Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-26-2016.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v spore žalobcu POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 proti žalovanému G. J., Y.. XX.XX.XXXX, E. B., I. XXX/ XX, štátny občan SR v konaní o zaplatenie 836,50 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 836,50 Eur, s 5 % ročným úrokom z omeškania od 23.12.2006 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal návrh na zaplatenie čiastky 836,50 Eur s príslušenstvom.
2. Okresný súd Lučenec vo veci dňa 08.06.2017 rozhodol v konaní 17Csp/26/2016 tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 836,50 Eur s príslušenstvom zamietol. O trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
3. Proti rozsudku podal dňa 04.07.2017 žalobca odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní č.k. 13Co/304/2017 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodovej časti uviedol, že z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že v konaní sa žalobca návrhom jednoznačne domáha náhrady škody spôsobenej prečinom úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/158/2010-98 zo dňa 24.04.2012, právoplatným dňa 16.05.2012 bol žalovaný uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom dňa 10.11.2006. Skutočnosti rozhodné pre ustálenie charakteru záväzkovo právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú právne významné, pretože v danom prípade súd koná o nároku žalobcu na náhradu škody a nie o nároku zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa, na ktorého sa vzťahuje zo zákona režim spotrebiteľského práva vrátane §5b Zák.č. 250/2007 Z.z. alebo zmluvu uzavrel v postavení podnikateľského subjektu. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa § 100 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka, okresný súd nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať. Ak tak urobil, jeho procesný postup nebol a nie je správny a v konaní aplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje - vec nesprávne právne posúdil.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených žalobcom v súlade s § 297 písm. b) CSP podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide
iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.
5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si je vedomý dlžnej sumy, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie celej čiastky. Vedel by ju splácať len po 5,00 eura maximálne, nakoľko nemá prácu. V súčasnosti už podal žiadosť na vyhlásenie osobného bankrotu, takže čaká na rozhodnutie.
6. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stránke súdu dňa 25.04.2018.
7. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 10.11.2006 zmluvu o úvere č. 6460985 v zmysle obchodného zákonníka § 497. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 464,71 Eur, ktoré mali byť splácané v 10 mesačných splátkach po 83,65 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 18.11.2006, teda sa žalovaný zaviazal celkovo vrátiť sumu 836,48 Eur, z čoho 371,77 Eur tvorí poplatok skladajúci sa z úroku a poplatku na vypracovanie a uzavretie zmluvy.
8. Žalobca podal trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo PZ v Lučenci vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko žalobca mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať. Okresný súd Lučenec trestným rozkazom č.k. 2T/158/2010-98 zo dňa 24.04.2012 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pretože dňa 10.11.2006 v Rapovciach prostredníctvom mandatára spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava podal žiadosť o úver vo výške 14 000 SK, pričom do žiadosti uviedol nepravdivý údaj o svojom zamestnaní, na základe čoho toho istého dňa uzatvoril ako dlžník zmluvu o úvere č. 6460985 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 14 000 SK, ktorý sa zaviazal spolu so zmluvným poplatkom vo výške 11 200 SK splácať v 10- tich mesačný splátkach po 2 520 SK počnúc 18.11.2006, pričom tento úver nesplácal, čím spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava spôsobil škodu vo výške 25 200 SK. Súd následne podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal poškodenú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava so svojím nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisu občianskeho práva.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk).
14. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predovšetkým treba spomenúť osobitnú zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 177 a nasl. Zákonníka práce), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie škody na základe porušenia povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 Obchodného
zákonníka) alebo na základe porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka. Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu.
15. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
16. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie, ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť výsledok zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.
17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a § 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť (napr. § 427 a nasl. ).
18. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý t.j. tak fyzická ako aj právnická osoba zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti ) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
19. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda a ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným plnením. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.
20. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č. 6460985 dňa 10.11.2006 v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky vo výške 464,71 Eur ktoré mali byť splácané v 10 mesačných splátkach vo výške po 83,65 Eur so splatnosťou prvej splátky dňa 18.11.2006, teda sa žalovaný zaviazal celkovo vrátiť sumu 836,48 Eur. Žalovaný svoj záväzok riadne a včas nesplnil.
21. Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 2T/158/2010-98 zo dňa 24.04.2012 bol žalovaný uznaný vinný zo spáchania úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a žalobca bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občiansko- súdne konanie.
22. Žalovaný v súlade so skutočnosťami uvedenými v trestnom rozkaze vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a na splácanie úveru, čím mu
spôsobil škodu a naplnil ustanovenie § 222 ods. 1 Trestného zákona. Medzi žalobcom a žalovaným tak vznikol v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 OZ zodpovednostný právny vzťah v zmysle ktorého vznikla žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Vzniknutá škoda v danom prípade predstavuje ušlý zisk, keďže v dôsledku konania žalovaného nedošlo k predpokladanému zväčšeniu majetku žalobcu v súlade so zmluvou o úvere č. 6460985 zo dňa 10.11.2006 o sumu 836,48 Eur, hoci sa to dalo legitímne očakávať. Súd preto žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
23. Žalobca si žalobou uplatnil voči žalovanému aj nárok na úroky z omeškania, pretože žalovaný mu dlžnú sumu neuhradil v lehotách stanovených v zmluve o úvere a v súlade s § 506 Obchodného zákonníka poskytnutý úver zosplatnil k 23.12.2006. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru t.j. do dňa 23.12.2006 sa dostal žalovaný s plnením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v žalobe uplatňované úroky z omeškania majú oporu v Nariadení vlády SR č. 87/1995 Z.z., ako aj v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd preto aj vyššie uvedené úroky priznal žalobcovi v plnom rozsahu.
24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol o priznaní náhrady trov konania žalobcovi, nakoľko bol vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.