Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/145/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, adresa pre doručovanie: Nám. SNP 98/2, 960 47 Zvolen, proti žalovaným: X/ V.. F. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. W. A. Č.. XX, XXX XX R. W. A., v konaní zákonne zastúpený matkou V. T., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. W. A. Č.. XX, XXX XX R. W. A., 2/ V.. W. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R.C. W. A. Č.. XX, XXX XX R. W. A., v konaní zákonne zastúpený rodičmi: matkou Z.R. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. W. A. Č.. XX, XXX XX R. W. A., otcom: W. S., N.. XX.XX.XXXX, C. A. R. W. A. Č.. XX, XXX XX R. W. A., všetci právne zastúpení JUDr. Luciou Sklenárovou, advokátkou, so sídlom Ul. SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o náhradu škody vo výške 5.464,10 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1110,30 €, ktorú sumu mu súd povoľuje splácať splátkami vo výške 50,-€ mesačne splatnými vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Žalovaný 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1110,30 €, ktorú sumu mu súd povoľuje splácať splátkami vo výške 100,-€ mesačne splatnými vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplnej úhrady dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd žalobu žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/ vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á- v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.08.2016 domáhal, aby súd uložil žalovaným 1/ - 4/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 5.464,10 € a nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že z právoplatného trestného rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn XT X/XXXX zo dňa 15.03.2016 a z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Žiar nad Hronom sp. zn. Č.:Y.- XXX/ZH-D.-XXXX zo dňa 31.10.2015 vyplýva, že dňa 10.07.2015 v čase okolo 17.00 hod. žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ založili požiar stohov podpálením pšeničnej slamy pri obci Lehôtka pod Brehmi v k. ú. Hliník nad Hronom, čím spôsobili Poľnohospodárskemu družstvu Lovčica - Trubín škodu vo výške 5.464,10 €. Žalovaný 1/ mal. F. K. bol trestným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT X/XXXX zo dňa 15.03.2016 uznaný vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Trestné stíhanie bolo voči žalovanému 2/ mal. W. S. odložené, pretože ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nebola trestne zodpovedná. Žalobca vyplatil poškodenému PD Lovčica - Trubín škodu vo výške 5.464,10 €, ktorá predstavuje zničené stohy pšeničnej slamy na základe uzavretej poistnej zmluvy č. 941-2482009, ktorou mal poškodený dojednané so žalobcom poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou. Žalobca poukázal

na to, že právo poškodeného na náhradu škody v súlade s § 813 Občianskeho zákonníka prechádza výplatou poistného plnenia na poistiteľa, ktorý plnenie z titulu poistnej zmluvy poskytol.

2. Súd uznesením sp. zn. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08.06.2017 konanie voči žalovaným 3/ a 4/ zastavil na základe dispozície žalobcu.

3. Žalovaný 1/ sa písomne k podanej žalobe nevyjadril.

4. Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Zastúpený jeho zákonnými zástupcami k žalobe uviedol, že v prípade, že súd žalobe vyhovie, nesúhlasí s tým, aby zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne s poukazom na § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže súd v odôvodnených prípadoch rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Poukázal pritom na to, že práve žalovaný 1/ oheň založil, navrhol seno zapáliť, pričom bol starší a skúsenejší. V prípade, že by súd zaviazal žalovaných na náhradu škody spoločne a nerozdielne nezodpovedalo by to spravodlivému posúdeniu veci a bolo by to pre žalovaného 2/ a jeho rodičov mimoriadne zaťažujúce. Poukázal jednak na rôzne majetkové pomery žalovaných, pričom žalovaný 1/ a jeho zákonný zástupca nemá žiadny majetok ani pravidelný príjem, teda je predpoklad, že by si žalobca v prípade úspechu uplatňoval škodu len voči žalovanému 2/. Žalovaný 2/ súčasne navrhol, aby súd v prípade, že rozhodne o povinnosti zaplatiť škodu rozhodol v súlade s ustanovením § 450 Občianskeho zákonníka a prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých primerane zníži náhradu škody tak, aby nedošlo k výrazným ekonomickým zásahom do jeho majetku, a súčasne aby mu súd umožnil zaplatiť dlh v primeraných splátkach. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal na to, že poškodené PD Lovčica - Trubín si nesplnilo svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Vyhlášky Ministerstva vnútra 258/2007 Z. z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní, ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, nakoľko uvedený stoh nebol označený v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 predmetnej vyhlášky. Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby súd aplikoval ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka a prihliadol na to, že poškodený má znášať škodu spolu so škodcami pomerne. V závere žalovaný 2/ vzniesol pochybnosti ohľadne samotnej výšky škody uplatnenej žalobcom. Poukázal na to, že rozmer zhoreniska mal cca 18 x 9 metrov a nie 22 x 12 metrov, ako sa uvádza v správe. Z predloženej fotodokumentácie pritom vyplýva, že v stohu bolo spolu uložených 348 kusov balíkov slamy, čo predstavuje spolu škodu maximálne do výšky 3.027,60 Eur spolu s prácou a požiarnou hliadkou vo výške 337,29 Eur škoda predstavuje maximálne výšku 3.364,89 Eur.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného 1/, zákonného zástupcu žalovaného 1/ V. T., žalovaného 2/ W. S., zákonných zástupcov žalovaného 2/ Z. S., W. S., svedkov: T. A., F. W., J.. V. W., Y. A., V. C., Ľ. S., J.. A. V., Z. A., V. R., oboznámením rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT X/XXXX-XXX, uznesením Obvodného oddelenia PZ v Žiari nad Hronom sp. zn. ČVS: Y. - XXX/ZH-D.-XXXX, výzvou adresovanou na V.J. T. zo dňa 16.05.2016, výzvou adresovanou na rodičov W. S. zo dňa 10.07.2015, výpisom z účtu žalobcu, výpočtom poistného plnenia, zápisnicou zo zasadnutia škodovej komisie, mzdovými nákladmi zamestnancov, zápisom z ohliadky, predloženou fotodokumentáciou zo strany žalobcu a žalovaného, hlásením škodovej udalosti, poistnou zmluvou spolu s prílohou, čestnými prehláseniami Q. S., Ľ.Í. S., evidenciou slamy, potvrdením zo školy detí S., rozhodnutím o invalidite Z. S., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli a zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Žalobca uzatvoril s poškodeným družstvom (PD Lovčica - Trubín) dňa 31.12.2001 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo okrem iného poistenie pre prípad poškodenia alebo zničenia vecí živelnou udalosťou (komplexné živelné riziko), ktoré poistenie bolo dojednané pre súbor vecí - budovy, haly, a stavby, materiál na sklade, polovýrobky vlastnej výroby. Predmetná zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 01.01.2002 ako dlhodobá zmluva na dobu neurčitú.

7. Dňa 10.07.2015 v čase okolo 17.00 hod. žalovaný 1/ spolu so žalovaným 2/ založili požiar stohov podpálením pšeničnej slamy pri obci Lehôtka pod Brehmi, okres Žiar nad Hronom, v k. ú. Hliník nad Hronom, za čo bol žalovaný 1/ uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. XT X/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2016 pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s tým, že podľa § 98 písm. a) Trestného zákona súd upustil od jeho potrestania a poškodeného žalobcu odkázal so škodou na občianske súdne konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2016. Trestné stíhanie voči žalovanému

2/ bolo uznesením Obvodného oddelenia PZ Žiar nad Hronom sp. zn. ČVS: Y. - XXX/ZH- D.-XXXX odložené, pretože žalovaný 2/ nebol pre nedostatok veku trestne zodpovedný.

8. Na základe poistnej udalosti č. 1564404625, ktorá bola spôsobená vyššie uvedeným požiarom, poukázal žalobca poškodenému (PD Lovčica - Trubín) dňa 16.10.2015 poistné plnenie vo výške 5.464,10 Eur. Z výpočtu poistného plnenia (č.l. 13) pritom vyplýva, že predmetná škoda pozostávala zo škody na zásobách - odpísané účty, manká a škody v množstve 1.720 q pšeničnej slamy pri jednotkovej cene 3,- €, t.j. celkom 5.160,- € a za prácu - požiarnu hliadku sumu vo výške 337,29 €. Mzdové náklady boli vyčíslené na sumu 337,29 € (č.l. 22), pričom pozostávali z hrubej mzdy zamestnancov (W. M., W. T., J.. V. A.) spolu vo výške 249,48 € a z odvodov zamestnávateľa vo výške 87,81 €.

9. Zo záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy vyplýva, že dňa 25.07.2014 bola realizovaná preprava slamy z Lovčice do Hliníka nad Hronom o celkovom objeme 180 balíkov, dňa 26.07.2014 bola realizovaná preprava slamy z Lovčice do Hliníka o celkovom objeme 136 balíkov slamy, dňa 18.08.2014 bola realizovaná preprava slamy z Lovčice do Bzenice (na druhej strane záznamu je uvedená poznámka, že vodič sa zastavil aj v Hliníku nad Hronom) a celkove v ten deň odniesol 102 balíkov slamy, dňa 19.08.2014 bola realizovaná preprava slamy z Lovčice do Bzenice o celkovom objeme 180 balíkov slamy a dňa 20.08.2014 bola realizovaná preprava slamy z Hliníka do Lovčice, pričom celkom bolo prevezených 190 balíkov slamy.

10. Žalovaný 1/ v konaní pred súdom potvrdil, že dňa 10.07.2015 sa hrali pri stohu slamy v k. ú. Hliník nad Hronom spolu so žalovaným 2/. Neskôr za nimi prišli aj T. A. P. F. W.. Zo srandy sa pokúsil zapáliť kúsok slamy, ktorý vždy uhasil. Pomáhal mu pritom aj žalovaný 2/ a to tak, že mu pridržal ruky, aby sa slama rozhorela. Poslednýkrát sa mu slama nepodarila uhasiť. Najskôr sa ju snažili hasiť tričkami, potom doniesli vodu z potoka, ale oheň sa rýchlo rozhorel, nepodarilo sa ho už uhasiť. Uvedený skutok ľutuje, nechcel podpáliť stoh slamy, myslel si, že sa im to podarí uhasiť.

11. Žalovaný 2/ v konaní pred súdom potvrdil, že dňa 10.07.2015 sa hral spolu so žalovaným 1/ pri stohu slamy v k.ú. Hliník nad Hronom, kde robili saltá. Neskôr žalovaný 1/ začal podpaľovať slamu, on slamu podpaľovať nechcel. Keďže slama sa nemohla rozhorieť, pridržal ruky okolo nej, aby j žalovaný 1/ mohol zapáliť. Myslel si, že oheň uhasia, nemal v úmysle spôsobiť požiar. Slama však rýchlo vzbĺkla, aj keď sa snažili ju zahasiť, nepodarilo sa im to. Bežali do dediny o pomoc, ale slama zhorela. Uvedený skutok ľutuje, už by to viac nespravil.

12. Svedkyňa mal. T. A. v konaní pred súdom za prítomnosti zákonnej zástupkyne uviedla, že sa boli spolu s chlapcami hrať pri sene. F. začal podpaľovať seno, W. mu hovoril, aby to nerobil, avšak F. to aj tak zapálil. Dvakrát seno zapálil a hneď ho aj zahasil. Keď seno zapaľoval tretíkrát W.R. mu držal ruky, aby seno začalo horieť. Tretíkrát sa mu nepodarilo seno zahasiť. W. bežal do potoka namočiť tričko, aby seno zahasil, F. sa na tom smial. Po chvíli začal hasiť oheň aj F., avšak sa im oheň už nepodarilo zahasiť.

13. Svedok mal. F. W. v konaní pred súdom za prítomnosti zákonnej zástupkyne uviedol, že v ten deň išiel za chalanmi. Slamu sa pokúšali zapáliť niekoľkokrát, nezačala horieť hneď. Oheň sa rýchlo rozhorel, nakoľko bolo sucho, nepodarilo sa im oheň uhasiť.

14. Svedok J.. V. W., predseda družstva v konaní pred súdom uviedol, že im zhorela slama pšeničná, spolu to bolo cca 400 ha slamy pšeničnej. Jednalo sa o slamu po zbere úrody z roku 2014. Slamu predávajú vo všeobecnosti rôznym farmárom cca za 12,- Eur za balík. Zhorená slama bola v dobrom stave, nebola na nej pleseň. Rozmery zhoreniska boli zistené v spolupráci s hasičmi a políciou. V stohu bolo odhadom cca 400 balíkov slamy, každý balík má cca 250 kg.

15. Svedkyňa Y. A., ekonómka družstva, v konaní pred súdom uviedla, že podklady pre poisťovňu pripravovala v súčinnosti s účtovníčkou. Balík slamy sa bežne predáva za 15,- Eur cez predajňu. Jedná sa však o slamu, ktorá je uskladnená a zakrytá pod strechou. Cena slamy, ktorá nie je uskladnená môže byť iná. Cena sa stanovuje percentuálne z ceny pšenice. Svedkyňa sa nevedela jednoznačne vyjadriť k tomu, či evidujú osobitne zásoby pšeničnej slamy podľa katastrálnych území. Úbytok slamy od dátumu 30.06.2015, kedy bola na zásobách uložená pšeničná slama v rozsahu 6985 a po inventúre zo dňa 31.08.2015, kedy bol jej stav v rozsahu 4095 bol spôsobený jednak požiarom, ako aj tým, že časť pšeničnej slamy sa odpredala a niečo sa použilo ako kŕmna slama.

16. Svedok V. C. v konaní pred súdom uviedol, že v čase vzniku požiaru bol spoluvlastníkom parcely, na ktorej bol stoh slamy postavený. Prakticky každý deň chodil okolo daného stohu, nakoľko má v blízkosti postavený rodinný dom. Všimol si, že na konci stohu boli priložené nejaké balíky sena, nejednalo sa o slamu. Z uvedeného dôvodu bol rozmer stohu väčší. Uvedený stoh slamy si odfotil ešte pred požiarom, tento stoh nebol ničím prikrytý, bol celú dobu vystavený poveternostným podmienkam, hrávali sa tam deti. Do stohu bolo priložených asi 10 balíkov sena.

17. Svedok Ľ. S. v konaní pred súdom uviedol, že často chodieval okolo postaveného stohu jednak na vychádzku so psami a taktiež dvakrát do týždňa z roboty. Viackrát si všimol, že na danom stohu rástlo zvrchu veľa húb, zrejme tomu tak bolo preto, že bol umiestnený v blízkosti potoka, kde bolo veľmi vlhko. Uvedená slama sa znehodnocovala. Podľa jeho názoru sa vrch slamy nedal vôbec použiť, nakoľko takáto slama nie je využiteľná pre dobytok. Naposledy videl stoh slamy asi 2-3 týždne pred požiarom. Slama v stohu sa mu zvrchu zdala zhnitá a hnedá.

18. Svedok J.. A. V., agronóm družstva, v konaní pred súdom uviedol, že pri danom stohu slamy bol len vtedy, keď horel. Jednalo sa o pšeničnú slamu z roku 2014, ktorá zvrchu ošedla, avšak zvnútra nebola zlá. Takéto slamy sa bežne dávajú do strechy, teda na ne môže pršať. Poväčšine však danú slamu používajú ako podstielkovú, avšak mohli by z nej vybrať aj na kŕmenie. Po požiari daného stohu dával ekonómke družstva podklady do účtovníctva, pričom vychádzal z toho, že v predmetnom trojuholníku stohu môže byť 21 balíkov a stoh na dĺžku môže mať 26 balíkov, teda v ideálnom stave mohol mať stoh 546 balíkov. Svedok po vzhliadnutí fotografií stohu pred požiarom pripustil, že v uvedenom stohu je v trojuholníku 21 balíkov a na dĺžku mal stoh 18 balíkov. Jeden balík slamy mal 250 kg.

19. Svedok Z. A. v konaní pred súdom uviedol, že pracuje u poškodeného od roku 1984 na pozícii šofér - traktorista. Predmetný stoh, ktorý zhorel v Hliníku nad Hronom staval on. S odstupom času si nepamätá koľko balíkov bolo použitých na daný stoh. Jednalo sa o pšeničnú slamu, ktorá sa zvážala z okolia troch parciel. Predmetná slama bola suchá, jednalo sa o slamu z predchádzajúceho roka. Slama sa dáva do sieťky, preto voda po tejto sieťke steká.

20. Svedok V. R. v konaní pred súdom uviedol, že bol u poškodeného zamestnaný do roku 2015 ako agronóm. Do uvedeného stohu zvážali pšeničnú slamu z okolitých troch lokalít. Ďalšiu lokalitu mali v Bzenici. Ku kvalite pšeničnej slamy svedok uviedol, že bola dobrej kvality, nakoľko pokiaľ aj pšeničná slama zmokne, nezamoká dovnútra. Stohy pšeničnej slamy zmenia len farbu, avšak vnútorne sú úplne v poriadku. Jeden balík slamy váži cca 250 kg. Z dokladov založených v súdnom spise ohľadne záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy vyplýva, že boli zvážané balíky slamy, pričom z dokladu zo dňa 25.07.2014 vyplýva, že bolo urobených 180 balíkov, z dokladu zo dňa 26.07.2014 vyplýva, že bolo urobených 135 balíkov, dňa 18.08.2014 - 102 balíkov, dňa 19.08.2014 - 180 balíkov a dňa 20.08.2014

- 190 balíkov. Dňa 25.07.2014 a 26.04.2014 zvážal vodič slamu do Hliníka nad Hronom. Taktiež dňa 18.08.2014 urobil 102 balíkov, ktoré boli určite realizované do Hliníka nad Hronom, nakoľko na druhej strane výkazu je napísané, že uvedené balíky boli realizované do Hliníka. Pokiaľ ide o záznam zo dňa 19.08.2014, svedok uviedol, že tieto boli zrejme dovezené do Bzenice, keďže na druhej strany výkazu nie je uvedené inak. Zo záznamu zo dňa 20.08.2014 vyplýva, že balíky boli zložené v Bzenici, avšak nemožno vylúčiť, že určitá časť nebola zložená aj v Hliníku nad Hronom, svedok sa k uvedenej skutočnosti nevedel presne vyjadriť.

21. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

22. Podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.

23. Podľa § 813 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré

mu poistiteľ poskytol. Ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

24. Podľa § 439 Občianskeho zákonníka, kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

25. Podľa § 438 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

26. Vykonaným dokazovaním, a to jednak výsluchom žalovaných, ich zákonných zástupcov, svedkov, ako aj oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že zavineným konaním žalovaných 1/ a 2/ vznikla škoda na majetku poškodeného Poľnohospodárskeho družstva Lovčica - Trubín, ktorú poškodenému uhradil na základe uzatvoreného poistného vzťahu dňa 16.10.2015 žalobca vo výške 5.464,10 € po zohľadnení spoluúčasti poškodeného vo výške 33,19 €. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná a nakoniec vyplýva aj z toho, že žalovaný 1/ bol v trestnom konaní rozsudkom sp. zn. XT X/XXXX-XXX zo dňa 15.03.2016 za daný skutok uznaný vinným pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a voči žalovanému 2/ bolo trestné stíhanie odložené, nakoľko trestné stíhanie voči osobe, ktorá nie je pre nedostatok veku trestne zodpovedná je neprípustné. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný 1/ a 2/ založili spoločným konaním dňa 10.07.2015 v čase okolo 17.00 hod. požiar, ktorý sa im nepodarilo uhasiť. Uvedené skutočnosti vyplynuli zo svedeckých výpovedí mal. T. A. a mal. F. W., ktorí boli pri zakladaní požiaru žalovanými prítomní. Obaja svedkovia potvrdili, že na založení požiaru sa aktívne podieľali obaja žalovaní. Tak svedkyňa T. A., ako aj svedok F. W. potvrdili, že žalovaný 1/ sa pokúšal stoh slamy zapáliť dvakrát, pričom oheň sa mu podaril dvakrát zahasiť. Tretíkrát mu pri zapaľovaní ohňa pomáhal aj žalovaný 2/ tým, že mu pridŕžal ruky, aby sa oheň rozhorel. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že na založení požiaru participovali obaja žalovaní rovnakou mierou, a preto súd ustálil mieru ich zodpovednosti na vzniknutej škode v rovnakom rozsahu, každému z nich v rozsahu 50%. Obaja žalovaní boli v čase vzniku požiaru maloletí, avšak súd z ich výsluchu pred súdom zistil, že boli obaja schopní ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Samotní maloletí žalovaní v konaní pred súdom potvrdili, že oheň spoločne zapálili, hoci im bolo zrejmé, že môžu spôsobiť škodu, avšak nedbalosťou sa domnievali, že sa im podarí oheň uhasiť. Boli si pritom vedomí svojho konania ako aj jeho následkov o čom svedčí tá skutočnosť, že bezprostredne po vzniku požiaru sa snažili požiar uhasiť a rýchlo privolať pomoc. Súd preto dospel k záveru, že obaja maloletí zodpovedajú za vzniknutú škodu, nakoľko v čase vzniku požiaru im nechýbala potrebná rozumová a vôľová schopnosť na posúdenie následkov ich konania. Žalovaný 1/ mal v čase vzniku požiaru takmer 15 rokov a žalovaný 2/ 13 rokov. Hoci ide o maloleté osoby, obaja boli spôsobilí a schopní ovládať a posúdiť svoje konanie, boli si vedomí následkov ich škodného konania, čo v konaní pred súdom aj uviedli a uvedený čin oľutovali. Aj keď v súlade s § 422 Občianskeho zákonníka s maloletými osobami zodpovedajú spoločne a nerozdielne aj osoby, ktoré sú povinné vykonávať nad nimi dohľad (rodičia), súd viazaný žalobou žalobcu rozhodol len o zodpovednosti žalovaných za spôsobenú škodu. Je pritom plne v dispozícii žalobcu aký okruh zodpovedných osôb si v súlade so zákonom vyberie. V danom prípade žalobca zúžil okruh daných osôb na žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného dôvodu je daná zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ v súlade s § 420 a 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že v čase vzniku škody boli obaja maloletí. Občiansky zákonník v ustanovení § 439 zakotvuje solidárnu zodpovednosť viacerých škodcov voči poškodenému, ktorej podstata spočíva v tom, že poškodený si môže vybrať hociktorého z viacerých škodcov a môže od nich požadovať celú náhradu škody v rámci zásady „jeden za všetkých“. Pokiaľ by niektorý zo solidárnych škodcov zaplatil viac, než by na neho pripadlo v prípade delenej zodpovednosti, môže od ostatných požadovať, aby sa navzájom vyporiadali.

27. Aj keď žalobca v žalobe požadoval žalovaných 1/ a 2/ zaviazať solidárne k zaplateniu spôsobenej škody, súd v súlade s § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčil solidárnu zodpovednosť a rozhodol o delenej zodpovednosti škodcov podľa účasti škodcov na spôsobenej škode. Z vykonaného dokazovania síce nesporne vyplynulo, že obaja žalovaní spôsobili škodu spoločným zavinením, pričom miera ich účasti na zavinení bola zo strany súdu stanovená na 50%, súd však vzhliadol v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré priznal škodcom delenú zodpovednosť. Za dané dôvody súd považoval rozdielne sociálne pomery žalovaných. Pokiaľ ide o žalovaného 1/, tento v súčasnej dobe ukončil školskú dochádzku, z dôvodu, že bol z nej vylúčený, od 01.01.2018 je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, dosahuje mesačne len príležitostný príjem z brigád vo výške 10

- 15,- Eur, žije so svojou matkou, ktorá je v súčasnej dobe na materskej dovolenke a poberá len príjem vo výške 214,- Eur mesačne. Žalovaný 2/ v súčasnej dobe navštevuje strednú školu, je svojou výživou plne odkázaný na svojich rodičov. Matka žalovaného 2/ poberá príjem zo zamestnania vo výške 430,- Eur mesačne a invalidný dôchodok vo výške 269,- Eur mesačne a otec žalovaného 2/ príjem vo výške 700 - 800,- Eur mesačne. Rodičia žalovaného 2/ majú tri školopovinné deti. Z uvedeného dôvodu súd považoval za spravodlivé riešenie náhrady škody voči žalobcovi, aby túto škodu nahradili podľa miery ich účasti na spôsobenej škode každý delenou zodpovednosťou. Je zrejmé, že žalovaný 1/ nemá žiadny príjem, a taktiež jeho rodina nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, teda v prípade solidárnej zodpovednosti by žalobca mohol požadovať celé plnenie od žalovaného 2/ a jeho rodiny, ktorú skutočnosť súd považoval za nespravodlivé usporiadanie škody voči žalovanému 2/, ktorý by musel nahradiť škodu nad rámec svojej účasti na jej spôsobení. Súdu je síce zrejmé, že daná právna úprava zakotvená v § 439 Občianskeho zákonníka preferuje ochranu poškodeného, avšak v danom prípade, keďže škodu spôsobili maloleté osoby s prihliadnutím na ich majetkové pomery má súd za to, že delená zodpovednosť je spravodlivejším riešením náhrady škody.

28. Pokiaľ ide o samotnú výšku škody, žalobca si žalobou uplatňoval škodu vo výške 5.464,10 Eur, pričom vychádzal z toho, že pri požiari došlo k znehodnoteniu 1720 q pšeničnej slamy pri hodnote 3,- € za jeden q, a časť vo výške 337,29 € predstavovala práce požiarnej hliadky. Z uvedenej sumy odrátal zmluvne dohodnutú spoluúčasť poškodeného vo výške 33,19 €. Vychádzal pritom z toho, že pri požiari zhorelo celkom 585 kusov balíkov pšeničnej slamy. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že uvedené množstvo pšeničnej slamy nezodpovedá skutočnosti. Z predloženej fotodokumentácie zo strany žalovaného 2/ je zrejmé, že predmetný stoh slamy bol tvorený z prednej strany z 21 kusov balíkov a na dĺžku 18 balíkov pšeničnej slamy, čo predstavuje celkom 378 balíkov slamy. Uvedenú skutočnosť v konaní pred súdom potvrdil aj agronóm J.. A. V.. Taktiež z dokladov založených na č.l. 124 a nasledujúce súdneho spisu súd zistil, že uvedený stoh pšeničnej slamy bol tvorený z úrody z roku 2014, pričom zo záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy vyplýva, že predmetný stoh slamy bol tvorený slamou, ktorú zvážal vodič M. A. dňa 25.07.2014 v rozsahu 180 balíkov, dňa 26.07.2014 v rozsahu 135 balíkov a sčasti slamou, ktorú zvážal predmetný vodič dňa 18.08.2014 v celkovom objeme 102 balíkov pšeničnej slamy, avšak z uvedeného záznamu súčasne vyplýva, že miesto vykládky bolo jednak v Bzenici a jednak v Hliníku nad Hronom, bez bližšieho rozpisu koľko balíkov slamy bolo zložených v Bzenici a koľko v Hliníku nad Hronom. Je preto zrejmé, že celých 102 balíkov slamy nebolo umiestnených len v stohu v Hliníku nad Hronom, avšak časť z nich bola umiestnená aj v stohu v Bzenici. Pokiaľ ide o ďalšie dva záznamy o prevádzke vozidla zo dňa 19.08.2014 a 20.08.2014, z uvedených záznamov vyplýva, že uvedená pšeničná slama bola prevezená do Bzenice. Uvedenú skutočnosť potvrdil v konaní pred súdom aj svedok V. R., ktorý v tom čase pracoval na družstve ako agronóm. Hoci nevylúčil, že časť nakládky zo dňa 20.08.2014 mohla byť zložená aj v Hliníku nad Hronom, priklonil sa skôr k záveru, že všetky balíky boli zložené v Bzenici. Zrátaním privezených balíkov slamy dňa 25.07.2014 a 26.07.2014 súd dospel k celkovému počtu balíkov 315 s tým, že pokiaľ časť balíkov slamy zo dňa 18.08.2014 bola vyložená v Hliníku nad Hronom, za najpravdepodobnejší počet balíkov slamy sa preto súdu javí počet 378, tak ako to vyplýva z fotodokumentácie založenej v súdnom spise. Z uvedeného dôvodu súd pri stanovení výšky škody vychádzal z toho, že predmetný stoh pšeničnej slamy bol tvorený z 378 kusov balíkov pšeničnej slamy.

29. K výhradám žalobcu v tom smere, že ohnisko po zhorenej slame malo rozmery cca 22 x 12 x 0,6 m, teda stoh slamy bol väčší ako tvrdia žalovaní súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením žalovaných v tom smere, že z uvedenej informácie nemožno vychádzať, nakoľko ide o rozhrabané zhorenisko stohu pšeničnej slamy, ktorý mal pôvodne s určitosťou menšie rozmery. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podklady vedené v účtovníctve k rozsahu škody na pšeničnej slame v katastrálnom území Hliník nad Hronom neobsahovalo relevantné údaje, a preto nemožno pri stanovení výšky škody z neho vychádzať. Uvedené údaje vyplynuli z výsluchu svedkov, a to účtovníčky Y. A., ktorá v konaní pred súdom uviedla, že pri zostavovaní účtovnej evidencie zhorenej slamy vychádzala z dokladov predložených agronómom J.. A. V.. Uvedený svedok J.. A. V. v konaní pred súdom potvrdil, že účtovníčke predkladal k vyčísleniu výšky škody doklady, avšak vychádzal pri nich len z predpokladanej škody s tým, že predpokladal, že v stohu slamy môže byť 21 balíkov slamy v trojuholníku a stoh na dĺžku môže mať 26 balíkov, pričom uvedené údaje uvádzal v ideálnom stave stohu. Samotný agronóm J.. A. V. v konaní pred súdom po nahliadnutí na fotografie stohu pred požiarom pripustil, že uvedený stoh obsahoval maximálne 378 balíkov pšeničnej slamy s tým, že jeden balík slamy mal 250 kg. Z vyššie uvedených dôvodov súd vychádzal z toho, že pri požiari 10.07.2015 zhorelo celkom 378 balíkov

pšeničnej slamy, pričom v konaní výsluchom svedkov bolo ustálené, že jeden balík slamy mal 250 kg, z čoho vyplýva, že pri požiari zhorelo celkom 945 q pšeničnej slamy. Pokiaľ ide o stanovenie ceny tejto slamy súd vychádzal z hodnoty, ktorú v konaní ustálil na základe výsluchu svedkov na sumu 3,- € za q pšeničnej slamy. Vykonaným dokazovaním bolo v rámci konania preukázané, že q pšeničnej slamy pri slame, ktorá je uskladnená sa predáva bežne po 12 - 15,- €, preto takto stanovená cena vo výške 3,- € za q je primeraná slame, ktorá je z časti znehodnotená vplyvmi počasia, keďže bola umiestnená na voľnom priestranstve a nebola uskladnená. Svedkovia v konaní potvrdili, že za danú cenu sa bežne predávala aj neuskladnená slama.

30. K výhradám žalovaných v tom smere, že súd by mal prihliadnuť na spoluvinu poškodeného v súlade s § 12 ods. 2 Vyhl. 258/2007, keďže tento si nesplnil povinnosť a na viditeľnom mieste neumiestnil bezpečnostnú značku so zákazom používania otvoreného ohňa súd poukazuje na to, že uvedená povinnosť sa týka len skladu rastlín, t. j. uzavretého priestoru, v ktorom sú skladované rastliny, netýka sa otvoreného priestranstva, na ktorom je umiestnený stoh slamy. V ďalšom súd poukazuje na to, že žalovaný 1/ a 2/ boli v čase založenia požiaru spôsobilí rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania vzhľadom na ich rozumovú aj vôľovú vyspelosť s prihliadnutím na ich vek a muselo im byť zrejmé, a to aj bez umiestneného upozornenia, že pri stohu slamy nie je prípustné používať otvorený oheň. Preto sa súd nestotožňuje s tvrdením žalovaných o tom, že by za ich konanie mal niesť spoluzodpovednosť samotný poškodený.

31. V ďalšom sa súd zaoberal tým, či v súlade s § 450 Občianskeho zákonníka možno náhradu škody u žalovaných 1/ a 2/ z dôvodov hodných osobitného zreteľa primerane znížiť. Zníženie náhrady škody je viazané na niekoľko podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Jednou z podmienok je tá skutočnosť, že nemôže ísť o škodu, ktorá bola škodcami spôsobená úmyselne. To znamená, že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že obaja žalovaní 1/ a 2/ založili svojim zavineným konaním požiar, v dôsledku čoho došlo ku škode na majetku poškodeného svojim nedbanlivostným konaním. Aj keď vzhľadom na ich vek a duševnú vyspelosť mohli predpokladať, že daným konaním škodu môžu spôsobiť, domnievali sa, že sa tak nestane, nekonali s vedomím a úmyslom škodu poškodenému družstvu spôsobiť, teda na ich strane absentoval akýkoľvek úmysel. Z uvedeného dôvodu súd v ďalšom starostlivo skúmal, či na ich strane jestvujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom v danom prípade predovšetkým prihliadol na osobné a majetkové pomery žalovaných, ako aj na pomery poškodeného družstva. Súd vzhľadom na sociálnu situáciu tak samotných škodcov (žalovaného1/ a žalovaného 2/) ako aj na situáciu poškodenej osoby (PD Lovčica - Trubín) dospel k záveru, že v danom prípade je namieste aplikovať ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka, nakoľko sociálna situácia oboch žalovaných a ich rodinných príslušníkov (keďže sa jedná o maloleté osoby) je natoľko nepriaznivá, že by na obe rodiny žalovaných mala vysoko nepriaznivé dôsledky. Žalovaný 1/ je v súčasnej dobe stále maloletý, hoci ukončil povinnú školskú dochádzku, v súčasnej dobe nie je zamestnaný, dosahuje len príležitostný príjem z brigád a jeho zákonná zástupkyňa - matka je na rodičovskej dovolenke, teda ich príjem je minimálny. Pokiaľ ide o žalovaného 2/ tento je maloletý, v súčasnej dobe naďalej je plne výživou odkázaný na svojich rodičov, nedosahuje žiadny príjem. Rodičia žalovaného 2/ dosahujú príjem zo zamestnania, avšak majú ďalšie vyživovacie povinnosti voči dvom nezaopatreným deťom. Pokiaľ ide o samotného poškodeného, súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že hoci mu bola konaním žalovaných spôsobená škoda, jednalo sa o slamu, ktorá síce mohla byť odpredaná drobným chovateľom, resp. táto mohla byť použitá ako podstielková slama, a to bez dosiahnutia akéhokoľvek výnosu pre družstvo, teda zníženie náhrady škody nezasiahne negatívnym spôsobom do ich hospodárskych výsledkov. Z uvedeného dôvodu súd primerane znížil náhradu škody voči žalovaným v rozsahu 30% skutočnej škody u každého z nich zvlášť. Keďže vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že skutočná škoda dosahuje výšku 2.835,- € (378 stohov x 2,5 x 3) ako aj škodu na mzdách zamestnancov vo výške 337,29€, teda na každého zo žalovaných pripadá škoda vo výške 1.586,15 €, po zohľadnení primeraného zníženia náhrady škody vo výške 30% na každého zo žalovaných pripadá na každého z nich náhrada škody vo výške 1110,30 €.

32. Keďže mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej situácii, súd súčasne umožnil žalovanému 1/ s prihliadnutím na majetkové a sociálne pomery jeho a jeho rodiny splácať žalovanú sumu v splátkach vo výške 50,- € mesačne a žalovanému 2/ vo výške 100,- € (ako to strany sporu v konaní požadovali) mesačne vždy

k 20. dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že omeškanie s úhradou splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

33. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovaným, ktorí boli pomerne úspešní v konaní a prináležalo by im podľa § 255 ods. 1 právo na pomerný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi (v rozsahu 20%), nárok nepriznal s poukazom na § 257 CSP, pričom súd prihliadol na tú skutočnosť, že by nebolo spravodlivé uložiť žalobcovi náhradu trov konania, keďže súd pri rozhodovaní o výške škody pristúpil k zníženiu výšky škody v súlade s jeho oprávnením obsiahnutým v § 450 OZ, v nadväznosti na čo sa stali žalovaní v spore úspešnejší.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.