Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24S-151-2017.pdf
PDF · 138.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/151/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobkyne: Z.. D. P., súdny exekútor, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov, Ul. Šustekova č. 49, 851 04 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Minister spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. DK 11/2017-63 zo dňa 5. septembra 2017, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Minister spravodlivosti SR (v čase podania návrhu ministerka spravodlivosti), Župné námestie 13, Bratislava (ďalej len „ďalší účastník“) podal Slovenskej komore exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava (ďalej len „žalovaná“) návrh na začatie disciplinárneho konania, ktorý smeroval proti Z.. D. P., súdnej exekútorke so sídlom exekútorského úradu Lermontovova 14, Bratislava (ďalej len „žalobkyňa“), pretože ako súdna exekútorka v exekučnom konaní sp. zn. EX 5189/2016 vedenom v prospech oprávneného VIGI TRADE, s.r.o., proti povinnému Maják nádeje, n.o. o vymoženie pohľadávky vo výške 600 000,- Eur s príslušenstvom, v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 19.04.2016 v rámci predbežných trov exekúcie nevyčíslila odmenu ako pri upustení od exekúcie a náhradu výdavkov len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Uvedeným postupom podľa návrhu ďalšieho účastníka žalobkyňa porušila ustanovenia § 201 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 5 ods. 2 v tom čase platnej a účinnej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalší účastník navrhol, aby disciplinárny senát po vykonaní dokazovania vydal rozhodnutie, ktorým uzná žalobkyňu vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia tak, ako bolo uvedené v návrhu a uloží jej disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, a to peňažnú pokutu vo výške 330,- Eur.
2. Ďalší účastník svoj návrh na začatie disciplinárneho konania odôvodnil tým, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo doručené podanie pána V.Y., starostu mestskej časti G. - N. S., ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako podnet na vykonanie štátneho dohľadu nad činnosťou žalobkyne pri výkone exekúcie EX 5189/2016. Previerkou exekučného spisu EX 5189/2016 ministerstvo zistilo, že toto exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného VIGI TRADE, s.r.o., proti povinnému Maják nádeje n.o., na vymoženie pohľadávky 600 000,- Eur s trovami exekúcie. Z návrhu vyplýva, že Okresný súd Bratislava poveril žalobkyňu vykonaním predmetnej exekúcie, ktorá dňa 19.04.2016 vydala upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 5189/16-4KH, v ktorom vyčíslila predbežné trovy exekúcie v zložení: odmena vo výške 33 193,92 Eur, náhrada hotových výdavkov (bez bližšej špecifikácie) vo výške 102,- Eur a suma DPH vo výške 6 659,18 Eur, t.j. spolu predbežné trovy exekúcie v sume 39 955,10 Eur. Ďalší účastník poukázal na ustanovenie § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, § 5 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z,., ako aj na nález Ústavného súdu SR č.k. I.US 212/2012-42 zo dňa 11.07.2012. Žalovaná doručila návrh na začatie disciplinárneho konania žalobkyni ako obvinenej z disciplinárneho previnenia a vyzvala ju, aby sa k nemu do 15 dní vyjadrila. Súčasne žalovaná nariadila ústne pojednávanie na 05.09.2017.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu uviedla, že jej konanie ako súdnej exekútorky nenapĺňa skutkovú podstatu žiadneho disciplinárneho previnenia, pretože na vznik disciplinárnej zodpovednosti musia byť naplnené materiálne ako aj formálne predpoklady. Formálnymi predpokladmi disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora je naplnenie skutkovej podstaty a materiálnym predpokladom disciplinárnej zodpovednosti je relevantný stupeň spoločenskej škodlivosti konania. Ak určité konanie napĺňa formálne znaky, avšak jeho spoločenská škodlivosť nie je žiadna, podľa nej takéto konanie nie je disciplinárnym previnením. Poukázala na to, že žiadnemu účastníkovi exekučného konania nevznikla škoda. Žalobkyňa tiež uviedla, že vyhodnotila skutočnosti tvrdené ďalším účastníkom v rámci štátneho dohľadu ako upozornenie na chyby v písaní a tieto v zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku per analogiam, ako v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), uviedla opravnými doložkami zo dňa 13.04.2017 do súladu so skutočnosťou. Ďalej poukázala na rozhodnutie disciplinárneho senátu žalobkyne 4DS sp. zn. DK 12/2016, ktorý chybu v písaní nepovažoval za disciplinárne previnenie, pričom mala za to, že v uvedenom prípade ide o obdobné konanie.
