Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-9Cb/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou Mgr. Ivetou Bebejovou v spore medzi žalobcom: BOTA STAV s.r.o., so sídlom Martin, Červenej armády 1, IČO: 34 144 528, zastúpeným: JUDr. Ida Cabanová, advokátka so sídlom Banská Bystrica, Mičinská cesta 35 a žalovaným: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom Z. XX (do 20.01.2018 podnikajúci pod obchodným menom: Z. Y., U.: XXXXXXXX, s miestom podnikania Z. XX), zastúpeným: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviedoslavovo námestie č. 1660, v konaní o zaplatenie 4.900,00 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.300,- eur od 2.12.2017 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 4.900,- eur od 20.2.2017 do 1.12.2017 z a s t a v u j e .

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%.

odôvodnenie:

1/Žalobou doručenou Okresnému súdu Stará Ľubovňa 2.6.2017 a následne tunajšiemu súdu dňa 14.9.2017 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného platobným rozkazom na zaplatenie sumy 4.900,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, zo sumy 4.900 Eur odo dňa 20.2.2017 do zaplatenia. V prípade, že žalovaný podá voči platobnému rozkazu odpor žiadal, aby súd na požadované plnenie zaviazal žalovaného rozsudkom.

2/ Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 24.1.2017 uzavreli v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka mandátnu zmluvu (ďalej len „Zmluva") na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu vykonávať určité práce v rámci stavebnej činnosti na stavbe v D. Žalovaný mal vykonávať stavebné práce na vyššie uvedenej stavbe v prvom turnuse v trvaní 14 dní. Žalovaný bez vysvetlenia a počas platnosti zmluvy na uvedené práce nenastúpil, čím porušil zmluvné podmienky Zmluvy a zároveň týmto svojím konaním žalobcovi spôsobil škodu. Podľa článku VII. ods. 2 Zmluvy mandatár sa zaväzuje zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 350,- eur, ak mandatár alebo niektorá z osôb, ktoré pre mandatára vykonávajú určené stavebné práce, nenastúpi do práce v stanovený pracovný čas určený nadriadeným stavebným majstrom a to za každú takúto osobu a každý pracovný deň trvania tohto porušenia zmluvy. Podľa článku VII. ods. 3 Zmluvy mandatár sa zaväzuje zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 350,- eur, ak mandatár alebo niektorá z osôb, ktoré pre mandatára vykonávajú stavebné práce, bezdôvodne

odmietnu vykonať určené stavebné práce podľa pokynov nadriadeného stavebného majstra určeného mandantom a to za každú takúto osobu a každý pracovný deň trvania tohto porušenia zmluvy. Na základe vyššie uvedených skutočností si voči žalovanému nárokoval zmluvnú pokutu vo výške 4.900,- eur (14 dní porušenia zmluvných povinností). Žalovanému vystavil faktúru číslo XXXXXXXX zo dňa 13.2.2017 splatnú dňa 17.2.2017 na sumu 4.900,- eur, ktorú žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Pri zastupovaní žalobcu mu vznikli trovy právneho zastúpenia vo výške spolu 359,62 Eur pozostávajúce z dvoch úkonov po 170,97 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 24.4.2017, podanie žaloby na súd dňa 2.6.2017) a dvoch režijných paušálov vo výške 8,84 Eur.

3/ Súd podľa žaloby 22.11.2017 pod č.k. 9Cb/48/2017-41 zo dňa 22.11.2017 vydal platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor doručený súdu dňa 15.12.2017, v ktorom uviedol, že výslovne popiera skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe o zaplatenie 4900,- eur s príslušenstvom zo dňa 02.06.2017, že bez vysvetlenia nenastúpil na práce dojednané medzi stranami sporu. V prvom rade je nutné uviesť, že mandátnu zmluvu zo dňa 24.01.2017 ako mandátar podpísal, čo v tomto spore bude nesporné. Je však nutné pre vysvetlenie celej situácie uviesť skutkový stav veci a dojednané podmienky medzi stranami sporu ako aj dôvod nenastúpenia na práce. Pred samotným uzatvorením mandátnej zmluvy mu zo strany žalobcu bolo uvádzané, že žalobca pre neho zabezpečí počas doby platnosti zmluvy za účelom riadneho výkonu prác ubytovanie v blízkosti miesta výkonu dojednaných prác. Toto malo byť v D. v E.. Dňa 29.01.2017 sa dostavil do E. nakoľko podľa zmluvy mali stavebné práca začať dňa 30.01.2017. Po príchode na adresu, kde malo byť zo strany žalobcu zabezpečené ubytovanie „v byte, ktorý je vynikajúco zariadený'', spolu s Jánom Y. zistil, že ubytovanie, ktoré im bolo poskytnuté žalobcom, bolo v katastrofálnom, dezolátnom stave, nezodpovedalo opisu, ktoré bolo deklarované žalobcom a teda, že bude poskytnuté štandardne vybavený byt pre dennodenne fungovanie. Žalobca im však neposkytol byt, ale len jednu izbu v ňom, pričom táto izba bola neuzamykateľná. Celý byt však nevyhnutne potreboval rekonštrukciu, upratovanie a nebolo možné, aby v tomto byte ostali počas celej doby platnosti zmluvy. Napriek tomu zvažovali na danom mieste ostať, avšak ich rozhodnutie sa zmenilo potom čo zistili, že v byte už býva ďalších 10 pre nich neznámych osôb, rôznej národnosti, a preto bolo pre nich nemožné zložiť si akúkoľvek vec v danom byte v obave o nich a ich majetok. Situáciu samozrejme riešili komunikáciou so žalobcom, tento však odmietol s nimi komunikovať a poskytnúť im iné ubytovanie. Bolo pre nich nepredstaviteľné , aby všetky osobné veci a veci potrebné na výkon prác dennodenne prenášali na stavbu a zase večer napäť, keďže si tieto veci nemohli nikde ani uzamknúť. Nakoľko nemali iné riešenie, žiadali žalobcu, aby pre nich čím skôr zabezpečil iné ubytovanie, aby mohli riadne nastúpiť na výkon prác. Žalobca s nimi odmietol komunikovať, nehľadal žiadne riešenie na vzniknutú situáciu. Napriek tomu na mieste ubytovania zotrvali do 30.01.2017 s tým, že sa situácia snáď na druhý deň vyrieši. Dňa 30.01.2017 spolu s O. nastúpili na miesto výkonu prác, pričom tu nastal ďalší problém. Na základe mandátnej zmluvy mal pre žalobcu vykonať stavebné práce, pričom zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - podnikateľ, živnostník zapísaný v živnostenskom registri Okresného úradu Dolný Kubín, č. živ. registra XXX-XXXX. Predmetom živnostenského oprávnenia sú dve živnosti a to prípravné práce k realizácii stavby a dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Po príchode na stavbu, kde mal pracovať, žiadal po ňom žalobca, aby vykonával murárske práce, a teda práce, na ktoré nikdy nemal a ani nemá živnostenské oprávnenie a nie je tak spôsobilý takúto činnosť vykonávať. Nehovoriac o tom, že práce mal vykonávať v zmysle mandátnej zmluvy podľa čl. I kvalitne, čo by v prípade výkonu murárskych prác mojou osobou nebolo možné spĺňať, nakoľko danú činnosť

nevykonáva. Aj keď murárske práce boli spomenuté v samotnej mandátnej zmluve, predmetom mali byť len prípravne murárske práce a omietky, nie klasická murárska činnosť. Aj toto ihneď od začiatku komunikovali zo žalobcom, že predmetom výkonu prác majú byť len činnosti podľa živnostenského oprávnenia, čo bolo ústne dojednané a teda prípravné práce a robenie omietok. Nakoľko nebol schopný tieto práce vykonávať a žaloba nemal právo tieto práce ani od neho vyžadovať, žiadal od žalobcu, aby mu pridelil inú prácu a teda aby vykonával práce, na ktoré oprávnenie mal. Toto však žalobca odmietol. Nakoľko žalobca porušil svoje záväzky vyplývajúce jednak z mandátnej zmluvy, ale aj z ústnych dohôd ohľadne ubytovania, ako aj predmetu stavebných prác, boli nútení tak v dôsledku nekonania žalobcu a v dôsledku porušenia jeho dojednanej povinnosti zabezpečiť im ubytovanie, ktoré bolo pri uzatvorení mandátnej zmluvy deklarované, z E. odísť a nenastúpiť viac do práce. Samozrejme, o tejto skutočnosti informovali žalobcu, pána I. I., ktorý túto skutočnosť zobral na vedomie a oznámili mu, že odchádzajú domov a prenajatý automobil podľa nájomnej zmluvy odovzdáme v dohodnutom servise. Žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty podľa čl. VII bod 2 mandátnej zmluvy, pričom z obsahu tohto bodu je zrejmé, že žalobca ako mandant má nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od mandantára

- žalovaného, ak mandatár alebo niektorá z osôb, ktoré pre mandatára vykonávajú určené stavebné práce, nenastúpi do práce v stanovený pracovný čas určený nadriadeným stavebným majstrom. Je potrebné uviesť, že žalovaný v deň nástupu práce podľa čl. II bod 2 mandátnej zmluvy sa dostavil na miesto výkonu práce a chcel a začal aj tieto práce vykonávať, avšak po tom, čo ho žiadal žalobca, aby som vykonával práce, na ktoré nemal oprávnenie, tieto nevykonával. Preto rozporuje tvrdenia žalobcu, že na uvedené práce nenastúpil. Ak by žalobca opieral svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VII bod 3, má za to, že aj toto je v rozpore so skutkovým stavom, nakoľko on bezdôvodne neodmietol vykonávať práce zadané žalobcom. Žalobca dobre vedel, aké stavebné práce môže od neho požadovať, nakoľko toto bolo medzi stranami sporu ústne niekoľkokrát dojednávané. Dôvod odmietnutia žalobcom požadovaných prác bolo, tak ako uviedol vyššie, práve nedostatok odbornej spôsobilosti na vykonávanie murárskych prác, o ktoré ma žiadal žalobca. Má za to, že dôvod na odmietnutie tu v danom prípade bol. Aj keď sa domnieva, že nie sú dôvody na to, aby bol súdom zaviazaný na zaplatenie zmluvnej pokuty, tak ako to požaduje žalobca, má za to, že zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami sporu je neprimerane vysoká a to z viacerých dôvodov. Zmluvná pokuta za jeden deň omeškania je neprimeraná k predpokladanej možnej odmene, ktorú mal mandant vyplatiť mandatárovi v prípade, ak by mandant pracoval osem hodín denne (15 eur/h x 8 hodín = 120 Eur). V takomto prípade by bola zmluvná pokuta za jeden deň približne trojnásobne vyššia, čo predstavuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Má za to, že súd na návrh má skúmať výšku zmluvnej pokuty, pričom má na zreteľ brať primeranosť zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečovanej povinnosti. V tomto prípade sa mu javí ako neprimeraná zmluvná pokuta vo vzťahu k činnosti, ktorú mal vykonávať v neposlednm rade je potrebné zisťovať, aké boli objektívne dôvody, pre ktoré bol nútený z Nemecka odísť a prečo stavebné práce, ktoré od neho žalobca žiadal nevykonal. Tu poukazuje, že v prípade, ak by žalobca plnil svoje povinnosti tak, ako boli aj ústne dojednané, stavebné práce by určite robil a mal v záujme ich robiť, keďže fyzicky do E. docestoval a dňa 30.1.2017 na dojednané miesto výkonu prác taktiež nastúpil. Bezdôvodne, len tak by z uvedeného miesta určite neodišiel, keďže v jeho záujme nebolo len tak cestovať zo S. a na druhý deň sa znova na Slovensko vrátiť. Pre úplnosť je taktiež potrebné uviesť, že dňa 31.1.2017 a teda po návrate na S. sa rozhodol aj spolu s Jánom Y. navštíviť sídlo žalobcu v A. za účelom ukončenia mandátnej zmluvy a chcel korektným spôsobom ukončiť spoluprácu so žalobcom. Nakoľko v mieste sídla nenašiel žalobcu, jedno vyhotovenie dohody o ukončení mandátnej zmluvy spolu s bratom O. poslal poštou. Túto skutočnosť môže taktiež potvrdiť svedok O.. To, že skutočne v mieste sídla žalobcu boli, svedčí aj skutočnosť, že O. dňa 31.1.2017 odovzdal podľa nájomnej zmluvy automobilu v dohodnutom servise motorové vozidlo, ktoré mu zo strany žalobcu bolo poskytnuté. Vzhľadom na ním uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zrušil platobný rozkaz, sp.zn. 9Cb/48/2017 zo dňa 22.11.2017 a nariadil pojednávanie. Zároveň následne navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru o prípustnosti zmluvnej pokuty v danom prípade, navrhuje, aby súd využil moderačné právo vo vzťahu k výške dojednanej zmluvnej pokuty.

4/ Súd uznesením z 22.12.2017 č.k. 9Cb/48/2017-53 zrušil vydaný platobný rozkaz a uznesením z 24.1.2018 č.k. 9Cb/48/2017-68 vyzval žalobcu, aby sa k podanému odporu vyjadril.

5/ Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.1.2018 k odporu žalovaného zo dňa 15.12.2017 uviedol, že žalobca a žalovaný dňa 24.1.2017 uzavreli v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka mandátnu zmluvu (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej mal žalovaný pre

žalobcu vykonávať určité práce v rámci stavebnej činnosti na stavbe v D. Žalovaný vo svojom odpore túto skutočnosť nespochybňuje a považuje ju za nespornú. Žalovaný uvádza, že mu mal žalobca pre účely výkonu prác v E.abezpečiť ubytovanie pre neho a pre pána O. V zmysle mandátnej zmluvy žalobca nemal povinnosť pre žalovaného zabezpečiť ubytovanie ako podmienku výkonu prác v Nemecku a preto uvedené skutkové tvrdenie žalovaného považuje za irelevantné pre toto konanie. Je však pravdou, že žalovaný požiadal konateľa žalobcu o sprostredkovanie ubytovania nakoľko si to žalovaný nezabezpečil. Preto mu konateľ žalobcu narýchlo zabezpečil ubytovanie v mieste, kde boli pred tým ubytovaní iní jeho obchodní partneri, ktorí pracovali v D. Ak bol žalovaný s takýmto ubytovaním nespokojný mohol sa ubytovať inde. Žalovaný ďalej tvrdí, že mal v E. vykonávať práce, na ktoré nemá živnostenské oprávnenie. Žalovaný mal podľa mandátnej zmluvy vykonávať stavebné práce. Ak po príchode na stavbu boli od žalovaného požadované práce, na ktoré nemá živnostenské oprávnenie, mohol odmietnuť a požadovať pridelenie na práce, na ktoré má oprávnenie. Žalovaný však odmietol vykonávať stavebné práce a opustil stavbu čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce z mandátnej zmluvy a ďalej odmietol vykonávať stavebné práce aj keď mal uzavretú platnú mandátnu zmluvu. Žalobca má s nemeckými obchodnými partnermi uzavreté zmluvy, na základe ktorých vykonáva stavebné práce K. Pri porušení povinností ako napr. nezabezpečení pracovníkov na stavbu, hrozia žalobcovi vysoké postihy od jeho nemeckých partnerov. Výška zmluvnej pokuty reflektuje na nebezpečenstvo vzniku škody pre žalobcu v prípade, že nezabezpečí pracovníkov na stavbe. Zmluvné pokuty v prípade takéhoto porušenia sa pohybujú na úrovní desiatok tisíc eur. Na základe uvedených skutočností považuje žalobca zmluvnú pokutu za primeranú nebezpečenstvu vzniku a výške škody, ktorá by mu vznikla ak by nezabezpečil za žalovaného rýchlu náhradu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vedel, že mu hrozí za jej porušenie zmluvná pokuta a takisto bol uzrozumený s jej výškou. V prípade, že by s takýmito zmluvnými podmienkami nesúhlasil mohol ju odmietnuť uzavrieť v prípadne rokovať o zmene zmluvných podmienok. Žalovaný ale hneď po nástupe do práce aj z nej odišiel a vrátil sa z Nemecka na Slovensko aj keď sa s žalobcom nedohodol na riadnom ukončení zmluvy a svojim konaním tak vystavil žalovaného riziku vzniku škody vysoko prevyšujúcej zmluvnú pokutu.

6/ Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 5.2.2018 potvrdil, že zabezpečenie ubytovania nie je predmetom mandátnej zmluvy, avšak ubytovanie malo byť zabezpečené na základe ústnej dohody medzi stranami , a to od počiatku až do ukončenia stavebných prác. Popiera tvrdenia, že by odmietol vykonávať stavebné práce. Odmietol vykonať murársku činnosť, nakoľko na túto nemá živnostenské oprávnenie. S O.reto požadovali, aby vykonávali inú stavebnú činnosť resp. prípravné murárske práce, toto však zo strany žalobcu nebolo poskytnuté, pretože na celom stavebnom objekte prebiehali murárske činnosti. Z dôvodu, že žalobca neplnil s mandátnej zmluvy svoje povinnosti, keď mu nepridelil prácu, na ktorú mal spôsobilosť a taktiež nezabezpečil pre neho ubytovanie, na čo sa ústne zaviazal, bol nútený miesto výkonu prác opustiť. Žalobca mu uviedol, že dočasne pre neho nemá inú prácu a taktiež nemal pre neho ubytovanie. Z mandátnej zmluvy nevyplýva, že mal vykonávať činnosť po dobu 14 dní, ako uvádza žalobca a preto si žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu za 14 dní. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že mu spôsobil škodu, túto žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Sú rozporné tvrdenia žalobcu, keď v žalobe uvádza, že škoda mu vznikla a vo vyjadrení z 15.1.2018 len konštatuje, že pri porušení povinnosti žalobcu ako napr. nezabezpečenie pracovníkov na stavbu mu hrozia vysoké postihy. Žalobca má v snahe svojho neplnenia povinností z dojednanej mandátnej zmluvy ako aj s dohody o zabezpečení ubytovania, získať majetkový prospech od neho.

7/ Zástupca žalovaného v písomnom vyjadrením zo dňa 20.3.2018 z čl. 114 uvádzal, že predmet zmluvy sa javí ako absolútne neurčitý a nekonkrétny. Nie je možné z mandátnej zmluvy jednoznačne určiť, aké konkrétne stavebné práce, akého druhu, v akom rozsahu resp. v akom časovom horizonte mal žalovaný pre žalobcu vykonať a tiež nie je zrejmé zo zmluvy aké konkrétne povinnosti žalovanému z predmetnej zmluvy vyplývali. Mandátnu zmluvu považuje žalovaný za absolútne neplatnú z dôvodu neurčitosti predmetu plnenia ale aj pre jej zjavný rozpor so zákonom, konkrétne s úpravou v § 566 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 2 ObZ. Podľa názoru žalovaného predmetom mandátnej zmluvy nemôže byť zhotovenie diela alebo vykonanie nekonkrétnej stavebnej činnosti neurčitého druhu a neurčitého rozsahu a záväzok zabezpečiť ubytovanie. Účelom a obsahom zmluvy strany sledovali zrejme uzatvorenie iného zmluvného vzťahu ale rozhodne nie mandátnej zmluvy. Zmluvná pokuta má akcesorický, t.j vedľajší vzťah vo vzťahu k hlavnému záväzku a preto neexistencia hlavného záväzku z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy jednoznačne spôsobuje aj neexistenciu resp. neplatnosť vedľajších dojednaní o zmluvnej pokute, ktorá zabezpečuje plnenie hlavného záväzku.

8/ Na pojednávaní dňa 20.3.2018 právny zástupcu žalobcu zotrvával v celom rozsahu na podanej žalobe. Uviedol, že v žalobe uviedli článok 7 ods. 2 a tiež aj článok 7 ods. 3, ktoré upravujú zmluvnú pokutu. Sú toho názoru, že žalovaný porušil povinnosti upravené v obidvoch týchto článkoch, avšak uplatňujú si zmluvnú pokutu len v zmysle čl. 7 ods. 2 mandátnej zmluvy, teda z dôvodu, že mandatár nenastúpil do práce. Ohľadom vyjadrení PZ žalovaného, čo sa týka nenastúpenia do práce ako tvrdí PZ žalovaného, tu tvrdí skutočnosti, že žalovaný len prišiel do práce, ale do práce nenastúpil, resp. po dobu platnosti zmluvy túto prácu nevykonával. Začať práce znamená nielen dostaviť sa na pracovisko, ale aj začať ich výkon. V prípade, že žalovanému boli uložené práce, ktoré nevedel robiť alebo neboli dojednané zmluvne, mohol ich odmietnuť plniť a zotrvať na pracovisku kým sa celá záležitosť nevyrieši a bola by mu poskytnutá náhrada odmeny, ktorá mu mala byť poskytnutá za vykonanú prácu, čo je bežná prax v obchodných stykoch. Čo sa týka argumentácií predložených na pojednávaní, tieto považuje v zmysle § 153 ako uplatnenie ďalších procesných prostriedkov, teda prostriedkov procesnej obrany, ktoré neboli riešené v lehote v zmysle § 153 CSP. Nesúhlasí s argumentáciou PZ žalovaného o tom, že by išlo o neplatný právny úkon, kdežto mandátna zmluva obsahuje aj ustanovenie o uskutočňovaní inej činnosti; ďalej čo sa týka argumentácie nejasného určenia predmetu výkonu, t.j. v zmluve je jasne uvedené pomocné a murárske práce, táto argumentácia resp. toto slovné spojenie sa bežne používa v obchodnom styku a v obchodnej praxi na S. aj mimo SR. Má za to, že ak by bolo nutné vymedziť pomocné murárske práce jednotlivo, ako tvrdí PZ žalovaného, išlo by o elaborát možno na niekoľko desiatok strán. Zároveň poukazuje na to, že stavebné a pomocné práce definujú živnostenský zákon, ako aj vykonávacie predpisy v samotných výkladových pravidlách, napr. zozname voľných živností. Má za to, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy mal právo na zmenu dojednaných podmienok a teda mohol si žiadať doplniť alebo zmeniť akékoľvek zmluvné dojednania, napr. aj dojednania o zmluvnej pokute. Sám žalovaný vedel na aké práce má v E. nastúpiť. Čo sa týka dojednania teda článku 4 - odmena, ubytovanie sa bude strhávať z faktúry, tak ubytovanie nemalo byť dohodnuté, ale táto formulácia bola len za to, že žalovaný tým, ktorí o to požiadajú, zaplatí toto ubytovanie a následne im ho strhne z faktúry, v tomto prípade však nič takéto nebolo dojednané. Nakoľko právny úkon sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa názvu, preto spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Chceli sme preukázať predloženými šichtovnicami, ktoré boli vystavené na žalovaného aj na ďalšieho pracovníka, že majster, ktorý potvrdzoval tieto šichtovnice, potvrdil u O., že sa nedostavil na práce v období od 30.01.2017 do 11.02.2017 a šichtovnica na inú osobu preukazuje, že majster potvrdzoval rozsah výkonu prác na stavbe. Čo sa týka zmluvnej pokuty a jej primeranosti, tak táto je na úvahe súdu. Ako bolo uvádzané v prípade nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy s nemeckým partnerom, vzniká nárok na sankcie za prestoje aj za iné porušenie povinnosti. Ako uvádzali ich výška je 40,- eur na hodinu. Čo sa týka zmluvy uzavretej s nemeckým partnerom, tak tam boli dohodnuté konkrétne sankcie v prípade porušenia povinností a náš zmluvný partner si uplatnil voči nám sankcie kvôli tomu, že žalovaný nenastúpil do práce. Môže zdokladovať túto skutočnosťou faktúrou. Tieto sankcie aj boli hradené a to formou strhávania z faktúr, ktoré si vyúčtovali voči partnerovi. Nepamätá si koľko bola sankcia, ktorá by sa vzťahovala na žalovaného, pretože tých sankcií bolo viac a boli strhávané počas celého zmluvného obdobia s nemeckým partnerom.

9/ Na pojednávaní dňa 26.4.2018 právny zástupcu žalobcu uviedol, že pokiaľ žiadali o priznanie úroku z omeškania už od 20.2.2017 tak za obdobie od 20.2.2017 až do nasledujúceho dňa po doručení predmetnej žaloby žalovanému berie žalobu v tejto časti späť.

10/ Právny zástupca žalobcu na záver uviedol, že sa domáhali zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 4.900,- eur s prísl., z titulu porušenia mandátnej zmluvy zo dňa 24.1.2017, ktorá bola uzavretá v zmysle ustanovení Obch. zákonníka. Z vykonaného dokazovania majú za to, že jasne vyplýva, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a bezdôvodne už do dvoch hodín po dostavení sa na stavbu v E. sa nachádzal už ako sám povedal skoro 200 km od miesta stavby a po dobu kedy bola platná zmluva dohodnuté práce nevykonával. Do dnešného dňa ani zo strany žalovaného nedošlo k nejakému ukončeniu zmluvy, zároveň sa na ňu nevzťahujú ani žiadne liberačné dôvody ustanovené v ObZ. Majú za to, že daná zmluva je platná a k jej porušeniu došlo zavinením žalovaného. Preto taktiež majú zato, že zmluvná pokuta vymáhaná zo strany žalobcu je adekvátna k nebezpečenstvu vzniku škody a takisto aj k vzniknutej škode, ktorú musel žalobca uhradiť nemeckému partnerovi. Poukazujú na to, že bežná prax v E. je taká, že veľa úkonov sa dojednáva v ústnej forme a preto aj náhrada škody bola takto dohodnutá. V tomto prípade ide o spoločnosť S. ide o malú rodinnú firmu, kde jej majiteľ vo väčšine prípadov komunikuje len s konateľmi žalobcu. Čo sa týka toho, že na vystavených faktúrach zo strany žalobcu neboli uvedené nejaké mená, poukazuje na to, že samotná firma S. rieši len to, aby boli na jeho stavbe vykonané práce a prípadný počet pracovníkov a nie ich mená. Preto ich mená vie zistiť podľa

šichtovnice, keď sa táto práce vykoná. Na základe týchto skutočností navrhol, aby súd žalobe vyhovel a zmluvnú pokutu v zmysle zákona nemoderoval a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

11/ Konateľ žalobcu I. na pojednávaní dňa 20.3.2018 k ubytovaniu uviedol, že nie sú povinní zabezpečovať ubytovanie stavbárom, s ktorými uzatvárajú zmluvy na výkon práce. Zo strany žalovaného však bola žiadosť, aby poskytli aj ubytovanie. Vtedy je možnosť, že ubytovanie zabezpečia, tak to robili aj pre iných montérov, s ktorými boli v zmluvnom vzťahu a robili na rôznych stavbách v E. Dohoda bola taká, že v prípade zabezpečenia ubytovania, toto bude strhnuté z faktúry mesačnej. Bolo uvádzané z ich strany, že ide o štandardné ubytovanie, nejde o žiaden pajzel. Podmienky boli také, že sa poskytoval byt, v ktorom boli ubytovaní viacerí pracovníci, počet bol rôzny, od dvoch, niekedy štyri, šesť pracovníkov, avšak mala byť k dispozícii žalovaným izba a mali k dispozícii spoločne s ďalšími osobami sociálne zariadenie. To, že nešlo o nejaké nevhodné ubytovanie, môže preukázať aj dokumentáciou izby. Jednalo sa o penzión, ktorý mal viacero izieb. Nemali problémy so spokojnosťou s ubytovaním v tomto zariadení. Nespokojný bol len žalovaný. Písali SMS, že im ubytovanie nevyhovuje. Na toto reagovali, že situáciu budú riešiť, že môžu nájsť iné náhradné ubytovanie, ale že je potrebné, aby v E. na stavbe ostali v trvaní jedného až dvoch týždňov. Zaslali žalovanému SMS správu o tom, že budú hľadať ubytovanie, ale na túto správu už žalovaný nereagoval a do práce nenastúpil. Teda tvrdenie žalovaného, že odmietli s ním komunikovať ohľadne ubytovania, je nepravdivé. Čo sa týka dohody so žalovaným, aké práce mal na základe zmluvy vykonávať, tak jednalo sa len o pomocné stavbárske práce, nie o murárske práce. Majú vo formulári zmluvy, ktorú používajú pri uzatváraní obdobných zmlúv so stavebníkmi, uvedenú formuláciu pomocné a murárske práce, pretože niektorí pracovníci nemajú výučný list murára, avšak vedia vykonávať aj murárske práce, a pokiaľ majú poistenie, tak sa aj im umožňujú robiť práce aj murárske, i keď nemajú na to oprávnenie. Na stavbe v E., kde mal robiť žalovaný, sa búralo, takže mal vykonávať pomocné stavebné práce s tým súvisiace, žiadne murárske práce. Žalovaný tvrdil v odpore, že nekomunikovali s tým ohľadne ubytovania aj ohľadne problému s prácou, keď nastúpil do práce. Toto nie je pravdou. čo vyplýva z podrobného rozpisu hovorov od operátora, ktoré sa týkajú aj komunikácie so žalovaným a je to vyznačené v rozpise. Čo sa týka výkonu prác, tak nie je pravdou, že mali na stavbe robiť murárske práce, ktoré im boli pridelené. Komunikovali aj so stavbyvedúcim a inými vedúcimi na stavbe a títo potvrdili, že žalovaný má na stavbe robiť búracie práce, ktoré však nezačal vykonávať. Oznámili telefonicky žalovanému, že má možnosť vykonávať pomocné práce na stavbe, napriek tomu im žalovaný oznámil, že on odchádza zo stavby. Nevie dôvod. Žiadal od žalovaného, aby zostal v Nemecku a pracoval, pretože tak to bolo dojednané a boli potrebné práce, najmenej na dobu jedného až dvoch týždňov. V zmluve sa nedajú dojednať presné termíny výkonu práce, lebo to záleží od požiadaviek, od toho sú určované turnusy. Bolo dohodnuté so žalovaným, že prvý turnus, na ktorý nastúpi, bude trojtýždňový a potom bude týždeň doma, tak je to bežné pri stavebných prácach v Nemecku, že živnostníci odrobia tri, štyri týždne a potom sú doma 7-10 dní. Čo sa týka odmeny, ktorú žalovaný vyčíslil za dva týždne, tak nebol to správny výpočet, pretože na stavbe sa nerobí osem hodín, ale 10-11 hodín. Mesačné zárobky živnostníkov stavbárov sú v E. 2.700,- až 3.300,- eur, teda vzhľadom na to považuje zmluvnú pokutu za adekvátnu aj odmene, ktorú mohol zarobiť. Priemerná mzda pomocného pracovníka v Nemecku je 1.800,- eur. V zmluve je uvedená hodinová sadzba za všetky stav. práce, ktoré sa majú počas výkonu práce vykonávať, tie zahŕňajú rôzne stavebné práce, ktoré sa menia podľa potreby. Našli náhradu za žalovaného, ktorý začal robiť na predmetnej stavbe vo februári 2017, v uvedenej predloženej šichtovnici za tohto pracovníka, kde je rozpísaný aj počet odpracovaných hodín v týždni. Jednalo sa o dva odpracované týždne, tiež predkladá aj šichtovnicu žalovaného týkajúcu sa obdobia, v ktorom nebol v práci a za ktoré uplatňovali zmluvnú pokutu. K. A. chce preukázať rozsah prac. času v týždni, tento sa ale mení, je aj viac ako 52,5 hodiny týždenne. Uvádzaný pracovník A. býval práve v ubytovacom zariadení, ktoré bolo zabezpečené pre žalovaného a nemal s tým žiadne problémy. Im neprišlo žiadne písomné ukončenie mandátnej zmluvy. Fyzicky boli so žalovaným 31.01.2017 kedy im odovzdal automobil, ktorý mu poskytli a taktiež toto auto nebolo dojednané písomne v zmluve a bolo poskytnuté. Ďalej uviedol, že prax bola v roku 2017 taká, pri dohode práce so živnostníkmi, že živnostníci od nich dostávali šichtovnice, ktoré si dávali potvrdiť na stavbe stavbyvedúcim. Potom originál šichtovnice si nechali ako živnostníci pre svoje potreby a im zaslali fotokópiu SMS alebo emailom. Ak by nebola doručená od zmluvného pracovníka šichtovnica, nedostal by vyplatenú odmenu, nakoľko tie preukazujú odrobenú dobu na stavbe. Tieto šichtovnice boli podpisované stavbyvedúcim. Stavbyvedúceho na stavbe určuje nemecká firma, nevie konkrétne kto bol stavbyvedúci na predmetnej stavbe. On osobne nemusí poznať stavbyvedúceho, ktorý potvrdzuje šichtovnice, ale tieto prikladá k faktúre, ktorými účtuje za práce u nemeckého partnera a tento stavbyvedúceho pozná. Pri dohode s nemeckým partnerom, dojednávajú presne na aké stav. práce majú byť stavební pracovníci nimi zabezpečení. Pokiaľ zástupca žalovaného

uvádza, že fotodokumentácia ubytovania nezodpovedá reálne bytu, ktorý bol zabezpečený žalovanému, tak on predkladá SMS správy ktoré boli doručené žalovanému a kde je uvádzané adresa Karlsruhe, kde zabezpečili ubytovanie, ktorá je totožná s internetovou dokumentáciou týkajúcou sa penziónu. Predkladal komunikáciu so žalovaným a táto bola už skôr ako po 10.00 hod. čo tvrdí. Boli v telefonickom kontakte už v čase keď boli na stavbe, bolo to pred 09.00 hod. a vtedy neuvádzal žalovaný či jeho brat, nič také, že by bol problém v práci, spomínali problémy s ubytovaním. On ich žiadal, že budú riešiť ubytovanie, že sa pokúsia nájsť nejaké iné, aby zotrvali v práci 1-2 týždne, pokiaľ nenájdu náhradu. Upresňuje, prvý deň práce kedy nastúpili v Nemecku bolo 30.01.2017, 31.01.2017 už odovzdávali vozidlo. Z rozpisu hovorov, ktorý predložil aj za deň 30.01.2017, je zrejmé koľkokrát volali so žalovaným už skoro ráno. Predmetnom zmluvy, ktorá bola uzavretá s nemeckým partnerom S. je výkon pomocných, aj murárskych prác, ktoré sa mali vykonávať na stavbách pre zmluvného partnera.

12/ Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 20.3.2018 uviedol, že prax je taká, že zastrešujú pracovníkov pre nemeckú firmu na stavby. V tomto prípade žiadali aj poskytnúť ubytovanie. Bolo im umožnené aj ubytovanie. Majú plán práce s nemeckým partnerom, v prípade takejto situácie musia zabezpečiť urýchlene náhradných pracovníkov a v prípade, že títo nie sú zabezpečení, tak majú stratu. Musia platiť nemeckému partnerovi prestoje za nevykonanú dohodnutú prácu, čo je až 40,- eur na hodinu. Žiadali žalovaného, keď uvádzal nejaké problémy s ubytovaním, aby ostal v práci, neodchádzal, aby zotrval v práci týždeň až dva, kým zabezpečia náhradných pracovníkov. On toto nerešpektoval a z práce odišiel. Nepovedal doteraz dôvod, prečo. Prvýkrát čítal dôvody, pre ktoré mali odísť, v žalobe. Z ich pohľadu žalovaný odišiel z pracoviska bezdôvodne, čo nerešpektujú, len v prípade, že sú preto vážne dôvody. Náhradníci, ktorí nastúpili na miesto žalovaného, pracovali na stavbe nepretržite až do novembra bez problémov a s nemeckou stav. firmou budeme pokračovať aj v tomto roku.

13/ Konateľ žalobcu J. na pojednávaní dňa 26.4.2018 uviedol, že čo sa týka zmluvy o dielo, tak touto chce preukázať ich zmluvný vzťah s o spoločnosťou S. na stavbe ktorej mal pracovať žalovaný a v tejto zmluve je vymedzené aké práce boli dohodnuté a tiež aj výška odmeny za jednotlivé práce podľa ich druhu. Je tam uvedená tiež režijná hodinová sadzba 24,- eur a táto sa týkala práve odmeny za pomocné stavebné práce, ktoré boli dohodnuté so žalovaným. Z dôvodu, že žalovaný odišiel bezdôvodne zo stavby, boli nútení túto situáciu riešiť, museli vycestovať do E. za majiteľom stavby a za ten čas čo nebola krytá stavba ich pracovníkom, teda za obdobie 2 týždňov si majiteľ v E. uplatnil škodu vo výške 10.000,- eur. Ohľadne tejto škody bolo dojednávané všetko ústne, nemá k tomu doklady ale s ich obchodným partnerom v Nemecku sa dohodli, že túto škodu nebudú platiť naraz, ale bude sa splácať takým spôsobom, že z faktúr, ktoré vyúčtujú za práce našich pracovníkov, sa bude zrážať určité percento. Vychádzalo to rôzne z každej faktúry. Bolo to vždycky dojednávané individuálne každý mesiac, kedy sa dohodli v akej maximálnej výške môže náš partner strhnúť zrážku z faktúry, bolo to aj podľa toho koľko mali financií na účtoch, napr. ak bola dojednaná cena za búracie práce 24,- eur na hodinu, tak ju ponížil odberateľ v E. na 18,- či 19,- eur na hodinu. Celkovú škodu, ktorú si nemecká firma uplatnila uhradili do konca septembra 2017. Z niektorých faktúr boli zrážky a bola aj jedna faktúra, ktorú nám S. nepreplatil celú na úhradu škody. Čo sa týka uplatnenej škody vo výške 10.000,- eur tak táto bola voči nám uplatnená len z dôvodu, že žalovaný a jeho brat nenastúpili K. do práce, teda, že si nezabezpečili potrebný počet pracovníkov. Dva týždne po odchode žalovaného zo stavby v E. nebol zabezpečený náhradný pracovník za žalovaného. Žiadali žalovaného, aby zostal na stavbe práve po žiadanú dobu aspoň 2 týždňov. Nevedia preukázať, že zrážky z faktúr boli robené práve z dôvodu nenastúpenia žalovaného do práce. Predmetné faktúry voči nemeckému zmluvnému partnerovi S. vystavoval on. Poukazuje na zmluvu o dielo, kde sa v závere uvádza, že k vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom a tiež aj VOB čo je zmluvný poriadok pre stavebné výkony a práve tento poriadok upravuje aj zmluvnú pokutu v prípade nedodržania povinností. Oni nesplnili povinnosť v tom, že nebol zabezpečený požadovaný počet stavebníkov pre nenastúpenie žalovaného na stavbe K.. Kvôli tomu došlo k omeškaniu celej stavby a preto sa dohodli s objednávateľom na pokute a túto im zrážal až do septembra, dokedy nezarábali a začali tak zarábať až od októbra. Nebola komunikácia medzi nimi a nemeckým zmluvným partnerom písomná, ktorá by sa týkala uplatnenej zmluvnej pokuty, toto bolo dojednávané len ústne.

14/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.3.2018 zotrval na svojich písomných stanoviskách. Pokiaľ žalobca argumentuje, že žalovaný nenastúpil na výkon prác, tak to nie je pravda. Žalovaný nastúpil v prvý deň do práce, avšak stavba bola v takom štádiu, že sa nevykonávali dokončovacie práce, pričom žalovaný mal v predmete živnostenského podnikania vymedzený rozsah stavebných prác a išlo o dokončovacie práce, prípravné práce, nešlo o murárske práce. Predmetná

mandátna zmluva je z ich pohľadu nekonkrétna, pretože predmet zmluvy nie je dostatočne špecifikovaný a jednoznačný, nie je zrejmé na výkon akých konkrétnych stavebných prác a v akom rozsahu bola zmluva dohodnutá. Malo ísť podľa dojednaní strán sporu len o dokončovacie práce. Považujú zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 37 z dôvodu jej neurčitosti, nejednoznačnosti. Poukazuje na to, že bola uzavretá mandátna zmluva, avšak jej predmetom nie je zabezpečenie určitej obchodnej záležitosti, alebo zastupovania mandanta, ale výkon stavebných prác, čo nie je predmetom úpravy mandátnej zmluvy. Zrejme išlo o obchádzanie zákona, keď bol uzavretý takýto typ zmluvy, pričom na predmet zmluvy sa uzatvára iný typ zmluvy, napr. zmluva o dielo, alebo pracovno-právna zmluva. Poukazuje na to, že tieto skutočnosti neboli uvádzané v písomných vyjadreniach, ale nejde o nové skutkové tvrdenia, ale ide o určité právne posúdenie, alebo argumentáciu, pričom tieto právne skutočnosti vyplývajú priamo zo zákona, takže museli byť žalobcovi známe. Kogentné ustanovenia zákona nie sú predmetom dokazovania, teda tieto skutočnosti nepredstavujú nejaké nové tvrdenia. V prvom rade by súd mal posúdiť platnosť mandátnej zmluvy. V prípade posúdenia jej neplatnosti nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, nakoľko zmluvná pokuta je zabezpečovací inštitút a je viazaná na zmluvu resp. dohodu, ktorá upravuje povinnosť, ktorá mala byť porušená. Pokiaľ je mandátna zmluva neplatná, tak zmluvnú pokutu z takejto absolútne neplatnej zmluvy nemožno priznať. Pokiaľ by súd vykladal širšie predmet zmluvy, tak sú toho názoru, že v zmluve nie je uvedený rozsah, tiež časové vymedzenie dohodnutých prác, čo je podstatné vymedzenie predmetu. IÚS 243/07 a ÚS 424/07 upravuje možnosť interpretácie nejednoznačných zmluvných podmienok, ústavný súd zakotvil všeobecne platné princípy, kde formuloval, že nejednoznačné dojednania je potrebné vykladať v neprospech strany, ktorá ich použila, resp. do zmluvy vložila. Zároveň ústavný súd zakotvil princíp priority platnosti zmluvy, teda že súd má prioritne vykladať zmluvu tak aby ostala platná, avšak zároveň konformne s princípmi právneho štátu, článkom I/ ústavy a všeobecne záväzných právnych predpisov a tu poukázal na ust. § 37 OZ, kde teda zákon výslovne uvádza, že predmet zmluvy musí byť dojednaný zrozumiteľne, jasne a určite, ako aj na kogentné ust. § 566 ods. 1 a § 263 ods. 2, kde zákon jednoznačne definoval aké náležitosti má mať mandátna zmluva a sú toho názoru, že pokiaľ mandátna zmluva nespĺňa zákonné náležitosti a nie je v nej ani presne špecifikovaný predmet zmluvy, tak žiadnym výkladom nemôže súd dotvárať chýbajúci predmet zmluvy alebo ho bližšie špecifikovať. Predmetom zmluvy majú byť nekonkrétne, nešpecifické stavebné práce v nešpecifikovanom rozsahu, že práce budú vykonané tak ako ich bude mandant požadovať, čo je pre nich nesmierne nekonkrétne, môže to skutočne znamenať od postavenia napr. záhradného altánku až po postavenie výškovej budovy, preto nám ani nie je jasné, prečo vlastne žalobca tvrdí, že sa klient mal zúčastniť nejakého 14-dňové turnusu a že sa zaviazal vykonávať práce v rozsahu 14 dní. V zmluve nie je uvedený žiaden časový rámec, či sa má jednať o práce v rozsahu niekoľko hodín, dní, mesiacov alebo rokov. Podľa nich žalobca tvrdí, že nebolo jeho povinnosťou zabezpečiť ubytovanie, ale z čl. 4 ods. 1 mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že odmena za vykonané práce bude krátená o ubytovanie. Nie je tam uvedené, že žalobca môže ubytovanie zabezpečiť, alebo musí ubytovanie zabezpečiť, ale je tam jednoznačná formulácia, že ubytovanie sa bude strhávať z platu, čiže opäť je tu nejednoznačne dojednaný predmet zmluvy. Žalovaný tvrdí, že predmetom zmluvy bolo aj zabezpečenie ubytovania a bola to povinnosť žalobcu. Čo sa týka rozpisu hovorov tak je tam označené telefónne číslo, ktoré nie je žalovaného, ale jeho brata a vyznačené sú hovory len do 23.01.2017, teda ešte pred obdobím nástupu do práce, ktorý bol dojednaný. Čo sa týka predloženej fotodokumentácie, časti penziónu, tak žalovaný uviedol, že takéto ubytovanie im nebolo poskytnuté, ako je nafotené v ponuke. Čo sa týka dokladu o dochádzke pracovníka Majbika, tak tento doklad pokladáme za irelevantný, pretože menovaný mal nastúpiť až dva týždne po dátume, kedy mal nastúpiť žalovaný, teda nevedia čo mal tento doklad preukazovať. Žalobca najskôr vo vyjadreniach uvádzal, že nemal povinnosť zabezpečiť ubytovanie pre žalovaného, že mu to z ničoho nevyplývalo. Z výpovede konateľa a aj ďalších výpovedí vyplýva, že žalovaný a jeho brat si vyžiadali ubytovanie a žalobca v takomto prípade zabezpečoval ubytovanie, bolo to súčasťou ich dohody. Žalovanému však zabezpečili nevhodné ubytovanie, ktoré nebolo spôsobilé na užívanie, žalobca nepreukázal, že by žalovanému zabezpečil nejaké náhradné bývanie. Pokiaľ predkladal fotokópiu ubytovania v penzióne, tak nedoložil, nepreukázal, že skutočne mal v tomto penzióne zabezpečenú nejakú rezerváciu, resp. objednávku ubytovania pre svojich pracovníkov. Doteraz teda nepreukázal, že zabezpečil pre žalovaného nejaké náhradné ubytovanie. Žalovaný a tiež aj svedok sa vyjadrili, že od nich žalobca nepožadoval živnostenský list ani uzavretie poistnej zmluvy, žalobca nepreukázal na aké práce mali byť žalovaný a jeho brat do Nemecka poslaný, len bolo uvedené, že on svojmu zmluvnému nemeckému partnerovi dopredu uviedol akých pracovníkov posiela a s akými stavebnými oprávneniami. Z výpovede svedka aj žalovaného vyplýva, že keď nastúpili na práce tak stavbyvedúci či majster nevedel na aké práce boli zabezpečení. Klientovi boli dávané v Nemecku nevhodné pokyny, aby vykonával stav. práce, na ktoré nemá oprávnenie a nemá uzavretú ani poistku. Čo

sa týka primeranosti zmluvnej pokuty tak táto je neprimerane vysoká aj vzhľadom k tomu, čo na dnešnom pojednávaní uvádzal konateľ žalobcu, keď výška priemerného zárobku v stavebníctva je nižšia ako je uplatnená zmluvná pokuta a čo sa týka sankcií, ktoré platil žalobca svojmu nemeckému partnerovi, tak žalobca si mal zabezpečiť dostatok pracovníkov na stavbu a žalovaný bol dojednaný len na pomocné dokončovacie práce, nie na murárske práce, takže kvôli tomu, že by odmietol vykonávať stavebné práce, tak nemohla stáť celá stavba.

15/ PZ žalovaného na pojednávaní dňa 26.4.2018 uviedol, že mandátna zmluva medzi stranami sporu je neplatná a to najmä z dôvodu nekonkrétneho, neurčitého predmetu zmluvy. Podľa uvedeného vymedzenia predmetu zmluvy, ak by bola mandátna zmluva platná, mohol žalobca požadovať od žalovaného akúkoľvek stavebnú prácu a v prípade jej realizácie žalovaným vykonal žalovaný v rozpore s predmetom podnikania na ktoré mal oprávnenie. Sú tak názoru, že nie je platná taká zmluva s takým predmetom zmluvy, ktorého výkon by bol v rozpore s predmetom podnikania žalovaného. V tomto smere uvádza, že ak je mandátna zmluva neplatná neplatné aj ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty. Sú toho názoru, že zo strany žalovaného bolo jasne preukázané jeho výpoveďou ako aj výpoveďou svedka O., že žalovaný sa dňa 30.1.2017 dostavil na miesto výkonu prác a nastúpil do práce v stanovený pracovný čas. Túto skutočnosť potvrdil i samotný konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 20.3.2018 kedy uviedol, že žalovaný prišiel na stavbu. V tomto smere poukazuje, že žalobca spresnil na pojednávaní 20.3.2018 bod mandátnej zmluvy podľa ktorej uplatnil zmluvnú pokutu a to č.. 7 bod 2 mandátnej zmluvy, ktorej podstata spočíva v nenastúpení do práce. Žalovaný si však povinnosť splnil a v dojednaný deň do práce nastúpil. Pokiaľ sa jedná o rozpor tvrdení medzi stranami sporu aký druh práce mal žalovaný vykonávať, z obsahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a jeho nemeckým partnerom vyplývajú murárske práce a debniace práce, avšak žalobca tvrdil, že žalovaný mal vykonávať búracie práce, čo počas dokazovania nepreukázal. Naopak tvrdenie žalovaného že mal murovať preukazuje samotná zmluva o dielo predložená žalobcom ako aj výpoveďou svedka O. ktorý popísal práce vykonávané v daný čas na stavbe a to hrubé práce, šalovanie a murárske práce. Taktiež si dovoľuje poukázať na zmenu v tvrdení žalobcu počas súdneho konania, kedy spočiatku uvádzal, že medzi stranami sporu nebolo dojednané, a by žalobca zabezpečil pre žalovaného ubytovanie. Na pojednávaní dňa 20.3.2018 žalobca však potvrdil, že mal pre žalovaného ubytovanie zabezpečiť, o čom svedčí aj ustanovenie článku 4, bod 1 mandátnej zmluvy. Zo strany žalobcu nebola preukázaná ani opodstatnená doba počas ktorej žalobca požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty. Samotný konateľ žalobcu uviedol „ Turnusy nie sú dvojtýždňovo dojednané, turnusy sa nedojednávanú na presno, pretože stavebníctvo sa nedá na pevno dojednať, všetko vždy závisí od počasia. Žalobca tak nepreukázal dôvod na zaplatenie a zmluvnej pokuty za 14 dní. Z obsahu zmluvy o dielo medzi žalobcom a jeho zmluvným partnerom neboli dojednané žiadne konkrétne zmluvné pokuty, žalobca nepreukázal akúkoľvek písomnú výzvu nemeckého zmluvného partnera, ktorá by sa týkala uplatnenia zmluvnej pokuty voči nemu za to, že žalovaný nevykonával práce požadované žalobcom. Taktiež poukazuje na predložené faktúry z obsahu ktorých nevyplýva poníženie fakturovaných súm v dôsledku uplatnenia zmluvnej pokuty, nehovoriac o tom, že faktúry sú vystavované od 8. týždňa roku 2017 a teda za dobu, ktorá sa netýka predmetu sporu. Navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a pre prípad úspechu si žalovaný uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Pre prípad, že súd považuje mandátnu zmluvu za platne uzatvorenú a uzná nárok žalobcu, navrhuje aby súd znížil zmluvnú pokutu pre neprimeranosť zmluvnej pokuty aj vo vzťahu primeraného zárobku pracovníka v Nemecku o ktorom sa zmieňoval žalobca na minulom pojednávaní.

16/ Žalovaný na pojednávaní dňa 20.3.2018 uviedol, že zmluva bola uzatvorená tak, že už mali všetko vopred prichystané. Bolo hovorené, že potrebujú urýchlene chlapov na stavbu, lebo im niekto vypadol. Dohodli sa, že budú s bratom robiť pre nich na stavbe omietky a dokončovacie práce, neboli dohodnuté murárske práce. Oni ani nemajú k tomu oprávnenie. Dostali hneď aj auto, že je potrebné urýchlene nastúpiť. Tiež bolo sľúbené a dohodnuté, že im poskytnú ubytovanie, bolo to hovorené tak, že ubytovanie zabezpečia, že sú tam už ďalší chlapi, ktorí majú zabezpečené na stavbe ubytovanie, že je to bez problémov a že ubytovanie budú hradiť tak, že sa bude strhávať z faktúry. Ubytovanie s ťažkosťou našli, išlo o päťposchodovú budovu a oni tam mali miesto v podkrovnom byte. Mali k dispozícii jednu izbu, už pri vchode do bytu bol tento v hroznom stave, bol tam smrad, pleseň, špina. Izba bola bez kľučky, nedala sa uzamknúť. Jedna posteľ sa hneď zlomila, na posteli neboli periny, obliečky. Prespali na druhej posteli v bundách, lebo tam bola zima. Hneď volali žalobcovi, ale ten nedvíhal, tak sa rozhodli, že ostanú v tej ubytovni do druhého dňa, že sa uvidí čo bude ďalej. Na druhý deň išli na určenú stavbu, prišli o 07.00 hod. a bol tam majster, ktorý bol nemec a tento im povedal, že tu sú tehly, aby začali murovať. Brat, ktorý vie po nemecky, mu vysvetlil, že nemôže murovať, že sú tu cez žalobcu a majú robiť omietky a dokončovacie

práce. Na tej stavbe sa ale robili murárske práce. Už sa s nikým iným nerozprávali, nebol tam nik okrem majstra. Majster im povedal na ich otázku, či tam nie je iná robota, že nie. Že oni objednali pracovníkov na murárske práce a že sú už tretia partia od žalobcu, ktorú poslal a ktorá neovládala murárske práce. Na stavbe iní pracovníci neboli, bolo ešte zavčasu, ale žalobca im povedal, že majú byť na mieste o 07.00 hod. Oni teda na práce nastúpili. Brat volal niektorému z konateľov žalobcu, aby túto situáciu riešili, ale nikto nedvíhal, možno preto, že bolo ešte zavčasu. Čakali ešte do 08.00 hod. a ešte 3x volali žalobcovi, ktorý nebral. Majster po nich chcel stále, aby začali robiť - murovať, keď to odmietli, že na to nemajú oprávnenie, tak im povedal, že čo tam robia na stavbe, aby odišli. Keďže žalobca im stále nedvíhal, tak odišli zo stavby. Odišli v ten deň späť na Slovensko, keď nemali pre nich robotu. Nevedeli presne na akú dobu nastupujú na práce do E. vedeli, že majú žalobcovia 3-4 týždňové turnusy. Chceli odovzdať auto žalobcovi, tento nedvíhal. Potom im zavolal nejaký pán zo servisu, že je dohodnutý s konateľom žalobcu a že auto majú odovzdať v servise. So žalobcom sa osobne nestretli. Potom aj doma napísali papier žalobcovi, že chcú s nimi ukončiť zmluvu, lebo pre nich nemali prácu, na ktorú boli dohodnutí. Im dopredu nepovedali, aký je denný prac. čas, ale určite to nebolo 10-11 hodín, nakoľko ráno keď prišli na 07.00 hod., tak bola ešte tma a o 17.00 hod. v januári už bola tma. Pri uzatváraní mandátnej zmluvy boli prítomní obaja tu prítomní konatelia žalobcu.. Pri uzatváraní zmluvy si žalobca od nich nepýtal žiadne doklady, ani živnosť ich nezaujímala. Bolo vtedy ale povedané bratom, že murárske práce nemôžu robiť, lebo ich nevedia. Ako odovzdali vozidlo tak už ich zo strany žalobcu nikto nekontaktoval. Prišla im až faktúra na zmluvnú pokutu, ktorú majú zaplatiť. On od žalobcu nedostal žiadnu šichtovnicu, či dostal brat O. nevie. Keď im nebola pridelená práca, okrem murárskych prác, tak brat kontaktoval žalobcu telefonicky, bolo to asi 3-4x, ale neozýval sa. Ozval sa až po 09.00 hod. keď boli ešte v E., ale už ďaleko, vo vzdialenosti asi 200 km, vtedy im začal žalobca vyvolávať. Brat mal adresu stavby, na ktorú majú ísť dňa 30.01.2017. Brat vie plynule nemecky. Oni si nehľadali nejaké náhradné ubytovanie, ale zo stavby toho dňa 30.01.2017 išli rovno domov. Keď boli na ceste, tak žalobca volal a chcel po nich, aby sa vrátili na stavbu. Oni povedali, že tam pre nich robotu nemajú a brat zložil. Potom ešte žalobca znova volal, ale z jeho strany už boli len samé vyhrážky, aby sa vrátili do práce. Nekomunikoval so žalobcom počas cesty z E., lebo karoval, komunikoval jeho brat. Jemu sa preto nevyhrážal. Prvýkrát sa im žalobca ozval medzi 09.00 hod. a 10.00 hod. po odchode zo staveniska. Im dlho žalobcu nezdvíhal, keď mu 30.01. volali. Keď prvýkrát zdvihol, mohlo byť aj pred 09.00 hod., ale to už boli zo stavby preč.

17/ Vypočutý svedok O. na pojednávaní dňa 20.3.2018 uviedol, že bol pri uzatváraní zmluvy so žalobcami. Podpísal rovnakú mandátnu zmluvu ako brat so žalobcom na stavebné práce v Nemecku. Zmluvu uzatvárali vo K. v motoreste, bolo to všetko na rýchlo. Žalobca potreboval urýchlene dvoch pracovníkov na stavbu v Nemecku. Keď prišli na podpis zmluvy, tak už bolo prichystané aj auto pre nich a mali ísť do práce. Bolo dohodnuté, že budú robiť pomocné stavebné práce a dokončovacie práce na základe živnosti, ktorú majú. Taktiež žalobca sľúbil, že im zabezpečia vozidlo a tiež aj ubytovanie. Ohľadne ubytovania neboli nejaké bližšie dohovory, dostali len adresu, na ktorú majú ísť v Nemecku. Podpísali zmluvy tak na rýchlo. Až v Nemecku keď prišli na miesto kde mali byť ubytovaní, zisťoval veci na žalobcu a zistil, že oni sú prakticky podvodníci, že lanária ľudí a nevyplácajú odmenu za prácu. Ubytovanie bolo hrozné, v byte, ktorý bol určený pre nás, bolo polámané zariadenie, posteľ, TV, platnička nefungovala. V izbách boli po 3-4 postele a keď tam prišli tak tam boli ôsmi ľudia a bola tam malá kúpeľka. Bola dohoda so žalobcom, že majú nastúpiť na práce v E. na dva týždne a že sa potom podľa práce uvidí. Volal žalobcovi kvôli ubytovaniu a ten povedal, že sa to bude riešiť ale bolo už neskoro večer, aby tam prespali. Na druhý deň ráno pred 07.00 hod. prišli do práce na adresu, ktorú im dali, bol tam len starší pán, ktorý mal byť majster, tak sa spýtali čo treba robiť. Na stavbe boli hrubé práce, šalovanie, murárske práce. Prišli ale na dokončovacie práce, čo aj povedali tomu majstrovi. Zatiaľ tam ešte ďalší pracovníci neboli, bolo skoro, avšak povedal im, že sa začína na stavbe od 07.00 hod. a v tom čase mali podľa pokynu žalobcu nastúpiť do práce. Im vtedy ten majster povedal, že sú už tu tretí, ktorí boli poslaní na dokončovacie práce a tiež že sú už tretí, ktorým sa nevidelo ubytovanie a odišli odtiaľ preč. Pýtali sa majstra, či tam nie sú iné práce, ktoré by mohli robiť. On im povedal, že nie. Keď volal žalobcovi, tak im nedvíhali. Nevedeli čo majú robiť, tak išli preč. Bol problém aj s ubytovaním, nechceli tam čakať deň, či dva, bola zima, tak sa rozhodli odísť. Spojili sa so žalobcom až niekedy pred 09.00 hod. keď boli 140 km od D. a hovorili sme, že ubytovanie neberú, že sa tam nedá bývať, že tam býva veľké množstvo ľudí, ktorí robia na inej stavbe, aj iných národností, a že sa nedá ani zamknúť izba, kde si majú dať osobné veci. Žalobcovi povedal, že sa zobral a išiel preč z toho dôvodu, že cestoval do E. vyše 1000 km, kde mal mať ubytovanie a že mal zabezpečené zlé ubytovanie, kde nemôže zostať, aby sa tam necítil ohrozený. Na to sa začal žalobca vyhrážať, teda sa mu potvrdili informácie, ktoré

mal z internetu na firmu. Nerozprávali vôbec o práci, ktorá im bola pridelená v prvý deň. Bavili sa len o ubytovaní. Hovoril im, že nemôžu pre nich pracovať, pokiaľ nebudú mať riadne ubytovanie. Uvádzali, že ubytovanie sa bude riešiť. Keď im oznámil problémy s ubytovaním, tak im neponúkli nejaké náhradné ubytovanie, chceli po nich, len aby nastúpili do práce, že ubytovanie sa bude riešiť, ale nepovedali za koľko to bude, či to bude trvať deň, či viac a oni zatiaľ nemali kde bývať. Bola im oznámená adresa ubytovania len 1x SMS správou a to adresa toho nevyhovujúceho bytu. Ubytovanie bolo v centre mesta, byt bol v podkroví. Bol to starý barák v centre mesta, nešlo o ubytovňu, išlo o dom, v ktorom boli byty. Keď uzatvárali zmluvy tak od nich nežiadali žiadne dokumenty, živnostenský list, alebo niečo iné. Ich už potom žalobca nekontaktoval s tým, že by im ponúkol nejakú inú prácu, len žiadal, aby sa vrátili do práce. Keď prišli na stavbu, tak ten starší pán, ktorý mal byť stavbyvedúci, od nich nepýtal žiadne papiere, oni mu povedali, že prišli od žalobcu robiť dokončovacie práce, on ich vtedy previedol po stavbe, aby videli čo sa robí. Robili sa tam vtedy murárske, šalovacie práce. Časť budovy už bola vybúraná, tam sa mali robiť nejaké konzoly, konštrukcie. Predložená fotodokumentácia penziónu nezodpovedá bytu, ktorý im predložil žalobca. Ten byt bol s poškodeným zariadením, vôbec to tak nevyzeralo, bolo tam aj rozbité okno, posteľ. Oni nebývali v penzióne, bol to obytný dom s bytmi a bývali v podkroví. J. je jeho telefónne číslo. Keď komunikoval so žalobcom telefonicky, tak brat bol pri ňom, keď boli v aute, tak šoféroval. On potom bratovi o komunikácii povedal. On by ohodnotil svoju znalosť nemeckého jazyka ako dobrú. Keďže ich poslali do Nemecka s tým, že im zabezpečia ubytovania, on žiadne ubytovanie potom, čo zistili, že pre nich nie je práca na stavbe, nehľadal. V čase keď sa skontaktoval so žalovaným potom ako odišli zo stavby v Nemecku, tak bolo povedané žalobcom, že sa majú vrátiť a že im bude zabezpečené ubytovanie, ale nič konkrétne aké a kedy to bude.

18/Okrem výsluchu strán a svedka súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s Mandátnou zmluvou uzavretou stranami 24.1.2017 z čl. 4 - 9, s faktúrou žalobcu č. XXXXXXXX. z 13.2.2017, s výpisom z obchodného registra na žalobcu a zo živnostenského registra na žalovaného, s rozpismi mobilných hovorov a ďalších služieb žalobcu prostredníctvom dodávateľom Orange Slovensko a.s., z čl. 90-98, 105, 106, so SMS správou žalobcu z 30.1.2017 z čl. 99, so „šichtovnicou" na meno PW. čl. 107, s internetovou ponukou ubytovania v XA Pension v Karlsruhe, s SMS komunikáciou strán z čl. 111-113, s kópiou Zmluvy o dielo zo dňa 1.1.2017 a jej prekladom z čl. 134 - 139, s faktúrami žalobcu vystavenými voči S. a dokladmi o ich čiastočných úhradách z čl. 148-172 a s ďalšími dokladmi založenými v spise.

Vykonaním dokazovaním bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

19/ Dňa 24.1.2017 bola uzavretá Mandátna zmluva medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným ako mandatárom podľa § 566 a nasl. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „MZ"), ktorou sa mandatár v čl. I. bod 1 zmluvy zaviazal pre mandanta vykonávať stavebné práce v rozsahu a kvalite v akom ich bude mandant požadovať. Miestom výkonu prác podľa článku III. bolo Nemecko a stavebné práce sa mali vykonávať pre firmu S.., za čo sa mandant zaviazal platiť mandatárovi dohodnutú odmenu. Odmena za vykonanie stavebných prác je upravená v čl. IV. bod 1 zmluvy vo výške 15,- eur/hod. pomocné a murárske práce. V čl. IV bod 1 je uvedené, že ubytovane sa bude strhávať z faktúry. Článok V. bod 3 obsahuje úpravu povinností mandatára uskutočňovať stavebné práce podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Objednávanie stavebných prác zo strany mandanta sa uskutočňuje písomne alebo ústne. V pokynoch je mandant povinný uviesť miesto výkonu stavebných prác, termín nástupu na výkon stavebných prác, dĺžku a rozsah stavebných prác, ak je to možné určiť, alebo je to určené, počet osôb potrebných na výkon stavebných prác na danej stavbe, osobu nadriadeného stavebného majstra na stavenisku. Článok VII bod 2 upravuje záväzok mandatára zaplatiť mandantovi zmluvnú pokutu vo výške 350,- eur, ak mandatár alebo niektorá z osôb, ktoré pre mandatára vykonávajú určené stavebné práce, nenastúpi do práce v stanovený pracovný čas určený nadriadeným stavebným majstrom, a to za každú takúto osobu a každý pracovný deň trvania tohto porušenia zmluvy. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.12.2017 s nástupom na výkon stavebných prác odo dňa 30.1.2017.

20/ Identická MZ bola uzavretá aj medzi žalobcom a bratom žalovaného O., ktorý so žalovaným spolu vycestoval do E. na výkon stavebných prác v mene žalobcu na základe uzavretých MZ. Voči O. sa na tunajšom súde vedie konanie sp.zn. 10Cb/14/2018 o žalobe žalobcu na zaplatenie rovnakej pohľadávky s príslušenstvom, t.j. 4.900,- eur s úrokmi z omeškania uplatnenej titulom zmluvnej pokuty.

21/ Z výpisu z obchodného registra na žalobcu vyplýva, že predmetom jeho podnikania je o.i. aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Z výpisu zo živnostenského registra na žalovaného z čl. 31, 66 vyplýva, že podnikal ako živnostník od 24.1.2017 do 20.1.2018 v predmete podnikania - prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

22/ Nesporné medzi stranami bolo, že pri uzatváraní MZ si konkretizovali práce, ktoré sú predmetom zmluvy, dohodli sa na výkone pomocných a prípravných stavebných prác. Predmetom nebol výkon murárskych prác, k čomu nemal žalovaný oprávnenie.

23/ V MZ nie je dojednaná povinnosť žalobcu zabezpečiť pre žalovaného ubytovanie počas výkonu stavebných prác. Avšak ako vyplýva z výpovede strán, svedka a nepriamo aj z úpravy v čl. IV bod 1 zmluvy žalobca sa pri uzatváraní MZ ústne zaviazal zabezpečiť pre žalovaného ubytovanie v Nemecku v Karlsruhe s tým, že náklady za ubytovanie bude strhávať z vyúčtovacej faktúry žalovaného za vykonané stavebné práce. Žalobca oznámil žalovanému a jeho bratovi O. Y. adresu ním zabezpečeného ubytovania v D. (čo vyplýva aj z SMS adresovanej O. Y. zo dňa 27.1. , 29.1.2017 z čl. 111, 112). Podľa žalobcom predloženej internetovej ponuky z čl. 100, 104 na žalobcom oznámenej adrese sa nachádza 1A Pension s 6 dvojposteľovými a 4 trojposteľovými izbami. Žalovaný sa spolu s bratom O. Y. v ubytovacom zariadení na žalobcom oznámenej adrese dňa 29.1.2017 ubytovali. Podľa tvrdení žalovaného a svedka O. Y. bolo toto ubytovanie nevyhovujúce, malo ísť o viac izbový byt, v ktorom mali k dispozícii izbu s poškodeným zariadením bez základného zariadenia a bez možnosti uzamknuteľnosti ich izby, pričom v byte boli ubytované ďalšie osoby. Ubytovanie využili na 1 noc a svoj nesúhlas s ubytovaním pre nevyhovujúce podmienky žalobcovi oznámili 29.1.2017, tiež 30.1.2017.

24/ V deň nástupu na výkon stavebných prác podľa MZ, t.j. 30.1.2017 sa žalovaný spolu s O. dostavili na určené miesto výkonu prác. Bolo však nesporne zistené, že bez začatia výkonu prác zo stavby odišli a na stavebné práce viac nenastúpili. Ako dôvod svojho odchodu uvádzali , že na stavbe sa v tom čase robili výlučne murárske práce. Tvrdia, že podľa pokynov osoby prideľujúcej prácu na stavbe mali začať vykonávať murárske práce, čo odmietli argumentujúc tým, že na murovanie nemajú oprávnenie a podľa zmluvy so žalobcom majú vykonávať len pomocné murárske práce, resp. prípravné stavbárske práce. Potom čo sa im opakovane nepodarilo telefonicky spojiť so žalobcom, zo stavby v ranných hodinách okolo 9.00hod. odišli a rozhodli sa pre návrat na S. Ako vyplýva z rozpisov hovorov a SMS žalobcu z čl. 105, 106 žalobca sa telefonicky spojil so žalovaným a jeho bratom O. (na t.č. O. XXXXXXXXXXXXXX) dňa 30.1.2017 o 8.27 hod. , o 8.46 hod. a po oznámení , že žalovaný s bratom zo stavby odišli ich vyzýval, aby sa na stavbu vrátili. Žalovaný s bratom nesúhlasili a z výpovede konateľa žalobcu ako aj O. bolo zistené, že ako dôvod odchodu uvádzali zlé ubytovanie zabezpečené žalobcom. Žalobca žiadal, aby na stavbe ostali, že ubytovanie žalobcom pre nich bude riešiť, o 8.42 hod. žalobca zaslal O. SMS z čl. 99, v ktorej im oznámil, že z dôvodu že im ubytovanie nevyhovuje žalobca im nájde dnes, t.j. 30.1.2017 iné ubytovanie. Žiadal ich, aby ostali pracovať týždeň až dva, teda maximálne do 11.2.2017 kým žalobca nenájde náhradu za nich.

25/ Z kópie „šichtovnice" predloženej žalobcom, ktorá sa má týkať výkonu stavebných prác na predmetnej stavbe v D. pracovníkmi žalobcu, ktorých žalobca zabezpečil za žalovaného a jeho brata z čl. 107 vyplýva, že v týždni od 20.2. do 26.2.2017 sa na stavbe robilo 6 dní, piatok až sobota, v kalendárnych pracovných dňoch v týždni denne v rozsahu 9,5 hodiny a sobotu 5 hodín, t.j. týždenný pracovný čas bol 52,5 hodín.

26/ Ako vyplýva z kópie Zmluvy o dielo a jej prekladu z čl. 134 - 140 žalobca ako dodávateľ bol od 1.1.2017 v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou S. ako zadávateľom. Predmetom zmluvy je realizácia stavebných prác najmä murárskych a debniacich prác a pomocných prác pre stavebný zámer D. a okolie v termíne od 1.1.2017 s predpokladaným termínom ukončenia máj 2017. V zmluve je dojednaná odmena - debniace práce 15,70 eur/ m2, kladenie výstuží 0,60 eur/kg, murárske práce 19,45hod./1 m2. Všeobecne režijná hodinová sadzba za stavebné práce je v zmluve upravená vo výške 24,- eur.

27/ Žalobca predložil faktúry ním vystavené voči S. čl. 148-172. Týmto faktúrami je vyúčtovaná cena stavebných prác za 8 kalendárny týždeň 2017 (8.KW 2017), 2.520,- eur z čoho bola na účet v SLSP a.s., preplatená len časť vo výške 1.852,50 eur, ďalej za 9. Kalendárny týždeň 2017, 2.520,- eur z čoho bola

preplatená len časť 2.152,50 eur, za 10. kalendárny týždeň 2017 - 2.184,- eur, za 12. kalendárny týždeň 2017 - 2.520,- eur, z čoho bola preplatená časť vo výške 2.152,50 eur, za 13. kalendárny týždeň 2017

- 2.520,- eur, z čoho bola preplatená časť. - 2.152,50 eur, za 14. kalendárny týždeň 2017-2.448,-eur, z čoho bola preplatená časť vo výške 1.108,74 eur, za 16. kalendárny týždeň 2017- 816,- eur, z čoho bola preplatená časť - 717,50 eur, za 17. kalendárny týždeň 2017 - 1.320, eur z čoho bola preplatená časť

- 1.127,50 eur, za 22. kalendárny týždeň 2017 - 2.232,- eur z čoho bola preplatená časť 1.486,50 eur, za 23. kalendárny týždeň 2017 - 1.080,- eur z čoho bola preplatená časť 922,50 eur, za 24. kalendárny týždeň 2017 - 1.080,- eur z čoho bola preplatená časť 922,50 eur, za 30. kalendárny týždeň 2017 - 2.640,- eur z čoho bola preplatená časť 2.255,- eur, za 31. kalendárny týždeň 2017 - 2.160,- eur z čoho bola preplatená časť 1.845,- eur.

28/ Podľa § 1 Obchodného zákonníka

ods. 1 tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním, ods. 2 právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

29/ Podľa § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ")

ods. 1, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30/ Podľa § 566 Obchodného zákonníka

ods. 1, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu, ods. 2, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

31/ Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

32/ Podľa § 567 Obchodného zákonníka

ods. 1 mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. ods. 2 činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta, ods. 3 od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. 33/ Podľa § 340 Obchodného zákonníka,

ods. 1, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve, ods. 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

34/ Podľa § 365 Obchodného zákonníka ods. 1, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

35/ Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka,

ods. 1, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

ods. 1, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

36/ Žalovaný v rámci obrany vzniesol námietku absolútnej neplatnosti MZ z dôvodu neurčitosti, nejednoznačnosti predmetu plnenia a tiež pre rozpor so zákonom, konkrétne s kogentnou úpravou v ust. § 566 ods. 1 v spojení s § 263 ods. 2 s následkom neplatnosti písomnej dohody o zmluvnej pokute, ktorá je akcesorickým záväzkom viažúcim sa na existenciu hlavného záväzku. Súd považuje námietku neplatnosti MZ za nedôvodnú. Strany uzavreli 24.1.2017 písomnú Mandátnu zmluvu ako podnikatelia, žalobca ako obchodná spoločnosť - s.r.o., a žalovaný ako živnostník a to podľa § 566 a nasl. ObZ. Na to, aby účastníci uzavreli platne MZ musí existovať dohoda o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú - určenie zmluvných strán, s identifikáciou mandanta a mandatára, určenie obchodnej záležitosti, ktorá má byť pre mandanta v jeho mene uskutočnená mandatárom a dojednanie o odplate za uskutočnenie obchodnej záležitosti. Zákon neobmedzuje zmluvné strany v dojednaní druhu zariaďovanej obchodnej záležitosti, preto pri jej špecifikácii je nutné dbať jedine na dodržanie kritéria obchodného charakteru záležitosti, ktorú možno interpretovať v kontexte s podnikateľskou činnosťou mandanta. Touto činnosťou nemusí byť len uskutočňovanie právnych úkonov v mene mandanta, ale aj iná činnosť v jeho mene. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá má v predmete podnikania aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien, prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce. Od 1.1.2017 bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou S., s ktorou mal uzavretú zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal pre uvedenú spoločnosť realizovať za odmenu stavebné práce. Práve na splnenie svojich záväzkov zo zmluvy o dielo uzavretej s týmto nemeckým zmluvným partnerom potom uzatváral mandátne zmluvy so živnostníkmi podnikajúcimi v odvetví stavebníctva. Predmetná MZ strán nie je v rozpore s úpravou § 566 a nasl. ObZ, nakoľko zmluva je uzavretá medzi podnikateľmi v súvislosti s ich obchodnou činnosťou, jej predmetom je vykonávanie činnosti a to stavebných prác žalovaným v mene žalobcu, ktorý podnikal v odvetví stavebníctva pre subjekt S. na stavbách tohto subjektu, a to za dojednanú odplatu. Zmluva strán z 24.1.2017, teda obsahuje podstatné náležitosti viažúce sa na zmluvný typ mandátnej zmluvy. Ak by aj nebolo predmetnú zmluvu možné kvalifikovať ako mandátnu zmluvu podľa predmetu jej úpravy, možno zmluvu považovať za nepomenovanú zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi s dostatočne konkrétnou úpravou vzájomných práv a povinností (§ 269 ods. 2 . Pokiaľ žalovaný poukazoval na absolútnu neplatnosť MZ podľa § 37 pre neurčité, nejasné vymedzenie predmetu zmluvy, keď žalovaný mal podľa zmluvy vykonávať stavebné práce nešpecifikovaného druhu a v nešpecifikovanom rozsahu, tak v zmluve je uvedené, že má ísť o pomocné a murárske práce. Zmluva bola formulárového typu, žalobca ju využíval opakovane pre uzatváranie obchodných vzťahov so živnostníkmi - stavbármi, ktorí mali v jeho mene plniť jeho záväzky vyplývajúce napr. aj zo zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou SIB - Bau. Zmluvy uzatváral so stavebníkmi, ktorí mali oprávnenie vykonávať murárske práce i so stavebníkmi oprávnenými len na prípravné a dokončovacie stavebné práce ako bol žalovaný. Ako vyplýva z výpovedí zmluvným stranám bolo pri uzatváraní MZ známe, že žalovaný nemá oprávnenie na výkon murárskych prác a nesporne sa dohodli na výkone pomocných, prípravných stavebných prác. Žalobca po žalovanom ani nepožadoval výkon murárskych prác. Špecifikácia stavebných prác vymedzením - pomocné stavebné práce je dostatočná. Ide o rôzne stavebné práce na výkon ktorých sa nevyžaduje kvalifikácia - povolenie, či licencia. Predmet a rozsah činnosti mandatára bližšie špecifikuje aj zmluvná úprava v bode 3 článok V./ MZ, podľa ktorého mal mandatár vykonávať stavebné práce podľa pokynov a objednávok mandanta, a to aj v ústnej forme. V rámci týchto pokynov bol mandant povinný uviesť o.i. tiež termín nástupu na výkon prác, dĺžku a rozsah stavebných prác. Písomná MZ teda neobsahovala komplexnú úpravu zmluvných podmienok, keď potreby na stavbe neboli vopred známe, ale upresnenie podmienok bolo ponechané na pokynoch

mandanta. Tie zmluvné podmienky, ktoré boli konkrétne upravené v písomnej MZ bolo možné meniť len písomne, tie podmienky, ktoré neboli presne definované v zmluve v rámci toho aj upresnenie stavebných prác a ich rozsahu, tiež dĺžka vykonávania stavebných prác mohlo byť žalobcom upravené aj v ústnej forme. Súd z uvedených dôvodov považuje predmetnú MZ za platný právny úkon. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu na základe bodu 2, článku VII MZ (po upresnení na pojednávaní 20.3.2018), a to za 14 dní. Žalovaný mal nastúpiť do práce v Nemecku 30.1.2017. V ten deň sa na žalobcom určené pracovisko dostavil, avšak pracovnú činnosť - stavebné práce vykonávať nezačal a z pracoviska bez súhlasu žalobcu odišiel a ani v ďalšie dni trvania MZ na výkon prác v mene žalobcu nenastúpil. Použitý termín „nenastúpi do práce" treba logicky vykladať ako pojem zahrňujúci aj výkon pracovnej činnosti v stanovený pracovný čas, inak by pre mandanta nástup do práce nemal význam jeho obrana, že stavebné práce pre žalobcu nezačal vykonávať preto, že mu žalobca nezabezpečil vhodné ubytovanie, k čomu sa zaviazal a že v prvý deň nástupu na pracovisko mu boli pridelené murárske práce na výkon ktorých nemal oprávnenie je pre posúdenie uplatneného nároku na zmluvnú pokutu právne irelevantná. Dokazovaním bolo zistené, že medzi stranami sporu bola ústne dohoda, že ubytovanie pre žalovaného (aj jeho brata O.) zabezpečí žalobca s tým, že žalobca náklady za ubytovanie potom odpočíta z faktúry žalovaného s vyúčtovaním ceny prác (čo bolo uvedené aj v bode 1 čl. IV/ MZ). Žalobca pre žalovaného ubytovanie aj zabezpečil a adresu ubytovania mu oznámil. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že podmienky ubytovania zabezpečené žalobcom boli nevyhovujúce a pre neho neprijateľné tak žalobca po tejto informácii od žalovaného mal ochotu problém s ubytovaním riešiť a zabezpečiť pre žalovaného a jeho brata náhradné ubytovanie, ako to vyplýva aj z jeho SMS z čl. 99 ako aj zo samotných výpovedí žalovaného a svedka. Aj v prípade, že by žalobca porušil svoj záväzok zabezpečiť pre žalovaného ubytovanie, nemalo by to vplyv na záväzok žalovaného vykonávať pre mandanta stavebné práce v jeho mene na základe MZ, pretože výkon stavebných prác v mene mandanta v zmysle obsahu MZ nebol podmienený zabezpečením ubytovania pre žalovaného žalobcom. Ďalšia obrana spočívajúca v tom, že v prvý dojednaný deň výkonu prác 30.1.2017 mal žalovaný podľa pokynu stavebného majstra resp. osoby prideľujúcej prácu na stavenisku pridelené murárske práce, na výkon ktorých nemal oprávnenie, neoprávňovala žalovaného, aby bez súhlasu žalobcu, s ktorým bol v obchodnom vzťahu odišiel z pracoviska. Žalovaný mal možnosť výkon murárskych prác odmietnuť, ale povinnosť zotrvať na pracovisku a o probléme bol v zmysle úpravy v bodoch 1, 3, 4 čl. V/ MZ povinný informovať žalobcu a žiadať po ňom riešenie situácie s jeho zmluvným parnerom SIB - Bau a tiež pokyny ako má žalovaný ďalej postupovať. Žalovaný svojim odchodom z pracoviska dňa 30.1.2017 pred začatím pracovnej činnosti a nenastúpením na výkon stavebných prác v nasledujúce dni, keď žalobca dňa 30.1.2018 telefonicky aj cez SMS žiadal žalovaného, aby zotrval v práci od 30.1.2017 do 11.2.2017, kým si za žalovaného nenájde náhradu, porušil povinnosť nastúpiť do práce v stanovený pracovný čas v období v dňoch 30.1.2017 do 11.2.2017 (podľa posledného pokynu žalobcu). Porušenie tejto povinnosti má za následok vzik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa úpravy v bode 2 článok VII MZ, t.j. vo výške 350,- eur za každý pracovný deň tohto porušenia zmluvy.

37/ Žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu za 14 dní porušenia vyššie uvedenej povinnosti žalovaným, t.j. vo výške 4.900,- eur. Žalovaný v prípade, že by súd posúdil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty ako dôvodný navrhoval zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty pre jej neprimeranosť. Súd preto posudzoval primeranosť výšky zmluvnej pokuty podľa kritérií upravených v § 301 ObZ, ktorým sú hodnota zabezpečovaného záväzku a význam zabezpečovaného záväzku. Odmena za výkon stavebných prác bola v MZ dojednaná na 15,- eur/1 hodina. Žalobca uvádzal, že denný pracovný čas na stavbe pre S. bol 10 - 11 hodín, ale z ním predloženej „šichtovnice" vykazujúcej prácu dvoch pracovníkov, ktorí mali vykonávať stavebné práce v mene žalobcu pre S. v mesiaci 2/2017 bol zistený týždenný pracovný čas (práca v dňoch - pondelok až sobota) 52,50 hod.. Za dva týždne, po ktoré si žalobca zmluvnú pokutu uplatnil (jedná sa o dva týždne, po ktoré podľa pokynu z 30.1.2017 žiadal žalovaného, aby v jeho mene vykonával stavebné práce, potom čo mu žalovaný oznámil problém s ubytovaním a odchod zo stavby ) by žalovaný zarobil 1.575,- eur pri 12 dňovom pracovnom čase, t.j. denne by zarobil v priemere 131,25 eur a zmluvná pokuta je upravená vo výške 350,- eur denne, čo dosahuje skoro trojnásobok odmeny na ktorú by žalovanému vznikol nárok. Čo sa týka významu zabezpečovanej povinnosti, tak pre žalobcu splnenie povinnosti žalovaným bol dôležité pre plnenie jeho záväzkov voči obchodnému partnerovi S. vyplývajúcich z ich zmluvy o dielo zo dňa 1.1.2017 a pre udržanie si obchodného vzťahu s týmto obchodným partnerom (bolo zistené, že vzájomné obchodné vzťahy nepretržie pokračujú). Súd pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty vychádzal aj zo širších okolností prípadu a zohľadňoval, že v MZ nárok na zmluvnú pokutu bol upravený jednostranne len v prospech žalobcu pre prípad porušenia viacerých povinností mandatára vymedzených v čl. VII / MZ a pre prípad porušenia povinnosti zo strany

žalobcu nie sú v zmluve upravené žiadne sankcie. Tiež zohľadnil výšku zisku, ktorý mohol žalobca získať, v prípade že by žalovaný vykonával v jeho mene stavebné práce po žalobcom požadovanú dobu dvoch týždňov. Zisk by predstavoval sumu 945,- eur (ako rozdiel medzi odmenou dojednanou v zmluve o dielo z 1.1.2017 so S.o výške 24,- eur na hodinu pri pracovnom čase 105 hodín počas dvoch týždňov a odmenou dojednanou so žalovaným v MZ za rovnaké obdobie). Žalovaný nepreukázal, že by mu v priamej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného nastúpiť do práce na výkon stavebných prác vznikla konkrétna škoda. Pokiaľ predložil faktúry na čl. 148-172 a doklady o ich neúplných úhradách, tak z týchto dokladov nevyplýva, že poníženie fakturovaných odmien zo strany S. má byť sankciou uplatnenou voči žalobcovi v súvislosti s nenastúpením žalovaného na výkon stavebných prác v období od 30.1.2017. Ako škodu možno zohľadniť len ušlý zisk vo výške 945,- eur, ktorý by žalobca mohol dosiahnuť, ak by žalovaný požadované dva týždne od 30.1.2017 vykonával v mene žalobcu stavebné práce na ktoré sa vzťahovala MZ. Bolo tiež zohľadnené, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu v rovnakom rozsahu aj voči O. (konanie 10cb/14/2018) a uplatnená zmluvná pokuta je aj z tohto pohľadu neprimerane vysoká a mohla by viesť k neprimeraným ziskom vo vzťahu k skutočnej majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému poškodeniu žalovaného. Súd nevidí vážny problém v zaistení náhrady za žalovaného žalobcom po porušení jeho povinnosti vyplývajúcich z MZ, nakoľko šlo o výkon pomocných, prípravných stavebných prác, na ktoré netreba kvalifikáciu, ktorá by spôsobovala nedostatok pracovných síl. Po zhodnotení kritérií upravených pre posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty ako aj uvedených širších okolnosti súd považuje zmluvnú pokutu vo výške 4.900,- eur za neprimerane vysokú a preto ju znížil na sumu 1.300,- eur prevyšujúcu očakávaný ekonomický prospech žalobcu v prípade plnenia zmluvných povinností (na ktoré sa viazala zmluvná pokuta) žalovaným v uplatnenom období dvoch týždňov a je primeraná zistených okolnostiam prípadu. Zároveň priznal žalobcovi zo sumy 1.300,- eur úroky z omeškania vo výške 8% ročne od 2.12.2017 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, a to v súlade s úpravou v § 340 ods. 2, 365 ods. 1 a 369 ods. 2 ObZ.

38/ Súd konanie o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 4.900,- eur od 20.2.2017 do 1.12.2017 podľa § 145 ods. 2 zastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby v uvedenom rozsahu na pojednávaní dňa 26.4.2018, s ktorým žalovaným súhlasil.

39/ Vo zvyšnej časti t.j. v časti o zaplatenie 3.600,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.600,- eur od 2.12.2017 do zaplatenia súd žalobu zamietol pre neprimeranosť uplatnenej zmluvnej pokuty.

40/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 a to podľa pomeru úspechu strán v konaní so zohľadnením toho, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu v časti uplatneného príslušenstva späť. Pre účely zistenia úspešnosti strán súd vyčíslil aj uplatnené a priznané príslušenstvo pohľadávky do vyhlásenia rozsudku vo veci, t.j. do 17.5.2018. Žalobcom uplatnená pohľadávka spolu s vyčísleným príslušenstvom tak predstavuje sumu 5.385,43 eur (istina 4.900,- eur plus úroky z omeškania 8% z 4.900,- eur od 20.2.2017 do 17.5.2018, vo výške 485,43 eur), čo je 100% úspešnosť v konaní. Žalobcovi bola priznaná pohľadávka vyčíslená k 17.5.2018 vo výške 1.347,58 eur (1.300,- eur plus úroky z omeškania 8% ročne z 1.300,- eur od 2.12.2017 do 17.5.2018 vo výške 47,58 eur), čo je zo sumy 5.385,43 eur úspech rozsahu 25%, t.j. úspech žalovaného predstavuje 75%. Čistý úspech žalovaného predstavujúci rozdiel úspešnosti strán je potom 50% a v tomto v rozsahu súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v dvoch vyhotoveniach v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.