Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/51/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ B. L., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX a 2/ E. L., X.. X.X.XXXX, L. H. XXXX/XX, R. Ľ., obaja právne zastúpení JUDr. Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1/ H. K., X.. X.X.XXXX, L. E. XXX, 2/ C. K., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX, 3/ H. F., X.. X.X.XXXX, L. E. XXX a 4/ P. F., X.. X.XX.XXXX, L. E. XXX, všetci žalovaní právne zastúpení JUDr. Ladislav Bujňák, advokát, Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2C/80/2015-146 zo dňa 15.3.2017, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcom spoločne a nerozdielne proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že: „I. Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely F. M. Č.. XXXX o výmere 355 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá pozostáva z dielu „X“ o výmere 331 m2, z dielu „X“ o výmere 3 m2 odčlenený od parcely F. M. Č.. XXXX, z dielu „X“ o výmere 12 m2 odčlenený od parcely F. M. Č.. XXXX/X, z dielu „X“ o výmere 8 m2 odčlenený od parcely F. M. Č.. XXXX/., z dielu „X“ o výmere 1 m2 odčlenený od parcely F. M. Č.. XXXX/. a parcely F. M. Č.. XXXX o výmere 398 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá pozostáva z parcely F. M. Č.. XXXX o výmere 395 m2 ako diel „X“ a z dielu „X“ o výmere 3 m2 odčlenený od parcely F. M. Č.. XXXX, vedené na LV č. XXX v k.ú. E. evidovaný Okresným úradom, katastrálnym odborom v R. Ľ. každý v podiele 1. k celku, a to tak, ako je zakreslené v geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotovenom D. B. L., X. Ľ. Č.. XXX, XXX XX X. Ľ., A.: XX XXX XXX zo dňa 12. 1. 2015, ktorý autorizačne overil A.. C. R. dňa 15. 1. 2015 a úradne overil A.. E. G. dňa 26. 1. 2015 pod č. D.-XX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Súd žalobcom p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcelám špecifikovaným žalobcami, pričom je potrebné uviesť, že uvedený spor bol vyvolaný zistením, že hranice medzi pozemkami strán sporu sú v katastri nehnuteľnosti zle zakreslené. Keďže žalovaní nesúhlasili s opravou hranice, žalobcovia boli nútení sa domáhať ochrany svojho práva žalobou, a to žalobou na určenie vlastníckeho práva k častiam vytvoreným geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktoré boli odčlenené z časti pozemkov medzi súčasne zakreslenou hranicou a hranicou určenou v tomto

geometrickom pláne. Žalobcovia tvrdia, že bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva a žalobou sa dožadovali zosúladenia dlhoročného užívacieho stavu so zápisom v katastri nehnuteľností. V takom prípade je daný ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Hlavnou námietkou žalovaných bola skutočnosťou, že o hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovanými v 3. a 4. rade už bolo rozhodnuté v roku 1970, a že žalobcovia nemajú právny titul nadobudnutia požadovaných pozemkov. Právnym titulom nadobudnutia požadovaných pozemkov zo strany žalobcov po celej hranici pozemkov medzi žalobcami a žalovanými, je rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XC XXX/XX-XX zo dňa 4.4.1980. Aj keď v tomto konaní neboli žalovaní účastníkmi konania, nič to nemení na skutočnosti, že žalobkyni v 1. rade a právnemu predchodcovi žalobcu v 2. rade, bolo priznané vlastnícke právo k parcele F. U. XXXX, ktorá v súčasnosti zodpovedá parcelám F. M. XXXX a XXXX, čím sa na základe rozhodnutia štátneho orgánu stali vlastníkmi tejto parcely. Uvedeným rozsudkom pritom bola rešpektovaná hranica dohodnutá v roku XXXX, čo vyplýva z GP č. XXX/XX, podľa ktorého hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovaných v 3. a 4. rade, ide poza stavby vo vlastníctve žalobcov, teda nedošlo k zásahu do práv žalovaných v 3. a 4. rade. Z tejto hranice pritom bolo vychádzané aj pri vyhotovení GP č. XXX-XXXX, čo vyplýva z jej priebehu. Aj vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade je hranica pozemkov v GP č. XX/XXXX určená súladne s GP č. XXX/XX, a zobrazuje reálne užívanú a dlhodobo oplotenú časť pozemku žalobcov. Uvedené je možné vyvodiť z omerných mier stodoly, ktoré sú v GP č. XXX/XX C. XX/ XXXX rovnaké, teda je zrejmé, že hranica pozemkov vo vlastníctve žalobcov prebiehala poza stodolu žalobcov. Ak by pritom aj súd nepovažoval za právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov uvedený rozsudok súdu (čo považuje), žalobcovia by vlastníctvo k požadovaným novovytvoreným dielom nadobudli aj vydržaním, keďže na základe uvedenej dohody z roku XXXX, ako aj na základe rozsudku sp. zn. XC XXX/XX-XX zo dňa 4.4.1980, boli dobromyseľní v tom, že im vlastníctvo k požadovaným parcelám patrí a tieto užívali viac ako 10 rokov.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z dokazovania je zrejmé, že celý problém nastal pri mapovaní obce Jakubany, kedy došlo k posunu niekoľkých meračských bodov o 1 meter, v dôsledku čoho je hranica medzi pozemkami žalobcov a žalovanými posunutá do pozemku žalobcov. Aj keď nedošlo ku chybe zo strany žalobcov, ani žalovaných, je nepochybné, že tu existuje objektívny a chybný stav zakreslenia hranice pozemkov medzi stranami sporu v neprospech žalobcov. Žalobcovia teda nemajú neoprávnene postavené stavby na pozemku žalovaných, keďže aj z vyjadrení samotných žalovaných je zrejmé, že stavby žalobcov aj v čase uzavretia súdneho zmieru v roku XXXX, už stáli a každý z účastníkov akceptoval túto hranicu. V danom prípade nejde o res iudicata, pretože v tomto konaní nejde o určenie hranice, ale o určenie vlastníckeho práva (aj keď vyvolané zle zakreslenou hranicou). Keďže bez súhlasu žalovaných nemali žalobcovia inú možnosť dosiahnutia nápravy, ako podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, a súd po preskúmaní žaloby a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, vyhovel jej.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovia boli v konaní v celom rozsahu úspešní, teda majú nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní. Uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za nezákonný a nesprávny. Poukázali, že súd pochybil predovšetkým vo výroku, ktorým určil vlastnícke právo v prospech žalobcov aj k týmto častiam parciel, ktoré sú už v ich vlastníctve, teda k dielu „X“ o výmere 331 m2 parcely F. M. Č.. XXXX a k dielu „X“ o výmere 395 m2 parcely F. M. Č.. XXXX, pričom ide o časti parciel, ku ktorým sú už žalobcovia zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci, a teda v tejto časti žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva, a súd mal v tejto časti žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o ďalšie sporné časti parciel, ku ktorým súd určil vlastnícke právo, a to diely „X“, „X“, „X“, „X“ a „X“, vychádzal pri rozhodovaní súd prvej inštancie z nesprávnych skutkových zistení a nesprávne vec posúdil po právnej stránke. Ďalej poukázali, že medzi parcelami žalobcov a žalovaných už súd rozhodol o priebehu hranice, pričom medzi účastníkmi došlo k schváleniu súdneho zmieru, a to v konaní na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod sp. zn. XC XXX/XX, uznesením zo dňa 28.2.1972. Účastníci konania sa vtedy dohodli na priebehu celej spornej hranici, ktorá je predmetom aj súčasného konania. Zo strany žalovaných nedošlo k zmene, resp. posunu hranice v neprospech žalobcov, pretože ak by k tomu došlo, žalobcovia by uskutočnili právne kroky k náprave, a to už aj vzhľadom na existujúce vzťahy medzi účastníkmi konania. Ďalej poukázali, že uznesenie Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. XC XXX/XX, nebolo zapísané do operátov katastra, a v Zbierke listín sa nenachádza, a žalovaný v 3. rade v priebehu sporu požiadal písomným podaním

súd o zaslanie predmetného uznesenia na kataster nehnuteľností. Súd aj napriek tejto skutočnosti, keď správnosť zakreslenia hranice nedokázal katastrálny odbor potvrdiť, a k položenej otázke súdu uviedol, že nemôže v súčasnosti zaujať jednoznačné stanovisko, vo veci meritórne rozhodol. Povinnosťou súdu podľa názoru odvolateľov v záujme objektívneho zistenia skutkového stavu, bolo požiadať kataster o uskutočnenie šetrenia, vykonania zamerania, porovnania a realizácie prípadnej opravy zakreslenia, resp. nariadenia znaleckého dokazovania a následne vo veci rozhodnúť. Majú za to, že ide o predčasné rozhodnutie súdu. Taktiež sú toho názoru, že žaloba bola podaná nedôvodne, pretože nebol preukázaný zásah do vlastníckeho práva zo strany žalovaných a nijakým spôsobom sa hranica nemenila od roku XXXX, keď bola hranica právoplatne určená. Taktiež poukázali, že žalobcovia časti parciel, ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníctva, nikdy nenadobudli a ani nikdy neužívali, predmetné časti boli vždy vo vlastníctve žalovaných, ktorí tieto časti po celú dobu riadne dobromyseľne a nerušene užívali ako svoje vlastníctvo. Žiadali, vzhľadom na obsah podanej žaloby, keď žalobcovia poukazujú na zlý priebeh hranice, resp. jej nesprávne zakreslenie hranice, aby odvolací súd zmenil žalobu a v celom rozsahu ju zamietol, alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia. Poukázali na to, že naliehavý právny záujem v predmetnej veci bol jasne daný predovšetkým tým, že kvôli chybnému zakresleniu predmetnej nehnuteľnosti v grafickom súbore vedenom na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, odbore katastrálnom, nemôžu žalobcovia užívať nehnuteľnosti v celej výmere, keďže im v tom bránia žalovaní, čím dochádza k zásahom do ich vlastníckych práv. Uviedli, že hranica užívaná nimi minimálne XX rokov a oddelená stavbami, sa nezmení, a to z toho titulu, že správne evidovanie výmer nehnuteľností v katastri nehnuteľnosti je nevyhnutné pre správne užívanie predmetných nehnuteľností, a pre odstránenie stavu právnej neistoty, ktorý medzi stranami sporu existuje. Poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XXCo XXX/XXXX, v ktorom sa okrem iného uvádza: Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako vlastník niekto iný tak, ako je to v prejednávanej veci, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právnym záujem na požadovanom určení, keďže jeho právne postavenie je za tejto situácie, aj s prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a jeho právnym účinkom, ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, neisté a jeho právo ohrozené“. Rovnako poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2010 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, v zmysle ktorého: „V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal skutočnému stavu“. Taktiež poukázali, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné riešiť predmetný geometrický plán ako celok, a teda aj do enunciátu rozsudku súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné poňať geometrický plán ako celok a vysporiadať sa so všetkými dielmi geometrického plánu tak, aby bol ako príloha rozsudku súdu spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností. Ďalej poukázali, že správna hranica v zmysle rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. XC XXX/XX, bola určená geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý zobrazuje reálne užívanú hranicu, a ktorá kopíruje priebeh hranice domu, a to tak, ako bolo na základe predmetného rozsudku rozhodnuté, ako aj medzi stranami sporu, resp. medzi ich právnymi predchodcami bolo dohodnuté a dlhodobo užívané. Poukázali aj na skutočnosť, že žalovaní námietky a návrhy na vykonanie dokazovania, neuplatnili najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v zmysle § 154 Civilného sporového poriadku, ale tieto uplatnili až v rámci odvolania. Žiadali, aby Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, predmetný rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaných nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania.

7. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa, žalovaní už nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 (Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúce CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení § 387 ods. 1 CSP.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p. (Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016), ktoré aplikoval súd prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že dokazovanie je jedným zo základných inštitútov civilného procesu, aby súd vedel spor riadne prejednať a rozhodnúť, musí mať zabezpečený dostatok skutkových poznatkov významných pre rozhodnutie vo veci samej. Pri koncipovaní inštitútu dokazovania sa v novej právnej úprave zahrnutej v Civilnom sporovom poriadku, vychádzalo z doterajšej úpravy zavedenej v Občianskom súdnom poriadku, ale boli zavedené aj viaceré zmeny, a jednou z nich je aj odklon od princípu materiálnej pravdy. Žalobca je povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru, môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný k žalobe pripojiť, ak to povaha veci pripúšťa. Zákonodarca preto za účinnosti O.s.p., vychádzal z ustanovení § 79 O.s.p.. Podľa týchto ustanovení O.s.p., súd nie je viazaný len tými dôkazmi, ktoré navrhli účastníci konania, pretože v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, a ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci. Toto ustanovenie je obrazom princípu materiálnej pravdy, t. j. povinnosti súdu zistiť skutkový stav, čo možno najúplnejšie a najbližšie ku skutočnosti.

15. Od tejto úpravy sa však odchýlil zákonodarca pri koncipovaní Civilného sporového poriadku a do ustanovenia § 185 zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien civilného procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, ako mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami, a súvisiacimi dôkazmi. Dôkaz sa vedie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. V danom prípade preto platí princíp formálnej pravdy. Z uvedeného sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo sa oboznámiť a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Ide o kontradiktórny proces, kde proti sebe stoja dve strany sporu s protichodným záujmom na jeho výsledku. V čase odvolacieho konania preto súd vychádzal z uvedených ustanovení CSP.

16. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že pre vykonateľnosť rozsudku, bola potreba špecifikácie údajov. Aj podľa správy Okresného úradu R. Ľ., katastrálny odbor, na č. l. 135 spisu bolo konštatované, že hranica podľa meračského náčrtu A.. Ž. medzi bodmi A, B, C nie je v súlade s geometrickým plánom č. XXX/XX A.. E., ani s geometrickým plánom č. XX/XXXX J.. L., keďže uznesenie nebolo zapísané do operátov katastra, a toto uznesenie sa ani v Zbierke listín Katastrálneho územia E. nenachádza. V území E. bolo vykonané technicko hospodárske mapovanie, pričom z nameraných údajov sa vypočítala poloha lomových bodov parciel, ktorá je definovaná ich súradnicami. Zo súradníc bolo vykonané vyobrazenie parciel a výpočet výmer. Po vyhlásení platnosti boli výsledky mapovania prevzaté do operátov katastra. Preverením meraných údajov uvedených v meračskom zápisníku vyhotovenom pri mapovaní bolo zistené, že došlo k chybnému určeniu súradníc lomových bodov práve na hranici parciel F.X. M. XXXX/ X, F. M. XXXX/X, F. M. XXXX/X na jednej strane parcely F.X. M. XXXX, na druhej strane, t. j. na hranici

medzi bodmi U., O. podľa meračského náčrtu A.. Ž., na hranici medzi parcelami U. XXX C. XXXX podľa geometrického plánu č. XX/XXXX A.. E.. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že omerné miery stavby - stodoly v zadnej časti parcely XXXX D. Č.. XXX/XX A.. E., sú v rámci dovolených odchýlok totožné s omernými miermi uvedenými v geometrickom pláne č. XX/XXXX J.. L.. Z uvedeného vyplýva, že pre potrebu zápisu v katastri nehnuteľností, je potrebný aj nový predmetný geometrický plán, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Odvolací súd poukazuje, že toto vyjadrenie Okresného úradu R. Ľ. a katastrálneho odboru, bolo zaslané všetkým stranám sporu, a ani žalobca, a predovšetkým žalovaní, nežiadali potrebu vykonať ďalšie dokazovanie.

17. Odvolací súd súčasne poukazuje, že v danom prípade neide o res iudicata, t. j. prekážku rozhodnutej veci. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie, že celý problém nastal pri mapovaní obce Jakubany, kedy došlo k posunu niekoľkých meračských bodov o 1 meter, v dôsledku čoho je hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných posunutá do pozemku žalobcov. Existuje tu objektívne chybný stav v zakreslení hranice pozemku medzi stranami sporu v neprospech žalobcov. Žalobcovia nemajú neoprávnene postavené stavby na pozemku žalovaných, a je to zrejme aj z toho dôvodu, že tieto stavby už boli postavené pred rokom XXXX, pričom každý z účastníkov (strán sporu), akceptoval túto hranicu. V tomto konaní tak neide o res iudicata, a tak teda o spor o určenie hranice, ale o spor, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva, pričom žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem. Je potrebné pripomenúť stranám sporu, že tento spor vôbec nemusel byť a mohol prebehnúť aj zmierom, resp. dohodou po reálnom zistení priebehu hranice na základe novovytvoreného geometrického plánu, čo však zrejme, ako to vyplýva z preskúmavaného spisu, žalovaní odmietli. Predišli by tak vzniku trov konania.

18. Odvolací súd preto poukazuje, že sa stotožňuje s právnym hodnotením predloženým vo vyjadrení k odvolaniu žalobcami, v ktorom žalobcovia poukázali najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2010 sp. zn. XCdo XXX/XXXX, v zmysle ktorého v predmetnej právnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcov na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Ide v predmetnej veci o totožný právny prípad. Taktiež sa stotožňuje s tvrdením žalobcov v tom zmysle, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné riešiť predmetný geometrický plán ako celok, a teda do výroku rozsudku súdu prvej inštancie bolo nevyhnutné poňať aj geometrický plán ako celok a vysporiadať sa so všetkými dielmi geometrického plánu tak, ako to už bolo vyššie konštatované, ktorý ako príloha rozsudku súdu, je spôsobilým na zápis do katastra nehnuteľností, vzhľadom na doposiaľ pretrvávajúce rozpory. Súčasne bolo preukázané žalobcami, že v minulosti už došlo k chybnému určeniu súradníc zlomových bodov práve na hranici medzi stranami tohto sporu.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcov aj správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 370 ods. 1, 2 správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

20. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky v odvolaní žalovaných a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne správny.

22. Žalobcovia boli aj v odvolacom konaní úspešní, a preto odvolací súd im priznal nárok proti žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal tak z ustanovení § 396 ods. 1 CSP. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zásada úspechu vo veci je charakteristická pre sporové konanie a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide tak o úhradu trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .