Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_54Ek-190-2017.pdf
PDF · 93.75 KB
No categories available
54Ek/190/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752; zastúpený právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava proti povinnému: Ž. N., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. L. X/X, XXX XX J.; o vymoženie 12.865,60 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, Exekútorský úrad so sídlom Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 366,67 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 17.04.2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie sp. zn. 54Ek/190/2017 spolu s vyjadrením oprávneného s prílohami a upovedomením o začatí exekúcie s doručenkou..
2. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že súd vydal exekučný titul, hoci vo vzťahu k povinnému bolo celkom zjavné, že ide o spotrebiteľa, a exekučný titul bol vydaný napriek tomu, že už okresné súdy na Slovensku navrhovateľovi právoplatne rozhodli, že v tejto veci nemá nárok na zaplatenie istiny z dôvodu, že zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Ďalej uvádza, že súd napriek tomu, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady splátok je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, exekučný titul vydal, čím jej odoprel spotrebiteľskú ochranu. Žalovaná ďalej namieta, že podľa Exekučného poriadku, ak sa exekúcia vykonáva na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinný, a podľa žalobkyne tieto skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje, a namieta, že je neprípustné, aby odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru neprípustne prevyšovala odplatu požadovanú obvykle bankami pri obdobných produktoch na finančnom trhu a bola v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi svoje vyjadrenia k návrhu na zastavenie, pričom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, a k návrhu povinného uvádza nasledovné: ohľadne tvrdení povinného uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie je potrebné na prvom mieste podotknúť, že v rámci exekučného konania možno preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného
titulu a nie okolnosti, ktoré existovali pred jeho vznikom spočívajúce napr. v podobe riešenia otázky týkajúcej sa záväzkového vzťahu, zmluvných podmienok, uplatnenia zmenky a pod. Okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu mal povinný možnosť uplatniť v základnom konaní zákonom stanoveným spôsobom (žalobná odpoveď, žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku). Povinný však možnosť namietať tieto dôvody v základnom konaní nevyužil, a exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu a povinný by nemal mať možnosť namietať skutočnosti, ktoré opomenul a neuplatnil v základnom konaní. V súdnej praxi je ustálené, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej a spôsobom na to určeným. Oprávnený následne uvádza, že tvrdenia povinného o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o revolvingovom úvere č. 229920-23199 zo dňa 10.12.2015 (ďalej aj Zmluva) sú nepravdivé a nemajú oporu vo vzájomných vzťahoch s oprávneným, sú s nimi v rozpore, a to jednak pokiaľ ide o predzmluvnú fázu, uzavretie samotnej zmluvy a tiež následné správanie povinného. Charakter zmluvného vzťahu sa určuje na základe prejavenej vôli oboch zmluvných strán pred a pri uzavretí zmluvy. V tomto smere sú rozhodujúce obsah žiadosti o úver a zmluvy o úvere. Z obsahu Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom Ž. N., L. I. Ž. V. Q. Ú. J., V.. Č.. XXX - XXXXX. Zo zmluvy vyplýva, že pri označení dlžníka sa uvádza aj jeho IČO, a fyzická osoba môže mať pridelené IČO len titulom svojho postavenia podnikateľa. Predmetná skutočnosť, t.j. že na zmluve je uvedené IČO, nesporne preukazuje podnikateľské postavenie povinného pri jej uzavieraní, rovnako aj skutočnosť, že v označení dlžníka ako zmluvnej strany sa uvádza aj adresa miesta jeho podnikania a zápis podnikateľského subjektu v príslušnom živnostenskom registri. Od začiatku povinný vo vzťahu k oprávnenému vystupoval ako podnikateľský subjekt. Keby povinný mal záujem uzatvoriť zmluvu ako spotrebiteľ, zmluva by mala inú formu, aj obsah so všetkými náležitosťami podľa zákona č. 129/2017 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako je to v prípade iných zmlúv, ktoré oprávnený uzatvára so spotrebiteľmi. Aj fyzická osoba - podnikateľ môže uzatvoriť zmluvu o úvere, na základe ktorej mu budú poskytnuté peňažné prostriedky na súkromné účely, ale z takejto zmluvy tiež musí vyplývať jej nepodnikateľský - spotrebiteľský charakter. Pokiaľ dlžník podpíše zmluvu, v ktorej sa jednoznačne, určito a zrozumiteľne, hneď v úvodných ustanoveniach deklaruje, že peňažné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho podnikateľskej činnosti a z ďalších ustanovení zmluvy je nesporné, že sa týkajú povinnosti podnikateľa, nie je žiadna pochybnosť o tom, že zmluvu uzatvoril ako podnikateľ za účelom čerpania peňažných prostriedkov na iný než súkromný účel. Oprávnený ďalej spomína, že výška zmluvnej odmeny 5.756,00 eur predstavuje úročenie úveru za celú dobu čerpania úveru vo výške 8.256,00 eur, t.j. za dobu 48 mesiacov a nemožno ju považovať za neprimeranú. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter zmluvného vzťahu nemožno na výšku odplaty aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, teda ustanovenia o obvyklej odplate na finančnom trhu. Oprávnený žiada aby mu súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 100% a ktoré sú k dnešnému dňu v celkovej výške 366,67 eur vrátané DPH.
4. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
5. Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.10.2017, čím sa exekučné konanie začalo.
6. Dňa 23.01.2018 bolo vydané poverenie, ktorým súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka so sídlom exekútorského úradu: Výpalisko 2, 940 01 Nové Zámky.
7. Exekúcia proti povinnému sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Mareka Morochoviča, ktorým žalovaná bola povinná zaplatiť žalobcovi 12.865,60 eur ako aj 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 12.865,60 eur od 30.06.2016 do zaplatenia z omeškania, trovy právneho zastúpenia 709,74 eur a náhradu za zaplatený rozhodcovský poplatok 149,37 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2016 a vykonateľnosť dňa 03.01.2017.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa §61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
13. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považoval nárok oprávneného za nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote návrh na zrušenie tohto rozsudku z dôvodov presne špecifikovaných v zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k exekučnému titulu.
14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, prípadne ho akokoľvek preskúmavať.
15. K samotným tvrdeniam povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že tento nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že by bol jeho návrh na zastavenie dôvodný. Súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie povinného v prvom rade a po preskúmaní zistil, že skutočnosti, ktoré povinný namieta, boli predmetom žalobného návrhu a všetky tvrdené skutočnosti a námietky voči rozhodcovskému súdu mal povinný uplatniť a namietať pred vydaním exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní a nie v exekučnom konaní. V exekučnom konaní už nemožno namietať skutočnosti, ktoré boli predmetom žalobného návrhu. Súd namietané skutočnosti považuje za nedôvodné, ide totiž o skutočnosti, ktoré mal povinný prvom rade namietať pred vydaním exekučného titulu, resp. po vydaní rozhodnutia mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote návrh na zrušenie.
16. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že povinnému v tomto prípade nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a poskytnúť mu spotrebiteľskú ochranu, nakoľko na Zmluve o revolvingovom úvere č. 229920 - 23199 zo dňa 10.12.2015 je uvedené IČO dlžníka
rovnako aj jeho zápis v Živnostenskom registri a sídlo podnikania, a z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva, že Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 8.256,00 eur (ďalej iba „úver“) do 8 (ôsmich) pracovných dní od doručenia jedného podpísaného rovnopisu tejto Zmluvy Dlžníkom Veriteľovi vrátane všetkých jej príloh (ďalej len „Deň poskytnutia úveru“). Povinný v tomto prípade vystupoval ako podnikateľský subjekt. Rovnako aj exekučný titul „Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 344/11/16 zo dňa 28.12.2016“ (ďalej len „exekučný titul“) je vydaný na IČO a miesto podnikania žalovaného, a v bode 8. exekučného titulu sa uvádza, že pri hodnotení právneho režimu rozhodcovského konania bolo ustálené, že konanie sa spravuje ZRK, nakoľko primárny kauzálny vzťah účastníkov je obchodnoprávny, lebo tento vznikol medzi podnikateľmi (žalovaný sa v zmluve o úvere označil za podnikateľa) a pri vzniku ktorého je zo zmluvy o úvere zrejmé, že sa mal týkať podnikateľskej činnosti, keďže v žiadosti o úver z 08.12.2015 bol žalovaným uvedený účel: Prevádzkový. Iný účel čerpania a použitia úveru žalovaným preukázaný nebol. Žaloba bola posúdená aj s ohľadom na tzv. spotrebiteľské úvery podľa ustanovenia § 52 a násl. Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Nakoľko dlžníkom je podnikateľ (žalovaný), nepoužije sa na danú vec právna úprava na ochranu spotrebiteľa.
17. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia zákona, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti povinného je teda nepochybné, že návrh, ktorý podal povinný, je nedôvodný.
18. Nakoľko, podľa názoru súdu, povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, súd preto dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a preto návrh na zastavenie exekúcie povinného v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
19. V súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 366,67 Eur za každý úkon (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie).
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
24. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia § 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
25. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi
- povinnému, ktorý úspech nemal.
26. Súd zdôrazňuje, že za účelne vynaložené trovy konania považuje trovy právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej pomoci v zmysle § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia a vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a 2 x režijné výdavky, t.j. 2 x po 172,28 Eur vrátane DPH + 2 x 11,05 Eur vrátane DPH, voči povinnému. Vzhľadom na uvedené, súd posúdil oprávnenosť uplatnených úkonov právnej služby ako preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré oprávnený vynaložil na uplatňovanie bránenia svojho práva, v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, za úkony právnej služby tak, ako ich oprávnený žiadal priznať.
27. Súd okrem účelnosti uplatnených trov právneho zastúpenia skúmal aj správnosť ich vyčíslenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 Vyhlášky, na ktoré odkazuje Exekučný poriadok v ustanovení § 199e.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania vo výške 366,67 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.