Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu M. I., nar. X.X.XXXX, trvalé bytom C. A. E. X, XXX XX O., prechodne bytom C. A. E. X, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20C/96/2016-103 zo dňa 07.07.2017, jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje sa rozsudok.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom vyslovil: I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2015 v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2015, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy. II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.5.2015 bola medzi stranami uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 720,- eur a revolving vo výške 720,- eur. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami uzavretá Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Uviedol, že uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky (dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť), pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola prvá a tretia z uvedených podmienok splnená, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebola splnená druhá. Spotrebiteľ (žalobca) bol síce poučený o dôsledkoch jej uzavretia, no nesprávne. Súd prvej inštancie takéto konanie žalovaného, ktorým žalobcu ako spotrebiteľa nesprávne poučuje, vyhodnotil ako klamlivú obchodnú praktiku, keďže obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Ak žalovaný poskytol žalobcovi nesprávne a zavádzajúce

poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, nebola splnená druhá podmienka nevyhnutná pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré zákon pre uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vyžaduje, je takáto dohoda neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalší dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú je neurčitosť zabezpečenej pohľadávky a jej nedostatočné vymedzenie. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že závery súdu prvej inštancie o tom, že nedošlo k splneniu poučovacej povinnosti, sú nezákonné a v rozpore so skutkovým stavom, ktorý bol v súdnom konaní preukázaný. Súd prvej inštancie pochybil, keď bez zákonného dôvodu neprihliadal aj na samotný obsah dohody a taktiež nesprávne posúdil aj obsah výpovede svedkyne. Odvolateľ má za to, že v konaní bolo preukázané, že poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy splnené bolo. Rovnako nesprávny je aj záver súdu o neurčitosti dohody o zrážkach zo mzdy, keďže neurčitosť vymedzenia zabezpečenej pohľadávky sa vzťahuje len na časť daného vymedzenia. Zákonná úprava dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia. Rovnako ani pri iných spôsoboch zabezpečenia, kedy vyčíslenie zabezpečenej pohľadávky nie je podmienkou ich platnosti (napr. uznanie záväzku spôsobom, kedy uznávajúci odkáže na právny dôvod uznanej povinnosti, prevzatie ručenia za uspokojenie nárokov z určeného zmluvného vzťahu), ani v prípade dohody o zrážkach zo mzdy nie je uvedenie sumy pohľadávky podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. V prípade pohľadávky je zrejmé, že základným spôsobom jej identifikácie je identifikácia právneho vzťahu, z ktorého táto pohľadávka vzniká. Napadnuté rozhodnutie je tiež nepreskúmateľné a je nesprávne pre rozpor s ust. § 41 Občianskeho zákonníka. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , oprávnenou osobou (§ 359 proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 , preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací súd dňa 10.11.2017 vyzval strany sporu na prípadné vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu veci.

8. Podľa § 382 CSP, ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

9. Odvolací súd vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k plateniu úrokov ako ceny služby po skončené úverovej služby , k zaúčtovaným poplatkom a odplatám ako neprijateľným zmluvným podmienkam, k debetnému zostatku a debetnému úroku.

10. Žalobca sa k predmetnej výzve, ktorá mu bola doručená dňa 15.11.2017, nevyjadril.

11. Žalovaný sa k predmetnej výzve, ktorá mu bola doručená dňa 20.11.2017, vyjadril. Uviedol, že uzavretý zmluvný vzťah neobsahuje žiadne ustanovenie o platení úrokov ako ceny služby po skončení úverovej služby, o debetnom zostatku a debetnom úroku a rovnako ani k účtovaniu poplatku a odplát. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebol vykonaný ani žiadny dôkaz a ani vyvodený taký skutkový záver, ktorý by sa týkal skutočností formulovaných vo výzve odvolacieho súdu.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) .

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 25.05.2015 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi stranami sporu rovnako dňa 25.05.2015, v zmysle ktorej bola žalobcovi poskytnutá čiastka úveru 720,- eur, ktoré mal splatiť v 42 mesačných splátkach po 22,55 eura. Celková čiastka, ktorú mal žalobca zaplatiť bola vo výške 1.019,10 eur. RPMN bola bo výške 25,40 % ročná úroková sadzba 17,39 % a priemerná RPMN 37,67 %. Súčasne bol žalovanému poskytnutý revolving vo výške 720,- eur. RPMN revolvingu bola výške 25,40 %, ročná úroková sadzba 17,39 % a priemerná RPMN 37,67 %, poplatok za poskytnutie úveru 72,- eur a celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť bola stanovená na sumu 1.019,10 eur. Žalovaný listom zo dňa 11.08.2015 vyzval zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka, avšak len v prípade, ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Takáto hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

16. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§ 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej Dohody o zrážkach zo mzdy, vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ochrana určením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 . V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom, medzi ktoré patrí aj predmetný úver.

17. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 25.05.2015 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v rámci ktorých žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z obsahu spisu, ako aj z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca obsah Dohody o zrážkach zo mzdy, ako ani samotnej zmluvy o revolvingovom úvere nemohol ovplyvniť. Evidentne ide o formulár zmluvy.

18. Z vykonaného dokatovanie jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy nesprávne, čím mohol nastať stav, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy, ktoré by inak neurobil. Takéto konanie žalovaného, ktorým žalobcu ako spotrebiteľa nesprávne poučuje, súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako klamlivú obchodnú praktiku, keďže obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

19. Žalobcovi boli jeho zamestnávateľom vykonávané zrážky zo mzdy. V súčasnosti po vydanom predbežnom opatrení mu už zrážky vykonávané nie sú. V konečnom dôsledku postup žalovaného pri uzatváraní Dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy aj z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a umožňuje žalovanému siahnuť na majetok spotrebiteľa a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, a to najzávažnejšie spočíva v úžernom protiplnení niekoľkonásobne prevyšujúcom priemer bánk.

21. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či neobsahujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia Dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS, jej užitočného účinku. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru, odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 , hoci má základ v znení zákona, akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, cit.,, Zákaz postúpenia mzdy(1) Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky.

23. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/46/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo zo štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neuveril v jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinností poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy.

24. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom a potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia, pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje. Vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

25. Z vyššie uvedených dôvodov potom neobstoja námietky žalovaného, že žalobca mal možnosť rozhodnúť sa, či Dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrie alebo nie. Rovnako nemôže obstáť námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neoznačil žiadnu hmotnoprávnu normu, na základe ktorej rozhodol o zadržovacom nároku. Súd prvej inštancie poukázal a odcitoval ust. § 5a písm. a), 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj na ustanovenia § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bola preukázaná existencia hrozby vymoženia i nečestného plnenia, bolo dôvodné poskytnúť ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej Dohody o zrážkach zo mzdy.

26. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy má síce svoj základ v znení zákona, ale v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci, predstavuje nástroj na zinkasovanie aj úžerného plnenia. V spojení s nekalou obchodnou praktikou spojenou s neodborným postupom pri podcenení bonity spotrebiteľa a v spojení s neprijateľnými podmienkami, je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

27. Odvolací súd poukazuje aj na vysokú cenu úveru.

28. Podľa ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situácia spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

29. Uvedené ustanovenie, ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

31. Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru je vo výške 17,19 %, pričom priemerná úroková sadzba uplatňovaná bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek bola vo výške 12,26 %.

32. Odvolací súd má za to, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú ex offo súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov (§ 39 .

33. Judikatúra súdov nikdy nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (porov. právne veci NS SR sp. zn. 1MCdo 1/09 z 31.7.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.4.2012, NS ČR sp. zn. 21Cdo 1484/04 z 15.12.2004, KS v Prešove sp. zn. 3Co 3/2011 z 12.10.2011, 3Co 67/2012 z 24.10.2012).

34. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

35. Odvolací súd poukazuje na záväzok členských štátov k lojalite k aktom Súdneho dvora Európskej únie (čl. 4 Zmluvy o Európskej únii).

36. Súdny dvor v rozsudku C 484/08 - Caja de Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc) rozhodol: „Článok 4 ods. 2 a článok 8 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami, či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.“

37. Sporné úroky odvolací súd podrobil súdnej kontrole neprijateľnosti a ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ES je treba považovať za ustanovenie rovnocenné vnútroštátnym kogentným ustanoveniam právneho poriadku (porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci C- 168/05 Mostaza Claro, C-618/10 Banco Espanol).

38. Odvolací súd z vlastnej činnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 3Co 67/2008), ale aj z rozhodnutí iných súdov (porovnaj stránka MS SR, v časti: Komisia na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách) poukazuje na poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé

a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Ak žalobca má problém splatiť istinu úveru, len ťažko si možno predstaviť, že zvládne splatenie aj príslušenstva pohľadávky v násobkoch úveru. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľkoročný stav splácania dlhu, počas ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Takýto stav je na úkor kvality života človeka a žalovaný to vyvolal neprimeranými úverovými podmienkami, pravdepodobne bez poznania reálnej schopnosti spotrebiteľa splatiť úver, za podmienok vopred stanovených žalovaným, ktoré, až na výšku úveru, žalobca nemohol nijako ovplyvniť.

39. Aj keby teda bolo možné Dohodu o zrážkach zo mzdy posúdiť ako platnú, tak vo svetle všetkých vyššie uvedených skutočností je potrebné dospieť k záveru, že úroky dojednané v Zmluve o revolvingovom úvere, nie sú platne dojednané, a teda žalovaný ich úhradu od žalobcu ani nemôže vyžadovať.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené už nebolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vyporiadavať sa s ostatnými námietkami žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že ani judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998 - I, uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Žalovaným uvádzané ostatné odvolacie námietky totiž nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

41. Týmto rozsudkom nároky žalovaného domáhať sa na súde trhovo korektných plnení nie sú dotknuté.

42. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daným v ust. § 220 ods. 2 a vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, s osvojením si jeho dôvodov, ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 dos. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a na druhej strane úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto súd žalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .