Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-17-2012.pdf
PDF · 120.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci žalobcu: Y. O., nar. X.X.XXXX, bytom O. G. B. K., T. Č..XX, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému: SR - v mene ktorej vystupuje Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. č.13, Bratislava o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 884,10 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 884,10 eur od 22.10.2011 až do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 37 682,00 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 37 682,00 eur od 1.5.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením príslušníka PZ OO PZ Čaňa, ČVS: ORP-1318/ČA- KS-2010 zo dňa 15.11.2010 bolo proti nemu začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/ Trestného zákona a zároveň toho istého dňa bol uznesením Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. OTp 470/10 zo dňa 19.11.2010 vzatý do väzby v Ústave na výkon väzby v Košiciach. Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 4Tpo 68/2010 zo dňa 30.11.2010 bola jeho sťažnosť proti uzneseniu zamietnutá. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č.Pv 820/10 zo dňa 28.1.2011 bolo trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania zastavené, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobca bol toho istého dňa prepustený z väzby na slobodu. Väzba trvala od 15.11.2010 do 28.1.2011. V roku 2010 strávil žalobca 47 dní vo väzbe a v roku 2011 strávil 28 dní vo väzbe. Za dni strávené vo väzbe v roku 2010 mu vznikla nemajetková ujma vo výške 1 166,40 eur a za dni strávené vo väzbe v roku 2001 vo výške 717,70 eur. Spolu náhrada nemajetkovej ujmy spôsobená rozhodnutím vo väzbe predstavuje sumu 1 884,10 eur. Poukázal na to, že v jeho prípade sa jedná už o tretie trestné stíhanie, v rámci ktorého bol vzatý do väzby a následne bolo trestné stíhanie zastavené. Po prvýkrát bol vzatý do väzby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 3T/167/05, pričom vo väzbe bol od 29.7.2005 do 8.2.2006, t.j. takmer 7 mesiacov. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie pod sp.zn. 3T/167/2005 zo dňa 27.9.2006 bol spod obžaloby oslobodený, nakoľko súd dospel k záveru, že skutok, ktorý sa mu kládol za vinu, nebol trestným činom. Po druhýkrát bol vzatý do väzby v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Košice- okolie sudcom pre prípravné konanie uznesením sp.zn. OTp/465/09 zo dňa 20.11.2009, pričom vo väzbe bol od 17.11.2009 do 26.1.2010, teda viac ako 2 mesiace. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice- okolie sp.zn. 1Pv/776/2009 zo dňa 26.1.2010 bolo trestné stíhanie proti nemu pre prečin nebezpečného vyhrážania zastavené, pretože skutok sa nestal, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie a následne bol
toho istého dňa prepustený z väzby na slobodu. Opakované nezákonné rozhodnutie o väzbe považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý navrhuje v tejto veci zvýšiť výšku nemajetkovej ujmy na 20-násobok, t.j. na sumu 37 682,00 eur. Predmetnú vec vopred písomne predbežne prerokoval s príslušným orgánom, t.j. Ministerstvom spravodlivosti SR. Listom zo dňa 11.10.2011 mu Ministerstvo spravodlivosti SR oznámilo, že jeho žiadosti nevyhovelo. Nezákonnou väzbou bolo hlboko zasiahnuté do jeho ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného a spoločenského života. Nezákonná väzba u žalobcu vyvolala extrémne psychické napätie, pocity krivdy, sklamania, nespravodlivosti a úzkosti, či strachu z budúcnosti. Súčasne sa znížil jeho spoločenský status a narušili sa mu príbuzenské a priateľské väzby s okolím. Žalobca žije v obci, ktorá má 1 435 obyvateľov, kde s prihliadnutím na obecné pomery je zrejmé, že trestné konanie a vzatie do väzby jedného zo spoluobčanov vyvolalo miestnu pozornosť a sledovanosť celého priebehu trestného konania. Súčasne sa vzťah spoluobčanov k žalobcovi zmenil pod vplyvom vzneseného obvinenia.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení žiadala, aby súd žalobu zamietol. Podľa tvrdenia žalobkyne zák.