Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_13Csp-212-2017.pdf
PDF · 186.83 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/212/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo D., X. P. XXXX/XX, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 41, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e sa rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07741/14 zo dňa 14.11.2014.
II. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške, ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom, doručeným na tunajší súd dňa 25.1.2017 domáhal toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 07741/14 zo dňa 14.11.2014. Zároveň sa touto svojou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava zo dňa 14.11.2014, sp. zn. SR 007741/14 a vykonateľnosť tohto rozhodcovského rozsudku odložil až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Vo svojej žalobe žalobca uviedol: Dňa 14.11.2014 Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej ako „Rozhodcovský súd“) vydal vmieste rozhodcovského konania Bratislava, v právnej veci žalobcu, ktorý je v tomto konaní žalovaným proti žalovanému, ktorý je v tomto konaní žalobcom, o zaplatenie 1.074,78 EUR s príslušenstvom Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 07741/14 podľa ktorého som povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50,- EUR spolu s ďalšími sumami. Dôkaz: Rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 07741/14 -fotokópia Dôkazný návrh: žiadam aby si súd vyžiadal a pripojil predmetný spis rozhodcovského súdu Podľa § 40 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak, a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť V rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo V mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať O obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. O spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Túto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zo dňa 14.11.2014 sp. zn. SR 07741/14 podávam
- z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a to že ,,jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy“,
- z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a to že „bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania“;
- z dôvodu podľa § 40 ods. l písm. j) ,zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, a to že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa“; teda napádam rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zo dňa 14.11.2014, sp. zn. SR 07741/ 14 v celom rozsahu. Podanie žaloby odôvodňujem nasledovne: So žalovaným som mal uzatvoriť zmluvu o úvere č. 600200904, ktorej riadne uzatvorenie však namietam (ďalej len ,,Zmluva“), z ktorej podľa rozhodnutia Rozhodcovského súdu vyplýva, že som mal súhlasiť s príslušnosťou Rozhodcovského súdu ako súdu príslušného na riešenie sporov zo Zmluvy. Dôvody podania tejto žaloby: Poukazujem na skutočnosť, že Zmluva je v zmysle ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahujú ust. § 52 až 60 Občianskeho zákonníka vrátane ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj V prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretím na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená V čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá V čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný Vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi Vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku Voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je V súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatná. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 37 ods. l Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. O rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými ,stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Uvádzam, že považujem rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatnú, a to pre jej rozpor s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nakoľko vyžaduje aby som v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky ako spotrebiteľ všetky spory so žalovaným ako dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Predmetná neplatne dojednaná rozhodcovská zmluva odo mňa nesporne vyžaduje, aby som všetky spory zo Zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní. Uvádzam, že uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), ak jej uzatvoreniu vôbec platne došlo, považujem za neplatnú od jej počiatku z dôvodu, že je znenie a formulácia sú v danej podobe neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. 5 OZ, nakoľko som vo veci vystupoval ako spotrebiteľ. V podobných prípadoch už rozhodol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013, kde jednoznačne vyjadril názor, že „Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená". Tento ďalej vo svojom stanovisku uviedol, že dodávateľská spoločnosť ,,sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohla zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto
princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu.“ Nakoľko som nebol vo veci od počiatku správne poučený, dôsledkom čoho bolo uzavretie predmetnej rozhodcovskej zmluvy v môj neprospech, mám za to, že predmetná rozhodcovská zmluva bola už z toho dôvodu od počiatku neplatná. Poukazujem na to, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná ako zmluva formulárového typu. V rozsudku z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941 bolo judikované Európskym súdnym dvorom, že ,, podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. “ Mám za to, že žalovaný od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov boli tieto riešené na súde, ktorý vyhovuje jemu, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho Sťaženia uplatnenia mojich spotrebiteľských práv. Takto koncipovanou rozhodcovskou zmluvou teda reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, samozrejme v môj neprospech. Navyše vzhľadom na značnú vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu, ako aj s ohľadom na moje majetkové a zárobkové pomery, o ktorých bol žalobca pred uzatvorením Úverovej zmluvy dostatočne informovaný, som nemal v rozhodcovskom konaní možnosť relevantne sa proti návrhu žalobcu brániť, resp. sa zúčastniť konania. Týmto došlo k závažnému narušeniu rovnováhy zmluvných strán, keďže akékoľvek sporové konanie pred rozhodcovským súdom by sa konalo vo značnej vzdialenosti od nášho bydliska a zo zvýšenými nákladmi tak na cestovné, poštovné, ako aj s nevyčísliteľnou stratou času a možným zhoršením nášho zlého zdravotného stavu. Na podporu mojich tvrdení chcem dať do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoE/157/2014 zo dňa 17.06.2014, právny názor ktorého odporúča mať v pozornosti aj Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola zriadená na tento účel priamo Ministerstvom spravodlivosti SR a ktorá uverejňuje tento ako neopomenuteľný. V danom uznesení menovaný súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spotrebiteľskej veci a to z dôvodu, že ,, v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania t. j. v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. “ Tento zároveň dodal, že ,, Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto Odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období“. Zároveň by sme chceli dať do pozornosti aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE/33/2014 zo dňa 25.03.2014, ktorý je v súčasnej dobe v rámci aktuálnej aplikácie judikatúry súdov SR jeden z najpoužívanejších v rámci obsahu odôvodnení uznesení a rozsudkov vo veciach spotrebiteľov. Tento rozsudok potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorý zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spotrebiteľskej veci, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že ,, Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to práve aj pre prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. “ Uvedený rozsudok ďalej poukazuje na dlhodobé jednotné stanovisko občianskoprávneho kolégia krajského súdu v Prešove z27.09.20l0 a právneho názoru tak Krajského súdu v Prešove, ako aj Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj s ohľadom na nálezy Ústavného súdu ČR, ktoré dospeli vo veci k rovnakému záveru.
2. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 13Csp/212/2017-44 zo dňa 7.12.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2017 odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku až do času právoplatného skončenia konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13Csp/212/2017.
3. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe žalobcu a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom podaní žalovaný uviedol: Dňa 29.01.2018 bola Žalovanému doručená žaloba Žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 25.01.2017. Žalovaný sa nestotožňuje s názormi Žalobcu uvedenými v žalobe a podáva nasledovné v y j a d r e n i e. K rozhodcovskému konaniu: Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobca, aby spory s žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa §17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní majú účastníci rozhodcovského konania v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie a každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 17 zákona č. 244/2002 Z.z.. o rozhodcovskom konaní a teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku Rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobcovi (predtým žalovanému) riadne doručil všetky písomnosti- Oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú odpoveď- spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania riadne, ku ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá. Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak ako to je uvedené v čl. II. ods. 3, čo však neurobil. V predmetnom prípade poukazujeme aj na Rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý dňa 21.06.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Odôvodnil to nasledovne: „dôvody zrušenia rozhodnutia ak sa vzťahujú len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, pretože súčasne dotknutú časť je možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.“ Následne v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v súlade s ust. § 47 ods. 2, ods. 3 zák. č. 335/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnkov. Žalovaný zdôrazňuje, že takýto právny názor vyslovil v Uznesení zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) odseku 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho právnym ustanoveniam. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových verzií smernice, ide o rozhodcovské
konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní rozhledy, 2009, č. 8, s. 293 a nasl.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver je uvedený o. i. aj v odbornej literatúre: Raban, P.: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin advokacie, 2010, č. 6, s. 18. Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz <http://www.beck-online.cz>. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom žalovaný odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl. Medzi žalovaným a žalobcom bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. Žalovaný na záver poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6Csr/3/2017-99 zo dňa 13.12.2017, kde súd v 17. bode odôvodnenia uviedol nasledovné: „Čo sa týka otázky platnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa § 73 ods. 3 zákona č.335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 3 až 5 zákona č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnom tlačive, kde žalovaný predložil žalobcovi návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy. V tomto návrhu bol žalobca podrobne poučený o rozhodcovskom konaní a jeho podstate. Zároveň bolo medzi zmluvnými stranami dojednané, že spory ktoré vzniknú medzi zmluvnými stranami budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky a teda bola daná možnosť výberu medzi dvoma subjektmi. Súd poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v zmysle § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda žalobca mal možnosť slobodne túto zmluvu podpísať, zároveň v zmysle článku 2 odseku 3 rozhodcovskej zmluvy mal žalobca právo od tejto zmluvy aj odstúpiť a to v lehote 10 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Žalobca nepreukázal súdu, že bol nútený túto zmluvu podpísať a teda podľa názoru súdu ju podpísal slobodne a vážne. Všetky skutočnosti ohľadom rozhodcovského konania mu boli vysvetlené, pritom mal
právo od zmluvy odstúpiť. Z rozhodcovského spisu bolo zároveň zistené, že žalovaný vyzval žalobcu a to listom zo dňa 27.02.2015, aby vybral Stály rozhodcovský súd zo zoznamu vedeného ministrom spravodlivosti, resp. aby odmietol rozhodcovské konanie. Žalobca zostal v tomto prípade nečinný, súd preto uvedenú rozhodcovskú zmluvu nepovažoval za neplatnú.„ a tiež na Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 3Er/1415/2014-72 zo dňa 27.11.2017, kde v súd v 25. bode odôvodnenia uviedol: „Ďalej bolo preukázané, že pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným bola zabezpečená zmenkou, nárok z ktorej si oprávnený uplatnil v rozhodcovskom konaní, pričom tu bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne na podklade rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vyhotovená na samostatnom liste, ako vyplýva z jej obsahu spotrebiteľ mal na výber či túto podpíše alebo odmietne, nakoľko bol poučený o dôsledkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy. V nadväznosti na uvedené tak súd ďalej skúmal, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či pri vydaní exekučného titulu bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.“
4. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného a vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.3.2018 k veci uviedol: Žalobou doručenou súdu dňa 25.01.2017, sa domáham v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen, pod sp. zn. l3Csp/16/2017, zrušenia rozhodcovského rozsudku spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Na základe mojej žaloby, zaslal žalovaný vyjadrenie, ktoré mi bolo spolu s uznesením konajúceho súdu doručené dňa 08.03.2018. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že sa nestotožňuje s názormi žalobcu uvedenými v žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Žalovaný má zato, že neporušuje ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., o čom svedčí odôvodnenie rozhodcovského rozsudku. Stály rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti. Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dni tak ako je uvedené v čl. II ods. 3, čo však neurobil. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Košice I, ktorý zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti, čo odôvodnil: „dôvody zrušenia rozhodnutia ak sa vzťahujú len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, pretože súčasne dotknutú časť je možne' oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku. “ Ďalej poukazuje žalovaný nato, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je nevýhradná nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Taktiež uvádza žalovaný, že predmetné ust. Občianskeho zákonníka treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) ods. 1 Prílohy tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ustanoveniam výhradne arbitrážou. Žalovaný poukazuje, že možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm. v) zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnako uvádza žalovaný, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená rozhodcovskú zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Poukázal žalovaný aj na rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 6Csr/3/2017, v rámci ktorého poukazuje žalovaný nato, že žalobca nepreukázal súdu, že bol nútený túto zmluvu podpísal a teda podľa názoru súdu ju podpísal slobodne a vážne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný žiada konajúci súd, aby po vykonanom dokazovaní žalobu ako neopodstatnenú zamietol. Čo sa týka tvrdenia žalovaného, že je žaloba nedôvodná, s takým tvrdením žalovaného nesúhlasím. V prvom rade sa nestotožňujem so skutočnosťami uvádzanými žalovaným vo vyjadrení, kde uvádza, že rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi mnou a žalovaným je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zo strán domáhať sa svojho práva buď na rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde. Mám zato, že, ak aj došlo k uzatvoreniu resp. pristúpeniu k nevýhradnej rozhodcovskej zmluve, nie je pravdou tvrdenie, že si môžem v podstate vyberať medzi súdom, na ktorý môžem podať žalobu, resp. ktorý bude riešiť spor, nakoľko je viac menej pravdepodobné, že vždy spor začína na podnet žalovaného, resp. poskytovateľa úveru, príp. pôžičky, a pokiaľ tento podá žalobu na rozhodcovský súd, tu nemám možnosť výberu a rozhodcovskému konaniu sa musím podrobiť. Naďalej mám zato, že rozhodcovská doložka je neplatná, nakoľko je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Na podporu mojich tvrdení prikladám a do pozornosti súdu dávam viaceré rozhodnutia,
ktoré rozhodovali v podobných sporoch, kde bolo predmetom posúdenie platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ba dokonca priamo nevýhradnej rozhodcovskej doložky, pričom samotné súdy skonštatovali, že: „možnosť takej' voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia.“ Rovnako v odôvodnení rozhodnutia ďalej konajúci súd uvádza: „Nakoľko predmetnú rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho dodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán.“ Taktiež je uvedené, že: ,,Dovolací súd priznáva žalovanej ak poukazuje na nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, nakoľko jej obsah nemohla ovplyvniť, nakoľko spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ak sa spotrebiteľ vzdáva svojho ústavného práva na prejednanie veci pred všeobecným súdom, potom vôľa spotrebiteľa, v takomto prípade musí byť jasné preukázaná a nespochybniteľná.“ Dôkaz: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 21XECdo/8/2016 Vyššie uvedené ustanovenie umožňuje účastníkovi konania podať žalobu o zrušenie rozhodcovského konania v lehote na podanie námietok proti exekúcii v už začatom exekučnom konaní, čo bolo v mojom prípade aj dodržané a V lehote na podanie námietok som podal aj predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem vyššie uvedeného, o rozhodcovskej doložke som nebol upovedomený, upozornený a poučený o následkoch rozhodcovského konania, o jeho priebehu, príp. ďalších skutočnostiach týkajúcich sa rozhodcovského konania. Nemal som inú možnosť ako pristúpiť k uzatvoreniu predmetnej rozhodcovskej zmluvy, a pokiaľ žalovaný poukazuje na možnosť odstúpenia od predmetnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko som nebol poučený o podstate rozhodcovského konania, ako ani o následkoch tohto konania, nevedel som a v podstate som nemal dôvod od nej odstúpiť. Bola mi predložená jednoducho zmluva na podpis, môžem povedať ako podmienka k poskytnutí úveru, t.j. nemal som na výber či budem súhlasiť alebo nie, a nebol som žiadnym spôsobom ani poučený, jednoducho pokiaľ som chcel úver, musel som podpísať písomnosti predložené zástupcom žalovaného. Mám zato, že zmluva o úvere je neplatná, nakoľko je spotrebiteľskou zmluvou, v rámci ktorej sú obsiahnuté aj klauzuly, ktorých Občiansky zákonník sankcionuje neplatnosťou, a to rozhodcovská doložka v rámci rozhodcovskej zmluvy, pričom i napriek tomu, ako tvrdí žalovaný, že ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, aj napriek tomu (ako je vyslovené aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach) je neplatnou doložkou, nakoľko aj rozhodcovská doložka, v ktorej je upravená rozväzovacia podmienka, že mne ako účastníkovi síce dáva právo na výber súdu v prípade podania žaloby, avšak ak druhá strana v zmysle rozhodcovskej zmluvy podá žalobu na rozhodcovský súd, nemám právo voľby, som nútený podrobiť sa rozhodcovskému súdu. Trvám na podanej žalobe v celom rozsahu a vyjadrenie žalovaného považujem za nedôvodné, neopodstatnené a tvrdenia v ňom uvádzané za účelové.
5. Žalovaný sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu a vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.4.2018 k veci uviedol: Žalobca vo svojom vyjadrení i naďalej tvrdí, že Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný toto tvrdenie popiera a dovoľuje si uviesť, že Rozhodcovská zmluva sa nachádza na samostatnom liste papiera, kde je veľkými písmenami určené, že sa jedná o Rozhodcovskú zmluvu. V prípade osoby žalobcu má žalovaný zároveň za to, že sa jedná o osobu, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísal (obdobne o tom hovorí i čl. 11 ods. 2 CSP). Žalobca navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu Rozhodcovskej zmluvy donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť Rozhodcovskú zmluvu potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Rozhodcovská zmluva je pre neho subjektívne nevýhodná ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 2Er/1464/2015, v ktorom súd konštatoval, že dlžník sa ,,uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva a súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, nakoľko Rozhodcovská
zmluva obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd, ale aj na všeobecný súd. Umožnenie výberu súdu, ktorý je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej vete čl. II bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník - spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky (z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017.“ Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatuje že dlžník: ,,v poslednom odseku rozhodcovskej zmluvy prehlásila, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bola osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Povinná teda svojím podpisom potvrdila, že bola s účelom rozhodcovskej zmluvy oboznámená, a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno účinne dovolávať ich neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli individuálne dojednané.“. Žalovaný tiež poukazuje na Rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 6C/176/2014-75, v ktorom súd konštatoval nasledovné: ,,Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 3.1.2012, nie je neplatným právnym úkonom, pretože spotrebiteľ v nej nemá znevýhodnené postavenie. Spotrebiteľ sa nevzdáva možnosti uplatňovať svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere pred všeobecným súdom, nejde teda o také zmluvné dojednanie, ktoré by nútilo spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom. Súd poukazuje na to, že v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka sú zakázané výlučne len rozhodcovské doložky. Žiadne ustanovenie zákona nevylučuje prejednanie spotrebiteľskej zmluvy pred rozhodcovským súdom. V zmysle uzavretej rozhodcovskej zmluvy sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Je teda naozaj mylné tvrdenie žalobcu, ktorý uvádza v žalobe a svojich vyjadreniach, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému súdu. Súd má za to, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.“ Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz
- Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje a realizuje svoj výber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie.“ Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzatvoriť nevýhradnú Rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu tak, že ju podpísali, došlo k jej individuálnemu dojednaniu a z toho dôvodu ju nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že žalobca kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu uzatvoriť predmetnú Rozhodcovskú zmluvu ešte samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu - spotrebiteľa. V zmysle uvedeného má žalovaný i naďalej za to, že Rozhodcovská zmluva nepredstavuje neprijateľnú podmienku a teda nie je možné ju posúdiť ako neplatnú. Žalovaný si na tomto mieste dovoľuje požiadať príslušný súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa so Zmluvou o úvere, spisom Stáleho rozhodcovského súdu, Slovenskej arbitrážnej, a.s., sp. zn. SR 07741/14, listinnými dôkazmi zo spisu Okresného súdu Zvolen č.k.15Er/221/2015, a to poverením, doručenkou, námietkami proti exekúcii, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.5.2018, pričom pojednával v neprítomnosti žalobcu, za prítomnosti jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Súd preto aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
8. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava písomne podanej žaloby, ako aj ich vyjadrení a na základe vyššie uvedeného, žiadali žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatňovali trovy konania.
9. Súd zo Zmluvy o úvere č. 600200904 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená písomne dňa 4.6.2012 medzi veriteľom, t.j. žalovaným a dlžníkom, t.j. žalobcom. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 600,- €. Žalobca sa tento úver zaviazal žalovanému vrátiť zvýšený o
poplatok vo výške 180,- €. Celkom teda sa zaviazal zaplatiť čiastku 780,- € v dvoch mesačných splátkach po 390,- €, počnúc dňom 14.7.2012.
10. Dňa 4.6.2012 účastníci uzatvorili i Rozhodcovskú zmluvu, ktorá sa nachádza na samostatnej listine a ktorú žalobca osobitne podpísal. V rozhodcovskej zmluve je žalobca označený menom, priezviskom, adresou, rodným číslom. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená ako formulár, v ktorom sa nachádza priestor na doplnenie údajov o dlžníkovi, ručiteľovi, čísle úverovej zmluvy a dátume uzatvorenia úverovej zmluvy a rozhodcovskej zmluvy. Podľa článku II. bod 1. Rozhodcovskej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 600200904, uzavretej dňa 4.6.2012, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov a jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa ďalej v článku II. bod 2 Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutí akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1. z tohto článku zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad, alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno 6, IČO: 35 922 761 (čl. I. bod 1. Rozhodcovskej zmluvy).
11. Súd z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp.zn. SR 07741/14 zo dňa 14.11.2014 zistil, že týmto rozsudkom bolo rozhodnuté takto: Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 50,00 Eur, známy úrok vo výške 295,80 Eur, známy úrok z omeškania vo výške 76,61 Eur, poplatok vo výške 122,40 Eur, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 50,00 Eur od 6.6.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 172,40 Eur od 6.6.2014 do zaplatenia. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,00 Eur, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur a poplatok za upomienky vo výške 16,00 Eur. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť trovy rozhodcovského konania vo výške 311,66 Eur. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť nároky uvedené v bode 1), 2) a 3) tohto výroku spoločne v mesačných splátkach vo výške 120,00 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Ako žalobca vystupovala spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava a ako žalovaný vystupoval žalobca v tomto konaní. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 5.1.2015.
12. Z doručenky Stáleho rozhodcovského súdu vyplýva, že žalobca si predmetný rozsudok prevzal dňa 22.12.2014.
13. Súd zo spisu Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 15Er/221/2015 zistil, že v tomto konaní bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava. Predmetnú žiadosť podal žalovaný proti povinnému, t.j. žalobcovi a exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 07741/14, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. dňa 14.11.2014. Súd z poverenia Okresného súdu Zvolen zistil, že Okresný súd Zvolen, dňa 17.5.2016 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského rozsudku voči povinnému, t.j. žalobcovi pod sp. zn. 15Er/221/2015-18. Súd z pripojenej doručenky zistil, že
žalobca prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 11.1.2017. Súd z námietok proti exekúcii č.k. Ex 13783/15, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. zistil, že žalobca podal námietky proti predmetnej exekúcii, v ktorých okrem iného uviedol, že v zákonnej lehote podľa ust. § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní som podal na príslušný súd žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 6, Bratislava zo dňa 14.11.2014. Z tohto dôvodu žiadal, aby exekučný súd exekúciu zastavil. Súd z uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 15Er/221/2015-43 zo dňa 2.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2017 zistil, že týmto uznesením súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania, vedeného na Okresnom súde Zvolen pod č.k. 13Csp/16/2017.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 4.6.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu 4.6.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku d ňu 4.6.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu 1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov 1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
26. Podľa § 2 písm. a) b) Zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
28. Podľa § 73 ods. 2 Zákona č. 335/2014 Z.z., na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
29. Podľa § 73 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
30. Podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu 28) aj v exekúcii.
31. Podľa § 47 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
32. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
33. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
34. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
35. Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
36. Podľa § 48 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, účinného ku dňu 31.1.2017, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia, vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu, v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z., povinný môže zniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie § 46 ( o námietkach netreba rozhodnúť).
38. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že návrh žalobcu je dôvodný. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, návrh o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť v zmysle § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z.z. podaný za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii. Týmto osobitným predpisom je Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v zmysle ktorého podľa § 48 ods. 2 je možné podať žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu v lehote na podanie námietok proti exekúcii. V predmetnom prípade upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené žalobcovi dňa 11.1.2017 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola doručená Okresnému súdu dňa 25.1.2017, to znamená v lehote v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, keďže predmetná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote na vznesenie námietok u exekútora. Vzhľadom na to možno konštatovať, že žaloba bola podaná včas.
39. Účastníci medzi sebou dňa 4.6.2012 uzavreli Zmluvu o úvere č. 600200904, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 600,- €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť zvýšený o poplatok vo výške 180,- €, celkom teda 780,- € v dvoch mesačných splátkach po 390,- €, počnúc dňom 14.7.2012. Po preskúmaní predmetnej zmluvy možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred pripravená, pretlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalovaný, ktorý pri uzatváraní zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalobca, ktorý pri uzatváraní zmluvy nevykonával žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Uvedenú zmluvu súd tiež posúdil podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú zmluvu má súd za to, že bola uzavretá v priamej súvislosti so Zmluvou o úvere, ktorá ako je už vyššie uvedené, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa aj občianskeho zákonníka, pričom ide o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To platí aj vo
vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Z týchto dôvodov súd rozhodcovskú zmluvu zo dňa 4.6.2012 podrobil kontrole z hľadiska spotrebiteľského práva. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva zo dňa 4.6.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je individuálne dojednaná a v negatívnom prípade, či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (ako neprijateľná podmienka). Po preskúmaní veci súd zistil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 4.6.2012 nebola so žalobcom individuálne dojednaná. V danej veci je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol meniť formulárovú zmluvu o úvere, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Ak by súd bez ďalšieho prijal argumentáciu žalovaného, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne, pretože podľa jej textu (ktorý ale vopred sformuloval sám žalovaný ako dodávateľ) žalobca vyhlásil, že bol pred uzavretím zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, k čomu pripojil vlastnoručný podpis, potom by platilo, že všetky rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú individuálne vyjednané len z dôvodu, že ich spotrebiteľ podpísal. Úplne by sa strácal cieľ a zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nijako zmeniť. Naopak, na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné dôkazy, podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie (§53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Naviac, ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z vykonaného dokazovania však takýto záver rozhodne nemožno prijať. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Žalobca nemal možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy, mohol ju buď prijať, ako celok, alebo ako celok odmietnuť. Obsah tejto rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom (žalovaným) vopred pripravený a na jej obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval. V konaní nebolo zistené, že by žalovaný vysvetlil žalobcovi, význam rozhodcovskej zmluvy, nepredstavil mu pravidlá podľa ktorých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal mu po preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Vzhľadom na uvedený záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, zaoberal sa súd ďalej otázkou, či takáto zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a či je nerovnováha daná v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 4.6.2012 bola uzavretá ako tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, pričom žalovaný argumentuje, že žalujúca zmluvná strana je oprávnená riešiť spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, buď pred rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom SR a teda možnosť obrátiť sa so svojim nárokom na rozhodcovský súd prislúcha, ako žalobcovi, tak aj žalovanému. Súd po preskúmaní veci zistil, že možnosť takejto voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer z pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (pozri uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp.zn. 10CoE/153/2011, KS Trenčín sp. zn. 17CoE/15/2011, sp.zn. 8CoE/5/2012 a ďalšie). Aj právna veda na tento problém reaguje, keď uvádza: z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami (Kristián Csach: štandardné zmluvy, strana 214, vydavateľ Aleš Čeněk, 2010). Neprijateľnosť rozhodcovej zmluvy zo dňa 4.6.2012 súd videl aj v tom, že vôľa k tomu, aby strany spor medzi nimi predložili k rozhodnutiu rozhodcovským inštitúciám pochádza len od jednej a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Zatiaľ, čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, žalovaný neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho, rozhodcovské konanie podľa zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami, obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257 ES 30.3.1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnanie spotrebiteľských sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich sú založené na všeobecných právnych zásadách. Na základe uvedených dôvodov, súd konštatoval, že
rozhodcovská zmluva zo dňa 4.6.2012 predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
40. Súd v zmysle § 47 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., nepokračoval v konaní, keďže nebol daný návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania na pokračovanie v konaní.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu prislúcha nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).