Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-10-2018.pdf
PDF · 105.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný T.. J.Z. X. H. I. Á. Ž. , nar. XX. XX. XXXX P. B. O.Ž., trvale bytom I., D.. Y. Č.. XXX/X, občan SR
ktorému sa v obžalobe kladie za vinu, že po tom, ako dňa 17. 07. 2017 o 21.34 h bolo na polícii telefonicky oznámené, že lekár lekárskej pohotovostnej služby v Lučenci javí známky požitia alkoholu, bola na miesto vyslaná policajná hliadka, ktorá v čase o 21.40 h dňa 17. 07. 2017 v Lučenci na Námestí republiky č. 15 v budove polikliniky Nemocnice s poliklinikou Lučenec, v priestoroch lekárskej pohotovostnej služby, vyzvala službukonajúceho lekára, aby sa podrobil vykonaniu dychovej skúšky na zistenie množstva alkoholu v dychu, čo T.. J. X. ako službukonajúci lekár odmietol, pričom trval na privolaní T.. C. W., ktorá je prevádzkovateľkou pohotovosti v Nemocnici s poliklinikou Lučenec, ktorá po príchode na miesto uviedla, že nie je povinná ani oprávnená nariadiť T. aby sa dychovej skúške na zistenie množstva alkoholu v krvi podrobil a teda túto nevykonal,
č í m m a l s p á c h a ť
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
sa podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby o s l o b o d z u j e , nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Lučenci podala na T.. J. X. dňa 21. 11. 2017 na Okresný súd v Lučenci obžalobu, ktorou ho viní, že skutkom vymedzeným v nej sa mal dopustiť prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvineného T.. J. X., podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov T.. C. W., Y. T., T.. T. V., N. G. a J. O. a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy dokumentujúce protiprávne konanie obvineného a hodnotiace jeho osobu.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10. 01. 2018 sp. zn. 3Nto/20/2017 bola vec odňatá Okresnému súdu v Lučenci a prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši. Vec napadla Okresnému súdu Veľký Krtíš 13. 02. 2018.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej kvalifikácii.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 17. 05. 2018 uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaný je lekár a v čase, keď sa odmietol podrobeniu dychovej skúške, vykonával lekársku pohotovosť. Zvlášť z výkonu povolania mu vyplýva prísny zákaz vykonávať lekárske povolanie po požití alkoholických nápojov. Protiprávne konanie obžalovaného bolo preukázané tak výpoveďou oznamovateľa - svedka Y. T. ako aj výpoveďou T.. V. a tiež sem možno zaradiť aj výpoveď T.. W.. Svedkyňa V. potvrdila, že obžalovaný odmietol vykonať dychovú skúšku a túto podmieňoval prítomnosťou T.. W.. Všetky dôkazy v ich súvislostiach odôvodňujú jednoznačne záver, že sa obžalovaný dopustil spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. Na základe toho navrhla ho uznať vinným a odsúdiť na trest odňatia slobody vo výmere jeho spodnej hranice s určením mu primeranej skúšobnej doby a s uložením mu trestu zákazu činnosti vykonávať činnosť lekára po dobu v rozpätí 18 až 24 mesiacov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por. t. j. cíti sa nevinný. V spojitosti s jeho predvolaním na hlavné pojednávanie bol upozornený spolu s obhajcom v zmysle § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný návrhy dôkazov na ich vykonanie na hlavnom pojednávaní nemal. K veci sa vyjadril, že bol vypočutý do zápisnice na polícii v Lučenci dňa 13. 11. 2017. Pamätá si na to, čo vypovedal, avšak jeho výpoveď je inak zapísaná. Orgán, ktorý ho vypočúval, ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach a tomuto poučeniu porozumel. Vypovedal presne tak, ako sa stalo, avšak až s odstupom času zistil, že jeho výpoveď nie je tak zaprotokolovaná, ako vypovedal. Je pravdou, že dňa 17. 07. 2017 vykonával ako lekár službu na stredisku lekárskej pohotovostnej služby v Lučenci. Je pravdou aj to, že v určitom večernom čase prišli za ním do ambulancie policajti. Títo mu oznámili, že im ohlásil anonym, že je po požití alkoholických nápojov. Na to ho vyzvali, či je ochotný podrobiť sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu. On im odpovedal, že takej skúšky sa podrobí, avšak za podmienky, že to nebude pred pacientmi a že táto skúška bude vykonaná za prítomnosti prevádzkovateľa pohotovostnej služby T.. W.. Po tom, ako sa dostavila T.. W., ho nikto nevyzval na vykonanie dychovej skúšky. Policajti z miesta odišli. T.. W. ho vo vlastnom záujme vyšetrila a konštatovala, že nie je embrietny t. j. nejaví príznaky po požití alkoholu. Nechala ho slúžiť na pohotovosti ďalej. T.. W. mu tiež povedala, že nie je oprávnená mu dať fúkať. Vytýka službukonajúcim policajtom to, že ho nepoučili, čo má robiť. Pokiaľ osoba, ktorá nahlasovala anonym na ňom vzhliadla zlý pohyb, je to preto, lebo má problémy s chrbticou. V minulosti mal ťažký úraz a trpí na vysoký krvný tlak, ktoré príznaky sa javia ako keby požil alkohol.
Svedkyňa T.. C. W. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 vypovedala, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podala do zápisnice na polícii dňa 12. 10. 2017. Ako lekárka prevádzkuje lekársku pohotovostnú službu v Lučenci a obžalovaný je jeden zo službukonajúcich lekárov, ktorý vykonáva podľa rozpisu pohotovosť. Spomína si na ten deň, keď jej zdravotná sestra zdravotníckej pohotovostnej služby volala, že je problém s T.. X. a že sú tam policajti. Rozhodla sa tam ísť pozrieť. Po príchode do budovy videla na chodbe stáť dvoch policajtov. Išla za obžalovaným, nech sa k predmetnej veci vyjadrí. Pri rozhovore si nič na jeho správaní nevšimla také, že by bol po požití alkoholických nápojov. Bolo na ňom evidentne vidieť, že má zdravotné problémy spojené s krčnou chrbticou, keď mal založený schanzov golier. Keďže usúdila, že nie je pod vplyvom alkoholických nápojov, súhlasila s tým, aby ďalej vykonával pohotovostnú službu. Tým považovala vec za vybavenú. Policajti pred ňou nič také nehovorili, že sú pripravení dať obžalovanému dychovú skúšku na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi. Už si nespomína, či jej tí dvaja policajti hovorili, že obžalovaný odmietol vykonať dychovú skúšku. Isto ale vie to, že počas jej prítomnosti ho nikto nevyzval na jej vykonanie.
Svedkyňa T.. T. V. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podala do zápisnice na polícii dňa 13. 11. 2017. Dňa 17. 07. 2017 vykonávala pohotovostnú službu na lekárskej pohotovostnej službe v Lučenci pre oblasť detského lekárstva. Vyzvali ju policajti, aby bola prítomná pri vykonávaní dychovej skúšky T.. X.. Spomína si na to, že on sa vyjadril, že sa jej podrobí za prítomnosti T.. W.. Čakalo sa na jej príchod. Ona následne už odišla do ambulancie, teda sa nevie k veci vyjadriť, čo sa ďalej dialo.
Svedok Y. T. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 vypovedal, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc na polícii v Lučenci v dňoch 08. 08. 2017 a 10. 10. 2017. Bol zhrozený, keď dňa 17. 07. 2017 sa dostavil na pohotovosť a zbadal, že zo sanitky vystupuje obžalovaný zjavne pod vplyvom alkoholu. Tohto pána poznal z minulosti, keď bol bitý bezdomovcami a bol tiež po požití alkoholických nápojov, kedy sa mu rozhodol pomôcť. O tom, že bol obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov usúdil z jeho pohybu a razil z neho alkohol, keď prechádzal popri ňom v blízkej vzdialenosti.
Obžalovaný tento dôkaz pripomienkoval tým, že tohto človeka nepozná a určite mu nikdy nepomohol. Možno si ho zmýlil s inou osobou.
Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o výsluchu na polícii (č. l. 36-37). Dňa 17. 07. 2017 vykonával pohotovostnú službu s kolegom J. O.. Z operačného strediska im bolo oznámené, že sa majú dostaviť do n Nemocnice v Lučenci na stredisko lekárskej pohotovostnej služby, kde vykonával pohotovosť lekár T.. J. X. a že javí známky po požití alkoholu. Po príchode na miesto sa rozprávali s T.. X. a toho vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške. On to odmietol s tým, že trval na prítomnosti doktorky, ktorá prevádzkuje lekársku pohotovostnú službu. Po jej príchode sa s obžalovaným ona rozprávala, o čom to nevie. T.. W. povedala, že nie je oprávnená ho vyzvať k vykonaniu dyhovej skúšky. Ani oni nevedeli, či sú oprávnení dávať dychovú skúšku lekárovi počas výkonu služby. Bežne podrobujú dychovej skúške účastníkov cestnej premávky, SBS-károv a podobných. O zákroku spísali s kolegom úradný záznam, ktorý sa stal podkladom pre začatie trestného stíhania. Svedok uviedol, že pokiaľ na hlavnom pojednávaní vypovedal v určitých častiach odlišne, ako v prípravnom konaní, pridržiava sa svojej výpovede z prípravného konania, keďže sa vtedy na vec pamätal lepšie.
Na otázky obhajcu uviedol, že si nespomína, či T.. X. poučili o jeho právach a povinnostiach a o následkoch odmietnutia dychovej skúšky. Na príchod T.. W. s kolegom čakali preto, lebo boli v domnení, že ona ako zriaďovateľka lekárskej pohotovostnej služby má oprávnenie donútiť obžalovaného k dychovej skúške. Už si nespomína, či za prítomnosti T.. W. vyzvali T.. X. k vykonaniu dychovej skúšky. Nespomína si ani na to, či s kolegom z miesta odišli preč skôr ako T.. W..
Svedok J. O. na hlavnom pojednávaní dňa 03. 05. 2018 uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o výsluchu svedka na polícii dňa 15. 11. 2017 (č. l. 39-40). Dňa 17. 07. 2017 vykonával službu s kolegom G.. Operačným strediskom boli vyslaní do nemocnice za účelom, že tam vykonáva lekársku pohotovostnú službu doktor, ktorý sa javí po požití alkoholických nápojov. Túto okolnosť mal oznamovať anonym. Po príchode na miesto doktora vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čo on odmietol. Už si nespomína, aký dôvod uviedol pri odmietnutí. Po nejakej chvíli prišla T.. W., ktorá im povedala, že nie je nadriadená T.. X. a z toho titulu nie je oprávnená mu prikázať, aby vykonal dychovú skúšku. T.. X. vyzvali len jedenkrát k vykonaniu dychovej skúšky, a to bolo v čase, keď tam ešte nebola prítomná T.. W.. Na to dostali pokyny z operačného strediska, aby z miesta odišli a napísali o tom úradný záznam, čo učinili.
Na otázky obhajcu uviedol, že obžalovaného poučili o vykonaní dychovej skúšky a aj o jej odmietnutí. Na presnú formuláciu si nespomína. Obžalovaný fúkať odmietol. S kolegom stáli počas celej doby na chodbe v čase, keď prišla T.. W. za obžalovaným. Po rozhovore s ním im povedala, že nie je oprávnená mu prikázať vykonať dychovú skúšku, na čo služobný zákrok ukončili.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
V rámci predvolania strán na hlavné pojednávanie boli upozornené podľa § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Do hlavného pojednávania konaného dňa 03. 05. 2018 strany návrhy na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní nemali, okrem návrhu, ktorý označila prokurátorka v obžalobe. Po výsluchu svedkov obhajca ponechal na zvážení
súdu, či nebude potrebné vykonať konfrontáciu medzi výpoveďami policajtov a lekármi. Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. tento návrh odmietol, nakoľko sa týka okolností, ktoré možno zistiť z dôkazov, ktoré boli vykonané na tomto hlavnom pojednávaní.
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Obžaloba viní obžalovaného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tým, že bezdôvodne odmietol podrobiť sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom alebo podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou. To sa malo stať dňa 17. 07. 2017, keď obžalovaný ako lekár vykonával lekársku pohotovostnú službu v Lučenci.
Obžalovaný sa obhajoval tým, že po príchode hliadky polície mu táto oznámila, že prišla za účelom dania mu vykonania dychovej skúšky na zistenie, či nepožil alkohol, avšak jeho stanovisko bolo také, že takejto skúške sa podrobí za prítomnosti T.. C. W., ktorá je prevádzkovateľkou pohotovosti v Nemocnici s poliklinikou v Lučenci. Toto stanovisko obžalovaného akceptovala aj službukonajúca hliadka a vyčkala na dostavenie sa T.. C. W.. Po jej príchode už nedošlo ku priamemu kontaktu medzi službukonajúcou hliadkou a obžalovaným, ktorý zostal v kancelárii a hliadka zostala na chodbe pred ambulanciou. Svedkyňa T.. W. mala obžalovaného vyšetriť na zistenie, či je po požití alkoholických nápojov a či môže ďalej vykonávať lekársku pohotovosť. Výsledok tohto zistenia bol kladný, keď svedkyňa uviedla, že na obžalovanom nezistila stopy po požití alkoholických nápojov a z uvedeného dôvodu ho ponechala ďalej slúžiť na pohotovosti. Túto okolnosť oznámila službukonajúcim policajtom, ktorí tento jej výstup akceptovali a z miesta služobného zákroku odišli.
Na hlavnom pojednávaní svedkyňa T.. W. potvrdila, že za jej prítomnosti nebol obžalovaný vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky službukonajúcimi policajtmi. Svedok G. povedal, že už si nespomína, či za prítomnosti T.. W. vyzývali obžalovaného k vykonaniu dychovej skúšky. Svedok O. povedal jednoznačne, že obžalovaného vyzývali k vykonaniu dychovej skúšky len vtedy keď tam ešte nebola T.. W.. V podstate možno konštatovať, že všetci štyria vrátane obžalovaného vypovedali v tomto smere rovnako. Službukonajúci policajti argumentovali tým, že si postup overovali cez operačné stredisko, pretože sa v doterajšej praxi nikdy nestretli, aby dávali „fúkať“ lekárovi. Obidvaja svedkovia N. G. a J. O. uviedli, že o tomto služobnom zákroku spísali záznam na polícii a tento sa stal podkladom pre začatie trestného stíhania proti obžalovanému. Na mieste služobného zákroku žiadny záznam o vykonaní dychovej skúšky, resp. výzve osoby na možnosť podrobiť sa odberu krvi na zistenie prítomnosti alkoholu alebo o odmietnutí takejto výzvy, nevyhotovovali. Súd to vyhodnotil ako chýbajúci dôkaz, ktorý mal svedčiť o tom, že obžalovaný sa odmietol podrobiť vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v tele.
V intenciách uvádzaného by sa javilo preto nadbytočným vykonávať konfrontačné výsluchy ako navrhla obhajoba, pretože všetci by zotrvali na svojich výpovediach, ktoré podali do zápisnice z rovnakého hlavného pojednávania.
Dopustiť sa trestnej činnosti naplnením znakov v zmysle ustanovenia § 289 ods. 2 Tr. zák. možno len vtedy, ak osoba, ktorá bola oprávneným orgánom vyzvaná k podrobeniu sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky dychovou skúškou alebo vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnená pri výkone zamestnania alebo inej činnosti návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie, tento úkon odmietla, čo sa dôkazne nepreukázalo.
Ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení jeho neskorších predpisov, vyplýva povinnosť pre tie osoby, ktoré vykonávajú činnosť, pri ktorej by mohli ohroziť život, zdravie sebe alebo iným osobám alebo poškodiť majetok, zákaz požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok pri vykonávaní tejto činnosti alebo pred jej vykonávaním, ak by počas tejto činnosti mohli byť ešte
pod ich vplyvom. Nespochybnene do tejto kategórie patrí aj výkon činnosti lekára. Z ustanovenia § 5 ods. 1 cit. zákona je oprávneným orgánom vyzvať takéto osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok príslušník policajného zboru, vojenskej polície, zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, zboru ozbrojenej ochrany letísk a zamestnanci obecnej a mestskej polície v rámci rozsahu ich pôsobnosti. Rámec úpravy pôsobnosti pre policajný zbor je upravený v ustanoveniach zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení jeho neskorších predpisov. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) cit. zákona policajný zbor plní úlohy na úseku odhaľovania trestných činov a zisťovania ich páchateľov. Tiež odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov a ak to ustanovuje osobitný zákon priestupky aj objasňuje aj prejednáva (písmeno k/ cit. ustanovenia zákona).
Citované ustanovenie zákona o policajnom zbore dáva jednoznačnú odpoveď na to, že službukonajúci policajti v danom prípade boli oprávnení vyzvať obžalovaného k podrobeniu sa dychovej skúške. Pokiaľ obžalovaný takúto skúšku odmietol, boli povinní spísať záznam, a to bezprostredne pri takomto úkone o odmietnutí tejto povinnosti obžalovaným a v rámci jeho obsahu uviesť aj okolnosti za ktorých nebolo možné dôkaz vykonať, čo policajti neučinili. Pre jednotnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní schválilo Prezídium policajného zboru Slovenskej republiky úpravu pre konanie o trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky zo dňa 01. 11. 2011, ktorá bola publikovaná v Usmernení Prezídia policajného zboru a ktorej sa príslušník policajného zboru musí pridržiavať pri výkone služby dopravnej polície, ale analogicky toto Usmernenie je aplikovateľné aj pre ostatné prípady, kedy policajt vykonáva pôsobnosť určenú mu zákonom vo veci zisťovania, či osoba vykonáva činnosť po požití alkoholických nápojov. V zmysle tohto Usmernenia je povinnosťou policajta vyzvať takúto osobu na vykonanie dychovej skúšky. Zároveň je jeho povinnosťou poučiť takúto osobu o následkoch bezdôvodného odmietnutia vykonania takejto skúšky, v čom sa tiež aj samotné výpovede policajtov rozchádzajú, keď svedok G. nevedel si spomenúť na hlavnom pojednávaní, či poučili v tomto smere obžalovaného a Záznam o zákroku chýba. Policajt vždy musí vyzvať takúto osobu aj na vykonanie opakovanej dychovej skúšky v prípade, že prvá skúška bola pozitívna. Ak podozrivá osoba odmietne vykonať opakovanú dychovú skúšku, policajt vyzve osobu k vykonaniu lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ak podozrivá osoba odmietne aj toto, policajt dôkaz zabezpečí podľa § 155 Tr. por.
Podľa § 155 ods. 4 Tr. por. príkaz na odber krvi vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Tento postup sa aplikuje vtedy, ak osoba, ktorá sa má podrobiť takémuto úkonu, tento úkon bez toho, aby jeho vykonanie bolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie, tento úkon odmietne.
Službukonajúci policajti v danom prípade takto nepostupovali. Konali zmätočne, sami nevediac, či sú oprávnení vyzvať obžalovaného, aby sa podrobil k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v tele. Z vyšetrovacieho spisu nemožno vyvodiť, či bol obžalovaný službukonajúcimi policajtmi poučený o následkoch odmietnutia podrobeniu sa takejto skúške. Pri výkone služby nebol na mieste samom spísaný Záznam o negácii takejto výzvy obžalovaným, keď obidvaja svedkovia G. a O. zhodne tvrdili, že po príchode na miesto vyzvali obžalovaného k podrobeniu sa dychovej skúške, ale Záznam nevyhotovovali. Vo vyšetrovacom spise ČVS: ORP-655/LC-LC-2017 je na č. l. 1 zažurnalizovaný úradný záznam o služobnom zákroku. Tento úradný záznam nemôže nahrádzať záznam o odmietnutí podrobeniu sa dychovej skúške obžalovaným, ktorý policajný orgán štandardne spisuje pri vykonávaní zákroku (častokrát rukou a následne ho prepíše strojom), kedy má právo aj obžalovaný ako osoba vyzvaná na podrobenie sa dychovej skúške uviesť svoje výhrady, prečo takúto skúšku odmietol, eventuálne sa do tohto záznamu uvádzajú aj stanoviská nestranných osôb prítomných pri zákroku, akými boli v danom prípade svedkovia T.. W. a T.. V., prípadne sa mohla stať ako svedkyňa aj zdravotná sestra, ktorá vykonávala pohotovostnú službu s obžalovaným.
Súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti dospel jednoznačne k tomu záveru, že v danej veci nebolo preukázané zákonným spôsobom, že obžalovaný sa dopustil trestného činu, pre ktorý bola podaná na neho obžaloba. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyjadril, že bol ochotný sa podrobiť dychovej skúške, avšak v prítomnosti T.. W., čo službukonajúci policajti akceptovali. Pokiaľ by bolo pripustené, že obžalovaný odmietol sa podrobiť tejto dychovej skúške, zostalo by bez akéhokoľvek dôvodu a významu, aby službukonajúci policajti zotrvali v mieste do príchodu
T.. W., pretože nič im nebránilo postupovať ďalej v služobnom zákroku a spísať záznam o odmietnutí dychovej skúšky obžalovaným.
V zmysle uvedeného nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba. Obžalovaný sa obhajoval tým, že alkoholické nápoje pred výkonom a ani počas služby nepožil, bol ochotný sa podrobiť dychovej skúške za prítomnosti T.. W., k čomu ale službukonajúcimi policajtmi vyzvaný nebol. Táto jeho obhajoba nebola úkonmi orgánov činných v trestnom konaní vyvrátená a keďže súd v zmysle § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní prihliada len na tie dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, musel obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por. spod obžaloby oslobodiť, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).