Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/204/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom: Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČ: 24 785 199, Česká republika, zastúpeného: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: Z. O., narodená XX.X.XXXX, bytom E., C. cesta XXX/ XXX, o zaplatenie 549,00 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie sčasti o zaplatenie 154,54 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 119,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 119,- eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko 10,- eur mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky do 20. dňa príslušného mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením jednej splátky.

III. Súd žalobu čo do zvyšku z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou dňa 22.12.2017 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 549,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 221,96 eur do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V žalobe uviedol, že žalovaný a právny predchodca žalobcu spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 uzatvorili dňa 11.10.2013 (správne 10.11.2013) Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570150790, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 týždenných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t.j. 17.11.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 1.4.2015. Za poskytnutie úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 172,50 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne s touto zmluvou žalovaný uzatvoril dňa 11.10.2013 Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je dobrovoľnou doplnkovou službou a ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok v mieste bydliska klienta alebo v inom mieste podľa určenia klienta prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo výške 257,50 eur v počte splátok 60, ktoré boli splatné spolu so splátkami úveru. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť, predstavovala sumu 930 eur, t.j. istinu 500,- eur, úrok a administratívny poplatok v sume 172,50 eur a sumu za zabezpečenie splátok úveru 257,50 eur. Žalovaný z uvedenej sumy zaplatil 381,-eur. Konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní Zmluvy - 1.4.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere na

žalobcu, zmena v osobe veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Žalovaná suma 549,00 eur predstavuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 221,96 eur, neuhradenú sumu o zabezpečení splátok vo výške 154,54 eur a náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 172,50 eur.

2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.3.2018 vzal žalobu sčasti späť o zaplatenie 154,54 eur. Späťvzatie žaloby sčasti neodôvodnil. Skutočnosťou je, že suma 154,54 eur zodpovedá žalovanej výške neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok/o poskytnutí služby komfort. Po späťvzatí žaloby žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie 394,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 221,96 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na späťvzatie žaloby sčasti súd konanie sčasti, o zaplatenie 154,54 eur zastavil. Rozhodol tak podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Predmetom konania po späťvzatí žaloby sčasti zostal uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 394,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 221,96 eur od 17.12.2016 do zaplatenia.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že od predchodcu žalobcu dostala pôžičku 500 eur, celková suma s úrokmi bola 930 eur. Uhradila 430 eur. So žalobcom odmietla uzavrieť pre ňu neprijateľnú zmluvu s vysokými úrokmi. Súhlasí s dlhom vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou úveru a sumou, ktorú zaplatila. V prípade, že ju súd zaviaže na zaplatenie nejakého úveru, žiada o splátky po 10 eur mesačne.

4. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť i neprítomnosť svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami - Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.11.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 10.11.2013, výpisom splátok a úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, identifikáciou pohľadávky voči žalovanej, poštovými podacími hárkami, listom zo dňa 5.10.2017, výpisom z obchodného registra týkajúceho sa žalobcu, kartou splátok predloženou žalovanou, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

6. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO a žalovaná uzatvorili dňa 10.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 500,- eur. V zmluve si dohodli, že celkové náklady žalovanej sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38% ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 72,- eur a poplatok za garantovanú službu vo výške 100,50 eur. V zmluve sú ďalej uvedené tieto údaje: RPMN: 70,38%, celková čiastka, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť: 672,50 eur, priemerná hodnota RPMN: 46,06 %, počet týždenných splátok: 60, výška prvej až predposlednej splátky: 11,21 eur, výška poslednej splátky: 11,11 eur, termín konečnej splatnosti úveru: 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, splatnosť prvej splátky: 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky: 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná v zmluve potvrdila prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. V rovnaký deň - 10.11.2013 tie isté zmluvné strany uzatvorili Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať žalovanému službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 570150790, a to v mieste trvalého pobytu žalovanej alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou vzájomnou dohodou zmluvných strán. Žalovaná sa zaviazala za poskytnutie tejto služby zaplatiť celkovú odmenu vo výške 257,50 eur v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných splátkach po 4,29 eur a poslednú splátku vo 4,39 eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Podľa výpisu splátok a úhrad žalovaná uhradila spolu 381 eur.

7. Dňa 16.12.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731) a žalobcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 16.12.2016, ktorý jej bol odoslaný dňa 2.1.2017 (Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, identifikácia pohľadávky voči žalovanému, poštový podací hárok).

8. Žalobca listom zo dňa 5.10.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 562,92 eur do 16.10.2017, list bol žalovanej odoslaný dňa 9.10.2017.

