Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanej I. Z., nar. X.X.XXXX, A. 3, okres J. Q., o zaplatenie 2.948,08 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd žalovanej n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 4.2.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.948,08 eur ako istiny úveru, úrokov z úveru vo výške 2.076,61 eur, úrokov z úveru vo výške 17,99 eur, úrokov z úveru vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.948,08 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania zo sumy 5.25 % ročne zo sumy 2.948,08 eur od 8.6.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že dňa pohľadávku voči žalovanej nadobudol podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 uzavretej s postupcom, Poštovou bankou, a.s., ktorá ako veriteľ dňa 3.2.2014 uzavrela so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 1467434433, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver 3.000,- eur, kde žalovaná po jeho poskytnutí svoj záväzok vrátiť peňažné prostriedky splnila iba čiastočne, na čo právnym predchodcom žalobcu bol vo vzťahu k nej využitý postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zaslané upozornenie pred zosplatnením úveru, kde bola oboznámená, že pohľadávka je viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti a žalovaná bola vyzvaná na doplatenie dlžnej sumy, úhradu nevykonala a právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru, pričom ani na základe toho žalovaná nezaplatila dlžnú pohľadávku.

2. Žalovaná sa v celom konaní k podanej žalobe nijako nevyjadrila.

3. Súd vykonal pojednávanie podľa § 180 v neprítomnosti strán sporu a v tom čase splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, kde vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP, čítaním a oznámením obsahu listín obsiahnutých v spise a čítaním podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu 5D/127/2010, a to: podanej žaloby, prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (t.j. rozpis pohľadávky a príslušenstva), aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017, obsah podacieho hárku z 9.12.2014, obchodných podmienok pre úver - dobrá pôžička (ďalej iba „OP“), zmluvy o postúpení pohľadávok, predpisu splátok k zmluve o úvere, sadzobníka poplatkov platného od 1.2.2014, podacieho hárka z 9.12.2014, upozornenia - výzvy na splatenie dlžnej časti úveru z 9.12.2014, Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.2.2014 (ďalej iba „VOP“), výzvy na úhradu dlžnej sumy z 29.12.2014, zmluvy o úvere dostupná pôžička č. zmluvy XXXXXXXXXX z 3.2.2014 (ďalej iba „Zmluva“), špecifikácie úrokov do zosplatnenia, odpovede na lustráciu žalovanej v REGOB, informatívneho výpisu žalobcu a informatívneho výpis právneho zástupcu žalobcu z obchodného registra, správy Sociálnej

poisťovne pobočky Stará Ľubovňa z 19.4.2018 a k nej pripojeného potvrdenie o výplate dôchodkových dávok, oznámenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa z 18.4.2018 a k nemu pripojených potvrdení o poberaní dávky v hmotnej núdzi, o poberaní rodičovského príspevku za rok 2015, o poberaní rodičovského príspevku za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2018, o poberaní prídavku na dieťa za rok 2014, o poberaní prídavkov na deti, o poberaní prídavku na dieťa za rok 2015, o poberaní náhradného výživného za sirotský dôchodok za rok 2014, vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.5.2018 a k nemu pripojených : predpisu splátok k zmluve o úvere, výpočtu RPMN, kópie doručenky z 5.1.2015 a podacieho hárku z 9.12.2014, žiadosti o úver z 31.1.2014, odpovede na lustráciu žalovanej v Sociálnej poisťovni, podania žalobcu zo 16.5.2018 spisu a k nemu pripojených listín s výsledkami dopytov na osobu žalovanej, uznesenia OS Stará Ľubovňa č.k. 5D/127/2010-17 z 3.11.2010, správy Obce Lomnička z o 6.9.2010, a zistil tento stav:

4. Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 3.2.2014 Zmluvu, na podklade ktorej poskytla Poštová banka žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur, ktorého doba splácania bola určená na 6 rokov, a to celkom 72 splátkami po 74,29 eur (zahŕňajúcimi okrem istiny úveru a úrokov z úveru aj poplatok za základný súbor poistenia pre prípad smrti, invalidity a práceneschopnosti vo výške podľa sadzobníka poplatkov 3,29 eur mesačne) so splatnosťou prvej splátky 25.2.2014, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 25.1.2020. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,50 % ročne, RPMN uvedená v sadzbe 21,34 % a priemerná RPMN 19,35 %. Celková výška nákladov predstavovala 2.064,03 eur.

5. Keďže žalovaná nesplácala poskytnutý úver riadne, veriteľ listom zo dňa 9.12.2014 žalovanú s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval na to, že k 8.12.2014 je pohľadávka zo Zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti „vo výške 542,83 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 497,00 eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistné 9,87 eur“ a vyzval žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy a upozornil ju, že ak v úhrade nedôjde, je oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Následne podaním zo dňa 29.12.2014, doručeným žalovanej 5.1.2015, oznámil žalovanej, že „stáva sa Vaša úverová pohľadávka k 29.12.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu“. Súčasne ju vyzýval na zaplatenie istiny, úroku, poplatkov a poistného, spolu v sume 3.365,40 eur. Týmto postupom podľa žalobcu došlo k zosplatneniu úveru poskytnutého podľa Zmluvy.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 malo dôjsť zo strany pôvodného veriteľa, Poštová banka, a.s., k postúpeniu pohľadávky voči žalovanej v celom rozsahu, spolu s jej príslušenstvom, žalobcovi. V danom prípade však nedošlo k platnému postúpeniu, právny predchodca žalobcu taktiež ani nebol oprávnený pohľadávku voči žalovanej postúpiť tretej osobe, ani nebol v danom prípade oprávnený požadovať od žalovanej jednorazové zaplatenie spotrebiteľského úveru a tiež treba uviesť, že vykonaným dokazovaním je preukázané, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

7. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka - ďalej iba „OZ“ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

10. Podľa § 53 ods. 9 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy i v čase úkonov právneho predchodcu žalobcu k zosplatneniu), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

11. Podľa § 565 (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy i v čase úkonov právneho predchodcu žalobcu k zosplatneniu), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

13. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. g/, písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h/ celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, ako aj v čase úkonov právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k zosplatneniu úveru), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy, ako aj v čase úkonov právneho predchodcu žalobcu vo vzťahu k zosplatneniu úveru), ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok), práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

21. V prvom rade súd poukazuje na to, že Zmluvou uzavretou medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu jednoznačne došlo k založeniu právneho vzťahu podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko Poštová banka, a.s. poskytla žalovanej úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaná preukázateľne pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, teda preukázateľne (obsah Zmluvy a povaha zmluvných strán) ide o úver spotrebiteľský podľa uvedeného zákona. Poskytnutý úver sa pritom považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože Zmluva riadne neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z., a to riadne uvedenie celkovej čiastky, ktorú musela podľa Zmluvy žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť.

22. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je podľa § 2 písm. h/ uvedeného zákona súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd pritom v danom prípade nemôže akceptovať ani prípadné tvrdenia o tom, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je v tomto prípade „vyvoditeľná“ z ďalšieho obsahu Zmluvy (teda ako súčet uvedenej výšky úveru a celkovej výšky nákladov). Táto náležitosť mala byť podľa v rozhodnom čase účinného znenia zákona č. 129/2010 Z.z. osobitne a priamo vyjadrená v Zmluve a navyše v danom prípade ju ani jednoznačne nemožno „vyvodiť“ zo Zmluvy ako takej, nakoľko ani celkové náklady (podľa Zmluvy „celková výška nákladov“) nie sú v Zmluve uvedené správne - uvedené sú iba v sume 2.064,03 eur.

23. Toto ale absolútne nezodpovedá rozdielu poskytnutého úveru a súčtu všetkých Zmluvou dohodnutých splátok (najprv bez započítania do nich poplatku za poistenie) - teda 72 splátok po 71,- eur (t.j. bez poplatku za poistenie) spolu predstavuje 5.112,- eur, úver bol poskytnutý v sume 3.000,- eur, teda už len týmto odpočtom je zrejmé, že minimálne by u celkových nákladov malo ísť o sumu 2.112,- eur oproti sume v Zmluve uvedenej. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako

podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda by tak v Zmluve mala byť, pokiaľ by sa do nej jednoznačne nezapočítavali poplatky za poistenie, uvedená v sume 5.112,- eur.

24. V danom prípade navyše podľa súdu do celkových nákladov mali byť zarátané i poplatky za poistenie (t.j. po 3,29 eur mesačne), pretože podľa súdu, vzhľadom na všetky okolnosti, žalovaná v súvislosti s uzavretím Zmluvy musela podľa jej obsahu určité poistenie z uvedených v Zmluve zvoliť (t.j. či už v Zmluve uvedený základný alebo komplexný súbor poistenia), pretože nič opačné (uvedenie možnosti odmietnutia poistenia, vyjadrenia nesúhlasu s poistením, resp. aspoň možnosť oproti v Zmluve uvedenému „žiadam o poistenie...“ v tvare „nežiadam o poistenie...“) v Zmluve obsiahnuté nie je. Teda je z pohľadu súdu v danom prípade plne odôvodnený záver, že poistenie či už v základnom alebo komplexnom súbore musela žalovaná za účelom uzavretia Zmluvy a získania úveru zvoliť. Nič na tom nemení vopred formulárovo právnym predchodcom v úplnom v závere Zmluvy pripravené a uvedené „vyhlásenie“ dlžníka (klienta) vo vzťahu k poisteniu, že si službu „poistenie vybral slobodne a bez nátlaku“ atď., nakoľko nebolo nijako preukázané, že by obsah Zmluvy v tomto smere mohla žalovaná pred jej uzavretím akokoľvek ovplyvniť (nehovoriac už o miniatúrnom písomnom prevedení tohto vyhlásenia v Zmluve, ako aj ostatných ustanovení Zmluvy súvisiacich s poistením). Preto v danom prípade poplatky za príslušné poistenie mali byť taktiež v Zmluve zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, pretože v danom prípade jednoznačne išlo o naplnenie podmienok v zmysle § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby - toto v zásade uzavrela žalovaná už v rámci samotnej Zmluvy.

25. Teda, pri zohľadnení aj poplatkov za poistenie, by celkové náklady mali byť v Zmluve vyjadrené sumou 2.348,88 eur (t.j. 72 splátok po 74,29 eur = 5.348,88 eur, od ktorej sumy treba odrátať výšku poskytnutého úveru 3.000,- eur, a výsledok je 2.348,88 eur). Takto potom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ako podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda by v Zmluve mala byť uvedená v sume 5.348,88 eur.

26. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, v danom prípade nebol vôbec daný právny dôvod na akékoľvek požadovanie poplatkov od žalovanej z titulu poistenia, pretože v celom konaní (napriek výzve z 5.4.2018, doručenej v tom čase právnej zástupkyni žalobcu dňa 16.4.2018, obsahujúcej okrem iného požiadavku na predloženie všetkých dokladov za účelom preukázania titulu, výšky, dôvodnosti a oprávnenosti požadovania jednotlivých žalobou požadovaných nárokov) nebol predložený jediný doklad o tom, že poistná zmluva uvádzaná na druhej strane Zmluvy v bode 10 skutočne existovala, že právny predchodca žalobcu predložil príslušnej poisťovni podklady na to, aby poistenie sa vzťahovalo na žalovanú a pod.. Žalobca teda nepredložil jediný relevantný doklad v celom konaní, že skutočne toto poistenie vzniklo a že žalovaná skutočne poistená bola - ich predloženie pritom, vzhľadom na čiastočné úhrady realizované žalovanou a ich započítavanie právnym predchodcom žalobcu (a po postúpení i žalobcom) na poplatky za poistenie bolo nevyhnutné v tomto konaní na riadne preukázané skutkových okolností, pretože len tak je možné relevantne posúdiť správnosť započítavania realizovaných splátok na príslušné nároky, ako aj v dôsledku toho otázku splnenia samotných podmienok na postup podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ. Pre úplnosť, pochybnosti o skutočnom poistení žalovanej a teda dôvodnosti započítavania ňou realizovaných splátok na poplatok za poistenie sú navyše dané i tým, že nebolo súdu v tomto konaní ani nijako preukazované žalobcom, že by on či jeho právny predchodca nejako vôbec zisťoval či na strane žalovanej nedošlo k poistným udalostiam, skutočnostiam na ktoré sa podľa Zmluvy základný súbor poistenia mal vzťahovať (najmä invalidita, práceneschopnosť).

27. Ďalej treba uviesť, že riadne k zosplatneniu úveru v danom prípade nedošlo ani na základe podaní právneho predchodcu žalobcu zo dňa 9.12.2014 a 29.12.2014, a to nielen pre nepreukázanie bez akýchkoľvek pochybností či podanie z 9.12.2014 bolo doručené žalovanej tak, že bola riadne zmysle § 53 ods. 9 upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ.

28. Poštová banka, a.s. listom zo dňa 9.12.2014 žalovanú s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňovala na to, že k 8.12.2014 je pohľadávka zo Zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti „vo výške 542,83 eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 497,00 eur, poplatkov vo výške 35,96 eur a poistné 9,87 eur“ a vyzývala žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 dní od doručenia uvedenej výzvy a upozornil ju, že ak v úhrade nedôjde, je oprávnený vyhlásiť úver predčasne splatným. Uvedené podanie podala na poštovú prepravu dňa 9.12.2014, avšak čas jeho

doručenia nebol súdu preukázaný, kde nemožno v tejto súvislosti, už vzhľadom na tam ukladanú lehotu na plnenie (zároveň zodpovedajúcu lehote v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ktorej preukázateľné dodržanie je v spotrebiteľskom právnom vzťahu kogentne vyžadované ako podmienka pre možnosť postupu veriteľa podľa § 565 voči spotrebiteľovi). V tomto smere je potrebné preukázať, že dlžník bol skutočne v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornený na možné uplatnenie práva podľa § 565 a preto nemožno tu akceptovať ani prípadný poukaz na bod 4.3.6 VOP a považovať príslušnú písomnosť za doručenú tretí deň po odoslaní. Formulácia uvedeného ustanovenia VOP (ktorú navyše nemala pri uzavretí zmluvy žalovaná ako spotrebiteľ preukázateľne možnosť ovplyvniť, len bezvýhradne akceptovať) v súvislosti s prípadným požadovaním jednorazového splatenia dlhu je v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a treba toto ustanovenie VOP považovať za neplatné podľa § 52 ods. 2 druhej vety (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) vzhľadom na to, že vytvára fikciu skoršieho doručenia oproti možnému reálnemu doručeniu a teda v zásade obchádza riadne splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 OZ.

29. Teda v danom prípade nie je riadne preukázané, či ku dňu 29.12.2014 preukázateľne uplynula lehota 15 dní upravená v § 53 ods. 9 a teda mohol právny predchodca žalobcu v tom čase skutočne pristúpiť k uplatneniu práva podľa § 565 OZ.

30. Navyše vo vzťahu k samotnému prejavu právneho zástupcu žalobcu o zosplatnení v zmysle jeho podania z 29.12.2014 („výzva na úhradu dlžnej sumy“) treba poukázať i na jeho neurčitosť a zmätočnosť pokiaľ v ňom výslovne uvádza „stáva sa Vaša úverová pohľadávka k 29.12.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu“. Žalovaná v danom prípade mala nie pohľadávku, ale dlh, resp. záväzok, pohľadávku mala práve Poštová banka voči žalovanej a teda zosplatniť bolo možné nie úverovú pohľadávku žalovanej, ale jej dlh, resp. pohľadávku banky voči žalovanej.

31. Odhliadnuc od uvedeného, keďže úver podľa Zmluvy je bezúročná a bez poplatkov z dôvodov ako sú uvedené vyššie, treba v tejto súvislosti poukázať na to, že v dôsledku uvedeného úhrady realizované žalovanou do doby spísania podaní banky z 9.12.2014 a 29.12.2014 bola banka povinná teda započítavať len na úhrady samotnej istiny úveru, a to v rozsahu podľa predloženého predpisu splátok k Zmluve. Žalovaná podľa predloženého „aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017“ uhradila po uzavretí Zmluvy do 15.5.2014 vrátane spolu 226,93 eur, kde na základe vyššie už uvedených skutočností o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru mohol teda právny predchodca ich započítavať správne iba na splátky istiny podľa predloženého predpisu splátok k Zmluve, a to teda:

- z celkovej úhrady zo dňa 28.2.2014 vo výške 74,29 eur sumu 35,74 eur na istinu úveru - zostatok úhrady 38,55 eur bol preddavok na ďalšiu splátku,

- z vyššie uvedeného preddavku v deň splatnosti splátky 25.3.2014 sumu 26,66 eur na istinu úveru - zostatok a teda preddavok ostáva v sume 11,89 eur, a k nemu treba pripočítať 25.3.2014 tiež uhradených 1,07 eur a dňa 16.4.2014 spolu uhradených 73,22 eur, kde takto k 16.4.2014 predstavoval preddavok žalovanej 86,18 eur,

- z preddavku 86,18 eur ku dňu splatnosti ďalšej splátky - t.j. 25.4.2014 malo byť započítaných na istinu úveru 22,35 eur a preddavok ostáva 63,83 eur ku ktorému treba pripočítať dňa 15.5.2014 spolu zaplatených 84,25 eur, teda preddavok spolu 148,08 eur,

- z preddavku 148,08 eur v deň splatnosti splátky 25.5.2014 malo byť započítaných na istinu úveru 24,28 eur, preddavok ostáva vo výške 123,80 eur,

- z neho následne dňa 25.6.2014 (splatnosť ďalšej splátky) mohlo byť započítané iba na istinu úveru 23,12 eur - zostatok preddavku je 100,68 eur,

- z neho ku dňu ďalšej splátky, 25.7.2014, mohlo byť započítané iba na istinu úveru 25,04 eur, pričom zostatok preddavku je 75,64 eur,

- z neho ku dňu ďalšej splátky, 25.8.2014, mohlo byť započítané iba na istinu úveru 23,92 eur, pričom zostatok preddavku je 51,72 eur,

- z neho ku dňu ďalšej splátky, 25.9.2014, mohlo byť započítané iba na istinu úveru 24,31 eur, pričom zostatok preddavku je 27,41 eur,

- z neho ku dňu ďalšej splátky, 25.10.2014, mohlo byť započítané iba na istinu úveru 26,21 eur, pričom zostatok preddavku je 1,20 eur - tento bolo treba započítať na čiastočnú úhradu istiny úveru splatnej 25.11.2014.

32. Z uvedeného v predchádzajúcom bode teda vyplýva, že vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru tu zistenú, ku dňu 9.12.2014 (spísanie podania „upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru“) ani ku dňu 29.12.2014 (spísanie podania „ výzva na úhradu dlžnej sumy“) nebola

žalovaná aspoň tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátky. Právny predchodca žalobcu teda nezosplatnil, ani nemohol zosplatniť svoju pohľadávku zo Zmluvy na základe doposiaľ uvedených skutočností.

33. V danom prípade však, odhliadnuc od záverov vyjadrených v predchádzajúcom texte tohto odôvodnenia o nemožnosti zosplatnenia úveru, boli najvýznamnejšími a najpodstatnejšími dôvodmi zamietnutia žaloby s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní skutočnosť, že právny predchodca žalobcu vzhľadom na riadne nesplnenie svojich povinností pred uzavretím Zmluvy vôbec nemohol požadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň v danom prípade neboli splnené osobitné požiadavky na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru podľa uvedeného zákona.

34. Čo sa týka povinností právneho predchodcu žalobcu pred uzavretím Zmluvy, súd musí konštatovať, že tento preukázateľne nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a to dokonca tak, že jeho konanie treba hodnotiť ako

35. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bol právny predchodca žalobcu povinný pred uzavretím Zmluvy posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa - žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Tu však jednoznačne je zrejmé, že právny predchodca žalobcu konal dokonca tak, že hrubo porušil povinnosti podľa § 7 ods. 1, nakoľko posudzoval schopnosť splácať úver bez akýchkoľvek údajov o výdavkoch žalovanej, čo v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy) je samo osobe taktiež dôvodom, pre ktorý sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

36. Žalobca v tomto konaní prostredníctvom svojho v tom čase zvoleného právneho zástupcu síce predložil podanie zo 16.5.2018, ktorým odôvodňoval splnenie postupu jeho predchodcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a to tým, že jej výdavky boli overené dopytom do úverového registra kde v rozhodnom čase žalovaná mala evidované iba povolené prečerpanie v Poštovej banke, a.s.. Zákon však hovorí o výdavkoch vo všeobecnosti a teda nie je možné akceptovať nezistenie základných skutočností o výdavkoch žalovanej v súvislosti s bývaním, stravou, ošatením, prípadným liečením, a pod. Ak by v tomto smere právny predchodca žalobcu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou tak by mu tiež zrejme neušlo, že žalovaná v tom čase nebola čo do rodinného stavu slobodná (ako sa uvádza v Zmluve) ale vdova, nie že nemala vyživovacie povinnosti k deťom ale mala, a to v tom čase konkrétne spolu k siedmim maloletým deťom. Síce by bolo možné polemizovať o tom, že prípadne žalovaná veriteľovi neposkytla úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, avšak tým nie je dotknuté to, aby veriteľ údaje poskytnuté potenciálnym klientom náležite overil - osobitne za stavu keď podľa dokladov pripojených k podaniu zo 16.5.2018 bolo zrejmé, že z minulosti žalovaná ako dlžník mala evidované dva prípady, kde pohľadávky voči nej boli 938,98 eur a 537,29 eur a k obom je poznačená uhradená čiastka 0. Z ďalšieho predloženého dokladu je ďalej zrejmé, že jej boli odmietnuté žiadosti o spotrebné úvery zo dňa 10.1.2014 a zo dňa 7.1.2014 a od 21.1.2014 mala podanú zrejme v inej inštitúcii žiadosť o úver 6.000,- eur (v tomto prípade, ktorý je predmetom konania, žiadosť podala až 31.1.2014). Tieto skutočnosti teda nesvedčia iba o prostom riadnom nesplnení povinnosti žalovanej podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ale skôr vytvárajú dôvodné domnienky o tom, že údaje do Zmluvy boli nepresné až nepravdivé zapísané v kooperácii s príslušnými pracovníkmi banky, ktorí Zmluvu uzavreli, a to zrejme za účelom aby bola Zmluva uzavretá (možno už len pre to aby bol naplnený limit obchodov v danom bankovom mieste, ktoré museli zrealizovať, aby možno dosiahli dobrý výsledok k pracovnému hodnoteniu ohľadom získavania klientov a uzatvárania obchodov aké v bankách prebieha a pod.).

37. Vyššie uvedený záver, a to, že právny predchodca žalobcu nepostupoval náležite s odbornou starostlivosťou pritom potvrdzujú aj ďalšie skutočnosti. Konkrétne v Zmluve je uvedený „čistý mesačný príjem zo zamestnania“ vo výške 370,- eur - prečo je tam tento údaj pokiaľ v podaní doručenom súdu 16.5.2018 žalobca uvádza, že príjem žalovanej bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne kde sa banka dopytovala na 90 % deklarovaného príjmu (t.j. 333,- eur - pričom podľa pripojeného dokladu sa na to banka mala dopytovať ako na vymeriavací základ) - tento príjem podľa podania zo 16.5.2018 nebol potvrdený, iba priemerný vymeriavací základ 296,- eur - banka telefonicky vykonala overenie u zamestnávateľa a akceptovala minimálny príjem 296,- eur. Ako je potom možné, že v Zmluve sa uvádza u žalovanej čistý mesačný príjem 370,- eur, ak len vymeriavací základ mal byť 296,- eur (hádam je zrejmé odborným pracovníkom banky, že z vymeriavacieho základu sú vykonávané zrážky odvodov na

sociálne poistenie a zdravotné poistenie). Ako je možné, že pokiaľ sa aj v Zmluve deklaruje, že žalovaná je zamestnaná na obecnom úrade A. (teda správne u obce A. - obecné úrady nemajú právnu subjektivitu) a to od októbra 2013, nebolo zisťované kde pracovala predtým a či vôbec, nebolo zisťované na akú dobu má uzavretú pracovnú zmluvu, či je v skúšobnej dobe a pod. (pritom úver mal byť splácaný 6 rokov a podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni žalovaná nakoniec pracovala iba od 1.10.2013 do 30.4.2014).

38. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd má jednoznačne preukázané, že právny predchodca žalobcu ani nemohol vzhľadom na osobitnú úpravu danú zákonom č. 129/2010 Z.z. v tomto prípade požadovať od žalovanej ako dlžníka a spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 2 veta prvá uvedeného zákona), pretože preukázateľne nekonal pred uzavretím Zmluvy s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona. Teda právny predchodca žalobcu v danom prípade absolútne vôbec nemohol využiť právo podľa § 565 OZ, a to ani keby nespochybniteľne bolo preukázané riadne a úplné dodržanie podmienok a postupu podľa § 53 ods. 9 OZ.

39. Na základe všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že podľa dokladov predložených žalobcom k zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy zo strany jeho právneho predchodcu jednak nedošlo, jednak neboli, keďže úver podľa Zmluvy bol bezúročný a bez poplatkov, v rozhodnom čase dané podmienky na taký postup podľa § 53 ods. 9 (s ohľadom na dovtedy vykonané platby žalovanej a správny spôsob ich započítavania), ale najmä to, že na takýto postup nebol právny predchodca žalobcu ani vôbec oprávnený v tomto prípade. Z uvedených dôvodov preto ani nemohlo dôjsť z jeho strany následne k platnému postúpeniu pohľadávky z príslušného spotrebiteľského úveru žalobcovi (vrátane jej príslušenstva), pretože zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá 13.6.2017, kde v tom čase platila a bola účinná už právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. v zmysle § 17 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ktoré ustanovenia postúpenie pohľadávky žalobcovi v tomto prípade vylučovali (v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami).

40. V tomto prípade, vzhľadom na všetky vyššie uvedené zistenia, totiž bola zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017 uzavretá pred termínom konečnej splatnosti úveru podľa Zmluvy (ten bol určený až dňom 25.1.2020) - teda nie až po ňom ako vyžadovalo ustanovenie § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a súčasne s ohľadom na všetky vyššie uvedené zistenia pohľadávka zo Zmluvy sa preukázateľne nestala, ani nemohla stať splatnou pred uvedeným termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, čím neboli dodržané opäť kumulatívne podmienky pre postúpenie pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených v zmysle písm. b/ ods. 1 § 17 uvedeného zákona. Platné a účinné ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. sa pritom vzťahovali v zmysle príslušných prechodných ustanovení (§ 25g, § 25i ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.) i na právny vzťah založený Zmluvou, pričom majú, vzhľadom na to, že ide o špeciálnu úpravu, prednosť pred všeobecnými ustanoveniami § 524 a už absolútnu prednosť pred ustanovením bodu 8.6 predložených VOP.

41. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je teda jednoznačne preukázané, že v danom prípade nedošlo (ani nemohlo dôjsť postupom tu preukázaným) k platnému postúpeniu pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, ako ani jej príslušenstva zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu a teda absentuje v tomto prípade danosť aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, t.j. súhrnu takých práv, na podklade ktorých by sa žalobca mohol úspešne domáhať voči žalovanej zaplatenia ktoréhokoľvek z nárokov ním v podanej žalobe uplatnených. Preto súd žalobu zamietol.

42. S poukazom na dôvody zamietnutia celej žaloby uvedené vyššie, sa už súd bližšie nezaoberá ďalšími zistenými dôvodmi, v dôsledku ktorých by bolo treba žalobu zamietať v jej jednotlivých častiach (najmä čo sa týka požadovaných úrokov z úveru aj po lehote ich splatnosti v zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka a pod.).

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

44. V danom prípade bola v celom rozsahu vo veci úspešná žalovaná, preto podľa § 255 ods. 1 v zásade by jej mala byť priznaná náhrada trov konania voči v celom rozsahu v tejto veci neúspešnému žalobcovi. Súd však podľa § 257 jej náhradu trov konania nepriznal, kde dôvod hodný osobitného

zreteľa na takýto postup je ten, že žalovaná bola v konaní absolútne pasívna a preukázateľne jej nevznikli žiadne trovy, kde za takéhoto stavu by po právoplatnosti tohto rozsudku konanie podľa § 262 ods. 2 CSP, t.j. o výške náhrady neexistujúcich trov konania, bolo viac než nadbytočné a nehospodárne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z..