Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_4T-38-2018.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/38/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného J. L., nar. XX.XX.XXXX v K. R., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: J. L. S. L. S. X. A. Č., nar. XX.XX.XXXX Y. K. R., trvale bytom P.P. XXXX/XX, K. R., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody,
j e v i n n ý, ž e
že v období od dňa 21.07.2017 nie však skôr ako bol prepustený z protialkoholického liečenia do 15.50 h dňa 26.01.2018, najmä vo večerných hodinách v Rimavskej Sobote, v byte č. XX na Ulici H. č. XX/ XX pod vplyvom alkoholu opakovane a v pravidelných intervaloch, hlavne cez víkendy, bezdôvodne vyhadzoval a vylieval jedlo, rozbíjal riad a zariadenie bytu, pod hrozbou násilia vyhadzoval z bytu svoju matku Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R., N.. H.S. XX/XX, so slovami: „zmizni Ty kurva, lebo Ťa zabijem“, ktorá z obavy o svoj život a zdravie často len v pyžame utiekla z bytu preč k svojmu priateľovi C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R., H. XXXX/XX, kde sa pred ním na noc ukryla a bola nútená u neho prespať, kým páchateľ nevytriezvel, pričom taktiež jej vulgárne nadával: „zdochni Ty kurva, čo Ťa vlastný otec jebal do úst, aj Tvoju mŕtvu mater, zdochni na rakovinu“, zastrašoval ju a vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, pričom páchateľ napriek opakovaným výzvam zo strany poškodenej, aby už natrvalo opustil jej byt, nakoľko má vlastný byt, odmietal odísť od poškodenej, čím v poškodenej Y. L. vyvoláva strach a spôsobuje jej psychickú traumu, avšak jej nespôsobil žiadne zranenia,
t e d a
blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a bezdôvodne blízkej osobe odopieral oddych, spánok a bývanie,
t ý m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním počas celej skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona samosudca určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona samosudca ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej Y. L..
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona samosudca obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie formou ústavnou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na súd obžalobu na obvineného J. L. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv/51/2018 zo dňa 04.05.2018.
V tejto veci bol vydaný trestný rozkaz zo dňa 10.05.2018, kde bol obvinený uznaný za vinného zo spáchania zločinu uvedeného v obžalobe. Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bolo uložené protialkoholické a protitoxikomanické liečenie formou ústavnou. Proti tomuto podal obžalovaný ako aj jeho obhajca odpor.
Po prednesení obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní obžalovaný J. L. sa k spáchaniu skutku priznal, vyhlásil, že sa cíti byť vinným a svoje konanie viackrát oľutoval.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, súd v tomto rozsahu postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a zistil formou otázok či obžalovaný: c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin.
Obžalovaný J. L. na všetky otázky odpovedal „áno“.
Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného prokurátor sa vyjadril, že súhlasí s prijatím jeho vyhlásenia.
Poukazujúc na hore uvedené skutočnosti súd podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli prečítané listinné dôkazy a to výpis z ústrednej evidencie priestupkov ako aj odpis z registra trestov.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Prokurátor kládol obžalovanému za vinu skutok, ktorý je popísaný v obžalobe, že sa mal dopustiť zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania bol skutkový stav v celom rozsahu preukázaný tak, že v období od dňa 21.07.2017 nie však skôr ako bol prepustený z protialkoholického liečenia do 15.50 h dňa 26.01.2018, najmä vo večerných hodinách v Rimavskej Sobote, v byte č. XX na Ulici H. č. XX/XX pod vplyvom alkoholu opakovane a v pravidelných intervaloch, hlavne cez víkendy, bezdôvodne vyhadzoval a vylieval jedlo, rozbíjal riad a zariadenie bytu, pod hrozbou násilia vyhadzoval z bytu svoju matku Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R., N.. H. XX/XX, so slovami: „zmizni Ty kurva, lebo Ťa zabijem“, ktorá z obavy o svoj život a zdravie často len v pyžame utiekla z bytu preč k svojmu priateľovi C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. R., H. XXXX/XX, kde sa pred ním na noc ukryla a bola nútená u neho prespať, kým páchateľ nevytriezvel, pričom taktiež jej vulgárne nadával: „zdochni Ty kurva, čo Ťa vlastný otec jebal do úst, aj Tvoju mŕtvu mater, zdochni na rakovinu“, zastrašoval ju a vyhrážal sa jej zbitím a zabitím, pričom páchateľ napriek opakovaným výzvam zo strany poškodenej, aby už natrvalo opustil jej byt, nakoľko má vlastný byt, odmietal odísť od poškodenej, čím v poškodenej Y. L. vyvoláva strach a spôsobuje jej psychickú traumu, avšak jej nespôsobil žiadne zranenia.
Podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.
V odseku 1 písm. b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania.
Obžalovaný J. L. je momentálne bez pracovného pomeru, z miesta bydliska bol hodnotený neutrálne. Z výpisu evidencie priestupkov vyplýva, že doteraz bol trikrát riešený. Doposiaľ bol dvakrát súdne potrestaný, naposledy trestným rozkazom Vojenským obvodovým súdom Banská Bystrica sp. zn. 3T/157/1998 zo dňa 17.12.1998. Uložený trest mu bol amnestiou odpustený; hľadí sa na neho ako keby nebol odsúdený.
Súd pri určení druhu trestu a jeho výmery vychádzal zo zásad ukladania trestov, pričom u obžalovaného J. L. vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a v zmysle písm. l), že sa priznal k spáchaniu trestného činu.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V odseku 3 ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti samosudca obžalovanému J. L. uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so skúšobnou dobou päť rokov s probačným dohľadom počas celej skúšobnej doby. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenej Y. L.. V zmysle znaleckého posudku bolo obžalovanému uložené protialkoholické a protitoxikomanické liečenie formou ústavnou.
Trest, ktorý bol uložený obžalovanému je podľa názoru súdu dostačujúci na jeho prevýchovu, nápravu, resocializáciu, ochranu spoločnosti ako aj návrat do bežného života s možnosťou viesť riadny život. Väzba síce nie je trestom, ale slúži aj na ponaučenie obžalovaného, aby po prepustení upustil od protiprávneho konania.
Uložený najprísnejší podmienečný trest odňatia slobody s päťročným probačným dohľadom podľa názoru súdu v porovnaní s pasívnym trestom odňatia slobody, ktorý často na odsúdených pôsobí demotivačne je v tomto prípade omnoho efektívnejšou alternatívou. Má na obžalovaného resocializačný a reedukačný dosah s cieľom zabrániť páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaný bude pod pravidelnou kontrolou probačného úradníka, ktorý mu môže poskytnúť odbornú pomoc, bude sledovať a kontrolovať jeho správanie počas celej skúšobnej doby. Obžalovaný si plne uvedomuje, že tento trest je pre neho výstrahou nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Samosudca je tiež toho názoru, že opatrenie, ktorým je možné zabrániť resp. úplne eliminovať protiprávne správanie obžalovaného je uloženie ochranného protialkoholického a protitoxikomanického liečenia formou ústavnou, keďže alkohol je zdrojom neprístojného a neprípustného správania sa obžalovaného.
Pri rozhodovaní o treste samosudca prihliadol aj na vyjadrenie matky obžalovaného poškodenej Y. L., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je dobrý citlivý chlapec, to len alkohol môže za toto jeho správanie, keď sa niečo stalo tak to bolo len pod vplyvom alkoholu. Má pre neho pripravený byt, kde môže bývať. Ona sa už odsťahovala z ich spoločného bytu ku priateľovi. Chce, aby začal znova slušne žiť. Po celý čas hľadala spôsob, aby prestal piť a preto verí, že súdom nariadené liečenie mu pomôže, zároveň poprosila súd, aby mu dal šancu. Po prepustení má možnosť opäť sa zamestnať, čo písomne predložil aj jeho obhajca. Na záver uviedla, že ju nikdy neudrel a nikdy jej fyzicky neublížil.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na uvedenom základe preto samosudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie a bezdôvodne blízkej osobe odopieral oddych, spánok a bývanie,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.