č.514/2003 Z.z. pre prípad náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe ustanovuje nasledujúce podmienky: 1. Rozhodnutie o väzbe a následne zastavenie trestného stíhania, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Z uvedeného vyplýva, že samotná skutočnosť, že osoba bola vzatá do väzby a následne bolo trestné stíhanie voči nej zastavené ešte nezakladá právo na náhradu škody. Je nevyhnutné preukázať, že v príčinnej súvislosti s väzbou vznikla škoda. Bolo preukázané, že voči obvinenému bolo začaté trestné stíhanie, obvinený bol vzatý do väzby a následne bolo trestné stíhanie zastavené, čo je vlastne podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na druhej strane, v zmysle § 8 ods.6 písm. a/ zák.č.514/2003 Z.z., právo na náhradu škody nevznikne, ak si osoba uloženie trestu ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. To znamená, že jeho zavinené konanie bolo dôvodom na podanie a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do väzby. Žalobca bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods.1 písm. c/ Trestného poriadku, teda z dôvodu, že existuje dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Druhý dôvod zavinenia žalobcu pri jeho vzatí do väzby vidí žalovaná v predchádzajúcom právoplatnom odsúdení za obdobný trestný čin vedený na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 4T/130/04, teda z dôvodu, že žalobca si väzbu zavinil sám, považuje žalovaná jeho nárok za nedôvodný. Druhou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody. V zmysle zák.č.514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa žalovanej, u žalobcu nejde o prípad skutočnej škody ani o ušlý zisk. Podľa názoru žalovanej, žalobcovi nevzniklo právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná považuje žalobu žalobcu za neopodstatnenú a žiada, aby ju súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania.
3. Okresný súd Košice-okolie rozsudkom zo dňa 27.4.2016 pod sp.zn. 14C/17/2012-254 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2 000,00 eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 000,00 eur od 22.10.2011 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň priznal žalobcovi aj trovy konania vo výške 100 %.
4. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12.12.2017 bol rozsudok Okresného súdu Košice- okolie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach v uznesení uviedol, že prvostupňový súd nevykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov podľa § 129 ods.1 veta pred bodkočiarkou OSP. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či žalovaná mala vedomosť o listinných dôkazoch, ktoré predložil žalobca na preukázanie svojich tvrdení. Uložil preto súdu prvej inštancie povinnosť vykonať dokazovanie v súlade s § 188 ods.1 CSP (§ 122 ods.1 OSP), pri listinných dôkazoch postupovať podľa § 204 CSP (§ 129 ods.1 OSP), a to u listinných dôkazov, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Zároveň uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z uplatnenej sumy od 1.5.2011, pričom písomným podaním z 25.1.2016 sa však domáhal priznania úroky z omeškania z istiny vo výške 9,5 % ročne. Z toho dôvodu je potrebné rozhodnúť o rozšírení žalobného návrhu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením všetkých listinných dôkazov, ktoré boli súdu predložené a zistil tento skutkový stav:
6. Uznesením OO PZ Čaňa ČVS: ORP-1318/ČA-KS-2010 zo dňa 15.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu ako obvineného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm. b/
Trestného zákona a zároveň uznesením zo dňa 19.11.2010 sp.zn. OTp/470/2010 sudca pre prípravné konanie rozhodol o vzatí obvineného Y. O. do väzby. Väzba u obvineného začala plynúť dňa 15.11.2010 (č.l. 6, 7).
7. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.11.2010 sp.zn. 4Tpo/68/2010 zamietol sťažnosť obvineného Y. O., že nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí Okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o začatí plynutia väzby a miesta výkonu väzby ani v súvislosti s námietkou sťažovateľa o dodržaní lehôt a sťažnosť obvineného považoval za nedôvodnú (č.l. 8, 9).
8. Uznesením zo dňa 28.1.2011 Okresná prokuratúra Košice-okolie sp.zn. 2Pv/820/10 rozhodla v zmysle § 215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania proti žalobcovi, pretože skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci (č.l.11).
9. Uznesením zo dňa 28.1.2011 Okresná prokuratúra Košice-okolie pod sp.zn. 2Pv/820/10-18 rozhodla o prepustení na slobodu Y. O. (č.l.10).
10. Dňa 18.4.2011 podal žalobca žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Listom zo dňa 11.10.2011 žalovaná oznámila žalobcovi, že neboli vo veci splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci, preto Ministerstvo spravodlivosti SR posúdilo žiadosť žalobcu ako nedôvodnú.
11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu podal z toho dôvodu, že mu bolo väzbou ublížené. Ostal psychicky na dne a už vo väzbe musel užívať lieky. Potvrdil, že bol vo výkone trestu viackrát. V tom čase ho ľudia v dedine neohovárali, pretože bol vinný. Jeho matka robila cirkusy a nechala ho zavrieť. Ďalej uviedol, že chorý nie je, ale väzba postihne každého. V čase keď bol vzatý do väzby nebol v pracovnom pomere. Taktiež uviedol, že starostka obce mu povedala, že každý v dedine ho ohovára, pričom on to veľmi zlé psychicky znášal. Skutočnosť, že bol vzatý do väzby sa rozchýrila po obci, pričom do väzby bol vzatý tým spôsobom, že matka zavolala policajtov, že sa jej vyhráža zabitím a pritom to nebola pravda. V súčasnosti je matka na geriatrickom oddelení v Košiciach, kde ju aj navštevuje. Potvrdil, že vo väzbe bol asi 3 alebo 4 krát a toľkokrát aj bolo zastavené trestné stíhanie proti nemu. Keď sa vrátil z väzby, občania obce sa k nemu správali odmerane, a to z toho dôvodu, že sa vraj mal vyhrážať matke zabitím a nebola to pravda.
12. Svedkyňa W. O., družka navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľ bol niekoľkokrát vo väzbe nespravodlivo. Podľa nej, navrhovateľ je obľúbený v dedine, nikomu nič nerobí. Pokiaľ bol navrhovateľ vo výkone trestu, ona naňho čakala a keď sa vrátil, nikdy mu nič nevyčítala. Navrhovateľ jej uviedol, že vo výkone trestu bol z dôvodu, že mal problémy s matkou. Svedkyňa nežila spolu s navrhovateľom, ale ho navštevovala. Ďalej uviedla, že pokiaľ bol navrhovateľ vo väzbe tak ľudia v obci tvrdili, že tam bol neprávom, pretože nič neurobil. Naďalej udržiava vzťah s navrhovateľom a je všetko v poriadku. Navrhovateľ nemá problémy v dedine a ľudia ho majú radi, keď ho niekto zavolá niečo urobiť, tak im príde pomôcť.
13. Vypočutá svedkyňa Z. Y., starostka Obce Trstené pri Hornáde, uviedla, že sa z novín dozvedela, že v roku 1985 navrhovateľ zabil svokra. Uviedla, že je navrhovateľ mierumilovný, ale v prípade ak si vypije je otravný. O tom, že navrhovateľ bol vo väzbe v roku 2010 vôbec nevedela. Taktiež nepočula, že by sa v obci rozprávalo, že navrhovateľ je vo väzbe. Ďalej uviedla, že má vedomosť o tom, že matka navrhovateľa bola v 90-tych rokoch na obecnom úrade, pretože v tom čase pracovala na tomto úrade a že volala políciu, že ju navrhovateľ okradol, ale neskôr toto oznámenie stiahla. Na navrhovateľa nebola žiadna sťažnosť od obyvateľov a ani nikto z občanov jej neuviedol, že navrhovateľ je vo väzbe. Podľa jej tvrdenia, navrhovateľ nie je konfliktný ani agresívny, ale je otravný.
14. Vypočutý svedok V. L. uviedol, že incident, ktorý mal navrhovateľ so svojou matkou, sa rozniesol po dedine a že prišli preňho policajti. O tom, že niečo sa udialo medzi navrhovateľom a jeho matkou sa svedok dozvedel až z televízie, kde to bolo uvedené. Ďalej uviedol, že s navrhovateľom je kamarát a že sa stretáva v súčasnej dobe každé ráno s navrhovateľom, pretože spoločne robia na obecnom úrade. Ďalej uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ bol vo výkone trestu za vraždu svokra. O tom sa rozprávalo nielen v obci, ale aj v celom okolí. Svedok ďalej uviedol, že počul v pohostinstve, že pre navrhovateľa prišli policajti a že ľudia ho ohovárali, že niečo určite vyviedol. Ďalej uviedol, že si myslí,
že navrhovateľovi poškodilo to, že bol vo väzbe, pretože ľudia mu to stále vytýkajú. Taktiež potvrdil, že incident, ktorý sa odohral medzi navrhovateľom a jeho matkou bol uvedený aj v televízií a taktiež bolo to aj v novinách.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe. Podľa § 3 ods.2 cit. zákona, zodpovednosť podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.
16. Podľa § 8 ods. 5 písm. a/ cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie.
17. Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe nevznikne, ak si osoba uloženie trestu ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.
18. Podľa § 17 ods. 1 cit.zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
19. Podľa § 17 ods. 2 cit.zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
20. Podľa § 17 ods. 4 cit.zák., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej 1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
21. Súd poukazuje na zák. č.412/2002 Z.z., ktorým sa zmenil zák.č.514/2003 Z.z. v ust. § 9 ods.3, ako aj v ust. § 17 cit.zákona.
22. V Ústavnom poriadku SR si možno všeobecný zákaz retroaktivity vyvodiť z ust. čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je SR právnym štátom. K definičným znakom právneho štátu patrí taktiež princíp právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právo, ktorého súčasťou je aj zákaz retroaktivity právnych noriem.
23. Princíp právneho štátu a princíp právnej istoty, ktoré možno dôvodiť z požiadavky demokratického usporiadania štátu vyžadujú každý ústavne možný prípad retroaktivity zakotviť v expresis verbis v Ústave, resp. v zákone a vyriešiť s tým spojené prípady tak, aby nadobudnuté práva boli riadne chránené. Súd poukazuje na skutočnosť, že zák.č.514/2003 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenia k úprave prijatej zák.č.412/2002 Z.z. Práve v prípade ak má byť prijatá úprava použitá do minulosti, je potrebné tento prípad upraviť v zákone. Ak takýto prípad zakotvený nie je, platí všeobecný zákaz retroaktivity.
24. V podmienkach demokratického štátu z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne porušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácií, že ten, kto postupuje podľa práva by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napr. jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy k nemu došlo nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) a ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné.
25. Súd preto pri posudzovaní nároku vychádzal zo zák.č.514/2003 Z.z. v znení pred jeho novelou zák.č.412/2002 Z.z.. Pritom zohľadnil aj to, že žalobca pri výpočte nemajetkovej ujmy postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis. Vzhľadom na uvedené preto nemôže byť vo svojej dôvere k tomuto platnému a účinnému právnemu predpisu sklamaný.
26. Trestné stíhanie a v rámci neho aj prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvolávajú aj ďalšie negatívne dopady na osobný život a životný osud. Zasahujú do súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti, preto sú spôsobilé okrem porušenia práva na osobnú slobodu garantovaného článkom 17 ods.1 Ústavy SR obmedziť, či porušiť aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods.1 a 2 Ústavy SR.
27. Je teda nepochybné, že trestné stíhanie, výkon väzby, ktoré boli realizované v rozpore so zákonom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Medzi prípady vadného pozbavenia osobnej slobody patria aj prípady, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe v zmysle § 8 zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento záver vyplýva už len z toho, že zákon aj tieto prípady pozbavenia osobnej slobody (napriek inak zákonnému rozhodnutiu o väzbe) sankcionuje zodpovednosťou štátu za škodu, ktorá nastala v príčinnej súvislosti s väzbou.
28. Ust. § 8 zák.č.514/2003 Z.z., zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe. Subjektmi tejto zodpovednosti sú štát na jednej strane a na druhej strane ten, na kom bola väzba vykonaná. Podmienkami tejto zodpovednosti sú rozhodnutie o väzbe, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Predpokladom zodpovednosti je skutočnosť, že voči tomu, na kom bola väzba vykonaná, bolo trestné stíhanie zastavené. Právo na náhradu škody však nemá ten, kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že svojím konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom na väzbu a ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené iba preto, že nie je za trestný čin trestne zodpovedný (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.10.2009 sp.zn. 2Co/238/2008).
29. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody po uplatnení na príslušnom orgáne, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR po písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku (§ 15, § 16 zák.č.514/2003 Z.z.). Listom zo dňa 11.10.2011 žalovaná oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti nevyhovela.
30. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu, poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach, v ktorom je uvedené, že v podstate nedošlo ku skutkovým pochybeniam a čo sa týka úroku z omeškania, ktorý žalobca požadoval vo výške 9,5 % ročne, v písomnom podaní došlo iba k chybe v písaní v roku 2016, pretože žalobca naďalej zotrváva na návrhu, aby mu bol priznaný úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne, a teda nedošlo k žiadnej zmene žaloby ani k rozšíreniu žaloby.
31. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že zotrváva na doterajších ústnych aj písomných podaniach a vo vzťahu k zrušujúcemu uzneseniu krajského súdu poukázala, že krajský súd sa vyjadroval aj k priznanej výške nemajetkovej ujmy, kde považoval za neodôvodnené konštatovanie všeobecného predpokladu, že väzba má aj v prípade žalobcu negatívny dopad. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na vyjadrenia, v ktorých uvádzala, že v prípade žalobcu sa prihliadnutím na jeho predchádzajúci život, konflikty, spôsob života, neboli preukázané také negatívne dôsledky, ako to zákon popisuje. Vo vzťahu k úrokom z omeškania nad rámec vyjadrenia poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo 185/2011 zo dňa 14.3.2013, v ktorom konštatoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy vzniká až na základe súdneho rozhodnutia.
32. Právny zástupca žalobcu uviedol, že dôkazy, ktoré žalobca predložil preukazujú, že žalobca a jeho údajný skutok bol široko medializovaný v masovo-komunikačných prostriedkoch, konkrétne v Národnej obrode, v Novom času, TV JOJ, Stránka i Východ Sk.
33. Žalovaná vo vzťahu k predloženým dokladom poukázala na to, že je zastúpená Ministerstvom spravodlivosti a nie je zodpovedná za akúkoľvek medializáciu prípadu. V prípade ak žalobca má pocit, že došlo k zásahu do nejakých jeho práv v súvislosti s medializáciou tejto veci, existuje osobitný právny návrh, ktorý si môže žalobca podať vo vzťahu k tým osobám, ktoré mali zasiahnuť do jeho práv.
34. Právny zástupca žalobcu uviedol, že väzba je fakultatívny inštitút, ktorý najzásadnejším a nezvratným spôsobom zasahuje do práv, slobody a oprávnených záujmov jednotlivca. Každý zásah slobody jednotlivca, ktorý je nevinný, čo v prípade žalobcu nespochybniteľne platí, je nutné považovať za
nezákonný. Nezákonnou väzbou bolo hlboko zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného, spoločenského života žalobcu, bol znegovaný jeho spoločenský status, narušené rodinné a spoločenské vzťahy. V priebehu predmetného konania bolo zo strany žalobcu jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná medializácia prípadu a osoba žalobcu takýto zásah len zvýrazňuje a znásobuje. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré boli v priebehu celého konania prezentované zo strany žalobcu, žalobca trvá na svojom nároku v celom rozsahu.
35. Žalovaná uviedla, že žalobca negatívne dôsledky tvrdené v žalobe, ako aj počas súdneho pojednávania nepreukázal. Z vykonaného dokazovania, a to výsluchov svedkov, ktorí uvádzajú, že ani nevedeli o väzbe žalobcu, o jeho trestnom stíhaní, neboli so žalobcom v kontakte, z výsluchu svedkov a jeho družky, že je obľúbený v dedine, že nikto mu nič nevyčítal a pod. vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom negatívnych dôsledkov v rodinnom, pracovnom alebo spoločenskom živote. Rovnako s prihliadnutím na dnešné vykonané dokazovanie žalovaná namieta existenciu priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s tvrdením žalobcu, že práve v dôsledku tejto väzby malo dôjsť k zhoršeniu jeho postavenia v spoločnosti, a to s ohľadom na predchádzajúce trestné stíhanie a nepodmienečné odsúdenia žalobcu, a to aj v tom prípade, že bol odsúdený niekoľkokrát za vyhrážanie sa matke zabitím. Podľa názoru žalovanej, s prihliadnutím na život žalobcu, na prostredie v ktorom žije a pracuje, ako aj predchádzajúce trestné stíhania a odsúdenia prichádza do úvahy v danom prípade aplikácia § 17 ods.2 zák.č.514/2003, a teda, že konštatovanie porušenia práva v danom prípade zastavením trestného stíhania je v prípade žalobcu dostačujúce. Pokiaľ ide o výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy, túto žalobca nijakým spôsobom bližšie nezdôvodnil ani nepreukázal.
36. Z výsledkov vykonaného dokazovanie vyplynulo, že uznesením OO PZ Čaňa zo dňa 15.11.2010 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu obvineného pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, 2 písm.b/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil tak, že dňa 15.11.2010 v obci Trstené pri Hornáde na ul. Osloboditeľov č.71/69 vo dvore rodinného domu vyhrážal sa zabitím svojej matke tým spôsobom, že jej kričal - zabijem ťa a budem už mať pokoj, kde týmto konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční. Toho istého dňa bol žalobca uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 19.11.2010 vzatý do väzby. Uznesením Okresnej prokuratúry Košice-okolie zo dňa 28.1.2011 bolo trestné stíhanie proti žalobcovi zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a tak žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody.
37. Voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie dňa 15.11.2010 a v ten istý deň bol vzatý do väzby. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam vzatia obvineného do väzby, teda dôvodnosti vedenia trestného stíhania bolo konštatované, že doposiaľ vykonané dokazovanie zakladá dôvodné podozrenie zo spáchania skutku uvedeného v uznesení o vznesení obvinenia, ktoré napĺňajú znaky prečinu uvedeného v uznesení. Pre tento záver svedčí vo vyšetrovacom spise založený spisový materiál, ako výsluch obvineného, výsluch matky Jolany O., svedkyne W. O., zápis o dychovej skúške obvineného a zápisnice o konfrontáciách medzi obvineným a poškodenou.
38. Žalovaná považuje nárok žalobcu za nedôvodný pretože podľa nej si žalobca väzbu zavinil sám. Táto argumentácia žalovanej však neobstojí aj keď žalobca požíval v rozhodujúcom období alkohol, pod vplyvom ktorého sa správal agresívne a matke vulgárne nadával, súd zdôrazňuje, že požitie alkoholu a vulgárne nadávky nemôžu byť dôvodom väzby. Dôvody väzby sú uvedené v Trestnom poriadku, pričom v danom prípade týmto dôvodom bola obava z toho, že žalobca bude pokračovať v trestnej činnosti. Žalobca si nemohol väzbu zaviniť sám, keďže k jeho vzatiu do väzby došlo na základe trestného oznámenia jeho matky, v ktorom uviedla, že sa jej žalobca vyhráža, pričom neskôr sa ukázalo, že trestné oznámenie bolo v skutočnosti motivované tým, že matka žalobcu nemala rada jeho družku a zároveň chcela, aby sa žalobca podrobil protialkoholickej liečbe. O tom, že si žalobca nezavinil väzbu sám, jednoznačne svedčí uznesenie zo dňa 28.1.2011, ktorým Okresná prokuratúra Košice-okolie sp.zn. 2Pv/820/10 rozhodla v zmysle § 215 ods.1 písm.b/ Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania proti žalobcovi, pretože skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
39. Žalobca bol v minulosti viackrát trestne stíhaný, čo vyplýva z odpisu registra trestov, bol 8 krát súdne trestaný, v posledných 15 rokoch sa dopustil podobného trestného činu voči poškodenej matke, bol odsúdený v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp.zn. 4T/130/2004 pre trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona a pod sp.zn. 3T/167/2005 pre
trestný čin podľa § 197a ods. 1, 2 Trestného zákona a v oboch skutkoch bola poškodenou jeho matka. Žalobca bol tiež vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný čin vraždy.
40. Žalobca bol vo väzbe od 15.11.2010 do 28.1.2011.
41. Podľa oficiálne zverejnených údajov Štatistického úradu SR priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2009 predstavovala sumu 744,00 eur a za rok 2010 sumu 769,00 eur. V roku 2010 žalobca strávil 47 dní vo väzbe a v roku 2011 strávil vo väzbe 28 dní. Za dni strávené vo väzbe v roku 2010 mu vznikla nemajetková ujma vo výške 1 166,40 eur a za dni v roku 2011 nemajetková ujma vo výške 717,70 eur. Spolu výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutím o väzbe tak predstavuje najmenej 1 884,10 eur.
42. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti, že väzba predstavuje vždy zásah do osobnej slobody jednotlivca a vyvoláva ďalšie negatívne dopady na jeho súkromný život, mal súd za dôvodné priznať žalobcovi minimálnu zákonnú náhradu nemajetkovej ujmy súvisiacu s nezákonným rozhodnutím o väzbe podľa § 17 ods.4 v spojení s § 8 ods.5 písm. b/ Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
43. Žalobca nepreukázal ďalší intenzívnejší zásah do cti, dobrej povesti a dôstojnosti, ktorý by bol v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Ľudia v obci žalobcu vnímali ako človeka, ktorý bol v minulosti odsúdený a konkrétnu väzbu podľa výpovede svedkov ani nevnímali.
44. Žalobca je dlhodobo nezamestnaný a ani neprejavil záujem o prácu. Priateľka žalobcu potvrdila, že tak vo vzťahu k nej ako aj vo vzťahu k ľuďom v obci sa nič nezmenilo a so žalobcom udržiava kontakt.
45. Pri hodnotení následkov neoprávneného držania vo väzbe v osobnej sfére poškodenej osoby (žalobcu) súd vychádzal z toho, že samotné držanie vo väzbe má z povahy veci negatívne dopady do slobody pohybu, do práva na súkromie. Výkon väzby ďalej pôsobí stres, neistotu, úzkosť a pod.. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že väzba najzásadnejším a nezvratným spôsobom zasahuje do práv slobody a oprávnených záujmov jednotlivca. Každý zásah do slobody jednotlivca, ktorý je nevinný, čo v prípade žalobcu nespochybniteľne platí, je nutné považovať za nezákonný. Nezákonnou väzbou bolo hlboko zasiahnuté do ľudskej dôstojnosti, rodinného, súkromného, spoločenského života žalobcu a medializácia prípadu žalobcu takýto zásah ešte len znásobila.
46. V danom prípade súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol všeobecne k závažnosti vzniku ujmy, ako aj k okolnostiam, za ktorých k nemajetkovej ujme došlo. Súd zohľadnil relevantné kritéria pre posúdenie závažnosti vzniku tej ujmy stanovenej v tejto forme a výške zadosťučinenia. Neopodstatnené boli výhrady žalobcu, ktorými sa domáhal priznania nemajetkovej ujmy vo výške 37 682,00 eur, pretože žalobca počas celého konania nepreukázal ďalší intenzívnejší zásah do cti, dobrej povesti, dôstojnosti, a preto súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
47. Podľa § 16 ods. 4 zák.č.514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
48. Keďže z oznámenia žalovanej o vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 11.10.2010 bola žalovanej žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručená dňa 21.4.2011. Keďže žalovaná žiadosti žalobcu nevyhovela, do omeškania sa dostala od nasledujúceho dňa po uplynutí 6 mesiacov od doručenia žiadosti žalobcu, t.j. od 22.10.2011. Z toho dôvodu súd priznal žalobcovi aj 9,25 % ročný úrok z omeškania z priznanej sumy, počnúc dňom 22.10.2011.
49. Keďže žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v podaní zo dňa 25.1.2016, v ktorom sa domáhal vydania rozsudku, ktorým by mu bol priznaný ročný úrok z omeškania z istiny vo výške 9,5 % ročne, došlo k chybe v písaní a žalobca žiada priznať úrok z omeškania 9,25 % ročne, a teda, že týmto podaním nedošlo k žiadnej zmene ani k rozšíreniu žaloby.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný iba čiastočne, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.