4. Ďalší účastník vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že jej tvrdenia považuje za nepodložené a účelové, čo preukazuje aj vykonanie štátneho dohľadu ministerstva previerkou náhodne vybratých exekučných spisov uskutočnenej v sídle exekútorského úradu žalobkyne, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa systémovo a vedome v rámci predbežných trov exekúcie nevyčísľovala náhradu hotových výdavkov v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, ale v sume ňou paušalizovanej a nadhodnotenej, nezodpovedajúcej výške hotových výdavkov skutočne vynaložených v súvislosti s úkonmi v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Súčasne navrhol doplniť dokazovanie aj Protokolom o vykonaní štátneho dohľadu nad činnosťou exekútora č. 44646/2017/152 zo dňa 20.07.2017, ktorého kópiu priložil a z ktorého vyplývajú skutočnosti vyvracajúce tvrdenia žalobkyne o tzv. pisárskej chybe.
5. Dňa 05.09.2017 sa v sídle žalovanej uskutočnilo ústne pojednávanie disciplinárneho senátu o návrhu na začatie disciplinárneho konania voči žalobkyni, po uskutočnení ktorého bolo vydané rozhodnutie č.k. DK 11/2017-63, ktorým žalovaná (6. disciplinárny senát Disciplinárnej komisie) rozhodla, že žalobkyňa, ako súdna exekútorka bola uznaná vinnou, že pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. EX 5189/2016 vedenom v prospech oprávneného VIGI TRADE, s.r.o., proti povinnému Maják nádeje n.o., o vymoženie sumy 600 000,- Eur s príslušenstvom, v zmysle disciplinárneho návrhu v upovedomení o začatí exekúcie EX 5189/2016 zo dňa 19.04.2016 v rámci predbežných trov exekúcie nevyčíslila odmenu ako pri upustení od vykonania exekúcie a náhradu hotových výdavkov len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, teda v zmysle disciplinárneho návrhu porušila povinnosť stanovenú v § 201 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého exekútor v rámci predbežných trov vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení exekúcie a náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalobkyňa tak bola napadnutým rozhodnutím žalovanej uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku, za čo jej bolo uložené disciplinárne opatrenie, t.j. peňažná pokuta vo výške 100,- Eur. Súčasne bola žalobkyni uložená povinnosť uhradiť žalovanej trovy disciplinárneho konania vo výške
463,20 Eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania podaného ďalším účastníkom, na ust. § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, ako aj na § 5 ods. 1, ods. 2 v tom čase platnej a účinnej Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. Citovala tiež nález Ústavného súdu SR č. I/US 212/2012-42 z 11.07.2012. Dospela k záveru, že pokiaľ maximálna odmena exekútora je určená vo výške 33 193,92 Eur, potom odmena podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky, t.j. odmena vo výške 50% z tejto sumy, predstavuje sumu 16 596,96 Eur, iba ktorú si žalobkyňa mohla vyčísliť ako predbežné trovy exekúcie. Za ďalšie jej pochybenie považovala určenie výšky hotových výdavkov vo výške 102,- Eur v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko takto určené výdavky nekorešpondujú s obsahom spisu. Porušením týchto ustanovení sa podľa názoru žalovanej žalobkyňa dopustila zavineného disciplinárneho previnenia, za čo jej bola uložená pokuta. Žalovaná ďalej dôvodila, že zisťovala, čo bolo podnetom na vydanie neskoršieho opravného upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 13.04.2017 a zistila, že týmto podnetom bol list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 17.03.2017 „Upovedomenie o výsledku štátneho dohľadu“, čo potvrdila aj žalobkyňa na disciplinárnom konaní. Na základe