Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-48-2001.pdf
PDF · 81.37 KB
Case nature
Subarea
3Er/48/2001
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci oprávneného: MBB a.s., ČSA č. 26, Banská Bystrica, IČO: 36 039 225, proti povinnej: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom Q. Z. č. 3, O. O., v exekučnom konaní vedenom u súdnej exekútorky X.. U. D. pod č. EX XX/XX o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu zastavuje.
III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Andrei Cimermanovej trovy exekúcie vo výške 101,75 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.10.2017 bol na Okresný súd Banská Bystrica doručený podnet súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., keďže povinná zomrela, pričom dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Súdna exekútorka zároveň žiadala, aby jej súd priznal trovy exekúcie vo výške 226,35 € podľa pripojenej špecifikácie. 2. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25D/607/2010 zo dňa 20.09.2011 mal súd preukázané, že povinná dňa 13.10.2010 zomrela, pričom dedičské konanie bolo zastavené s poukazom na § 175h ods. 1 OSP, pretože povinná nezanechala majetok. 3. V zmysle § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Zb. v znení platnom do 31.01.2002 (ďalej len „Ex. por.“) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd exekúciu zastaví na návrh aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Ex. por.). V zmysle § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 4. V danom prípade po začatí konania povinná zomrela, čím stratila procesnú subjektivitu. Konanie o dedičstve po povinnej bolo zastavené, pretože povinná nezanechala žiadny majetok. Súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní v zmysle § 63 ods. 1 CSP. Preto súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., keď najskôr vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a následne exekúciu zastavil, keďže tu existuje iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd pritom nepostupoval podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., keďže v čase začatia exekučného konania zákon takýto dôvod zastavenia exekúcie neobsahoval. 5. Súdna exekútorka predložila súdu špecifikáciu trov exekúcie, ktoré si uplatnila v celkovej výške 226,35 € (odmena = 99,60 €; náhrada za stratu času = 6,60 €, náhrada hotových výdavkov = 82,43 €; DPH 20% = 37,72 €). Náhradu hotových výdavkov súdna exekútorka špecifikovala tak, že táto pozostáva z nákladov na poštovné vo výške 27,09 € (vrátane DPH), kopírovanie vo výške 17,59 € (vrátane DPH),
cestovné vo výške 30,13 € (vrátane DHP), overenie poverenia vo výške 2,39 € (vrátane DPH), poplatky za elektronické lustrácie vo výške 7,75 € (vrátane DPH) a kolok vo výške 1,99 € (vrátane DPH) a z nákladov na archiváciu vo výške 12,- € (vrátane DPH). 6. V zmysle § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. por.) Ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 Ex. por.). Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017). 7. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. v platnom znení v exekučných konania začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná sadzba podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu je 200,- Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu (§ 14 ods. 2 vyhlášky). V zmysle § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk (3,32 €). 9. V zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 10. Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky (§ 22 ods. 1 vyhlášky). 11. Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € za každú aj len začatú polhodinu (§ 23 ods. 1, ods. 2 vyhlášky). 12. Súdna exekútorka žiadala priznať v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky odmenu za štyri začaté hodiny vynaložené na exekúciu, pričom jednotlivé úkony špecifikovala nasledovne: prevzatie, kontrola, zaevidovanie a založenie spisu (30 min.), spracovanie správy o stave exekučného konania (15 min.), spracovanie návrhu na zmenu účastníka konania (15 min.), žiadosť o oznámenie o dedičskom konaní (15 min.), spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (15 min.), kontrola exekučného spisu, vyúčtovanie trov exekúcie (90 min.), vypracovanie oznámení o ukončení exekúcie (20 min.) a ukončenie a archivácia spisu (25 min.).
13. Súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za vyššie uvedené úkony, pretože v danom prípade ide o úkony čisto administratívneho charakteru, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora (§ 22 ods. 1 vyhlášky). V prípade podania návrhu na zmenu účastníka konania navyše išlo o nadbytočný úkon, keďže v posudzovanom prípade súd o zmene účastníka nerozhoduje. 14. Naproti tomu však súd v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky priznal súdnej exekútorke odmenu vo výške 36,52 € za jedenásť úkonov exekučnej činnosti a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 3,32 €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 3,32 €, zisťovanie majetku povinného vo výške 6 x 3,32 € a za zisťovanie platiteľa mzdy povinného vo výške 3 x 3,32 €, pretože takýto nárok mal súd preukázaný. 15. Súd ďalej nepriznal súdnej exekútorke odmenu za ďalšie úkony exekučnej činnosti, ktoré vykonala po 06.10.2008 z nasledovných dôvodov:
16. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že oprávnenému môže súd uložiť povinnosť zaplatiť len nevyhnutné trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017 síce túto podmienku priamo neobsahuje, avšak predmetné ustanovenie nemožno vykladať čisto gramaticky. V danom prípade je potrebné uprednostniť systematický výklad a toto ustanovenie vykladať v nadväznosti na odseky 1 a 3, kedy aj v iných prípadoch predpokladaných zákonom (zastavenie exekúcie zavinením oprávneného a vyhlásenie konkurzu na majetok povinného) oprávnený znáša len nevyhnutné trovy exekúcie. 17. Okresný súd v predmetnej veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 18.01.2001. Následne súdna exekútorka aktívne vykonávala v rokoch 2001 a 2002 úkony za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Ďalšie úkony vykonala až v roku 2008, t.j. po piatich rokoch nečinnosti. V priebehu siedmich rokov prebiehajúcej exekúcie (2001 - 2008) opakovane zisťovala údaje o povinnej, pričom výsledky týchto zisťovaní boli od začiatku konania v podstate rovnaké. V priebehu tohto obdobia súdna exekútorka vykonala všetky potrebné úkony na zistenie majetkových pomerov povinnej, viackrát zisťovala, či a kde je povinná zamestnaná prostredníctvom Sociálnej poisťovne, taktiež zisťovala pobyt povinnej prostredníctvom Registra obyvateľov. Už na základe týchto výsledkov bolo možné jednoznačne skonštatovať, že povinná nevlastní žiadny majetok, o čom informovala aj oprávneného správou zo dňa 15.08.2008. Teda už v tomto čase bolo zrejmé, že v prípade povinnej ide o osobu, ktorá dlhodobo nepracuje, nemá žiadny príjem, ani majetok, a u ktorej nie je reálny predpoklad zamestnania sa, resp. nadobudnutia iného majetku, ktorý by mohol podliehať exekúcii. Súdna exekútorka teda mohla už v tomto štádiu konania predvídať, že exekúcia bude z dôvodu nemajetnosti povinnej zastavená a takýto podnet podať na súd, čo však neučinila. Napriek tomu však, po štyroch rokoch opätovného nekonania (2009 - 2012), pokračovala ďalších päť rokov (2012 - 2017) v exekúcii a opakovane bezvýsledne zisťovala majetkové pomery povinnej, ktorá mimochodom v tom čase už nežila. Nemožno totiž zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie za úkony, ktoré boli neúčelné a na základe ktorých nedošlo k žiadnej zmene v prebiehajúcej exekúcii. Z týchto dôvodov súd nepriznal súdnej exekútorke ani náhradu hotových výdavkov, ktoré mala vynaložiť po roku 2008. 18. Súd však priznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 15,50 € (vrátane DPH), náklady na overenie vo výške 2,39 € (vrátane DPH), poplatok za kolok vo výške 1,99 € (vrátane DPH) a cestovné v celkovej výške 30,13 € (vrátane DPH) za jazdy vykonané v dňoch 02.08.2002 a 12.09.2002 na trase Zvolen - Banská Bystrica a späť za účelom zisťovania majetkových pomerov povinnej, keďže súdna exekútorka preukázala, že takého náklady na exekúciu (do roku 2008) vynaložila. Súd taktiež priznal súdnej exekútorke náhradu za stratu času vo výške desiatich začatých polhodín (2,5 hod. za jednu cestu) v súvislosti s vykonanými služobnými cestami vo výške 6,60 €. 19. Súd ďalej nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov označených ako kopírovanie vo výške 17,59 € (vrátane DPH) a náklady na archiváciu vo výške 12,- € (vrátane DPH), pretože súdna exekútorka nijakým spôsobom nezdokladovala (nepreukázala) výšku a účelnosť takýchto výdavkov v predmetnom exekučnom konaní. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdnej exekútorky (a v jej záujme) vyčísliť si trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä, aby všetky úkony, ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložila, a ktorých náhradu požaduje, boli zadokumentované (preukázané) v exekučnom spise. 20. Súd napokon priznal súdnej exekútorovi daň z pridanej hodnoty vo výške 20% zo sumy 43,12 € (odmena = 36,52 € + náhrada za stratu času = 6,60 €), t.j. vo výške 8,62 €. Náhradu hotových výdavkov si súdna exekútorka uplatnila vrátane DPH, preto súd pri priznávaní tejto dane neprihliadal na náhradu hotových výdavkov. 21. Súd v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. per analogiam uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie, keďže v danom prípade súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 22. Trovy exekúcie vo výške 101,75 € je oprávnený povinný uhradiť súdnej exekútorke v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. a II. tohto uznesenia a proti výroku III. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti výroku III. tohto uznesenia v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.