Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-454-2001.pdf
PDF · 87.13 KB
Case nature
Subarea
3Er/454/2001
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská č. 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému: R. V., nar. XX.X.XXXX, U. N. XX, XXX XX U. N. v konaní o vymoženie 2 759, 28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa so sídlom Nám. generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa vo výške 75,46 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej sumy vo výške 2 759,28 eur s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky v Starej Ľubovni, č. k. 500-19-4222/2001-7 zo dňa 30.3.2001. Súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 12.6.2001 pod číslom 5710 004573.
2. Dňa 30.4.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva oprávneného na vymáhanie pohľadávky uplynutím prekluzívnej lehoty podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 274/1994 Z. z. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 170,44 eur.
3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 148 ods. 2 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.
6. Podľa § 277 ods. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z., o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
9. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu, zákon NR SR č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni neupravoval v ust. § 25 tohto zákona, ani inde, zánik práva vymáhať poistné, resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou predmetného zákona č. 242/2001 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia.
10. Zákon č. 274/1994 Z. z. bol následne zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2004, pričom zákonodarca v ust. § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
11. V danom prípade, teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zákona č. 274/1994 Z. z. k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zákona), a to s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorým došlo k zrušeniu zákona č. 274/1994 Z. z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 31.12.2003 splnená, pri vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov činných do 31.12.2003 zákona č. 274/1994 Z. z.
12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, kedy k vzniku, k zmene alebo k zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (obdobne porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia - zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta - povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom od 1.7.2001, zavedenom novelou zákona č. 242/2001 Z. z., aj na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou znenia § 25 ods. 2 cit. zákona.
14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že v zmysle citovaných právnych predpisov pre posúdenie prekludovania práva oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v zmysle §-u 25 ods. 1 a 2 zákona NR SR č. 274/1994 Z. z. (v znení zákona č. 242/2001 Z. z.) je pohľadávka oprávneného prekludovaná.
15. Vzhľadom na to, že exekučný titul - rozhodnutie č. k. 500-19-4222/2001-7 zo dňa 30.3.2001, nadobudlo právoplatnosť dňa 24.4.2001 a vykonateľnosť dňa 4.5.2001, v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona NR SR č. 274/1994 v znení účinnom do 31.12.2003, prekluzívna doba na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie trvala od 24.4.2001 do 24.4.2011. Odo dňa 25.4.2011 bol nárok oprávneného na vymáhanie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktorý mu vyplýva z exekučného titulu, prekludovaný.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností, súd exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 57 odsek 1 písmeno f) Exekučného poriadku, pretože zistil stratu účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na vykonanie exekučného titulu, čím došlo k zániku vymáhaného nároku.
17. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žiaden z účastníkov zastavenie konania nezavinil.
18. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 14, 15, 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,46 eur a v zmysle § 197 ods. 1 EP, v znení účinnom do 31. 3. 2017, zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Tieto trovy pozostávajú z: 1/ § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - počet hodín účelne vynaložených na vykonanie exekúcie
- preštudovanie, zaregistrovanie a prijatie návrhu 15 min.
- vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti - predvolanie (4 x) 60 min.
- vyhotovenie výzvy na zaplatenie dlhu 30 min.
- vyhotovenie exekučného príkazu 20 min.
- zaslanie poverenia - banka 5 min.
- vyhotovenie návrhu na prejednanie námietok 15 min. Spolu: 145 min. = 3. začatá hodina á 6,64 eur/hod. 19,92 eur
2/ § 15 cit. vyhl. - paušálna odmena
- získanie poverenia 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie 3,32 eur
- zisťovanie platiteľa mzdy povinného (2 x) 6,64 eur
- zisťovanie účtu povinného 3,32 eur
- každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (3 x) 9,96 eur
3/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné a poplatky za elektronické zisťovanie 13,08 eur
4/ 20% DPH 12,58 eur
Trovy exekúcie celkom: 75,46 eur
19. Súd pri priznávaní odmeny exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. 288/95 Z.z. vychádzal z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora sa zohľadňuje počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet úkonov. Počtom hodín účelne vynaložených treba rozumieť súčet čiastkových trvaní jednotlivých úkonov. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej
činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré vyhláška uvádza v § 15 ods. 1, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eur (200,- Sk) za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín (čase) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 6/2008 zo dňa 4.3.2009). Súd preto sčítal čas, ktorý považoval za účelne vynaložený na vykonanie exekúcie, a za tento potom priznal exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eur za každú začatú hodinu tak, ako je to uvedené vyššie.
20. Zároveň pri rozhodovaní o odmene exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 15 vyhl. 288/95 Z. z. vychádzal z výkladu založeného na tom, že exekútorovi za úkony paušálne odmeňované v zmysle § 15 ods. 1 cit. vyhlášky patrí iba paušálna odmena v zmysle § 14 ods. 3 cit. vyhlášky, ale nie odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie (ďalej len časová odmena) pri vykonávaní tohto úkonu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky, nakoľko požadovanie časovej odmeny za úkony inak odmeňované paušálnou sumou by viedlo k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti. Jednotlivé úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1 exekútorskej tarify v sebe totiž zahŕňajú ich vyhotovenie, podanie, ako aj následné spracovanie.
21. Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule. S prihliadnutím na tento účel treba posudzovať aj účelnosť úkonov pri priznávaní odmeny súdnemu exekútorovi pri zastavení exekúcie v zmysle § 14 cit. vyhlášky.
22. Súd priznal exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania uplatnenú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 tohto ustanovenia iba za 3 hodiny a nie za exekútorom uplatnených 6 hodín. Čas potrebný na vykonanie úkonu vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie v rozsahu 20 minút, úkonu vyhotovenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie v rozsahu 40 minút, úkonov vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti a úkonu vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia v rozsahu 15 minút, súd nezahrnul do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie, pretože v zmysle vyššie uvedeného sú tieto úkony odmeňované paušálne vo výške 3,32 eur podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky, za ktoré bola exekútorovi priznaná odmena.
23. Súd taktiež nepriznal časovú odmenu za úkon „vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie“, pretože časovú odmenu je možné priznať iba za úkony súdneho exekútora smerujúce k vymoženiu pohľadávky a nie aj za administratívne práce odmeňované podľa § 25 vyhlášky.
24. Súdny exekútor si nesprávne vyúčtoval paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, preto mu súd nepriznal nárok za doručenie žiadostí o poskytnutie súčinnosť - predvolanie, doručenie návrhu na prejednanie námietok, doručenie poverenia banke, doručenie výziev na zaplatenie dlhu a doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, nakoľko sa nejedná o paušálne odmeňované úkony v zmysle ust. § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky. Súd tiež nepriznal paušálnu náhradu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré si súdny exekútor uplatňuje viackrát, čo je v rozpore s vyhláškou. Z gramatického výkladu vyplýva, že úmyslom bolo priznať len raz odmenu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, bez ohľadu na to, koľko ich bolo zasielaných. Keby sa mala odmena priznávať za každé doručenie, bolo by použité ustanovenie ako napr. každé zisťovanie majetku. Preto nie je možné priznať odmenu za viacnásobné doručovanie.
25. Súdny exekútor si uplatnil aj náklady na archiváciu vo výške 6,11 eur bez DPH. Súd nepriznal exekútorovi túto náhradu hotových výdavkov, pretože hotovými výdavkami v zmysle § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. sú najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že ide o výdavky v súvislosti s vykonávaním exekúcie samotnej, ktoré sú potrebné na dosiahnutie účelu exekúcie, t.j. na vymoženie vymáhanej povinnosti. Náklady na archiváciu súd nepovažuje za takéto hotové výdavky, keďže ide o výdavky po skončení exekúcie, teda tieto nemôžu ísť na ťarchu niektorého z účastníkov exekučného konania. Uvedené výdavky exekútor znáša z odmeny za výkon exekučnej činnosti podobne ako náhradu za administratívne práce.
26. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 EP náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd je povinný exekúciu zastaviť z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich uhradí povinný.
Poučenie:
Proti tomu uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).