Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1026-2009.pdf
PDF · 103.09 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1026/2009
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX S., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 1491/2009, o vymoženie 16,59 eur a trov exekúcie, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 83,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh pôvodného oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 07.07.2009. Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 eur a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, evid. č. bloku AA 2652608, vydaný Obvodným oddelením PZ Banská Bystrica - západ dňa 13.11.2008, právoplatný dňa 13.11.2008 a vykonateľný dňa 28.11.2008.
2. Poverením č. 5601 047811* zo dňa 23.07.2009 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1491/2009.
3. Pôvodným oprávnením bola Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, 9. mája č. 1, 974 86 Banská Bystrica. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o zrušení rozpočtových organizácii č. p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo v zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ku dňu 31.12.2012 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici ako rozpočtová organizácia zrušené. V zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti rozpočtových organizácii prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
4. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdu dňa 20.07.2017 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zistené skutočnosti znemožňujú ďalšie pokračovanie exekúcie. Súdny exekútor si súčasne uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej sume 122,53 eur.
5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Pri šetrení majetkových pomerov povinného súdnym exekútorom bolo zistené, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nie je držiteľom ani vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nemá v bankách žiadne účty. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne sa povinný nenachádza v evidencii ako zamestnanec ani ako SZČO, nie je poberateľom dávok ani dôchodku, naposledy bol evidovaný na DoPČ od 16.06.2015 do 30.09.2015, zamestnávateľ však nevykonával zrážky z dôvodu nízkeho príjmu. Lustráciou v zozname daňových dlžníkov bolo zistené, že povinný má záväzky voči daňovému úradu vo výške 4 028,52 eur. Lustráciou živnostenského registra bolo zistené, že povinný nemá živnostenské oprávnenie. Lustráciou v Obchodnom registri bolo zistené, že povinný je jedným zo spoločníkov spoločnosti GX TUNING spol. s r.o., so sídlom Matuškova 16, 976 31 Vlkanová, IČO: 36 645 737, ktorá však účtovné závierky nepodáva a má rovnako voči daňovému úradu záväzky vo výške 4 273,38 eur. Povinný vyhlásenie o svojich majetkových pomeroch neposkytol. Lustráciou v Centrálnom registri exekúcii bolo zistené, že proti povinnému je vedených 20 exekúcií. Majetkové pomery povinného boli zisťované opakovane, zakaždým s rovnakým výsledkom. Súdny exekútor písomnou správou o stave exekúcie zo dňa 16.12.2016 informoval oprávneného o stave exekúcie a požiadal ho zároveň o vyjadrenie, či žiada pokračovať v exekučnom konaní alebo či podá návrh na zastavenie exekúcie s upozornením, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súdny exekútor podá návrh na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku povinného. Oprávnený sa k oznámeniu súdneho exekútora o stave exekúcie nevyjadril.
11. Na základe zisteného stavu súd dospel k záveru, že pre okolnosti uvedené vyššie nemožno exekúciu v danej veci vykonať ani v nej pokračovať. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Majetok povinného nestačí ani úhradu trov exekúcie, čím sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil.
12. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
15. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Z dôvodu, že v exekučnom konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované ustanovenia zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
18. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.“) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
19. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
20. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
21. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
22. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
23. Podľa § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
24. Súdny exekútor žiadal priznať paušálnu odmenu za 22 úkonov exekučnej činnosti spolu v sume 73,04 eur (22 úkonov x 3,32 eur), a to za úkony: 1x získanie poverenia (27.07.2009), 7x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (28.07.2009 - ŽR, OR; 28.07.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 06.04.2010 - mot. vozidlá, 04.02.2015 - KAPOR, 07.11.2016 - zisťovanie majetkových pomerov povinného - žiadosť o súčinnosť CRE, 23.11.2016 - KAPOR, 29.11.2016 - mot. vozidlá), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (28.07.2009), 6x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (28.07.2009 - SP, 24.01.2011 - SP, 15.12.2014 - SP, 22.12.2015 - SP, 08.11.2016 - SP, 02.12.2016 - ÚPSVR), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - ZĽ (07.09.2009), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov (16.04.2015), doručenie exekučného príkazu zrážkami z iných príjmov (16.04.2015), doručenie upovedomenia k zrážkam z iných príjmov povinného ZĽ (24.08.2015), 3x každé zisťovanie účtu povinného (19.03.2015 - banky - CRIF, 18.04.2016 - banky
- CRIF, 27.10.2016 - banky - CRIF), odmenu podľa § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 1,32 eur za potvrdenie zo spisu (správa o stave exekúcie), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky č.
288/1995 Z. z. spolu v sume 27,75 eur, špecifikovaných ako tlač a kopírovanie v sume 13,20 eur (132 x 0,10 eur), poštovné v sume 12,25 eur, poplatok za súčinnosť (banky) CRIF - 0,70 eur, poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH - 0,25 eur, a telekomunikačné poplatky v sume 1,35 eur. Podľa § 196 Exekučného poriadku žiadal súdny exekútor priznať 20% DPH z trov exekúcie, t.j. zo sumy 102,11 eur, a to v sume 20,42 eur.
25. Po preskúmaní uplatnených trov exekúcie a pripojených dôkazov preukazujúcich ich vynaloženie priznal súd v súlade s § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 66,40 eur za 20 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. - paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura), a to za: 1x získanie poverenia (27.07.2009), 6x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (28.07.2009 - zisťovanie majetku povinného § 54 ods. 2 EP, 06.04.2010 - mot. vozidlá, 04.02.2015 - KAPOR, 07.11.2016 - zisťovanie majetkových pomerov povinného - žiadosť o súčinnosť CRE, 23.11.2016 - KAPOR, 29.11.2016 - mot. vozidlá), 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie (28.07.2009), 6x každé zisťovanie platiteľa príjmu povinného (28.07.2009 - SP, 24.01.2011 - SP, 15.12.2014 - SP, 22.12.2015 - SP, 08.11.2016 - SP, 02.12.2016 - ÚPSVR), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy - ZĽ (07.09.2009), 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov (16.04.2015), 1x doručenie exekučného príkazu zrážkami z iných príjmov (16.04.2015), 3x každé zisťovanie účtu povinného (19.03.2015 - banky
- CRIF, 18.04.2016 - banky - CRIF, 27.10.2016 - banky - CRIF).
26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon 1x zisťovanie majetku povinného v obchodnom a živnostenskom registri (31.03.2003), nakoľko z úradného záznamu zo dňa 28.07.2009, nachádzajúceho sa v exekučnom spise, je zrejmé, že tento úkon súdny exekútor vykonal iba elektronickým vyhľadávaním na internete (orsr.sk, zrsr.sk). V zmysle § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. je v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vyhľadanie údajov z verejne dostupných zdrojov prostredníctvom verejnej dátovej siete súd nepovažuje za tak náročný úkon, ktorý by nebolo možné subsumovať pod bežné administratívne práce, ktoré sú bežne sa opakujúce a rutinné v každej exekúcii, a preto takúto činnosť nepovažoval za samostatný úkon odmeňovaný paušálnou sumou. Navyše súd poukazuje, že takto získané výpisy majú len informatívny charakter a nie sú použiteľné pre právne úkony. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu za úkon 1x doručenie upovedomenia k zrážkam z iných príjmov povinného ZĽ (24.08.2015), nakoľko takýto úkon nie je zahrnutý medzi úkonmi exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmeňujú paušálnou sumou. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani odmenu v sume 1,32 eur za vydanie potvrdenia zo spisu, a to správy o stave exekúcie, nakoľko vyhotovenie správy o stave exekúcie podľa názoru súdu nemožno považovať za vydanie odpisu, resp. potvrdenia zo spisu (na žiadosť) v zmysle citovaného ust. § 21 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ktorým je spoplatnená manipulácia s exekučným spisom. Navyše, odmenu súdneho exekútora pri zastavení exekúcie upravujú ustanovenia tretieho oddielu Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., do ktorého citované ustanovenie nepatrí.
27. V súvislosti s náhradou hotových výdavkov súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne a hospodárne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti (v zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z.) a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrady priznať (K uvedenému súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14 CoE/166/2011 zo dňa 17.08.2011). Predpokladom na priznanie hotových výdavkov teda nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného spolu v sume 2,35 eur, a to za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému v sume 1,30 eur, príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnávateľovi v sume 0,45 eur, príkazu na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov v sume 0,30 eur, upovedomenia k zrážkam z iných príjmov v sume
0,30 eur, ktoré bolo preukázané poštovými doručenkami, opatrenými pečiatkami pošty (súdny exekútor si v prípadoch, keď v jednej zásielke doručoval písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní, krátil poštovné pomerne k počtu konaní, v ktorých doručoval písomnosti). Súd poštovné vo zvyšku nepriznal, nakoľko nebolo v spise súdneho exekútora preukázané pripojenými doručenkami, resp. vrátenými zásielkami s podacou pečiatkou pošty, a preto súd vznik a výšku poštovného vo zvyšku považoval za nepreskúmateľnú a zo strany súdneho exekútora za nepreukázanú. V tejto súvislosti súd konštatuje, že je prioritne úlohou súdneho exekútora (a aj v jeho záujme) vyčísliť trovy exekúcie riadne a zrozumiteľne, a najmä tak, aby všetky úkony ako aj výdavky, ktoré na exekúciu vynaložil a ktorých náhradu požaduje, boli v exekučnom spise nespochybniteľne preukázané (zadokumentované). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu poštovného za zásielky, ktoré boli doručované osobne. Súdnym exekútorom bola uplatnená aj náhrada za hotové výdavky na poštovné, ktoré z časového hľadiska ešte ani nevznikli (oznámenie o ukončení exekúcie - SP, DI, ÚPSVR, konečné vyúčtovanie exekúcie - opr., pov., súd, žiadosť o vyznačenie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, výzva na úhradu trov exekúcie + faktúra, žiadosť o súhlas so skartovaním) a preto súd súdnemu exekútorovi náhradu za budúce poštovné nepriznal. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že súdnemu exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už skutočne a zároveň aj účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi aj náhradu za poplatok za súčinnosť (banky) CRIF v sume 0,70 eur a za poplatok za súčinnosť (mot. vozidlá) IRISH -v sume 0,25 eur.
28. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za telekomunikačné poplatky v sume 1,35 eur, nakoľko súdny exekútor nepreukázal súdu jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku takýchto výdavkov. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za tlač a kopírovanie v sume 13,20 eur (132 x 0,10 eur) z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal súdu výšku predmetnej sumy ani vynaloženie takýchto výdavkov. Súd navyše konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, napríklad výdavky na chod exekútorského úradu, ako aj materiálne výdavky na kancelárske vybavenie (kancelársky papier, obálky, toner, písacie potreby, spony, lepidlá, „šanóny“, etikety atď). Súd je však toho názoru, že pokiaľ súdnemu exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s § 25 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Otázka náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál je riešená aj v uznesení Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, keď bol zo strany súdneho exekútora spochybňovaný právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení sp. zn. 3 CoE 4/2007 z 25. júna 2007, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Ústavný súd tento právny názor vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru Ústavného súdu SR nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
29. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktoré zo sumy 69,70 eur predstavuje 13,94 eur.
30. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 83,64 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu exekučný titul ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku.