Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-472-2017.pdf
PDF · 120.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/472/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti žalovaným 1) L. K. G.. X.X.XXXX, B., G. XXX/X Q. X) L. K. G.. X.XX.XXXX, O. XXX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou - Ján Buroci, s. r. o., Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, o zaplatenie 19 200,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 2C/32/2016-130 z 25.9.2017 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19 200,45 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 18 907,13 € od 29.10.2014 do zaplatenia. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že I. žalobu zamieta a II. žalovaným 1,2 náhradu trov konania nepriznal. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 1.2.2016 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská sporiteľňa, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení oznámením o postúpení pohľadávky. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby je vo výške 19 200,45 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu, pozostávajúcu z istiny vo výške 16 620,38 eur, úroku vo výške 2 286,75 eur, úroku z omeškania vo výške 293,32 eur a z poplatkov vo výške 0. Žalovaní celkom uhradili 2 286,91 eur, z tejto čiastky bola započítaná čiastka 460,61 eur na poplatky, ktoré boli týmto uhradené. Čiastka vo výške 1 432,72 eur bola započítaná na zmluvný úrok, ktorý bol pôvodne 3 719,47 eur a teraz zostáva 2 286,75 eur. Čiastka 13,96 eur bola započítaná na zmluvný úrok z omeškania a teraz na tomto úroku zostáva dlžná čiastka vo výške 78,78 eur. Zvyšok z úhrad žalovanými vo výške 379,62 eur bolo započítané na istinu vo výške 17 000 eur. Dlžná istina zostáva vo výške 16 620,38 eur. Ďalej súd uviedol, ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní, a aké stavisko zaujal žalobca k námietke nedostatku aktívnej legitimácie. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a čo z neho zistil. Citujúc znenie § 1 ods.1,2, § 2 písm. a/, b/ a d/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods.1,3,4, § 524 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka, čl. 6 veta prvá Základných princípov Civilného sporového poriadku, § 215 ods.1,2 Civilného sporového poriadku a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzatvorená
14.11.2012 zmluva o splátkovom úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade 14.11.2012 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 17 000 eur, žalovaní sa zaviazali riadne a včas splácať žalobcovi úver. Žalovaní dohodnuté zmluvné podmienky porušili, úver nesplácali riadne a včas a dostali sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. V súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovaným 6.10.2014 oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a výzvou z 2.11.2015 vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej sumy. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania návrhu činil 19 200,45 eur s príslušenstvom. V konaní na námietku žalovaných sa zaoberal otázkou vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní a pre nedostatok vecnej legitimácie žalobcu nemožno mu priznať ním uplatnený nárok. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1487/2014/CE z 29.10.2014 postúpila pohľadávku voči žalovaným na postupníka, KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika. Predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávok považuje súd za absolútne neplatný právny úkon, keď zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, čo v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Postúpenie pohľadávky ako také nemôže mať za následok zhoršenie postavenia dlžníka. Postúpenie pohľadávky subjektu sídliacemu v zahraničí, v Českej republike, čím došlo k zmene veriteľa z územia Slovenskej republiky do iného štátu, má za dôsledok pre spotrebiteľa minimálne sťaženie možnosti spojených s uplatňovaním vlastných práv. Súd výkon práv právneho predchodcu žalobcu považuje za taký, ktorý sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Pokiaľ postúpenie pohľadávky voči žalovaným je absolútne neplatný právny úkon, tak žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v konaní. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou súd žalobu zamietol. Citujúc znenie § 255 ods.1 CSP o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože náhradu trov konania neuplatnili. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. d), f) a h) CSP, čo odôvodnil nasledovne: nestotožňuje sa so skutkovými a právnymi závermi súdu uvádzanými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je toho názoru, že napadnutý rozsudok vykazuje známky zmätočnosti, pre ktoré tak nie je spôsobilým rozhodnutím z hľadiska naplnenia podmienok možnosti súdneho prieskumu rozsudku. Vo vzťahu k skutočnostiam rozhodným pre právne posúdenie prejednávaného sporu v plnom rozsahu odkazuje na svoje písomné podanie z 18.7.2017, kde poskytol dostatočnú argumentáciu podloženú judikatúrou súdov SR k vytýkanej otázke aktívnej legitimácie. Je toho názoru, že v konaní boli splnené všetky zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu na súčasného žalobcu. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky nesmie súd obchádzať platné zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ a jeho znenie odcitoval. Uvedené ustanovenie v sebe neobsahuje zmienku o tom, že nie je možné postupovať pohľadávky na zahraničný subjekt. Uviedol, že postúpením pohľadávky sa nemení jej obsah, nakoľko všetky vzájomné práva a povinnosti strán zmluvného vzťahu ostávajú postúpením pohľadávky nedotknuté a rovnako tak postúpenie neodporuje dohode s dlžníkom, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená na zahraničný subjekt, ktorého sídlo je v Českej republike ako členskom štáte EÚ. V tejto súvislosti zdôraznil existenciu štyroch základných pilierov (slobôd), na ktorých je postavené fungovanie EÚ, medzi ktoré je zaradený aj voľný pohyb kapitálu ako základný nástroj jednotného trhu EÚ. Uvedený pilier garantuje voľný pohyb finančného kapitálu a hmotného majetku po členských štátoch HÚ. Pokiaľ by okresný súd aplikoval výklad, ktorý by zamedzoval postúpenie pohľadávky na zahraničný subjekt (ktorého sídlo je v členskom štáte EÚ) jednalo by sa o výklad, ktorý je v priamom rozpore so základnými zásadami komunitárneho práva. Nad rámec skutočností uvádzaných v súvislosti so smernicou EHS 93/13 dovolil si upriamiť pozornosť aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007 z 3.7.2008, v ktorom je zdôraznené, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. I Ústavy SR, ak je taká prax, že všeobecné
súdy preferujú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy. Je toho názoru, že postúpenie pohľadávky nemá za následok zhoršenie postavenia dlžníka a s tým súvisiace sťaženie možností spojených s uplatňovaním vlastných práv. Nakoľko dlžník vystupuje v konaní v postavení spotrebiteľa, § 19 písm. d) CSP určuje miestnu príslušnosť súdu v spotrebiteľských sporoch na základe adresy trvalého pobytu spotrebiteľa. Pokiaľ by spotrebiteľ vystupoval v konaní v pozícii žalobcu alebo žalovaného, uvedená osobitná miestna príslušnosť mu garantuje nesťaženie uplatňovania svojich základných práv. Záverom poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd v odôvodnení rozsudku v bode 26 uvádza, že s poukazom na citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V predchádzajúcich bodoch napadnutého rozhodnutia súd citoval aj vyššie uvádzané § 524 ods.1 OZ týkajúce sa postúpenia pohľadávky. Konečné rozhodnutie súdu sa potom javí ako zmätočné, kde súd na jednej strane konštatuje dôvodnosť podanej žaloby a na strane druhej žalobu v celom rozsahu zamietne. Je toho názoru, že základným právom strán konania je existencia jasného a zrozumiteľného súdneho rozhodnutia, ktoré nezakladá pochybnosti v otázke skutkových a právnych záverov. Uvedené rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 27.7.2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010 „Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery." Je toho názoru, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom s poukazom na uvádzané skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 2C/32/2016 z 25.9.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodovanie. Súčasne súhlasí, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a zároveň si touto cestou uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré špecifikoval. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí poukázali na to, že podstatou námietok žalobcu je, že súd mal považovať postúpenie pohľadávky na žalobcu za platné. Má za to, že pokiaľ § 525 vo svojej hypotéze neustanovuje ďalšie zákazy, tak nie je možné právny úkon zmluvy o postúpení pohľadávky považovať za neplatný. Oni s uvedeným však nesúhlasia, nakoľko touto argumentáciou sa obchádza celý režim ochrany slabšej strany (spotrebiteľa). Títo súd upovedomili už skôr na obdobné rozhodnutia vo veci, napr. uznesenie NS SR 4Cdo/277/2012 z 28.5.2013, ktorým súd priznal spotrebiteľom ochranu pred ničím nezdôvodneným postúpením pohľadávky dodávateľa na zahraničnú osobu. Takýto postup podstatne sťažuje ochranu práv spotrebiteľa, ktorý v prípade vzniku zodpovednostných právnych vzťahov musia uplatňovať svoje práva voči zahraničnej osobe, čo nakoniec znamená i podstatné zhoršenie vymáhania prípadne priznaných nárokov. Ochrana práv spotrebiteľa bola v komunitárnom práve stanovená na úroveň ochrany verejného poriadku, čo znamená, že tieto špecifické obmedzenia (len v rámci spotrebiteľských vzťahov) nemôžu narúšať voľný obchod. Zmluva o postúpení pohľadávky nie je zmluvou deliteľnou a teda nemožno vyslovovať len neplatnosť jej časti. Pokiaľ jej účel a obsah odporuje dobrým mravom tak neobstojí ako celok. Žalovaní považujú rozsudok za zrozumiteľný, chyby v písaní nerobia odôvodnenie nejasným, keď argumentačná línia odôvodnenia je zjavná. Napokon odvolanie len proti dôvodom rozsudku nie je možné. Prvostupňový súd sa správne riadil rozhodnutiami vyšších súdnych autorít a nevytváral pre strany sporu právnu neistotu. Žalovaní považujú napadnutý rozsudok s výnimkou rozhodnutia o trovách konania za správny a navrhujú ho vo výroku I. potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 19 200,45 € spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 18 907,13 € od 29.10.2014 do zaplatenia a žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. 6.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p.. 7.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný. Tvrdí, že rozsudok je zmätočný s poukazom na bod 26 rozhodnutia, čo však je odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Ak sa aj prípadne javilo odôvodnenie rozhodnutia ako nejasné, odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu tento nedostatok odstránil. 8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 10.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 11.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 12.Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). 13.Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaní v 1. a 2. rade 14.11.2012 uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 17 000 eur, ktorí sa ho zaviazali riadne a včas splácať. Žalovaní dohodnuté zmluvné podmienky porušili, úver nesplácali riadne a včas a dostali sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. V súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovaným 6.10.2014 oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a výzvou z 2.11.2015 vyzval žalovaných k úhrade celej dlžnej sumy. Zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená 29.10.2014 podľa § 524 a nasl. O. z. medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská sporiteľňa, s.r.o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199 ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., pohľadávku voči žalovaným vrátane príslušenstva na KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom boli žalovaní upovedomení oznámením o postúpení pohľadávky. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania žaloby je vo výške 19 200,45 eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu, pozostávajúcu z istiny vo výške 16 620,38 eur, úroku vo výške 2 286,75 eur, úroku z omeškania vo výške 293,32 eur a z poplatkov vo výške 0. Žalovaní celkom uhradili 2 286,91 eur, z tejto čiastky bola započítaná čiastka 460,61 eur na poplatky, ktoré boli týmto uhradené. Čiastka vo výške 1 432,72 eur bola započítaná na zmluvný úrok, ktorý bol pôvodne 3 719,47 eur a zostalo 2 286,75 eur. Čiastka 13,96 eur bola započítaná na zmluvný úrok z omeškania a teraz na tomto úroku zostáva dlžná čiastka vo výške 78,78 eur. Zvyšok z úhrad žalovanými vo výške 379,62 eur bolo započítané na istinu vo výške 17 000 eur. Dlžná istina zostáva vo výške 16 620,38 eur. 14.Je nesporné, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu malo dôjsť k 29.10.2014, kedy bol platný a účinný zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebných úveroch v platnom znení (ďalej len ZoSÚ), teda táto zmluva sa riadi podľa neho. 15.Podľa § 17 ods.1 ZoSÚ ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. 16.Podľa § 17 ods.2 ZoSÚ pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. 17.Podľa § 524 ods.1 O. z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 18.Podľa § 524 ods.2 O. z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 19.Podľa § 525 ods.1 O. z. postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 20.Podľa § 525 ods.2 O. z. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 21.Podľa § 526 ods.1 O. z. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
22.Podľa § 526 ods.2 O. z. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 23.§ 17 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. je lex specialis k všeobecným ust. o postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. 24.V prejednávanom spore je zrejmé, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka, ktorá sa stala splatnou vyhlásením právneho predchodcu žalobcu o jej predčasnej splatnosti 6.10.2014, a ktorá vyplývala zo zmluvy o úvere. Postupca (pôvodný veriteľ) stráca postúpenú pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými a postupník vo vzťahu k postúpenej pohľadávke sa stáva novým veriteľom dlžníka. Pôvodný veriteľ 11.11.2014 zaslal žalovaným Oznámenie o postúpení pohľadávky. Na platnosť postúpenia sa v zmysle § 526 ods.1 O. z. sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Musí však byť o postúpení vyrozumený. Ak pôvodný veriteľ opomenie splnenie oznamovacej povinnosti voči dlžníkovi, nový veriteľ tento nedostatok zhojí tým, že v konaní preukáže, že k postúpeniu pohľadávky došlo. Učiní tak predložením zmluvy o postúpení. V danom prípade právny predchodca žalobcu privodil účinky postúpenia voči žalovaným tým, že preukázal, že im oznámil postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie R 119/2003 alebo rozsudok sp.zn. 4Obo 210/01), podľa ktorej relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky znamená, že dlžník sa o postúpení musí aj dozvedieť. Právny predchodca žalobcu a žalovaní v Zmluve o splátkovom úvere v bode 10 dohodli možnosť predčasnej splatnosti pohľadávky a jej postúpenia. Táto možnosť vyplynula aj z čl. 7.6. zmluvy o splátkovom úvere a VOP. Žalovaní v konaní nepreukázali, čím sa ich postavenie, postúpením pohľadávky zhoršilo. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že postúpenie sa týka výlučne pohľadávky a práv z nej vyplývajúcich, nie úverového vzťahu, ktorý vznikol medzi nimi a veriteľom (SLSP) a to aj s poukazom na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať bankové služby lebo nie je bankou. Odvolací súd poukazuje aj na § 3 ods.2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 23.Zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné posúdiť aj z toho pohľadu, či uvedený výkon práv právneho predchodcu žalobcu sa nepovažuje za taký, ktorý sa prieči dobrým mravom v zmysle § 3 ods.1 O.z., a samotnú zmluvnú podmienku za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Postup zo strany právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k postúpeniu splatnej pohľadávky nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že takýto postup je možný v zmysle všeobecných, ale aj špeciálnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a naopak v rozpore s dobrými mravmi, by bolo poskytovať súdnu ochranu žalovaným, ktorí si požičali 17 000 eur a z celkovej pôžičky splatili len minimálnu sumu (2 286,91 eur). Takáto ochrana by bola v rozpore aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postúpením pohľadávky sa žalovaní nedostali do horšieho postavenia a nenastal nepomer v právach a povinnostiach strán sporu. Uznesenie NS SR 4 Cdo/277/2012, na ktoré žalovaní poukazujú vo vyjadrení k odvolaniu nie je rozhodnutím, ktorým by NS meritórne rozhodol, lebo nim bolo odmietnuté dovolanie dovolateľa. 23.Zhrnúc vyššie uvedené, že žalobca je v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie predmetnej pohľadávky a súd správne uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. 24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 28.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 29.Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v rozsahu 100% a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods.2 CSP 30.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.