Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Csp/236/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: O. T., L.. XX.XX.XXXX, J. L. D. XXX/XXX, XXX XX E. L. P., zast. AK JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 7.854,63 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a v celom rozsahu .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný zaplatiť žalobca s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením prvostupňového súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7.854,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6.001,00 eur od 24.10.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.06.2013 medzi postupcom D. D., S..D.. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 07.05.2013 zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy D. D. S..D.. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7.854,63 eur, ktorá pozostávala z istiny 6.001,- eur, riadneho úroku 1.713,43 eur, úroku z omeškania 140,20 eur a z poplatkov vo výške 0,- eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal úhrady vo výške 0,- eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 24.10.2015, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o splátkovom úvere, všeobecné obchodné podmienky, oznámenie o postúpení pohľadávky, Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a pokus o zmier.

X. D. D., S..D.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 07.05.2013 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.001 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 109,46 eur, a to v 120 mesačných splátkach k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola určená na deň 25.05.2023, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 16,90% ročne a ročná percentuálna miera nákladov 18,54%.

5. Podľa čl. III. bod 3 zmluvy, žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámila so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasila s nimi a zaviazala sa ich dodržiavať.

6. Podľa bodu 6. uvedeného článku zmluvy, všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

7. V bode 7. článku III zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

8. V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ), tieto VOP upravujú všetky vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

9. VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený. V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP, sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. ( čl. 1 bod 1.2 a 1.3 VOP ).

10. Podľa bodu 7. VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom - fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

12. Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške, dohodli sa klient a banka na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

13. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

14. V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

15. Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo: a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou, c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke, d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

16. Podľa bodu 18.14 VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

17. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.10.2015 adresovaným žalovanému, spoločnosť D. D.S., S..D.. ako postupca, oznámila postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu ako postupníka.

XX. D. D., S..D.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 23.10.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE. Podľa článku V. bod 5.1, predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok, a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

19. V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe podmienok tejto zmluvy postupca postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

20. Podľa prílohy č.1 k zmluve o postúpení, splatnosť úveru bola stanovená na 25.05.2023, zostatok pohľadávky predstavoval sumu 7.854,63 eur a istina celkom sumu 6.001,00 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl 6.001,00 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 544 a dátum poslednej úhrady 02.03.2015.

21. Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 24.11.2016 adresovaným žalovanému oznámil, že pôvodným veriteľom D. D., S..D.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorá skutočnosť mu bola oznámená a vyzval ho na splnenie povinnosti najneskôr do 27.11.2016.

22. Výzvou zo dňa 09.09.2015 adresovanou žalovanému, postupca ako veriteľ tomuto oznámil, že splácanie predmetnej pohľadávky z uvedenej zmluvy číslo úveru XXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2013 je v omeškaní ku dňu 08.09.2015 vo výške 1.936,45 eur s príslušenstvom a vyzval ho na úhradu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Súčasne ho upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote pristúpi banka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, čím sa stane celá pohľadávka banky splatnou a on stratí možnosť zaplatiť ju v splátkach. K tejto výzve doložil aj poštový podací hárok, z ktorého vyplýva, že žalovanému bola predmetná výzva zaslaná.

23. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.12.2017 predložil právny zástupca žalobcu výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 30.09.2015 adresovaným žalovanému, v ktorej žalobca ako nový veriteľ žalovanému oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 29.09.2015 a zároveň ho požiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky do 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Toto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 05.10.2015. Podľa doručenky súd zistil, že danú písomnosť prevzala mama žalovaného.

24. Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015 adresovaným žalovanému, postupca D. D.S. S..D.. oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery D. D., S..D.., S. G. D. D., a.s. ku dňu 29.09.2015 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru. Zároveň ho vyzvali k splateniu sumy 7.761,74 eur spolu s príslušenstvom do 15 dní od prevzatia tohto oznámenia.

25. Právny zástupca žalobcu vo svojich písomných vyjadreniach a prednesoch uviedol, že trvá na žalobe z dôvodov uvedených v žalobe. V tomto konaní si uplatňuje nárok vzniknutý na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.05.2013, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom D. D., S..D.., ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.001,- eur. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.124,97 eur nasledovne: dňa 09.07.2013 - 94,97 eur, dňa 30.09.2013 - 150 eur, dňa 10.04.2014 - 50 eur, dňa 24.07.2014 - 300 eur, dňa 07.10.2014 - 300 eur, dňa 02.03.2015 - 230 eur. Z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma vo výške 0,- eur. Na poplatky bola započítaná suma vo výške 89,80 eur. Na riadny úrok bola započítaná suma vo výške 970,24 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 64,93 eur. Poplatky za poistenie k úveru a poplatky za upomienky v celkovej výške 89,90 eur boli uhradené z vykonaných úhrad žalovaným, a tak na poplatkoch zostala neuhradená suma vo výške 0,- eur. Z úhrad žalovaného bola na riadny úrok započítaná suma vo výške 970,24 eur, a tak na riadnom úroku zostala neuhradená suma vo výške 1.713,43 eur. Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma vo výške 64,93 eur, a tak na zmluvnom úroku z omeškania zostala neuhradená suma vo výške 47,31 eur. Z úhrad žalovaného nebola na zákonný úrok z omeškania započítaná žiadna úhrada a tak zákonný úrok z omeškania predstavuje sumu vo výške 92,89 eur . Celkový úrok z omeškania tak predstavuje sumu v celkovej výške 140,20 eur, pričom pozostáva zo zmluvného úroku z omeškania vo výške 47,31 eur a zo zákonného úroku z omeškania vo výške 92,89 eur. V ďalšom prednese uviedol, že má za to, že všeobecné obchodné podmienky tvoria riadnu súčasť zmluvy, a to aj s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Home Credit c/a Bírová, kde Súdny dvor uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, pokiaľ je zmluva uzatváraná v súlade s daným poriadkom štátu. Pokiaľ si chcel žalovaný brať úver v takejto výške, bolo na ňom prečítať si túto zmluvu. Zástupca žalobcu nepredpokladal, že nejaký subjekt by podpisoval zmluvu o úvere bez toho, žeby si ju prečítal alebo za nejakých iných okolnosti. Poukázal na to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný vo veci. Boli dodržané zákonné ustanovenia Zákona o bankách. Poukázal na ust. §89 ods. 1 Zákona o bankách, ktorý dovoľuje, aby si strany dohodli v úverovej zmluve akékoľvek, svoje vlastné ustanovenia. Predchodca žalobcu bol oprávnený postúpiť pohľadávku, aj bez písomnej výzvy. Napriek tomu právny predchodca žalobcu posielal túto výzvu žalovanému, čo v konaní aj preukázal a následne vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zároveň poukázal aj na rozsudky Krajského súdu v Prešove, ktorý už rozhodol v obdobných veciach, kde je podľa neho potrebná vyššia miera ochrany platnosti uzavretých zmlúv, než aby sa malo prihliadať na neplatnosť právneho úkonu, neplatnosť postúpenia. Preto je potrebné chrániť toto postúpenie pohľadávky a považovať ho za platné. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalovaného, že nemal možnosť preštudovať si obsah Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 07.05.2013 ani VOP a Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere považuje za absurdné. Nakoľko pri uzatváraní zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil ako s podmienkami zmluvy, tak aj s VOP a ostatnými súčasťami zmluvy a súhlasil s nimi. Zmluvné strany si v zmluve o splátkovom úvere dojednali plnenie v splátkach s presným stanovením termínov splatnosti jednotlivých splátok. Žalovaný sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a právnemu predchodcovi žalobcu tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že plynutie premlčacej doby nemožno samo o sebe bez ďalšieho odvodzovať od dátumu čerpania finančných prostriedkov žalovaným, nakoľko je nutné, aby veriteľ aj využil svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, čím sa jeho právo stáva nárokom, t. j. actio nata. K tejto skutočnosti došlo Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 30.09.2015. Na základe tohto podania bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čím vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca by si

nemohol svoj nárok uplatniť pred tým, ako dlžníka vyzval na plnenia. Na základe uvedeného považuje žalobca sa nesporné, že svoj nárok si mohol s úspechom uplatniť na súde až po vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobca poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu káže ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou označenou ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 30.09.2015. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 09.09.2015, ale aj výpoveď zmluvy zo dňa 30.09.2015. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva. Aktívnu legitimáciu preukázal oznámením o postúpení pohľadávky. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že výzva zo dňa 09.09.2015, ktorou bol žalobca vyzvaný na uhradenie dlžnej sumy a zároveň upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky bola pôvodným veriteľom zaslaná žalobcovi dňa 10.09.2015, čo preukazuje priložený podací hárok. Žalobca má za to, že v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve spoločnosti D. D., S..D.., P.W. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX (ďalej aj „postupca“) v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoB“) a porušeniu bankového tajomstva. Preukázanie splnenia podmienok uvedených v ust. § 92 ods. 8 ZoB navyše v konaní ani nebolo potrebné, nakoľko zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od zákona, a to v čl. I bod 10 Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej aj „Zmluva“), resp. v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Napriek vyššie uvedenému žalobca nad rámec skutočností uvedených vo vyjadrení zo dňa 19.12.2017 uvádza, že skutočnosť, že výzva zo dňa 30.09.2015 označená ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ predstavuje nielen výzvu adresovanú dlžníkovi (v súdenom prípade žalovanému) na zaplatenie svojho splatného peňažného záväzku, ale zároveň jednostranný úkon veriteľa, ktorým vyhlásil všetky splátky splatné do budúcna za splatné (tzv. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti) je právne absolútne irelevantná. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal za Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.12.2017, č. k. 11Co/279/2017-236; V tomto smere z hľadiska hospodárnosti konania odvolací súd uvádza, že sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalovanej, že 90-dňovú lehotu je nutné počítať od doručenia písomnej výzvy do postúpenia. Takýto výklad vyššie citovaného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá zmyslu a účelu citovaného ustanovenia. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky alebo jej časti, od ktorého dlžník bol povinný plniť a neplnil, až do jej zaplatenia. Táto podmienka musí byť splnená v čase postúpenia pohľadávky. Omeškanie dlžníka však nemožno počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy dlžník mal povinnosť splniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil. Žalobca má za to že právny zástupca žalovaného si nedostatočne naštudoval spisovú dokumentáciu, nakoľko v štvrtom bode jeho stanoviska uvádza, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo v rozpore so zákonom, nakoľko žalobca nemá oprávnenie na jej vyhlásenie, keďže nemá bankovú licenciu. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť že mimoriadna splatnosť pohľadávky bola vyhlásená pôvodným veriteľom a teda bankou ku dňu 29.09.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností, žalobca naďalej trvá na podanej žalobe a navrhuje aby jej konajúci súd v plnom rozsahu vyhovel.

26. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedol, že je potrebné sa zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. Nepreukázanie skutočností v zmysle § 92 ods. 8 ZoB má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 Zob. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Dlhodobo právny predchodca žalobcu uzatvára zmluvy, ku ktorým dodáva všeobecné obchodné podmienky, ktoré nie sú dojednané, sú dodávané v cca 30 ks strojom písaných strán, bez toho, aby mal klient možnosť sa s týmito pred uzatvorením zmluvy zoznámiť. Až pri podpise zmluvy sa predchodca žalobcu snaží zakryť svoj nedostatok, keď štandardný európsky formulár, ktorý má dodať klientovi v dostatočnom predstihu, predkladá až pri podpise zmluvy. Klient tak nemá možnosť vyhodnotiť a porovnať si podmienky. Pokiaľ ide o tieto všeobecné obchodné podmienky, tieto sú vo vzťahu k

žalovanému dojednané neplatne - neboli dojednané v súlade s §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný nemal možnosť pred podpisom čokoľvek na nich zmeniť. Pokiaľ ide o samotný návrh, ten je neurčitý, pretože neuvádza vyslovene, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s ktorými splátkami bol v omeškaní, ktoré splátky boli uhradené, ako sa uhradené splátky započítavali na istinu, na poplatky a na úroky. K tomu je treba dodať, že pôvodný veriteľ v rozpore so zásadami poskytovania spotrebiteľských úverov vykonáva tzv. kapitalizáciu úrokov - úroky pripočítava k istine. Tradične, nie sú splnené podmienky pri postupovaní pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu. Skutočnosť, že nedošlo k legálnemu postúpeniu pohľadávky z bankového subjektu na subjekt, ktorý nie je bankou, a ktorý nemá právo vykonávať bankové operácie, preto takéto postúpenie je považované aj súdmi za neplatné. Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca nie je vo veci vecne aktívne legitimovaný. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na tú skutočnosť, že bolo oznámené postúpenie pohľadávok, v tomto prípade, ak nebola splnená predchádzajúca činnosť, výzva na plnenie a poskytnutie dodatočnej lehoty na splnenie, resp. ak od toho momentu neuplynula zákonom stanovená lehota na plnenie, 90 dní pred postúpením pohľadávky, také postúpenie nemôže byť platné. Nie je možné sa odvolávať na to, že pôvodný veriteľ si dojednal možnosť zosplatniť celý úver pred lehotou konečnej splatnosti. Takéto dojednanie nebolo medzi stranami. Ak sa žalobca odvoláva na bod 19.16 Všeobecných podmienok, je treba poznamenať, že takéto dojednanie nie je platné v zmysle toho, čo bolo ním, ako právnym zástupcom žalovaného, uvedené. Trval na tom, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol predmetný úverový vzťah. Kontaktačný proces prebehol riadne. Zákon o bankách, aj Zákon na ochranu spotrebiteľa, Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne uvádzajú, že pred uzavretím zmluvy je potrebné dodať štandardný európsky formulár, v ktorom sú všetky parametre poskytovaného úveru rozpísané, aby mal klient možnosť dopredu sa s nimi oboznámiť a porovnať si ich s ponukou inej banky. Toto nebolo splnené. Odvolávať sa na to, že podľa §91 Zák. o bankách si banka dohodla s budúcim dlžníkom odlišné podmienky, je neprípustné, a to z dôvodu, že ust. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských vzťahoch vylučujú, aby sa spotrebiteľ dopredu platne vzdal svojich nárokov. Pokiaľ ide o to, že sú všeobecné podmienky v zmluve vyhlásené za jej súčasť, s týmto nemá spotrebiteľ možnosť urobiť nič. Nemá možnosť, vzhľadom na ich rozsah, sa s nimi oboznámiť. Napokon samotný pôvodný veriteľ, banka, sa vyjadruje vo svojich reklamách, že uzavrieme s vami pôžičku už do 10 minút. Je evidentné, že ten čas na oboznámenie sa, preštudovanie a zodpovedné pristúpenie k podmienkam všeobecným nie je reálny. Pokiaľ ide o rozhodovaciu činnosť krajských súdov, vieme, že niektorý senát na KS v PO vydal rozhodnutia, ako uviedla právna zástupkyňa žalobcu. Napriek tomu chcem poukázať, že naprieč Slovenskom - Krajský súd Bystrica vo veci 15Co/429/2016, 17Co/792/2015, aj Krajský súd Prešov vo veci 9Co/175/2015, a iné, vyslovili názor, že jednoznačne, áno, je treba, aby aj poskytovatelia boli chránení určitým spôsobom. Nemožno to však robiť na úkor slabšej strany, v prípade dlžníka, ktorý nemá inú možnosť, iba prijať to, čo je v uvedených podmienkach napísané. Pokiaľ ide o odbornú starostlivosť, ktorou je banka zo zákona povinná, toto sama nedodržiava, lebo vo svojich všeobecných obchodných podmienkach má ustanovenia, dokedy, resp. kedy môže prvýkrát vykonať svoje právo a uplatniť odstúpenie alebo výpoveď zmluvy. Banka čaká 1-2 rokov, niekedy 3 roky, kým začne konať, aby medzitým narastala práve kapitalizácia poplatkov a úrokov.“ Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že splnil všetky podmienky platného postúpenia pohľadávky predpokladané ust. § 92 ods. 8 ZoB. S tvrdeniami žalobcu sa právny zástupca žalovaného nestotožňuje, nakoľko na platné postúpenie pohľadávky je teda v zmysle § 92 ods. 8 zákona 483/2001 potrebné kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú (1) doručenie písomnej výzvy a (2) omeškanie klienta so splatením nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z . z . o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky) „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dni v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Právny zástupca žalovaného poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní doložil Výzvu zo dňa 09.09.2015, avšak z dôvodu absencie preukázania odoslania tejto výzvy, spochybňujeme jej samotné doručovanie. Z dôvodu, že súd musí vždy vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a v prípade, ak strana, ktorú zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukáže svoje tvrdenia, je akýkoľvek iný záver ako zamietnutie žaloby, nesprávny. Ako druhú námietku platného postúpenia uviedli nedodržanie podmienky meškania klienta minimálne 90 dní. Ak by aj žalobca preukázal doručenie výzvy zo dňa 09.09.2015,čo v zásade odmietame, podľa § 92 ods. 8 ZoB by nebola dodržaná druhá podmienka, ktorou je omeškanie klienta o viac ako 90 kalendárnych dní. Z predložených dôkazov vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky došlo dňa 23.10.2015 a teda ak by aj žalobca preukázal odosielanie výzvy, od doručenia výzvy do postúpenia pohľadávky by

neprešlo zákonom predpokladaných 90 dni, teda išlo o postúpenie, ktoré odporuje zákonu, konkrétne kogentnému ustanoveniu § 92 ods. 8 ZoB. Vyššie uvedený výklad § 92. ods. 8 ZOB považujú za logický, nakoľko opačný výklad by nemal žiadny zmysel. Ad absurdum by tak pri splnení omeškania o viac ako 90 dní mohla banka v jeden deň zaslať výzvu a hneď na druhý deň postúpiť pohľadávku. Je veľmi nepravdepodobné, že by toto bol úmysel zákonodarcu a preto úvahy žalobcu uvedené vo vyjadrení o nesprávnom výklade § 92 ods. 8 ZOB považujeme za čisto účelová. Žalobca zastáva názor, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť svoje pohľadávky a to z dôvodu, že si banka s klientom dohodla odlišnú úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení zákona o bankách. S uvedeným tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko dojednanie, resp. zakomponovaný súhlas klienta vo Všeobecných obchodných podmienkach, podľa ktorého klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, atď., je neplatný z viacerých dôvodov a že žalobca sa jeho obsahu nemôže dovolávať. Neplatnosť tohto ustanovenia vidia z dôvodu rozporu s kogentným ustanovením § 92 odsek 8 zákona o bankách, ako aj toho dôvodu, že žalovanej v 2. rade ako spotrebiteľom nebolo pri podpise Zmluvy vysvetlené toto ustanovenie vo VOP. Pritom ustanovenie VOP je svojim významom veľmi dôležitým ustanovením, na čo mal byť spotrebiteľ výslovne upozornený! Ide o ustanovenie zakomponované do formulárových VOP, ktoré spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť. Súčasne sa spotrebiteľ takýmto úkonom vzdáva ochrany do budúcna ako aj práva udeliť, či neudeliť súhlas. Aj samotný obsah tohto ustanovenia vytvára polemiky nad tým, prečo by banka mohla potupovať bez súhlasu klienta napr. premlčané pohľadávky, prípadne budúce pohľadávky ako aj pohľadávky, ktoré nie sú ešte splatné. Vytvára sa tak priestor pre tretie subjekty (nebankovky) a tlak na spotrebiteľov, kedy napr. nebankovky tlačia na spotrebiteľov s úhradou vysokých pohľadávok napriek tomu, že tieto sú premlčané. K žalobcom uvádzanému založeniu aktívnej legitimácie v konaní prostredníctvom relevantného oznámenia o postúpení pohľadávky opätovne uvádzame, že rozhodovacia prax Najvyššieho súdu je prekonaná vzhľadom na skutočnosť, že v osobitných prípadoch je podľa názoru samotného Najvyššieho súdu, ako aj Ústavného súdu, treba skúmať aj platnosť samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky a pripadne všetky podmienky postúpenia, ako je to napr. v tomto prípade podľa zákona o bankách. V prípade ak postupcom je banka, je potrebné aby sa postúpenie pohľadávky riadilo ZoB, ako lex specialis a teda na platnosť pohľadávky je potrebné splniť všetky náležitosti predpokladané ust. § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, nakoľko podľa jeho názoru, zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva. S tvrdeniami žalobcu o tom, že účelom § 92 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva a že § 92 ods. 8 ZoB nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia, nemožno súhlasiť, nakoľko o tom, že § 92 ods. 8 ZoB sleduje aj podmienky postúpenia, je zjavné nielen z jeho obsahu, ale aj z dôvodovej správy, k predmetnému zákonu: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy majetkovej ujmy, ktorá vznikla v dôsledku chýb pri vykonávaní platobného a zúčtovacieho styku. Môže ísť napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet, prípadne na správy účet, ale v nesprávnej výške. Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia bankového tajomstva poskytli svojim právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si klienti bánk a pobočiek zahraničných bánk riadne a včas neplnia, a to na účely vymáhania splnenia týchto záväzkov klientov. Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli spôsobiť. V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to. že v niektorých zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi. Úhrada banke má byť vo výške vecných nákladov, ktoré banke v súvislosti s podaním správy obmedzeným osobám vznikli, a teda to nemôže byť poplatok, ktorý vyrubujú orgány štátnej správy, vrátane orgánov štátnej správy, súdov a prokuratúry, obce, štátne archívy a zastupiteľské úrady za úkony a konanie orgánov podľa príslušných zákonov (napríklad zákon o správnych poplatkoch, zákon o súdnych poplatkoch, zákon o poplatkoch za uloženie odpadov, zákon o miestnych poplatkoch).. Na tomto mieste treba uviesť, že žalovaný nespochybňuje, že § 92 zákona o bankách hovorí aj o úpravách výnimiek z bankového tajomstva, na druhej strane však nemožno poprieť, že práve ods. 8 (predtým ako ods. 7) hovorí o podmienkach, za akých môže banka postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu. Podľa § 92 ods. 8 zákona č . 483/2001 Z . z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky) „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo /en časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. ... " Majú za to, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo v rozpore so zákonom (§ 53 odsek 9 . Je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Banka však vyhlásila predčasnú splatnosť úveru nevyhlásila. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto opravenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Preto aj nárok uplatnený žalobcom, ktorý opiera o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti vykonané v jeho mene, je „nárokom" ktorý nemá oporu v zákone, a preto súd nemôže takémuto právu poskytnúť ochranu. Tento záver podporuje dokonca aj čl. 7 bod 7.6.1. VOP „ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,..." Zmluvné strany si dohodli v texte VOP, že iba banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. V definícii pojmov je uvedený aj pojem Banka, pričom Bankou je spoločnosť SLSP, a.s. držiteľ bankovej licencie... Aj z týchto ustanovení VOP je zrejmé, že úver zosplatniť môže len banka resp. držiteľ bankovej licencie. Zároveň vzniká otázka, či dohodou zmluvných strán nebolo dohodnuté, že úver zosplatniť môže výhradne SLSP, a.s. (právny predchodca) a nikto iný, ani iná banka, ktorá je držiteľom bankovej licencie. To však nemení nič na to, že žalobca úver zosplatniť nemôže. K obdobným záverom dospel aj Krajský súd v Bratislave v Uznesení zo dňa 19.5.2015 sp. zn. 6Co 203/2015. Krajský súd dospel k jednoznačným záverom ohľadom podmienok postúpenia pohľadávky a rozsahu jej postúpenia. KS BA uviedol, že dodržanie § 92 ods. 8 zákona o bankách je podmienkou platnosti postúpenia pohľadávky a postúpiť možno len splatnú časť pohľadávky (nie nezosplatnenú časť úveru). Vzhľadom na uvedené má zástupca žalovaného za to, že banka postupovala nezosplatnený, tzv. „živý" úver. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že Výzva zo dňa 09.09.2015, bola pôvodným veriteľom zaslaná žalobcovi (asi bolo myslené žalovanému) dňa 10.09.2015, „čo preukazuje priložený podací hárok“. Do elektronickej schránky PZ žalovaného boli súčasne s vyjadrením doručené 3 ďalšie dokumenty, avšak jeden dokument nebolo z technických príčin možné otvoriť. Tu zdôrazňujeme, že žiaden ostatný elektronický dokument neobsahoval „podací hárok“, na ktorý PZ žalobcu vo svojom vyjadrení poukazuje. Žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že „preukázanie splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 ZoB navyše v konaní ani nebolo potrebné, “ nakoľko si zmluvné strany dojednali túto otázku odchýlne od zákona. S uvedeným tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko dojednanie v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, atď., je neplatné a žalobca sa jeho obsahu nemôže dovolávať. Neplatnosť tohto ustanovenia vidíme najmä z dôvodu rozporu s ustanovením § 92 odsek 8 zákona o bankách, ako aj ust. § 53 ods. 1 OZ, podľa ktorého „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“. V danom prípade banka do VOP zakomponovala ustanovenie, ktoré je v príkrom rozpore s citovaným ustanovením, nakoľko umožňuje banke svoje pohľadávky postúpiť „kedykoľvek“, pričom žalovanému takúto možnosť dávajú až po predčasnom písomnom súhlase banky. Navyše ide o ustanovenie zakomponované do formulárových VOP, ktoré spotrebiteľ nemôže nijako ovplyvniť. Súčasne sa spotrebiteľ takýmto úkonom vzdáva ochrany do budúcna ako aj práva udeliť, či neudeliť súhlas.

27. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že neprevzal žiaden papier o tom, že by mal platiť. Čo sa týka pôvodne uzavretej zmluvy so sporiteľňou, toto splácal, ako sa malo. Potom mal problémy kvôli práci. Vymeškal nejaké splátky. Potom splácal pre žalujúcu firmu, potom nesplácal. Potom som sa mali s nimi dohodnúť na nejakých splátkach. Potom im to nevyhovovalo. Najprv bolo 1.200,- €, potom 900,- €, potom 470,- €. Mali sa dohodnúť na 150,- €. Potom som zaplatil 190,- €, povedali, že to malo byť viac, 1.200,- €. Sa dohodli na 150,- €. Stále povedali, že je to málo. Uviedol, že tá dohoda nebola taká, ako sa dohadovali. Prišla mu ponuka, že môže zobrať úver, na koľko peňazí. Pýtali sa ho, v akej výške chce zobrať úver, koľko zarába. Povedali, že to bude schválené v priebehu mesiaca. Trvalo to však viac. Oznámili mu potom, že prišli peniaze na účet, že má ísť na pobočku do sporiteľne. Potom mu spomínali, že potrebujú dobu, cca 2 týždne, pretože bol zamestnaný v zahraničí. Potom mu schválili peniaze a obdŕžal ich. Ešte sa ho pýtali, na aký účel ich použijem. Povedal, že na stroje, pokiaľ sa týka vykonávania jeho práce. V čase poskytnutia úveru pracoval na živnosť. Tie peniaze vyčerpal za účelom zakúpenia strojov, s ktorými potom pracoval vo Francúzsku. Využíval ich aj na podnikateľskú činnosť. V pobočke

sporiteľne bol iba raz. Vtedy aj podpísal zmluvu. Ale stretli sa viackrát pred podpísaním zmluvy. Keďže žiadna pošta nechodila, nikto ju za neho ani nepreberal. Banke oznámil, že bude mimo územia SR. Bolo to zrejmé aj z tej skutočnosti pri podpise zmluvy, že spomínal, že ide do zahraničia. Uviedol, aj kde sa bude zdržiavať - Francúzsko, Nemecko, Rakúsko. Bližšie neuvádzal. Mal každú zákazku niekde inde. Z úveru kupoval frézy, stihlky, horáky, teplovzdušné pištole, plus oblečenie, popruhy na prácu vo výškach, a pod. Išlo čisto o pracovné oblečenie. V cudzine sú určené podmienky, ako má byť človek v zamestnaní vystrojený.

28. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

30. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

31. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení ( § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).

32. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

34. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

35. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

36. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

37. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

39. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

40. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) <http://www.epi.sk/zz/2010-129> tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <http://www.epi.sk/ zz/2010-129> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) <http://www.epi.sk/zz/2010-129> Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) <http://www.epi.sk/zz/2010-129> niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) <http://www.epi.sk/zz/2010-129> a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) <http://www.epi.sk/zz/2010-129> týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

41. Súd má za to, že v tejto veci je predmetom konania spotrebiteľský úver. Žalovaný uzatvoril dňa 07.05.2013 Zmluvu o splátkovom úvere, v ktorej v iniciáloch je uvedené jeho rodné číslo. Ako druh úveru je uvedené - spotrebný úver na Čokoľvek. Pojem „čokoľvek“ vyjadruje ľubovoľnosť, rozmanitosť vo výbere. Tzn., že žalovaný si mohol sám určiť, na čo tieto finančné prostriedky použije, čo si za ne kúpi. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli vydané bankou pre žalovaného je tiež uvedené v časti 2. Opis hlavných vlastností spotrebiteľského úveru - druh spotrebiteľského úveru - spotrebný úver na čokoľvek. V žiadnom z priložených dôkazov sa neuvádza, že by malo ísť o živnostníka. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený spotrebiteľský úver, o čom svedčia žalobcom predložené dôkazy.

42. Podľa §2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

43. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

44. Keďže právny zástupca žalovaného namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, súd musel prvotne riešiť, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný a či teda na základe postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

45. Je nepochybné, medzi stranami nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu - D. D., S..D.. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom zo dňa 07.05.2013, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 6.001,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE uzavretej medzi ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ).

46. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však D. D.S., S..D.. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.

47. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie dlhu ako nevyhnutnú podmienku platnosti postúpenia pohľadávky banky na tretiu osobu vyhodnotil aj Krajský súd v Prešove v uznesení sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

48. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009)

49. Súd má za to, že výzva uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je právnym úkonom, čo znamená, že platnosti resp. neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienok možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon nebol vykonaný, neplatným bude následný právny úkon .

50. Žalobca síce doložil tunajšiemu súdu výzvu zo dňa 09.09.2015 adresovanú žalovanému, v ktorej D. D. oznamuje žalovanému, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 08.09.2015 vo výške 1.936,45 eur ( z čoho vyplýva, že žalovaný vzhľadom na výšku mesačnej splátky bol v omeškaní viac ako 4 mesiace ) s tým, že ho zároveň vyzval na úhradu tejto sumy najneskôr v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy, následne však nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanému aj skutočne zaslaná. Ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde, treba analogicky použiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý je stanovená písomná forma a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti je teda na žalobcovi. Žalobca však v danom prípade nepreukázal, že by vyššie uvedená výzva bola žalovanému doručovaná, že sa dostala do dispozičnej sféry dlžníka, a preto má súd za to, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou a zmluvu o postúpení pohľadávok treba považovať v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný.

51. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku D. D., S..D.. voči žalovanému, súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zo strany žalobcu na podanie takejto žaloby (obdobný názor vyplýva napr. aj z rozsudku OS Prešov sp.zn. 9C/185/2014, rozsudku OS Považská bystrica sp.zn. 3C/195/2014, rozsudku KS Trenčín sp.zn. 6Co/603/2015).

52. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Keďže v danom prípade žalovaný bol v plnom rozsahu úspešný, súd priznal právnemu zástupcovi vystupujúcemu na jeho strane nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.