Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_21Csp-38-2017.pdf
PDF · 104.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/38/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČ: 0435521, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátom, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42174902 proti žalovanému T. H., nar. X. XX. XXXX, s trvalým pobytom W. Q. XXX/X, A. E., o zaplatenie 50 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 12 eur takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 50 eur od 12. 3. 2014 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,30%, pričom o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 23. 2. 2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 50 eur od 12. 3. 2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 12 eur.
2. Žalobca tento žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. V dôsledku cezhraničnej fúzie, zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/201, Nové Město, Praha 1, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť MINIHOTOVOST, SE (nástupnícka spoločnosť), a obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35852453 (zanikajúca spoločnosť), prišlo ku zlúčeniu nástupníckej a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky V..E..J. zaregistroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 50 eur. Pri tejto registrácii uviedol svoje údaje - T. H., nar. X. XX. XXXX, bytom W. Q. XXX/X, A. E.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje, ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 440673 z 2. 2. 2014 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 50 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 14 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 64 eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle tejto zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 14 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to dňom 4. 3. 2014. V zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo SMS správou alebo písomne, pričom veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eurá za každú upomienku. Žalobca vyzýval žalovaného na náhradu jeho záväzku prostredníctvom 4 zaslaných upomienok formou SMS správ alebo e-mailov v súlade s dohodnutými Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a tým pádom vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi 12 eur za zaslané upomienky. Dňa 19.9.2016 bola žalovanému zaslaná písomná výzvy na úhradu dlhu. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žalobca si podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uplatnil voči žalovanému tiež zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám (napriek písomnej výzve súdu doručenej mu na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňa 19.2.2018 na adresu jeho trvalého pobytu) písomne nijako nevyjadril.
4. Žaloba bola žalovanému doručená oznámením na úradnej tabuli tunajšieho súdu, a tiež na webovej stránke tunajšieho súdu (podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a následná výzva na vyjadrenie k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach ako spotrebiteľa mu boli doručované na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP na jeho adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR.
5. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a nakoľko pre absenciu vyjadrenia žalovaného možno povedať, že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, tunajší súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu nenariadil pojednávanie. Dňa 25.4.2018 tunajší súd podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Rozsudok bol následne verejne vyhlásený 17.5.2018.
6. Žalobcove skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný s jeho právnym predchodcom 2. 2. 2014 uzatvoril (prostriedkami diaľkovej komunikácie) zmluvu o úvere, obsahom ktorej bol záväzok právneho predchodcu žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 50 eur, a záväzok žalovaného vrátiť túto sumu právnemu predchodcovi žalobcu v lehote 28 dní od poskytnutia úveru, ako aj skutkové tvrdenia o tom, že tento úver vo výške 50 eur bol právnym predchodcom žalobcu žalovanému aj poskytnutý, a to v takom čase, že jeho 28 dňová splatnosť mala nastať 4. 3. 2014, a že žalovaný do času spísania žaloby túto sumu právnemu predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi nevrátil, a to ani len sčasti, žalovaný vôbec nepoprel, preto ich súd podľa § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné, a osvojil si tieto skutkové tvrdenia žalobcu ako zistený skutkový stav, bez potreby vykonávania dokazovania. Spotrebiteľ ako žalovaný totiž síce nemá povinnosť tvrdenia vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, avšak zaťažuje ho ako každého žalovaného bremeno tvrdenia, resp. povinnosť popretia skutkových tvrdení žalobcu vo vzťahu k ostatným skutkovým okolnostiam (než je neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ako napríklad ku skutočnosti poskytnutia úveru a jeho výške, ako aj ku skutočnosti jeho nevrátenia (to má žalovaný aj v zmysle negatívnej dôkaznej teórie, pretože žalobca nemôže dokazovať niečo, čo sa nestalo), či ku skutočnosti uzatvorenia zmluvy ako takej), ktorého neunesenie (bremena tvrdenia), resp. nesplnenie (povinnosti poprieť skutkové tvrdenia žalobcu) má pre žalovaného spotrebiteľa svoje následky, a to v podobe prehry sporu z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia, resp. v podobe následkov vyplývajúcich z ustanovenia § 151 ods. 1 CSP (fikcie nespornosti nepopretých skutkových tvrdení žalobcu ohľadne týchto skutočností, bez potreby vykonávania dokazovania.) Súd síce podľa § 295 CSP môže (nie musí) vykonávať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie veci), avšak toto ustanovenie sa týka výlučne dokazovania, teda situácie, ak si žalovaný spotrebiteľ aspoň splnil povinnosť tvrdenia (a iba neoznačil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení), čo sa však danom prípade vôbec nestalo, pretože žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia (výnimku v takomto prípade predstavuje len prípad neprijateľnosti zmluvných podmienok, ohľadne ktorých sa nevyžaduje ani len skutkové tvrdenie žalovaného, o čom však vo vzťahu ku vráteniu poskytnutej istiny úveru vo výške 50 eur nemožno uvažovať.) Nakoniec žalobca výpisom z internetbankingu (z č.l. 49 spisu) vlastne aj dodatočne preukázal, že 4.2.2014 titulom úveru poskytol žalovanému sumu 50 eur.
7. Z výpisu z obchodného registra vedeného Mestským súdom v Prahe, oddiel H, vložka 1835, zo 4.1.2017, súd zistil, že v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením spoločnosti MINIHOTOVOST, a.s., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČ: 04355211, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu ma európsku (akciovú) spoločnosť s obchodnou firmou MINIHOTOVOST, SE (ďalej len „nástupnícka spoločnosť“), v postavení pri cezhraničnej fúzii nástupníckej korporácie, s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Pribinova 25, Bratislava - Ružinov, Slovenská republika, IČO: 35852453, v postavení pri cezhraničnej fúzii zanikajúcej korporácie (ďalej len „zanikajúca spoločnosť“), došlo k zlúčeniu nástupníckej spoločnosti so zanikajúcou spoločnosťou, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť.
8. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „OBZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
20. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v období 12 mesiacov viac zmlúv o úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona.
21. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
22. Podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch je iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a l) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, d), e) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, g) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a m) až r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska,
23. Podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 9 ods. 1, 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 9 a 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a tohto paragrafu.
24. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
26. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 517 ods. 1 prvej vety OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
30. Vyššie uvedená zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 2. 2. 2014 nenapĺňa charakteristiku spotrebiteľského úveru podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tento úver sa mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch), a pretože výška poskytnutého úveru bola nižšia ako 100 eur (§ 1 ods. 3 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.) Takisto nejde ani o úver poskytovaný tzv. iným veriteľom podľa § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože tento úver nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, f) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a l) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto tu neprichádza (podľa § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch) aplikácia ustanovení § 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 6 až 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 9 ods. 1, 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 9 a 10 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, § 11 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 12 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2010/129/20130610.html>, 14 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2010/129/20130610.html>, 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 17 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html>, 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a 25 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2010/129/20130610.html> a 24. Vzhľadom na vyššie uvedené tu teda neprichádza do úvahy záver podľa uvedených ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého by sa mal tento úver ako spotrebiteľský úver považovať od počiatku za bezúročný a bez poplatkov.
31. Na právny vzťah vzniknutý z tejto zmluvy však možno aplikovať ustanovenia zmluvy o úvere § 497 a nasl. OBZ, ako aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 OZ a nasl., nakoľko táto zmluva bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom podľa § 52 ods. 3 OZ, teda ako osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a žalovaným ako spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ, teda ako fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom v tejto zmluve sa veriteľ zaviazal, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (odplatu.)
32. Podľa § 497 OBZ bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný poskytnuté peňažné prostriedky (istinu úveru) vo výške 50 eur vrátiť žalobcovi, k čomu však (ani sčasti) nedošlo, preto súd vyhovel žalobe o zaplatenie tejto istiny spotrebiteľského úveru vo výške 50 eur.
33. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na „zmluvnú pokutu“ vo výške 12 eur (za 4 upomienky vo forme SMS správy, resp. vo forme e-mailu žalovanému, každá upomienka po 3 eurá), treba povedať že, ak by aj vykonaným dokazovaním alebo inak, boli preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, o existencii zmluvného dojednania, z ktorého tento nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12 eur vyplýva, ako aj o nezaplatení uvedenej sumy žalovaným, tak takto uplatnenú sumu by aj tak nebolo možné (z ďalej uvedených dôvodov) žalobcovi priznať (preto súd v tomto smere skutkový stav z dôvodu rešpektovania zásady hospodárnosti konania ani len nezisťoval.)
34. Uvedená suma (v zmysle skutkových tvrdení žalobcu) svojou povahou nenapĺňa charakteristiku zmluvnej pokuty podľa § 544 a nasl. OZ ako jedného z prostriedkov zabezpečenia účastníka zmluvy pre prípad porušenia povinnosti zo zmluvy druhým účastníkom zmluvy, pretože bezprostredne nesúvisí s porušením zmluvy žalovaným spočívajúcim v neuhradení dlžnej sumy zo zmluvy. Každá z týchto súm vo výške 3 eur je totiž žalovanému účtovaná za vykonanie jednotlivého úkonu vyhotovenia upomienky žalobcom, ktorého uskutočnenie síce nepriamo súvisí s tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo zmluvy spočívajúcu v neplatení dlžnej sumy žalobcovi, avšak uvedená suma sa požaduje vždy za vykonanie jednotlivého úkonu žalobcom, resp. právnym predchodcom žalobcu (sám právny predchodca žalobcu v čl. 18 VPPÚ túto sumu charakterizuje ako paušálnu náhradu nákladov právneho predchodcu žalobcu spojených s upomienkou), ktorých množstvo je navyše závislé len na rozhodnutí žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu), pričom tieto sumy neboli dojednané ako bezprostredný následok porušenia zmluvy (žalovaným.) Uvedené sumy majú povahu (zmluvných) poplatkov účtovaných na základe čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru právneho predchodcu žalobcu.
35. Dojednanie o týchto poplatkoch pritom predstavuje tzv. neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky vyplýva zo skutočnosti, že nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaný sa síce mal možnosť vopred oboznámiť s obsahom tohto dojednania, avšak je zrejmé, že nemohol reálne pred podpisom (formou diaľkovej elektronickej komunikácie) ovplyvniť obsah tohto dojednania, keďže sa nachádzalo na právnym predchodcom žalobcu vopred formulovanom tlačive (§ 53 ods. 2 OZ), a žalobca v tomto smere ani nepreukázal opak (§ 53 ods. 3 OZ), a súčasne výška takéhoto poplatku (3 eurá za každú upomienku) je neprimerane vysoká k povahe služby, za ktorú sa požaduje (išlo o SMS správu resp. e-mailovú upomienka), čím tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Nie je tiež zrejmé, prečo musel žalobca upomínať žalovaného pred podaním žaloby až 5 krát (4 x upomienka, a následne ešte 1 x písomná výzva na úhradu dlhu zaslaná žalovanému 9.5.2016.)
36. Navyše tieto poplatky neboli dojednané priamo v zmluve, ale iba vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (prílohe zmluvy.)
37. Z uvedených dôvodov, preto súd podľa § 53 ods. 5 OZ zamietol uplatnený nárok žalobcu na „zmluvnú pokutu“ vo výške 12 eur.
38. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 OZ dostal do omeškania s nezaplatením (priznanej) istiny úveru vo výške 50 eur uplynutím 28 dní od poskytnutia úveru, teda 4. 3. 2014. K tomuto dňu podľa § 3 nariadenia predstavovala výška percentuálnej sadzby úroku z omeškania (podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia) 5,25 % ročne, a preto súd žalobcovi priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia nárok na úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo (súdom priznanej sumy, ktorá je zhodná so žalobcom uplatnenou sumou) 50 eur, avšak až od (žalobcom uplatneného dňa) 12. 3. 2014 (keďže súd je rozsahom žalobného návrhu podľa § 216 CSP viazaný, nemohol mu ex offo priznať nárok na úrok z omeškania od začiatku omeškania 4. 3. 2014) do zaplatenia.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,30%. Žalobca si totiž v žalobe uplatňoval nárok na sumu istiny vo výške 62 eur (50 eur + 12 eur), avšak súd mu priznal nárok iba na sumu istiny vo výške 50 eur. Žalobca bol tak úspešný na 80,65%, a žalovaný na 19,35%. Súd preto úspech žalovaného odpočítal od úspechu žalobcu ako úspešnejšej strany, čím podľa § 255 ods. 2 CSP náhradu trov konania pomerne rozdelil medzi strany, a priznal žalobcovi ako úspešnejšej strane proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,30% (80,65% - 19,35%.) Súčasne pritom vyslovil, že o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným rozhodnutím, ktoré vydá príslušný súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.