie až nasledujúci deň po úraze a sťažoval sa len na bolesť ľavého zápästia (08.02.2012) a aj neskôr (21.02.2012) uvádzal, že pri havárii si narazil ľavú ruku. Prvýkrát sa sťažoval na tŕpnutie ľavej hornej končatiny až 07.03.2012. Dňa 08.03.2012 absolvoval MR vyšetrenie, pri ktorom boli síce zistené zmeny na krčnej chrbtici, avšak obe znalecké organizácie dospeli k záveru, že nejde o postraumatické zmeny, nesúvisia s úrazom, ale sú dôsledkom vrodeného ochorenia. Súd ďalej konštatoval, že nebolo možné prihliadať na nesprávne diagnózy lekárov, ktoré vychádzali z nesprávneho záveru z CT vyšetrenia žalobcu z 18.03.2012 o zlomenine druhého hrudníkového stavca, keďže podľa znaleckého posudku LEGE ARTIS pri spomínanom CT vyšetrení bola zistená len deformácia Th druhého stavca a išlo o deformitu na podklade iného ochorenia stavca nesúvisiaceho s úrazom, čo bolo potvrdené aj MR vyšetrením z 08.03.2012. Súd si osvojil záver, že úraz žalobcu pri dopravnej nehode zo 07.02.2012 zanechal u neho trvalé následky len na psychike, čo sa hodnotí pri sťažení spoločenského uplatnenia položkou 255. U žalobcu v dôsledku autonehody došlo k postraumatickej stresovej poruche a recidivujúcej depresívnej poruche. Pri bodovom ohodnotení bola zohľadnená skutočnosť, že po roku liečby žalobcu došlo k zmierneniu týchto psychických následkov a nasledujúce zhoršenie psychického stavu súviselo s ďalšími stresujúcimi faktormi (ďalšia dopravná nehoda, problémy so sociálnou poisťovňou) v kontexte s impulzívnou emočne nevyrovnanou štruktúrou osobnosti žalobcu. Súd prvej inštancie považoval za dôvodné žalobe vyhovieť len čiastočne, a to vychádzajúc z bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku Lege Artis, ktoré predstavovalo 750 bodov, vo finančnom vyjadrením pri hodnote 16,10 Eur za jeden bod išlo o sumu 12.075 Eur. Nakoľko žalovaný zaplatil preddavok tejto náhrady vo výške 3.542 Eur, súd zaviazal žalovaného na doplatenie zvyšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8.533 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nepriznal žalobcovi ani úroky z omeškania, ohľadom nich totiž platí osobitná právna úprava v zmysle § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. Podľa citovaných ustanovení poisťovňa má platiť úroky z omeškania len v prípade, ak si nesplní povinnosť podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona. V tomto prípade žalovaný si však danú povinnosť splnil, keďže v zákonnej trojmesačnej lehote od uplatnenia nároku oznámil žalobcovi, že pokračuje v šetrení rozsahu zodpovednosti, čo skutočne aj realizoval požiadaním o vypracovanie znaleckého posudku. Žalobcovi z toho dôvodu vyplatil len preddavok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný sa preto dostane do omeškania až v prípade, ak nesplní povinnosť, ktorá mu bude uložená na plnenie právoplatným rozhodnutím súdu. O čiastočnom zastavení konania ohľadne cestovného na kúpeľnú liečbu v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby rozhodol podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Súčasťou odvolania bol aj návrh žalobcu na rozšírenie žaloby o sumu 28.014,- eur, a to z dôvodu, že počas prebiehajúceho súdneho konania sa žalobca stal invalidným dôchodcom, a potom je jeho nárok dôvodný v súlade s § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil znalecké posudky a závery, ktoré z nich vyplývali. Rovnako spochybňoval závery znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS, ktorá sa vo svojom posudku vôbec nezaoberala viacerými lekárskymi správami, ktoré preukazovali dôvodnosť návrhu žalobcu. Vzhľadom na rozpory v tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku tejto organizácie mal súd prvej inštancie vypočuť I.. U. Z., zodpovedného znalca tak, ako o to žiadal žalobca dňa 19.08.2016. Čo sa týka psychického stavu žalobcu, tento najlepšie pozná ošetrujúci lekár primár psychiatrie J. A. Reimana I.. Y. I.. Súd prvej inštancie v rámci hodnotenia všetkých dôkazov vychádzal len zo znaleckého posudku, ktorý vypracovala znalecká organizácia LEGE ARTIS a nevysporiadal sa i s ďalšími predloženými dôkazmi v konaní. Žalobca nadobudol dojem, že súd prvej inštancie nemal záujem o zistenie objektívneho zdravotného stavu, keď odmietol vykonať dokazovanie vypočutím navrhovaných svedkov, ktorí sa mohli vyjadriť k rozdielom ohľadom zdravotného stavu žalobcu. Keďže žalobca nemal inú možnosť, ako sa svojho nároku domáhať súdnou cestou a nárok žalobcu závidel o znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, potom mu mal súd priznať plnú náhradu trov konania. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil a rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Rozšírenie žaloby a navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % žalovaný považuje za neprimerane vysoké, nakoľko toto sa priznáva v prípadoch hodných osobitného zreteľa, a tým prípad žalobcu nie je. Žalobca mal možnosť navrhnúť rozšírenie žaloby už pred súdom prvej inštancie, no túto možnosť nevyužil. Keďže novoty v odvolacom konaní sú prípustné len za splnenia zákonom uvedených podmienok a tieto splnené neboli, navrhol návrh žalobcu na rozšírenie žaloby zamietnuť. Postup žalobcu, ktorý v odvolaní napáda jednotlivé znalecké posudky, považuje žalovaný za účelový, nakoľko tieto skutočnosti neuvádzal už pre súdom prvej inštancie.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti vyhovel a vo výroku o trovách konania. Namietal, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so znaleckým posudkom spoločnosti forensic.sk, ktorý žalovaný v konaní predložil. Súd prvej inštancie ho podľa ust. § 209 ods. 2 posúdil len ako listinný dôkaz, aj keď toto ustanovenie v čase predloženia tohto znaleckého posudku nebolo účinné. Žalovaný teda má za to, že uvedený znalecký posudok môže a má byť v konaní použitý ako súkromný znalecký posudok. Súd prvej inštancie sa tiež podľa žalovaného nedostatočne zaoberal rozdielmi v jednotlivých znaleckých posudkoch, a tiež nedostatočne zdôvodnil prečo považuje zvýšenie bodového hodnotenia položky 255 o 50 % za primerané. Uvedené navýšenie v napadnutom rozsudku nikde nie je odôvodnené relevantnými skutočnosťami. Navyše, v čase vyhotovenia znaleckého posudku znaleckou organizáciou LEGE ARTIS bol žalobca účastníkom ďalších dvoch dopravných nehôd, a preto nie je možné jednoznačne ustáliť, že psychické problémy žalobcu súvisia len z dopravnou nehodou zo 07.02.2012. Príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou zo dňa 07.02.2012 a následkom, ktorý sa má týkať vážnych duševných porúch žalobcu hodnotených položkou 255 nie je daná, resp. je daná len čiastočne. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý s podaným odvolaním nesúhlasí. Má za to, že pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázal, akým poškodením zdravia trpí z dôvodu dopravnej nehody, ktorej bol účastníkom. Poukázal na skutočnosť, že v predmetnom konaní bolo predložených viacero znaleckých posudkov, ktorých závery sú diametrálne odlišné, pričom s tými rozdielmi sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal. Žalovaný preferuje len znalecký posudok organizácie LEGE ARTIS, nakoľko tento je pre neho najpriaznivejší pri určení výšky náhrady škody, ktorú by mal žalobcovi vyplatiť, s čím žalobca nesúhlasí. Žalobca zotrval na doterajších vyjadreniach.

8. K vyjadreniu žalobcu podal stanovisko žalovaný, ktorý rovnako uviedol, že v predmetnom konaní bolo predložených viacero znaleckých posudkov, ktorých závery sú diametrálne odlišné, pričom s tými rozdielmi sa súd prvej inštancie jednoznačne nevysporiadal. V ostatnom zotrval na doterajších vyjadreniach.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj znalecká organizácia LEGE ARTIS, a to proti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o jej trovách. Napadnutý výrok považuje za nesprávny, nakoľko je nevykonateľný už len s ohľadom na nepresné označenie organizácie, ako aj z dôvodu, že organizácia nie je účastníkom konania a v rozsudku nie je označená ako zúčastnená osoba. Má za to, že znalečné má byť vyplatené z prostriedkov štátneho rozpočtu a žalobca má byť v rozsudku zaviazaný na náhradu trov znalečného voči štátu v rozsahu 100 %. Nepovažuje za správne, aby si znalečné nariadené súdom mali vymáhať voči žalobcovi, nakoľko odvolaním napadnutý rozsudok nie je pre nich exekučným titulom. Navrhli rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a vyhovieť ich odvolaniu.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 sa primárne zaoberal návrhom žalobcu na rozšírenie žaloby o sumu 28.014,- eur.

11. Podľa § 371 CSP, žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

12. V súlade s citovaným ustanovením odvolaciemu súdu neostávalo iné ako návrh žalobcu na rozšírenie žaloby zamietnuť.

13. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalobcu aj žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenými osobami (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 .

16. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.3.2014 domáhal náhrady škody za ublíženie na zdraví, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa 07.02.2012, vo výške 56.367,57 Eur spolu s úrokom z omeškania.

17. Podaním zo dňa 16.04.2014 (ešte pred vydaním platobného rozkazu) žalobca zobral späť žalobu o sumu 282,47 Eur z dôvodu jej úhrady zo strany žalovaného dňa 28.03.2014.

18. Ďalším podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.06.2014 zobral späť žalobu aj o sumu 3.542 Eur, ktorú žalovaný zaplatil 28.03.2014 ako preddavok náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za 220 bodov.

19. Následne žalobca na pojednávaní pred prednesom žaloby zobral späť žalobu o liečebné náklady, takže predmetom sporu ostal len nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 52.486,- Eur (1.180 bodov + 2300 bodov - 220 bodov x 16,10).

20. Odvolací súd má preukázané, že dňa 07.02.2012 došlo k dopravenej nehode na diaľnici D1 v smere z Prešova, pri ktorej vodička osobného motorového vozidla D. B. s evidenčným číslom H. - XXX DN nedodržala povolenú rýchlosť a v obci S. pri predchádzaní vozidla I. C. s evidentným číslom C. - XXX J., ktoré viedol žalobca, nezvládla vedenie vozidla, dostala šmyk a prešla do jazdnej dráhy vozidla žalobcu, ktorý v snahe vyhnúť sa zrážke vyhnutím sa vpravo, narazil do kolesového nakladača, ktorý stál na pravej krajnici. Žalobca podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 3Pv/268/12-17 zo dňa 20.11.2012 pritom utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice s poúrazovými poruchami dynamiky krčnej chrbtice a krčno-ramenným príznakom v oblasti VI. a VII. krčného stavca vľavo, podvrtnutie ľavého zápästia ťažkého stupňa a tlakovú zlomeninu tela druhého hrudníkového stavca s dobou liečenia 5-6 mesiacov. Uznesením Okresnej prokuratúry v Prešove sp. zn. 3Pv/268/2012-17 zo dňa 20.11.2012 bolo podľa § 216 Trestného zákona podmienečne zastavené trestné stíhanie Z.J. za prečin ublíženia na zdraví.

21. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.

23. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

24. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.

25. Podľa § 444 pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

26. Odvolací súd má za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť). (Porovnaj sp. zn. 3Co 52/2012 zo dňa 07.11.2012 a sp. zn. 3Co 241/2013 zo dňa 02.04.2014). Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pre záver, či je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod.

27. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie. Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku.

28. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva (najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky základné predpoklady zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a to protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu poškodeného.

29. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 8.533,- Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Proti tejto časti výroku sa odvolal žalovaný. Navrhol žalobu zamietnuť. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol. Proti tejto časti výroku sa odvolal žalobca.

30. Súčasťou spisu sú viaceré znalecké a odborné posudky, ktoré v priebehu konania predložili strany sporu. Závery, ktoré z nich vyplávajú sú značne odlišné a protirečivé. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dal vypracovať znalecký posudok znaleckou organizáciou LEGE ARTIS.

31. Znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou LEGE ARTIS pod č. 8/2016 obsahoval posúdenie zdravotného stavu žalobcu z hľadiska neurochirurgického, ako aj hľadiska psychiatrického.

32. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že z neurochirurgického hľadiska neboli u žalobcu zistené žiadne postraumatické zmeny. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 07.02.2012 žalobca utrpel len podvrtnutie ľavého zápästia, ktoré na žalobcovi nezanechalo žiadne trvalé následky. Pri MR vyšetrení zo dňa 08.03.2012 boli popísané zmeny ako chrondróza a incipientná deformačná spondolóza cervikálna s cirkulárnymi potrúziami diskov C4, 5, 6 výraznejšie C6, hlavne foraminálne vľavo tanguje nervový koreň C7, kyfoskolióza C-Th prechodu chrbtice s výraznou klinovitou deformáciou tela stavca Th2, menej Th1 - stav po M. Ccheuermann, fokálna erozívna osteochondritída v úrovni Schomorlovho uzla tela stavca Th2 zo strany dolnej krycej platničky a zachytený edémový signál v zadnej hrane tela stavca Th4. Všetky tieto zmeny sú podľa znaleckej organizácie dôsledkom vrodeného ochorenia označovaného ako Morbus Scheuermann a degeneratívnych zmien v zmysle spondylózy. Podľa znaleckej organizácie však ani jeden z týchto nálezov nemá charakter postraumatických (poúrazových) zmien.

33. Z predloženého znaleckého posudku vyplýva, že z psychiatrického hľadiska bol u žalobcu zistený nález. V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 07.02.2012 sa u žalobcu rozvinula postraumatická stresová porucha a recidívujúca depresívna porucha, čo znalecká organizácia

ohodnotila položkou 255 prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. Psychické následky žalobcu vznikli ako následok samotnej dopravnej nehody a nie ako následok vzniknutých poranení. Zdravotné problémy súvisiace s chrbticou alebo ostatné zdravotné problémy žalobcu podľa znaleckej organizácie potencujú celkový nepriaznivý psychický stav žalobcu a sú jedným z perpetujúcich činiteľov jeho psychických porúch.

34. Zo znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou LEGE ARTIS pod č. 8/2016 vyplýva, že táto sa náležite vysporiadala s odlišnými závermi vyplývajúcimi z predchádzajúcich posudkov a náležite ich zdôvodnila. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď v rámci hodnotenia všetkých dôkazov považoval za rozhodujúci práve znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na požiadanie súdu, a ktorého závery odstránili všetky nejasnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu.

35. Odvolací súd len pripomína, že závery znaleckej organizácie, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel len podvrtnutie zápästia, ktoré nezanechalo trvalé následky, korešponduje aj s prvotnými vyšetreniami žalobcu, ktorý sa dostavil na ošetrenie až nasledujúci deň po úraze a sťažoval sa len na bolesť ľavého zápästia, t. j. 08.02.2012. Žalobca aj neskôr dňa 21.02.2012 uvádzal, že pri havárii si narazil ľavú ruku. Prvýkrát sa sťažoval na tŕpnutie ľavej hornej končatiny až 07.03.2012.

36. Z MR vyšetrenie, ktoré žalobca absolvoval dňa 08.03.2012 boli síce zistené zmeny na krčnej chrbtici, avšak znalecké organizácie dospeli k záveru, že nejde o postraumatické zmeny, nesúvisia s úrazom, ale sú dôsledkom vrodeného ochorenia.

37. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď na nesprávne diagnózy lekárov, ktoré vychádzali z nesprávneho záveru z CT vyšetrenia žalobcu zo dňa 18.03.2012 o zlomenine druhého hrudníkového stavca neprihliadal, ale zohľadnil závery vyplývajúce zo znaleckého posudku znaleckej organizácie LEGE ARTIS, ktorá ustálila, že pri spomínanom CT vyšetrení bola zistená len deformácia Th druhého stavca a išlo o deformitu na podklade iného ochorenia stavca nesúvisiaceho s úrazom, čo bolo potvrdené aj MR vyšetrením z 08.03.2012. 38. Znalecké posudky I. alebo lekársky posudok I.. G. podľa odvolacieho súdu nemohli byť v konaní zohľadnené, nakoľko uvedení lekári popísali diagnózy žalobcu bez toho, aby mali k dispozícii jeho kompletnú zdravotnú dokumentáciu, teda bez poznatkov o jeho predchádzajúcej liečbe a nesprávnom popísaní výsledkov CT vyšetrenia.

39. Zo záverov znalkyne znaleckej organizácie LEGE ARTIS, ktorá zhodnotila zdravotný stav žalobcu z hľadiska psychiatrického vyplýva, že táto sa náležite vysporiadala so všetkými podstatnými skutočnosťami a odlišnými závermi ostatných lekárov. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie má za to, že znalkyňa logicky zdôvodnila bodové ohodnotenie psychických následkov dopravnej nehody zo dňa 07.02.2012 žalobcu, a preto ani odvolací súd nemal dôvod na to, aby tento záver spochybňoval.

40. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že stanovenie bodového ohodnotenia trvalých následkov vrátane jeho výšky je výlučne v právomoci, či už príslušného lekára, ktorý vypracuje lekársky posudok v zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. alebo znalca z odboru zdravotníctva. Pri vzájomnom hodnotení všetkých troch bodových ohodnotení (I.. I. a znaleckých organizácii forensic.sk a LEGE ARTIS) súd prvej inštancie správne považoval za najprimeranejšie ku všetkým zisteným skutočnostiam bodové ohodnotenie znaleckej organizácie LEGE ARTIS, keďže aj s ohľadom na výpovede svedka I.. I. a znaleckého posudku Lege Artis aj pre odvolací súd vyznieva vierohodnejšie spomínaný znalecký posudok. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť zásadného významu, a to, že svedok si sám odporoval vo svojej výpovedi, keď na jednej strane uviedol, že somatický stav žalobcu neovplyvnil jeho lekársky posudok a na druhej strane uviedol pravý opak. Rovnako správne zdôraznil že bipolárnu afektívnu poruchu u žalobcu diagnostikoval len doktor I., vyšetrením znalcov, ale aj I.. D., či posudkového lekára Sociálnej poisťovne táto diagnóza potvrdená nebola. Odvolací súd tiež prihliadol na skutočnosť, že bipolárna afektívna porucha nie je v priamej príčinnej súvislosti s úrazom žalobcu, čo potvrdil aj doktor I..

41. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ak by žalobca skutočne trpel bipolárnou afektívnou poruchou, potom bolo povinnosťou doktora I. túto skutočnosť nahlásiť príslušnému dopravnému inšpektorátu, nakoľko uvedená diagnóza vylučuje spôsobilosť žalobcu na vedenie motorového vozidla, čo však doktor I. nespravil. Napokon, aj samotný svedok potvrdil, že ak

by žalobca nemal bipolárnu afektívnu poruchu a ak by neutrpel zlomeninu krčného stavca, jeho bodové hodnotenie psychických následkov by bolo podstatne nižšie. Ani odvolací súd však nemal za to, že by v konaní bolo hodnoverne preukázané, že žalobca trpel alebo trpí bipolárnou afektívnou poruchou alebo že by pri dopravnej nehode zo dňa 07.02.2012 utrpel zlomeninu krčného stavca. Odvolací súd sa stotožnil zo závermi znaleckej organizácie, že sa jedná len o deformitu v dôsledku vrodeného ochorenia, nakoľko závery tejto organizácie sú najucelenejšie, vzájomne si neodporujúce, zohľadňujúce vyšetrenia a nálezy u žalobcu, vysvetľujúce odlišné závery predchádzajúcich znaleckých posudkov, a preto pôsobili pre odvolací súd ako najdôveryhodnejšie. Uvedenému záveru, ako správne ustálil súd prvej inštancie, nasvedčuje aj úvaha, že ak by si pri predmetnej dopravnej nehode žalobca skutočne zlomil krčný stavec, nepochybne by to pociťoval bezprostredne po nehode a ťažko by mohol viac ako mesiac žiť bez pocitu bolesti a bez toho, že by v tejto súvislosti navštívil lekára. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobca išiel na vyšetrenie až nasledujúci deň po nehode a sťažoval sa len na bolesti zápästia. Ďalšie problémy - trpnutie ľavej hornej končatiny uvádzal až mesiac po nehode.

42. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti odôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

43. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

44. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 78/05).

45. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiace výroky o trovách konania, ktoré odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí, potvrdil. Prejednal aj odvolanie znaleckej organizácie LEGE ARTIS znalecká organizácia, s.r.o. so sídlom Kováčska 32, Košice vzhľadom na skutočnosť, že táto znalecký posudok č. 8/2016 vyhotovovala a súdu prvej inštancie zaslala ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a to s poukazom na naplnenie princípu legitímnych očakávaní a princípu právnej istoty. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu

- od 01.07.2016 účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, nie je možné uložiť štátu povinnosť znášať trovy znaleckého dokazovania a vyplácať znalečné zo štátnych prostriedkov. Nakoľko tento znalecký posudok bol vypracovaný v záujme a na návrhu žalobcu, s poukazom na výsledok sporu a výrazný nepomer úspechu žalobcu oproti uplatňovanej sume, súd prvej inštancie rozhodol správne aj v súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu týchto trov konania - znalečného, a preto aj v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Pri vyčísľovaní trov konania je potrebné, aby súd prvej inštancie presne označil znaleckú organizáciu LEGE ARTIS tak, aby bolo rozhodnutie bez akýchkoľvek pochybností vykonateľné.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 2 vzhľadom na skutočnosť, že obidve strany sporu mali v odvolacom konaní len čiastočný úspech a s použitím aj ust. § 257 vzhľadom na nepomerne vyšší neúspech žalobcu, avšak zohliadniac skutočnosť, že tento pri uplatnení svojho nároku vychádzal z lekárskych posudkov, odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

47. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .