Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_41Csp-263-2017.pdf
PDF · 93.38 KB
Case nature
Area
Subarea
41Csp/263/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: T.L. A., F.. XX.XX.XXXX, T. W. - P. XX, XXX XX J., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 958,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 958,78 eur spolu so zmluvným úrokom v výške 21,90 % ročne zo sumy 958,78 eur od 01.11.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku
Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 958,78 eur, dlžných úrokov z istiny vo výške 598,91 eur, zmluvného úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 958,78 eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.08.2014 ako veriteľ a poručiteľ I. D., zomr. XX.XX.XXXX ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere -lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli OP, VOP a Sadzobník poplatkov, s ktorými dokumentmi sa poručiteľ oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Na základe zmluvy žalobca poskytol poručiteľovi peňažné prostriedky v sume 2 000 eur. Poručiteľ sa zaviazal vrátiť žalobcovi istinu, úroky, poplatky a iné peňažné plnenia a plniť ostatné povinnosti v zmysle zmluvných dokumentov. Žalobca v dôsledku smrti poručiteľa dňa 24.12.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 09.01.2015. Žalobca si prihlásil do dedičského konania nezaplatenú istinu vo výške 1 917,55 eur, úrok z istiny 17,26 eur od momentu poskytnutia úveru do 25.12.2014 a zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne z dlžnej istiny od 26.12.2014 do zaplatenia. Dedičia po poručiteľovi pohľadávku v dedičskom konania nerozporovali. Pohľadávka bola zahrnutá do súdneho spisu pasív dedičstva v Rozhodnutí o dedičstve, právoplatnom a vykonateľnom dňa 17.09.2015. Žalovaná je zákonným dedičom po poručiteľovi. V zmysle rozhodnutia o dedičstve nadobudla po poručiteľovi dedičstvo, ktoré predstavuje 1 z celkovej hodnoty dedičstva. Poslednú čiastkovú úhradu žalovaná vykonala dňa 25.12.2014.
3. Žalovaná sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote 10 dní od doručenia písomne nevyjadrila.
Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 4. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 17.05.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli dňa 13.04.2018.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon"), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX W. dňa 01.08.2014, obchodnými podmienkami účinnými od 16.02.2012, všeobecným i obchodnými podmienkami účinnými od 28.06.2014, sadzobníkom poplatkov platným od 01.02.2014, prihláškou pohľadávky do dedičského konania zo dňa 19.01.2015, osvedčením o dedičstve č.k 15 D 43/2015-45, Dnot 69/2015 zo dňa 17.09.2015, aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.10.2017 (č.l. 3-16 spisu).
6. Dňa 01.08.2014 žalobca ako veriteľ a poručiteľ ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX. R. rámci tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť poručiteľovi úver vo výške 2 000 eur. Poručiteľ bol podľa zmluvy zaviazaný vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky v 48 splátkach vo výške 64 eur, s dátumom prvej splátky 25.09.2014 a konečnou splatnosťou 25.08.2018. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 21,90 % ročne, RPMN 25,61%, priemerná RPMN 38,90 %. Celkové náklady boli vo výške 3 098,12 eur. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Žalobca si dňa 19.01.2015 prihlásil pohľadávku vo výške 1 917,55 eur, úroky vo výške 17,26 eur a zmluvný ročný úrok vo výške 21,90 % z uvedenej istiny od 26.12.2014 do zaplatenia, t.j. denný zmluvný úrok vo výške 1,15 eur, do dedičského konania po poručiteľovi. Žalovaná ako zákonná dedička nadobudla po poručiteľovi dedičstvo, ktoré predstavuje 1 z celkovej hodnoty dedičstva. Zmluvný záväzok zo strany poručiteľa, resp. žalovanej, nebol v celom rozsahu splatený. Uvedené skutočnosti považoval okresný súd za nesporné.
7. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou právne posúdil ako zmluvu o úvere § 479 Obchodného zákonníka. Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, keď žalobca je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaná pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať za spotrebiteľa. Predmetnú zmluvu súd vyhodnocoval aj za aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca je veriteľom a žalovaného možno považovať za spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že predmetnou zmluvou sa zaviazal poskytnúť žalobca ako dodávateľ žalovanej ako spotrebiteľovi dočasné peňažné prostriedky a žalovaná ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom, okresný súd má za to, že zmluva uzavretá medzi nimi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr ex offo zisťoval, či predmetná zmluva má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z..
8. Súd nemal pochybnosti o tom, že po smrti poručiteľa žalobca vyhlásil dňa 09.01.2015 úver za predčasne splatný.
9. Rovnako súd nemal pochybnosti o výške uplatnenej istiny 958,78 eur ako objemu požičaných finančných prostriedkov žalobcom poručiteľovi, resp. žalovanej. Z predloženého aktuálneho stavu úveru
vyplýva istina 1 917,55 eur, teda istina vo väčšom ako uplatnenom rozsahu. Žalovaná istinu poskytnutú žalobcom nesporne nevrátila. Naviac v konaní nebola spochybnená uplatnená istina 958,78 eur, preto okresný súd istinu 958,78 eur žalobcovi ako dôvodnú priznal. 10. Žalobcovi súd ako dôvodný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení § 497 v spojení s § 502 , § 506 Obchodného zákonníka priznal aj uplatnený zmluvný úrok vo výške 21,90 % ročne zo sumy 958,78 eur od 01.11.2017 do zaplatenia. Na tomto mieste poukazuje okresný súd na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/11/2017 zo dňa 31.01.2017, podľa ktorého patrí veriteľovi nárok na úrok z úveru až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (teda aj v čase po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru). 11. Okresný súd však žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na úroky vo výške 598,91eur. Žalobca v podanej žalobe neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj nárok na úroky vo výške 598,91 eur. V žalobe absentujú skutkové tvrdenia, bez ktorých nie je možné posúdiť rozsah, resp. dôvodnosť rozsahu uplatneného nároku na úroky vo výške 598,91 eur. V žalobe je síce uvedené, že sa jedná o úroky, avšak z podanej žaloby jednoznačne nevyplýva za aké konkrétne obdobie vznikol žalobcovi nárok na úroky vo výške 598,91 eur uplatnený v danom konaní. Okresný súd zároveň uvádza, že bolo povinnosťou žalobcu úplne a pravdivo uviesť akým spôsobom je vypočítaná suma 598,91 eur, t.j. za aké obdobie táto suma 598,91 eur vznikla a tieto rozhodné skutočnosti aj preukázať. Okresný súd má za to, že riadna špecifikácia požadovanej sumy 598,91 eur, čo do dôvodu aj výšky (vrátane jej výpočtu), a v tej súvislosti aj riadne vymedzenie času jej „existencie“ (t.j. vymedzenie momentu vzniku, trvania a zániku uplatneného nároku na úroky 598,91 eur - časovo ohraničené obdobie) je nevyhnutným predpokladom toho, aby súd mohol posúdiť dôvodnosť rozsahu uplatňovaného nároku 598,91 eur. Okresný súd má za to, že v podanej žalobe bolo nevyhnutné uplatňovaný nárok vo výške 598,91 eur skutkovo vymedziť v takej miere, aby bolo možné uplatňovaný nárok jednoznačne skutkovo identifikovať. Okresný súd zdôrazňuje, že je procesne neprípustné, aby žalobca svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti nahradil odkazom na pripojené listinné dôkazy. Takýto postup by v konečnom dôsledku znamenal nahradenie bremena tvrdenia vyčítavaním skutočností z listinných dôkazov súdom. Listinné dôkazy však môžu slúžiť len na preukázanie tvrdení žalobcu. Postup súdu, kedy by vlastnou činnosťou (matematickými výpočtami) iniciatívne z dotknutých označených predložených listín žalobcom zisťoval (možný) rozsah dôvodnosti jeho žaloby, by bol v priamom rozpore so základným princípom rovnosti strán sporu v konaní a úplne by deformoval pozíciu súdu v štandardnom kontradiktórnom konaní. Naviac ani z predložených listinných dôkazov táto suma 598,91 eur jednoznačne nevyplýva, keď z aktuálneho výpisu je zrejmé, že pohľ. účet - úroky je vo výške 17,26 a úroky na účte ČR sú vo výške 1 180,55 eur. Okresný súd zdôrazňuje, že nie je povinný v rámci posudzovania dôvodnosti nároku matematickými výpočtami (podľa svojej úvahy) pracne zisťovať uplatnený nárok a jeho výšku. Taktiež by bolo procesne neprípustné domýšľať si tvrdenia žalobcu vo vzťahu k výške uplatneného nároku, v tom smere, akým spôsobom „asi“ žalobca dospel k uplatnenej sume. Žalobca má povinnosť tvrdenia a k tomu prislúchajúcu povinnosť dôkaznú.
12. Okresný súd má zároveň v prípade danej žaloby za to, že absencia vyššie uvedených náležitostí žaloby vo vzťahu k nároku vo výške 598,91 eur nezakladá postup v súlade s § 129 CSP, keďže napriek absencii uvedených náležitostí nemá žaloba také procesné nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a ktoré by bránili jej vecnému prejednaniu. Nemožno konštatovať, že z predmetnej žaloby by nebolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ňou sleduje, alebo že by bola neúplná alebo nezrozumiteľná.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej ako plne úspešná strana sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (súd pri posudzovaní pomeru úspechu vychádzal len z uplatnenej istiny, z ktorej bol v konečnom dôsledku vyrubovaný aj súdny poplatok).
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.