Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-396-2017.pdf
PDF · 104.14 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/396/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. XXXX/XX, zast. JUDr. Ruženou Bubenčíkovou, advokátkou, so sídlom Trnava, Paulínska 20, proti žalovaným: 1. TOMKA, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 28, IČO: 47 476 656, 2. J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., B. XX, obaja zast. JUDr. Andreou Kelemenovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Mariánska 2, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. mája 2017 č. k. 25C/370/2016-43 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalobkyne zamietol a žalovaným priznal plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 39, § 40a, § 136 ods. 1 (správne malo byť uvedené § 48 ods. 1, 2 a § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka), § 140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa (1/4) a žalovaná v 2. rade (3/4/) boli podielové spoluvlastníčky nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. P.. Žalovaná v 2. rade predala žalovanému v 1. rade časť svojho podielu na predmetných nehnuteľnostiach v rozsahu 1/4 k celku a to kúpnou zmluvou zo dňa 07. 11. 2013. Kúpna zmluva bola zavkladovaná katastrom nehnuteľností. Žalobkyňa vyzvala žalovaného v 1. rade na odpredaj nadobudnutého podielu od žalovanej v 2. rade listom zo dňa 16. 06. 2016 z dôvodu, že jej ako podielovej spoluvlastníčke nebol predmetný podiel na nehnuteľnosti ponúknutý na odkúpenie. Dňa 21. 07. 2016 podala žalobkyňa návrh na súd a domáhala sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade
- uzatvorenie kúpnej zmluvy. Následne z dôvodu napravenia vzniknutého stavu žalovaní dňa 24. 08. 2016 spoločne odstúpili od kúpnej zmluvy. Dňa 25. 08. 2016 bol podaný návrh na záznam a kataster nehnuteľností vykonal záznam, na základe čoho je opätovne žalovaná v 2. rade 3/4 spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností a žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v žiadnom podiele. Dňa 19. 09. 2016 listom zo dňa 14. 09. 2016 rozšírila žalobkyňa návrh aj voči žalovanej v 2. rade, keď sa domáhala neplatnosti odstúpenia od zmluvy, majúc za to, že žalovaní si nedohodli možnosť odstúpenia od zmluvy. V čase podania rozšírenia žaloby bol podaný návrh na záznam na kataster nehnuteľností, v čase pojednávania už kataster vykonal záznam, súd túto zmenu petitu akceptoval, keď mal za to, že išlo len o formálnu úpravu petitu. Toto odstúpenie je podľa žalobkyne neplatné, pretože nie je možné, aby išlo o dvojstranný právny úkon a je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na neplatnosti odstúpenia z dôvodu úspešného uplatňovania relatívnej neplatnosti. Žalovaní namietali, že k odstúpeniu od zmluvy došlo v súlade so zákonom. Toto bolo zavkladované záznamom, na základe čoho sa sporná kúpna zmluva od počiatku zrušila. Došlo teda k odstráneniu
stavu, na základe ktorého sa žalobkyňa domáhala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Žalovaná v 2. rade od zmluvy odstúpila skôr ako bola upovedomená o tom, že má byť pribratá do konania, ktorého predmetom je aj nahradenie prejavu vôle - neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Dôvodom odstúpenia bolo napravenie vzniknutého stavu, aby neboli zvady. Súd, vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, žalobu zamietol. Žalobkyňa sa mala právo voči žalovanému v 1. rade domáhať nahradenia prejavu vôle uzatvorením kúpnej zmluvy, na základe ktorej by za kúpnu cenu 200.000 eur nadobudla podiel na nehnuteľnostiach zapísaných v LV č. XXXX kat. úz. P. v rozsahu 1/4, ktorý pôvodne patril žalovanej v 2. rade z dôvodu, že podľa nej jej nebolo žalovanou v 2. rade ponúknuté ako podielovej spoluvlastníčke možnosť predmetu nehnuteľnosti podiel 1/4 odkúpiť. Vzhľadom na nasledujúce skutočnosti súd neskúmal, či jej bol podiel ponúknutý na predaj alebo nie. Medzi žalovanými bola dňa 24. 08. 2016 uzatvorená dohoda o odstúpení kúpnej zmluvy. Súd teda mal za to, že strany kúpnej zmluvy sa dohodli na možnosti odstúpenia od zmluvy a predmetnou listinou obe zmluvné strany od zmluvy odstúpili. Nesporné bolo, že obe zmluvné strany - žalovaní si dali na vedomie vzájomným prejavom vôle, že odstupujú od zmluvy a toto medzi nimi nebolo sporné. Uvedený spôsob bol v súlade so zákonom a pripúšťa ho aj judikatúra s poukazom na rozhodnutie NS SR 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. 07. 2011, strana 10-11 odôvodnenia. Následne kataster nehnuteľností záznamom, na základe predmetného odstúpenia, vykonal príslušné vlastnícke zmeny v tom zmysle, že nastali také právne účinky, aké boli pred spornou kúpnou zmluvou medzi žalovanými. Odstúpenie od zmluvy bolo záznamom v katastri nehnuteľností vykonané a v civilnom konaní súd nemal možnosť skúmať platnosť, či neplatnosť tohto záznamu, ale z tohto vychádzal. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že by konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní z dôvodu, aby odstránili prípadný protiprávny stav a vyriešili rozpory v rodine, pristúpili k odstúpeniu od zmluvy. Žalovaná v 2. rade tak konala, skôr ako jej bol doručený list, v ktorom žalobkyňa konštatovala porušenie jej predkupného práva a domáhala sa voči nej neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Súd doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej v 2. rade považoval za nadbytočný, keď právna zástupkyňa žalovaných jej dôvod odstúpenia prezentovala. V podstate ich konanie možno považovať za v súlade s dobrými mravmi. Súd pohnútky žalobkyne pre zotrvanie na návrhu pre svoje právne závery nepovažoval za relevantné. Návrh na neplatnosť odstúpenia tak súd považoval za nedôvodný. Keďže sa predchádzajúca kúpna zmluva s účinkami od začiatku (ex tunc) zrušila, vznikol právny stav, ako keby k uzatvoreniu kúpnej zmluvy vôbec nedošlo, tak z hľadiska obligačných, ako aj vecno-právnych účinkov, zanikol tak dôvod na nahradenie prejavu vôle žalovaného v 1. rade a súd tak mal za to, že sa v tejto časti stal návrh žalobkyne bezpredmetný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí mali vo veci úspech, priznal plnú náhradu trov konania. Súd mal snahu vyriešiť vec mimosúdne, žalobkyňa však predbežný názor súdu neakceptovala, napriek vráteniu veci do pôvodného stavu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného v 1. rade uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu v znení, ako je uvedené v pettite žaloby. V priebehu konania žalovaný podpísal s J. X. odstúpenie od kúpnej zmluvy, podľa ktorej obaja odstupujú od kúpnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2013. Vzhľadom k tejto skutočnosti bola žaloba rozšírená o určenie, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné a súčasne bola žaloba rozšírená aj o žalovanú v 2. rade J. X.. Súd uznesením pripustil do konania ako žalovanú v 2. rade J. X. a pripustil aj zmenu žaloby. Keďže súd odstúpenie od zmluvy považoval za platné, nepovažoval za potrebné skúmať, či zo strany žalovanej v 2. rade bolo porušené predkupné právo žalobkyne. Právny názor súdu, že došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2013, považuje za nesprávny. Podľa jej názoru je odstúpenie od zmluvy žalovanými v 1. a 2. rade neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy svojím obsahom odporuje zákonu a to ustanoveniu § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v danom prípade mohol kupujúci od zmluvy odstúpiť iba z dôvodov uvedených v § 597 Občianskeho zákonníka alebo v prípade, že by právo odstúpenia od kúpnej zmluvy bolo dojednané v kúpnej zmluve zo dňa 07. 11. 2013. Žalovaní sa v kúpnej zmluve zo dňa 07. 11. 2013 nedohodli na možnosti odstúpenia od zmluvy. V dôvodoch odstúpenia od kúpnej zmluvy, či už pôvodného predávajúceho alebo pôvodného kupujúceho v listine odstúpenie od kúpnej zmluvy uvedený nie je. Poukázala na názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 6Sžo 229/2010 zo dňa 20. 07. 2011. Odstúpenie od zmluvy obchádza zákon a prieči sa dobrým právom. Súd prvej inštancie sa uspokojil s tvrdením právnej zástupkyne žalovaných, že odstúpením od zmluvy žalovaní odstránili prípadný protiprávny stav a vyriešili rozpory v rodine. Takéto zdôvodnenie zamietavého rozsudku nemôže obstáť. Žalobkyňa podaním zo dňa 20. 07. 2016 uplatnila svoje právo podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, neuplatnila právo na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 07. 11. 2013. Konečným zmyslom navrhovaných rozhodnutí je dosiahnuť taký právny stav, aby sa žalobkyňa stala vlastníčkou prevádzaného podielu v rozsahu 1 na nehnuteľnostiach v obci a v kat. úz. P., zapísaných na LV č. XXXX. Súd prvej inštancie neposudzoval predmetné úkony komplexne, vo všetkých súvislostiach, ale iba z hľadiska, či odstúpenie od zmluvy spôsobom, ako to urobili žalovaní v 1. a 2. rade, je možné. Je nesporné, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo až po necelých troch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, žalovaný v 1. rade užíval a užíva všetky priestory nehnuteľností a až po podaní žaloby došlo k odstúpeniu od zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade odstúpením od zmluvy zmarili účel sledovaný žalobou. Takýto úkon nepožíva, vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právnu ochranu. Z dôvodov popísaných okolností a v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať tento právny úkon za neplatný. Účelom odstúpenia od zmluvy bolo zmarenie cieľa, ktorý žalobkyňa žalobou sledovala, žalovaní zneužili právo odstúpenia od zmluvy na úkor žalobkyne, napriek tomu súd prvej inštancie takémuto úkonu poskytol právnu ochranu. Odstúpenie od zmluvy v danom prípade sa nepovažuje za poctivé konanie, odporuje slušným pravidlám správania sa. Odstúpenie od zmluvy trpí aj ďalšou vadou a to nedostatkom vážnosti. Odstúpenie od zmluvy bolo vykonané účelovo, s cieľom zmariť úspešné uplatňovanie práva žalobkyne podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy naďalej užíva, hoci už nie je ich spoluvlastníkom a žalobkyňa ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností so žalovaným v 1. rade nemá uzatvorenú nájomnú, ani inú zmluvu, ktorá by ho oprávňovala nehnuteľnosti užívať v celom rozsahu. Účastníkom odstúpenia od zmluvy bola žalovaná v 2. rade, ktorú v konaní navrhla vypočuť, a to na okolnosti odstúpenia od zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Jej výsluch bol relevantný pre posúdenie platnosti odstúpenia od zmluvy podľa § 3 v spojení s § 39 a podľa § 34 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalovaným plnú náhradu trov konania, a to napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu odstúpenia od zmluvy, ku ktorému odstúpenie došlo až po podaní žaloby. Žalobkyňa mala všetky predpoklady pre úspešnosť v konaní, avšak iba z dôvodov odstúpenia od zmluvy žalovanými v 1. a 2. rade súd žalobu zamietol.
3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade odstúpili od kúpnej zmluvy, neplatnosť ktorej je predmetom konania obojstrannou dohodou zo dňa 24. 08. 2016, ktorej záznam bol realizovaný katastrom pod Z 7276/2016. Na základe tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy bol obnovený zápis žalovanej v 2. rade k podielu 1/4 dotknutých nehnuteľností, a teda bol obnovený vlastnícky stav pred podpisom samotnej kúpnej zmluvy. Keď žalovaný v 1. rade obdržal žalobu, rozhodol sa obnoviť vlastnícky stav pred uzavretím kúpnej zmluvy, s cieľom ukončenia prebiehajúceho súdneho sporu. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, ktorá považuje predmetnú dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy za neplatnú a účelovú. Občiansky zákonník nezakazuje právny úkon, na základe ktorého dôjde k zrušeniu zmluvy vo forme dohody o odstúpení, keďže takouto dohodou ako jej účastníci jasne prejavili slobodnú vôľu ukončiť právny vzťah založený kúpnou zmluvou zo dňa 07. 11. 2013. Odstúpením od zmluvy obnovili pôvodný právny stav pred uzavretím kúpnej zmluvy. Takúto dohodu účastníkov o odstúpení zmluvy zákon nezakazuje, a preto je prípustná. Z obsahu rozsudku nevyplýva, že dohoda o odstúpení od zmluvy je neplatná. Dohoda zo dňa 22. 01. 2010 bola spôsobilou listinou, na základe ktorej mohla by záznamom v katastri nehnuteľností vykonaná príslušná vlastnícka zmena. Správa katastra Banská Bystrica by následne i bez dodatočného návrhu na vykonanie záznamu s odkazom na znenie § 35 ods. 1 Katastrálneho zákona mala na základe dohody zo dňa 22. januára 2010 ex officio vykonať záznamom príslušnú vlastnícku zmenu v katastri nehnuteľností, pričom ako záznamová listina by mohlo byť použité jedno z dvoch vyhotovení danej zmluvy obsiahnuté v administratívnom spise č. V 1283/2010. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že z predmetného rozsudku vyplýva, že takúto dohodu o odstúpení nemožno uzavrieť. Z uvedených dôvodov sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd ako skutkovo a právne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a jeho záver je vecne správny, preto odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez doplnenia dokazovania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 21. 07. 2016 domáhala voči žalovanému v 1. rade nahradenia prejavu vôle - uzavretia kúpnej zmluvy na 1/4 podiel na nehnuteľnostiach, zapísaných v LV XXXX kat. úz. P. z dôvodu, že jej ako spoluvlastníčke predávajúca spoluvlastníčka J. X. nedala ponuku na využitie predkupného práva a svoj podiel v rozsahu 1/4 predala žalovanému v 1. rade. Pred podaním návrhu vyzvala žalovaného v 1. rade, aby jej učinil návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaný v 1. rade list neprevzal. V priebehu konania žalobu rozšírila aj voči žalovanej v 2. rade a domáhala sa aj určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je neplatné.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
8. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
9. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c) OSP a od 01. 07. 2016 podľa § 137 písm. c) CSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).
10. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiu konania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
11. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
12. Každý so spoluvlastníkov môže so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom
ostatných spoluvlastníkov. Z predkupného práva vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na niektorého zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi.
13. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
14. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá je jednostranným právnym úkonom adresovaným oprávnenému, musia byť okrem všetkých náležitostí vyžadovaných zákonom pre právne úkony (§ 37 Občianskeho zákonníka) a pre návrh na uzavretie zmluvy (§ 43a Občianskeho zákonníka) obsiahnuté aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka svoju vec na kúpu, t.j. vedľa podstatných náležitostí kúpnej zmluvy, ako je predmet kúpy a cena veci, i ďalšie podmienky, či požiadavky, za ktorých má vec predať a pri nehnuteľnosti musí byť dodržaná písomné forma. Teda obsahom riadnej ponuky musia byť tie podmienky, za ktorých má dôjsť k predaju medzi povinným a oprávneným z predkupného práva a ktorých splnením môže oprávnený svoje predkupné právo vykonať, pričom označenie konkrétnej osoby, ktorá prejavila záujem prípadne vec kúpiť, nie je podmienkou ponuky vedľa ceny (uznesenie NS SR zo dňa 28. mája 2014 sp. zn. 7MCdo 1/2013). Ak oprávnená osoba podmienkam ponuky nevyhovie, jej predkupné právo zanikne (§ 606 Občianskeho zákonníka). Potom už spoluvlastnícky podiel možno previesť na inú osobu. Spoluvlastníkovi tým zároveň vzniká predkupné právo voči nadobúdateľovi podielu ako novému spoluvlastníkovi.
15. Pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka sa môže oprávnený spoluvlastník z predkupného práva domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu, môže sa domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby a ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa alebo si môže predkupné právo ponechať a predkupné právo začne pôsobiť voči nadobúdateľovi podielu.
16. V danej veci si žalobkyňa pri porušení jej predkupného práva ako spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností (čo vyplýva z tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaní nepopreli) vybrala právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa a nedomáhala sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu. Takto zvolenou obranou určila tiež okruh strán sporu a pôvodne za žalovaného označila len tretiu osobu, na ktorú bol spoluvlastnícky podiel prevedený - žalovaný v 1. rade. Keďže v priebehu konania došlo na základe odstúpenia od zmluvy zo dňa 24. 08. 2016 v rozsahu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu k obnoveniu spoluvlastníctva v pôvodných podieloch (1/4 a 3), žalobkyňa rozšírila žalobu aj o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a rozšírila žalobu aj voči žalovanej v 2. rade. Keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP) a v tom čase už došlo k obnoveniu spoluvlastníctva v pôvodných podieloch, žalobkyňa dosiahla pôvodný stav, kedy jej z titulu spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zostávajú všetky jej práva zachované, preto odvolací súd dospel k záveru, že na určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem, čo je potrebné skúmať v každom štádiu konania. Keďže odvolací súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záveru na požadovanom určení, platnosť odstúpenia od zmluvy potom už ani neposudzoval. Je preto potrebné vychádzať z toho, že odstúpenie od zmluvy je platné, odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušila od začiatku, obnovili sa všetky práva žalobkyne ako spoluvlastníčky, a keďže zmluva bola zrušená, niet ani k akej zmluve nahrádzať prejav vôle žalovaného v 1. rade. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, aj keď z iných právnych dôvodov, potvrdil. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní
uvádzala, že žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť naďalej užíva a žalobkyňa s ním nemá uzatvorenú nájomnú zmluvu, k tomu odvolací súd uvádza, že z hľadiska posúdenia tejto veci je to bezpredmetné, pričom z právneho poriadku žalobkyni vyplývajú za takejto situácie prostriedky, ktoré môže voči žalovanému v 1. rade uplatniť.
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).