toho považovala následnú opravu upovedomenia o začatí exekúcie za účelovú a formálnu. Zhodnotila v tejto súvislosti aj tú skutočnosť, že povinný ani oprávnený nepodali proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky voči trovám exekúcie, a tak po uplynutí 14-dňovej lehoty od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie vznikol súdnej exekútorke nárok na zvýšené trovy exekúcie. Bez povšimnutia žalovaná neponechala ani tú skutočnosť, že dňa 01.08.2016 súdna exekútorka vydala dražobnú vyhlášku na predaj nehnuteľností povinného, pričom dražba bola stanovená na 09.09.2017. Preto vydanie opravného upovedomenia v tomto štádiu exekučného konania nemalo žiadny zmysel. Žalovaná ďalej skonštatovala, že škodlivé následky pre účastníkov exekučného konania vo vzťahu k porušenej povinnosti nenastali, išlo o formálne pochybenie, ktoré si uvedená uznala. Sankciu uložila vo výške 100,- Eur so zohľadnením charakteru porušenej povinnosti, spôsobu konania, miery zavinenia. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nebola právoplatne uznaná vinnou doposiaľ zo žiadneho disciplinárneho previnenia mala žalovaná za to, že sankcia bude dostatočná a vo vzťahu k nej, bude plniť aj preventívnu úlohu. Podľa jej názoru došlo k porušeniu povinností vedomou nedbanlivosťou zo strany žalobkyne, pretože ako osoba s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v odbore právo vedela, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že tento záujem neporuší.
Zhrnutie argumentov žalobcu
6. Žalobkyňa proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podala správnu žalobu, v ktorej namietala, že žiadnemu účastníkovi exekučného konania nevznikla žiadna škoda. Podľa jej názoru sa skutočnosti tvrdené v návrhu na začatie disciplinárneho konania neodrážajú v exekučnom spise, najmä čo sa týka údajnej snahy získať majetkový prospech, nakoľko je zrejmé, že k vymoženiu vymáhanej čiastky nedošlo. Zdôraznila, že vyhodnotila skutočnosti tvrdené ďalším účastníkom ako upozornenie na chyby v písaní a tieto postupom per analogiam podľa § 224 CSP opravnými doložkami z 13.04.2017 opravila. Mala za to, že jej konanie nie je disciplinárnymi previnením, nakoľko zrejmé nesprávnosti, resp. chyby v písaní odstránila po ich zistení. Poukázala na to, že žalovaná už v minulosti riešila podobné prípady, konkrétne z rozhodnutia disciplinárneho senátu 4DS pod sp. zn. DK 12/2016 je zrejmé, že v obdobnom prípade chybu v písaní za disciplinárne previnenie nepovažovala. Podľa nej je bežnou praxou súdov, v prípade zistenia zjavnej nesprávnosti, resp. chyby v písaní, ktoré vzhľadom na množstvo agendy predstavujú bežný jav, ich postupom podľa § 224 CSP odstrániť. Za podstatný fakt žalobkyňa považovala tiež to, že exekučný súd na návrh oprávneného uznesením z 11.05.2017 rozhodol o zmene exekútora, na základe čoho exekúciu v súčasnosti vedie súdny exekútor S.. Z. O.. Za nereálny posúdila zásah do práv účastníkov konania v čase upovedomenia o začatí exekúcie, pretože lustráciou bolo zistené že povinný disponoval len nehnuteľnosťou na H. ulici v G. a finančnými prostriedkami v banke, pričom suma nachádzajúca sa na účte povinného požívala exekučnú imunitu. V časti žalobné body namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci tým, že skutok popisovaný v návrhu ďalšieho účastníka žalovaná vyhodnotila ako naplnenie všetkých zákonných znakov disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 Exekučného poriadku. Poukázala pritom na diametrálne odlišné rozhodnutie disciplinárneho senátu v obdobnej veci inej súdnej exekútorky, kde disciplinárny senátu 4DS vo veci sp. zn. DK 12/2016 rozhodol inak, konkrétne citovala, že: „Nakoľko nedošlo k vymoženiu a disciplinárne obvinená opravila chybu v písaní, podľa názoru disciplinárneho senátu nedošlo v bode 1 disciplinárneho návrhu k naplneniu zákonných znakov disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 Exekučného poriadku“. Z tohto dôvodu považovala napadnuté rozhodnutie za tendenčné, ktoré by pri jeho akceptovaní do budúcnosti v podstate zamedzilo orgánom vydávajúcim