9. Z výsluchu žalovanej bolo zistené, že z titulu predmetnej zmluvy dostala úver vo výške 500 eur. V súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru jej bolo povedané, že každý týždeň budú chodiť k nej domov pre peniaze, že peniaze nemá posielať na účet. Podľa žalovanej predchodca žalobcu by jej určite úver nedal, jeho podmienka bola podpísať zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Bola by radšej splácala splátky úveru mesačne, alebo bolo jej povedané, že si to musí zariadiť tak, aby ich platila každý týždeň, že majú takú podmienku a musí ju rešpektovať. Chcela, aby jej splátky boli strhávané z účtu, ale predchodca žalobcu nechcel na to pristúpiť s odôvodnením, že nejaká pani bude chodiť pre peniaze. Považovala to za obmedzovanie súkromia. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pracovala, nikdy nepodnikala ako živnostníčka. Úver si nebrala pre výkon povolania, zamestnania, podnikania. Peniaze si požičala na zaplatenie iných dlhov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola vopred predtlačená a vypisovala ju pani z Providentu. Má za to, že zaplatila viac ako je uvedené v karte splátok, ale nemá to ako preukázať. Podľa (žalovanou) predloženej karty splátok žalovaná vykonala platby od 15.11.2013 do 17.12.2015 spolu vo výške 379 eur. Žalovaná súhlasila s dlhom vo výške zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou úveru a sumou, ktorú zaplatila. V prípade, že ju súd zaviaže na zaplatenie nejakého úveru, žiada o splátky po 10 eur mesačne. K svojim pomerom uviedla, že je zamestnaná s príjmom vo výške 480 eur mesačne, je vydatá, s manželom spolu nežijú. Býva sama. Za podnájom platí 280 eur mesačne. Nemá maloleté deti. Majetok nemá žiaden. Má veľa dlhov. Z jej mzdy sú vykonávané zrážky, takže so mzdy dostane 420 eur mesačne.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 2 písmeno f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

15. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len sčasti. V konaní bolo preukázané listinami predloženými žalobcom, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere a v rovnaký deň aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru (dňa 10.11.2013). Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú treba aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení platnom v čase jej uzatvorenia. Zákon č. 129/2010 Z.z.

v znení v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy upravoval okrem iného pojem spotrebiteľského úveru a zmluvy o spotrebiteľskom úvere, definoval osobu veriteľa i osobu spotrebiteľa. Predmetná zmluva korešponduje s úpravou zákona č. 129/2010 Z.z., a to § 1, 2. V tomto prípade niet pochýb, že predchodca žalobcu ako veriteľ predmetnej pohľadávky bol veriteľom podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., teda osobou, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný bol spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Podporne platí na daný vzťah aj právna úprava podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

16. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či predmetná zmluva má náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí v zmysle § 9 ods. 2 písmeno f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase jej uzatvorenia) obsahovať údaje tak ako sú uvedené v citovaných ustanoveniach. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, ale takto uvedený konečný termín splatnosti úveru podľa názoru súdu nie je jednoznačným údajom, na základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne, navyše tu môže byť pochybnosť, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je ním mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd preto uzavrel, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti úveru uvedený určitým a riadnym spôsobom.

17. K náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že podľa názoru súdu nie je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená správna výška RPMN, a že táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danom prípade vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 257,50 eur. Obe zmluvy, teda Zmluva o spotrebiteľskom úvere i Zmluva o zabezpečení splátok úveru boli uzatvorené zmluvnými stranami v rovnaký deň. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je závislá zmluva, teda jej platnosť závisí od platnosti hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Túto zmluvu (zmluvu o zabezpečení splátok úveru) treba posudzovať spoločne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Tento záver súdu vyplýva aj z tvrdenia žalovanej, ktorá pri výsluchu uviedla, že podmienkou predchodcu žalobcu na poskytnutie úveru bolo podpísanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Tvrdila, že hoci by jej bolo viac vyhovovalo posielať splátky úveru na účet a vykonávať splátky mesačne, bolo jej povedané, že si to musí zariadiť tak, aby splácala splátky týždenne a odovzdávala peniaze osobne nejakej pani. Ak by teda mala žalovaná uhradiť úrok a poplatok podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere a poplatok podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru, uhradila by žalobcovi okrem istiny ešte sumu vo výške 86% istiny, čo súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že aj suma 257,50 eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN je potom 228,66% (<https://openiazoch.zoznam.sk/hotovostne-pozicky/kalkulacka>), a nie 70,38 % ako je uvedené v predmetnej zmluve. RPMN je tak v predmetnej zmluve o úvere uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. a teda podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Žalovaná prevzala od predchodcu žalobcu úver vo výške 500 eur a veriteľovi uhradila 381 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 500 eur a úhradou vo výške 381 eur, t.j. sumu 119,- eur. Ak žalobca žiadal priznať čo do žalovanej istiny viac ako mu súd priznal, súd žalobu čo do zvyšku zamietol.

19. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania súd rozhodol pod § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je naďalej v omeškaní so zaplatením dlhu aj po 17.12.2016, od ktorého dňa žalobca žiada priznať úrok z omeškania. Súd viazaný žalobou priznal žalobcovi úrok z omeškania od 17.12.2016 (odo dňa nasledujúceho po postúpení predmetnej pohľadávky). Súdom priznaná výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Ak žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z vyššej sumy ako mu súd priznal, súd žalobu čo do zvyšku zamietol.

20. V súlade s § 232 ods. 4 súd uložil žalovanej povinnosť plniť v splátkach s poukazom na jej finančnú situáciu. Žalovaná je síce zamestnaná, ale s príjmom vo výške 480 eur mesačne, z ktorého sú vykonávané zrážky tak, že žalovanej zostane suma 420 eur mesačne. Žalovaná býva sama, za podnájom platí 280 eur mesačne. Majetok nemá žiaden, má početné dlhy. Žalovaná uviedla, že dlh môže splácať v splátkach po 10 eur mesačne. Výška a splatnosť jednotlivých splátok je uvedená vo výroku tohto rozhodnutia a zohľadňuje finančné možnosti žalovanej.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomere rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaná mala vo veci úspech v rozsahu 78,30% a neúspech v rozsahu 21,70%, pomer jej úspechu a neúspechu je 56,60%. Takto pomerne úspešná žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.