Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/134/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, v právnej veci manželky: C. zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Barbora Ficeková, advokát s.r.o., Žilinská 14, Bratislava a manžela: C. zastúpeného advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: U., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, t a k t o

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov C. a V. uzavreté dňa XX.X.XXXX v P., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a . Maloletý U. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 150,-€ mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým U. každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým nasledovne:

- každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok od 23.12. od 16.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.

- každý párny rok od 30.12 od 16.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,

- každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nedele, ktorá nasleduje po poslednom dni jarných prázdnin do 18.00 hod.,

- každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkonočným sviatkom od 16.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočných sviatkoch do 12.00 hod.

Otec maloletého prevezme počas bežného školského roka v školskom zariadení, ktoré aktuálne maloletý navštevuje a v čase prázdnin alebo v prípade neprítomnosti maloletého v školskom zariadení bude preberanie prebiehať na adrese bydliska maloletého. Odovzdávanie maloletého bude prebiehať vždy v mieste bydliska maloletého. Matka je p o v i n n á maloletého na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manželka sa návrhom podaným na Okresný súd Považská Bystrica dňa 9.5.2016 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 14.6.2016 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Návrh odôvodnila tým, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, navzájom si dôverovali a starali sa o maloletého syna. Prvé väčšie problémy vo vzťahu nastali po jej návrate do zamestnania a neskôr keď jej lekári diagnostikovali chronické ochorenie, ktorého následkom bola zvýšená únava, avšak starostlivosť o domácnosť a syna bola na nej, keďže manžel nepomáhal dostatočne. Postupom času začal manžel čoraz častejšie vyjadrovať nespokojnosť a prestal s ňou komunikovať. Od marca 2016 už nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletého U. navrhla na čas po rozvode manželstva zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otca navrhla zaviazať vyživovacou povinnosťou vo výške 250,-€ mesačne, pričom v priebehu konania návrh v tejto časti zmenila a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 400,-€ mesačne a doplnila návrh aj v tom, že konkrétne žiada upraviť styk otca s maloletým.

2. Manžel v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a potvrdil, že asi pred rokom začal vyjadrovať nespokojnosť so situáciou v rodine, pričom u manželky narazil na odpor. Manželka je veľmi dominantnej povahy a všetko musí byť podľa nej a ak s niečím nesúhlasil, vyvolalo to u nej zúrivosť, ktorá vyúsťovala do hádok a dokonca na neho manželka aj fyzicky zaútočila. Nesúhlasil s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a na čas po rozvode k maloletému U., ktorého navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v 2-týždňových intervaloch s tým, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Dodal, že s maloletým má silné citové väzby a jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho vývinovými potrebami. Zverením maloletého do striedavej starostlivosti bude rešpektované právo maloletého na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom a poskytne mu stabilitu výchovného prostredia, pričom sú splnené všetky podmienky vyžadované pre takéto rozhodnutie.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, sobášnym listom, rodným listom, potvrdeniami o príjme účastníkov, so spisom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/129/2016, vykonal znalecké dokazovanie, oboznámil sa aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vypočul účastníkov a maloletého a zistil, že obaja účastníci sú F.tátni občania, F. národnosti a u oboch sa jedná o P. manželstvo, ktoré uzavreli dňa XX.X.XXXX. v P.. Manželia majú jedno maloleté dieťa: U. Účastníci nemajú ďalšie vyživovacie povinnosti.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/ 129/2016-78 zo dňa 20.6.2016 súd zamietol návrhy oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal prispievať otca na výživu maloletého v nevyhnutnej miere a to sumou 200,-€ mesačne a otec žiadal maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, aby bol upravený styk matky s maloletým. Zároveň súd nariadil neodkladné opatrenie, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým predbežne každý párny týždeň od 9.00 hod. v sobotu do 17.00 hod. v nedeľu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.9.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/340/2016-119 zo dňa 15.8.2016. 5. Manželka vo výpovediach uviedla, že za príčiny rozvratu manželstva považuje najmä nestarostlivosť manžela o rodinu, keďže jej nepomáhal v domácnosti, ani so starostlivosťou o syna, nevenoval sa im a uprednostňoval svoj vlastný program. Najväčším dôvodom a príčinou rozvratu manželstva však bolo to, že ju manžel viackrát fyzicky napadol, v dôsledku čoho podala na neho aj trestné oznámenie, ktoré však bolo napokon vyhodnotené ako priestupok. Od 21.3.2016 nežijú v spoločnej domácnosti, keďže sa manžel odsťahoval. V súčasnosti sa manžel so synom stretáva podľa neodkladného opatrenia, ktoré bolo medzičasom vydané a keď sa syn vráti od otca, tak je v inom psychickom stave, ako keď k nemu išiel a potrebuje určitý čas na to, aby sa dostal do normálu. Pokiaľ je syn s ňou, je bezprostredný a uvoľnený, avšak po návrate od otca je iný. Mala za to, že takto nastavený kontakt otca s maloletým je dostatočný. Od septembra 2016 nastúpil syn do základnej školy, avšak mal v škole problémy s učiteľkou a konflikty vyvrcholili 9.1.2017, kedy došlo k takému incidentu, že učiteľka spolu so zástupkyňou chceli zobrať syna k riaditeľke a maloletý sa bránil a bol agresívny. Následne jej riaditeľka telefonovala, aby pre syna prišla, pretože je agresívny a nebezpečný pre ostatných. Odvtedy maloletý do školy nechodil a najskôr bol s ňou doma, potom bol u jej rodičov. Vzniknutý incident chcela riešiť prestupom na inú školu a zdravotné problémy maloletého už riešila aj pred týmto incidentom s psychologičkou, ktorá ich odporučila k psychiatrovi. Po incidente, ktorý sa odohral v januári 2017 bola maloletému odporučená hospitalizácia a v období od 28.2.2017 do 7.3.2017 bol hospitalizovaný na psychiatrii, kde mu diagnostikovali Aspergerov syndróm a ADHD, čo je porucha aktivity a odporučili zmenu školy a nasadili medikamentóznu liečbu. Následne maloletému zmenila školu a od marca 2017 navštevuje Paneurósku súkromnú základnú školu,

kde je v 2.triede. Za školu sa platí 300,-€ mesačne a výber tejto školy jej odporučili na psychiatrii, kde bol maloletý hospitalizovaný, pričom táto škola bola jediná, ktorá maloletého zobrala a ktorá sa orientuje na tie diagnózy, ktorými trpí aj maloletý. O postupe a výbere školy bol otec informovaný. So synom naďalej navštevuje psychiatra a berie psychiatrické lieky, ktoré bude užívať dlhodobo a lieky sú pre neho prospešné, pretože sa vie viac sústrediť. Dodala tiež, že je riadne zamestnaná, má príjem asi 1.100,-€ mesačne netto, iný príjem nemá a s maloletým žije sama. 6. Právny zástupca manželky uviedol, že k dohode medzi rodičmi nedošlo a teda naďalej navrhujú maloletého na čas po rozvode zveriť do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým navrhli upraviť v rozsahu neodkladného opatrenia, ktorý sa už viac ako rok a pol realizuje, pričom majú za to, že takáto forma starostlivosti o maloletého je vzhľadom na jeho záujmy ako aj vzhľadom na jeho špecifické zdravotné problémy vyhovujúca. Pôvodne navrhovali výživné vo výške 250,-mesačne zo strany otca, avšak v súčasnosti bola matka okolnosťami na strane maloletého donútená dať dieťa do súkromnej základnej školy, ktorá stojí 300,-€ mesačne a teda aj otec by sa mal na hradení tohto výdavku podieľať polovicou, čo spolu s navrhnutým výživným a príspevkom na školu predstavuje sumu 400,-€ mesačne. Počas Vianočných sviatkov roku 2017 bol maloletý na základe dohody rodičov 2 týždne u otca a po jeho návrate sa u maloletého opäť vyskytol regres v správaní a zle sa adaptoval. 7. Manžel vo výpovediach uviedol, že za príčinu rozvratu manželstva považuje manželkinu dominantnú povahu, čo sa prejavilo už hneď na začiatku, keď pri sobáši nebola ochotná zmeniť si meno a musel si ho zmeniť on. Všetky peniaze, ktoré zarobil, chodili na jej účet a ona mu peniaze nechcela dávať, povedala, že ak zarobí niečo nad 1.000,-€, tak to si môže nechať. Synovi sa venoval odmalička, každé ráno ho vozieval do škôlky a pripustil ale, že posledný rok spolužitia bol trochu pasívnejší, pretože sa nechcel pred synom hádať a radšej bol ticho. Od konca marca 2016 nežijú v spoločnej domácnosti a odvtedy mu manželka nechcela syna dávať, pričom sa stalo aj to, že ho nevidel aj 2 mesiace a teda musel podať návrh na neodkladné opatrenie. Po jeho vydaní sa začal so synom stretávať v zmysle neodkladného opatrenia s tým, že najskôr chodil pre syna do P.., pretože bol u starých rodičov a neskôr si ho už vyzdvihoval v V.. Keď spolu trávia čas, tak je to intenzívne a to takým spôsobom, že buď sú doma a hrajú spoločenské hry, alebo sú niekde vonku, kde športujú. K synovmu zdravotnému stavu uviedol, že už keď chodil do škôlky bol živší, ale pokladali to za normálne. Ak niekedy syna napomenul za nevhodné správanie, manželka ho hneď zahriakla. Synovu diagnózu neodmieta, ale skontaktoval sa s jeho psychiatrom, ktorý mu povedal, že sa časom z toho dostane. Nie je informovaný o tom, aké lieky maloletý v súčasnosti berie. O incidente, ktorý sa odohral v januári 2017 v škole má vedomosť a keď komunikoval s riaditeľkou školy, vyjadrila sa, že syna zo školy nevyradili. Psychiater mu povedal, že by sa mali pokúšať syna vrátiť späť do školy. O súčasnej škole, ktorú maloletý navštevuje, sa dozvedel až v máji 2017 v rámci konania na súde a podľa neho by mohol naďalej navštevovať pôvodnú školu, pretože aj v bežných školách vyučujú deti s podobnými zdravotnými problémami, aké má U.. Ďalej uviedol, že je riadne zamestnaný, má príjem asi 800,-€ mesačne netto, býva v podnájme a žije sám. 8. Právny zástupca manžela uviedol, že správanie sa matky nie je možné považovať za najvhodnejšie, matka starostlivosť o maloletého nezvláda a neschopnosť matky zabezpečovať starostlivosť o dieťa sa prejavuje aj jej nekomunikáciou s otcom, preto navrhujú zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka bude na výživu maloletého prispievať sumou 150,-€ mesačne, spravovať majetok maloletého a zastupovanie budú vykonávať obaja rodičia a zároveň navrhli konkrétnu úpravu styku matky s maloletým. Neskôr zotrvali na zmenenom návrhu, podľa ktorého navrhli maloletého na čas po rozvode manželstva zveriť do striedavej osobnej starostlivosti. Maloletý medzičasom emočne dospel, vie vyjadrovať svoje názory a dožaduje sa starostlivosti oboch rodičov. Otec aj matka sú schopní a spôsobilí zabezpečovať starostlivosť o dieťa a ako vyplynulo zo znaleckého posudku, obaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého a obaja sú k tomu motivovaní. Maloletý potrebuje mužský vzor, pričom majú vedomosť, že matka má zdravotné problémy, ktoré spôsobujú v jej živote určitý diskomfort a teda otec sa môže podieľať lepšie na všestrannej starostlivosti, vrátane voľnočasových aktivít. Absolútne nesúhlasili s tým, aby maloletý navštevoval súkromnú základnú školu, na ktorú chodí bez vedomia a súhlasu otca a preto aj výdavky s tým spojené považujú za neúčelné a nedôvodné a otec sa odmieta na nich podieľať. Psychológ odporúčal maloletého integrovať do bežnej školy, prípadne mu zabezpečiť asistenta. V súčasnosti otec platí výživné na maloletého vo výške 100,-€ mesačne a 100,-€ mesačne dáva matke na domácnosti, pričom nad rámec toho ešte kupuje maloletému športovú výstroj, hračky, oblečenie a hradí mu voľnočasové aktivity. 9. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých U. a zo záverov znaleckého posudku podaného dňa 20.7.2017 vyplýva, že v komunikácii a správaní maloletého sú prítomné psychopatologické prejavy, typické pre poruchu aktivity a pozornosti a Aspergerov syndróm, ktoré boli maloletému diagnostikované počas hospitalizácie

na klinike detskej psychiatrie. Pri vzájomnej interakcii s matkou reaguje maloletý bez nápaditostí, matka sa ho snaží motivovať, aby komunikoval otvorenejšie, pričom v prítomnosti maloletého neverbalizuje negatívne postoje voči otcovi. Na prítomnosť otca maloletý reaguje verbálne i neverbálne pozitívne, otec mu necháva priestor na vlastné prejavenie sa, čo maloletý využíva a formuluje svoje postoje. Obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti a výchovy maloletého a obaja sú k osobnej starostlivosti motivovaní. Z psychologického hľadiska je pre maloleté dieťa v súčasnom období podľa názoru znalca, vhodnejšie zotrvať v osobnej starostlivosti jedného rodiča, konkrétne matky a pokračovať v relatívne širokom stretávaní sa s otcom, čo je aj v zhode s prianím samotného maloletého. Obaja rodičia majú postačujúce osobnostné predpoklady na osobnú starostlivosť o dieťa, problematickým sa javí nespracovaný partnerský konflikt rodičov, ktorý negatívne zasahuje do ich spoločných rodičovských kompetencií a komunikácia rodičov má parciálne negatívny dopad na zvládací proces v rámci sociálnej adaptácie maloletého po rozchode rodičov a to najmä s ohľadom na jeho psychiatrické poruchy, ktoré mu boli diagnostikované. Najvhodnejším riešením rodinnej situácie, tak aby bola v záujme maloletého dieťaťa, je zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky a súčasne intenzívne stretávanie sa maloletého s otcom a to minimálne každý druhý víkend od piatku do nedele a v stredu poobede v týždni, kedy je cez víkend s matkou. Takéto odporúčanie zohľadňuje jednak špecifiká maloletého dieťaťa ako aj jeho vlastné preferencie. 10. Manželka a kolízny opatrovník nemali k záverom znaleckého posudku žiadne pripomienky. Manžel so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, naďalej bol toho názoru, že aj výsledky psychologického vyšetrenia potvrdili, že obaja rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletého a obaja rodičia sú motivovaní k osobnej starostlivosti. Obaja sú aj spôsobilí maloletého vychovávať a jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je v jeho najlepšom záujme a v súlade s rešpektovaním práva maloletého na zachovanie vzťahu k obom rodičom. 11. Maloletý sa vo výpovedi uskutočnenej na pojednávaní dňa 17.5.2018 nechcel k veci vyjadrovať. Neskôr ale uviedol, že chodí do novej školy, kde má kamarátov. S otcom bol cez víkend, boli na kolobežkách a na opekačke a chodieva sa s ním aj lyžovať a bicyklovať, keďže otec mu kúpil horský bicykel. K otcovi sa teší a aj u neho spí. S mamou chodievajú na prechádzky a na ihrisko. Rodičia sa medzi sebou skoro vôbec nerozprávajú. Vôbec nerozmýšľa o tom, u koho by chcel byť ako dlho a ani nad tým nechce rozmýšľať a bude spokojný tak, ako sa rodičia dohodnú. Doma je aj u ocina aj u maminy. 12. Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu manželstva rodičov zveriť maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, v súlade so závermi znaleckého posudku, ako aj v najlepšom záujme maloletého. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým v každom párnom týždni od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a v nepárnom týždni v stredu a piatok od 17.00 hod. do 19.00 hod. Prázdninové a sviatočné obdobie navrhol ponechať na dohode rodičov. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu. 13. Z listinných dôkazov vyplýva, že manželka je riadne zamestnaná, jej príjem v roku 2017 (január až november) bol 960,20 € priemerne mesačne netto. Manžel je tiež riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2017 bol 797,41 € priemerne mesačne netto. 14. Maloletý U. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 2.triedu Paneurópskej súkromnej základnej školy. 15. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 17. Podľa § 23 ods. 2, veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. 18. Podľa § 100 C.m.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. 19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, nakoľko bolo nesporne preukázané, že účastníci nevedú spoločnú domácnosť a ani jeden z manželov nemá záujem na zotrvaní v manželstve. Tiež mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a v súčasnosti si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Tento stav nevytvára predpoklady pre zdravé rodinné prostredie. Nakoľko rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd manželstvo v súlade s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva účastníkov, za tieto súd považuje zásadnú rozdielnosť pováh a názorové nezhody manželov.

20. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému U. na čas po rozvode manželstva, nebola medzi účastníkmi zhoda v žiadnom smere, nakoľko matka žiadala maloletého zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otec navrhol najskôr jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, neskôr do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a napokon zotrval na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z dokazovania a to najmä zo znaleckého posudku vyplýva, že u maloletého sú aktuálne prítomné psychopatologické prejavy, typické pre poruchu aktivity a pozornosti, ako aj Aspergerov syndróm. Prejavuje sa u neho najmä psychomotorický nepokoj, ťažkosti s koncentráciou pozornosti a autistické správanie. Z dôvodu uvedených špecifík maloletého dieťaťa a vzhľadom na jeho psychické ťažkosti ako aj vlastné preferencie rodičovskej starostlivosti, považoval súdny znalec za najvhodnejšie, aby bol maloletý na čas po rozvode manželstva zverený do osobnej starostlivosti matke s intenzívnym stretávaním sa s otcom. Aj keď majú obaja rodičia dostatočné osobnostné predpoklady na výkon osobnej starostlivosti o maloletého, a aj sú obaja k tomu motivovaní, súd vyhodnotiac všetky dôkazy, dospel k záveru, že najvhodnejšie pre maloletého je, aby zotrval v osobnej starostlivosti matky a aby sa jeho kontakt s otcom realizoval v širokom rozsahu. Podľa názoru súdu, vzhľadom na zdravotné špecifiká maloletého, je pre neho vhodnejšie zachovanie jedného výchovného prostredia, ktoré bude mať u matky, s realizovaním rozšíreného kontaktu s otcom počas bežného týždňa ako aj cez prázdniny, ktoré súd upravil pomerne a v rovnocennom rozsahu pre oboch rodičov. Otec teda bude mať možnosť podieľať sa na starostlivosti o maloletého aj počas bežného týždňa, kedy ho vyzdvihne v školskom zariadení a aj ho tam privedie, môže mu byť nápomocný aj pri príprave do školy a teda nebude len „víkendovým rodičom“, zázemie však bude mať maloletý u matky. Súd považuje ešte za potrebné dodať, že na maloletého U. má veľmi negatívny vplyv rodičovský konflikt a rozchod rodičov má negatívny dopad aj na jeho sociálnu adaptáciu. Preto práve rodičia by mali byť tí, ktorí mu pomôžu túto situáciu čo najlepšie zvládnuť. Ako aj vyplynulo z výpovede maloletého na súde, nechce robiť medzi rodičmi „rozhodcu“, má ich oboch rád a teda obaja rodičia by mu mali preukázať svoju lásku a rodičovskú zodpovednosť najmä tým, že maximálne eliminujú svoje konflikty a začnú sa správať podľa želania a potrieb ich jediného maloletého syna. 21. Čo sa týka konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca, súd túto ustálil vo výške 150,-€ mesačne, pričom zohľadnil najmä vek a potreby maloletého a má za to, že určené výživné je primerané. Pokiaľ ide o zvýšený výdavok maloletého spojený s návštevou súkromnej školy, tento súd nezohľadnil, nakoľko je toho názoru, že nebolo nevyhnutné, aby maloletý začal navštevovať súkromnú školu bez toho, aby sa na tom rodičia dohodli. Pri určení výživného súd zároveň zohľadnil príjmy oboch rodičov, ktorí sú obaja zamestnaní a opäť konštatuje, že určené výživné je primerané a zodpovedá kritériám rozhodným pre jeho určenie. 22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, podané na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).