rozhodnutia vykonávať opravy chýb v písaní, nakoľko by sa vystavovali riziku disciplinárneho postihu. Tvrdenie, že oprava bola len účelová a zbytočná je podľa jej názoru v príkrom rozpore s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 224 CSP. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, ktoré videla v tom, že žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala naplnenie subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia. Síce konštatovala, že bola naplnená, avšak jej naplnenie preukazovala len všeobecná formulácia čo je to vedomá nedbanlivosť s poukázaním na právnické vzdelanie žalobkyne. V danom prípade ide o jednu z nevyhnutných podmienok posúdenia konania ako disciplinárneho previnenia a z tohto dôvodu považovala uvedené tvrdenie za výslovne arbitrárne a nepreskúmateľné.
7. Ďalším žalobným bodom žalobkyňa namietala skutkový stav, ktorý vzala žalovaná za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ktorý je podľa nej v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, pretože z vyhodnotenia materiálnej stránky disciplinárneho previnenia je za zrejmé, že napriek skutočnosti, že žalovaná výslovne vyhodnotila, že škodlivé následky konania nenastali, uznala žalobkyňu za vinnú z disciplinárneho previnenia. Vyžadovanú materiálnu stránku a škodlivosť konania tak vo vykonávanom konaní žiadny dôkaz nepreukázal a vyvracia ju aj predchádzajúce rozhodnutie disciplinárneho senátu, na ktoré poukázala. Ďalej namietala, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keďže v zmysle ustanovenia § 226 ods. 3 Exekučného poriadku s vyjadrením a dôkazmi podľa ods. 1 písm. c/ predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril. V danom prípade žalovaná 28.08.2017 obdržala vyjadrenia navrhovateľky, pričom tento bol doručený disciplinárnemu senátu už „...08.2017“. Ďalej poukázala na ustanovenie § 226 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého predseda disciplinárneho senátu nariadi ústne pojednávanie, termín ktorého vytýči tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie bolo začaté dňa 27.03.2017 prijatím návrhu navrhovateľky, avšak termín pojednávania bol vytýčený v rozpore s citovaným ustanovením až takmer po šiestich mesiacoch od prijatia návrhu. Tieto vady podľa jej názoru mali vplyv na zákonnosť disciplinárneho konania. Napokon v poslednej časti svojej žaloby poukázala na judikatúru v rôznych oblastiach. Záverom navrhla vydať rozsudok, ktorým správny súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
Vyjadrenia žalovanej, žalobkyne a ďalšieho účastníka
8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobkyňa uviedla v správnej žalobe zhodné tvrdenia ako v priebehu disciplinárneho konania, s ktorými sa disciplinárny senát vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. K namietanému tvrdeniu, že k disciplinárnemu previneniu je nevyhnutný škodlivý následok uviedla, že vznik škody nie je predpokladom spáchania disciplinárneho previnenia. Vo vzťahu k dĺžke disciplinárneho konania uviedla, že v tom čase ministerstvo vykonávalo následný štátny dohľad (20.07.2017), ktorého výsledkom bol doplňujúci návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 24.07.2017, a preto došlo k neskoršiemu vytýčeniu pojednávania, ktoré bolo vynútené týmito okolnosťami.
9. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich vyjadreniach a stanoviskách uvedených v správnej žalobe. Rovnako aj na nariadenom ústnom pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe. Ďalší účastník uviedol na ústnom pojednávaní, že disciplinárne konanie netrpí žiadnou vadou a napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so zákonom. Pokiaľ žalobkyňa zdôraznila, že v inom konaní bolo rozhodnuté opačne, vytrhla jednu vetu z kontextu tohto rozhodnutia, nakoľko toto konanie bolo vedené na úplne inom skutkovom základe. Navrhla aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
13. Podľa § 3 Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
14. Podľa § 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (1) v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. (2) Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
15. Podľa § 200 ods. 6 Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
16. Podľa § 201 ods. 1 až 4 Exekučného poriadku (1) predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. (2) Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie. (3) Rozhodnutie súdu o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. (4) Toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
17. Podľa § 220 ods. 1 Exekučného poriadku disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní alebo v disciplinárnom konaní.
18. Podľa § 221 ods. 1 Exekučného poriadku za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) pokarhanie, b) písomné pokarhanie, c) peňažnú pokutu až do sumy 330 eur.
19. Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia; 18) to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.
20. Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.
21. Podľa § 226 ods. 5 Exekučného poriadku ak § 228a neustanovuje inak, po uplynutí lehoty podľa odseku 1 písm. c/ predseda disciplinárneho senátu nariadi ústne pojednávanie; termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov
od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr 10 dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Termín ústneho pojednávania zverejní komora na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
22. Podľa § 228d ods. 1 Exekučného poriadku pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.
23. Podľa § 228d ods. 2 Exekučného poriadku rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
24. Podľa § 228d ods. 3 Exekučného poriadku ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.
25. Podľa § 228d ods. 4 Exekučného poriadku ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.
26. Podľa § 228d ods. 5 Exekučného poriadku disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
27. Podľa § 228d ods. 8 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia, nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o tom, či sa exekútor dopustil disciplinárneho previnenia. Na konanie o správnej žalobe je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
28. Podľa § 228h Exekučného poriadku pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti exekútora sa primerane použije časť I všeobecného predpisu o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne konanie všeobecný predpis o správnom konaní.
29. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
30. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí.
31. Podľa § 5 ods. 1, 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (1) odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. (2) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
32. Námietka nesprávneho právneho posúdenia, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný sa odchýlil od spôsobu rozhodovacej činnosti uplatnenej v inom obdobnom prípade disciplinárneho previnenia súdnej exekútorky nebola dôvodná. Namietané rozhodnutie (iného disciplinárneho senátu žalovanej 4DS sp. zn. DK 12/2016) nebolo súčasťou predloženého administratívneho spisu, nebolo predložené žalobkyňou ani nebolo navrhnuté vykonanie dokazovania jeho oboznámením. Prosté konštatovanie nesúladu dvoch rozhodnutí na prieskum správnym súdom nepostačuje. Súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým. Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Odhliadnuc od uvedeného nie je podstatné ako žalovaná posúdila inú vec disciplinárneho previnenia súdneho exekútora, pretože rozhodnutie v inej disciplinárnej veci, hoci aj založenej na obdobnom skutkovom základe (ktorý správnemu súdu nie je neznámy), nemá žiadny dopad, resp. právny význam pre napadnuté rozhodnutie. Obdobne to platí aj pre, podľa žalobkyne podstatný fakt, že exekučný súd na návrh oprávneného rozhodol o zmene exekútora, na základe čoho v súčasnej dobe exekúciu ďalej vedie súdny exekútor S.. Z. O.. Podstatné je, či v preskúmavanej veci preukázateľne bolo alebo nebolo žalobkyňou spáchané zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora, pretože takto disciplinárne previnenie vymedzuje zákon.
33. K námietke žalobkyne, že chyby alebo nesprávnosti upovedomenia o začatí exekúcie boli odstránené opravným uznesením nebolo možné prihliadnuť, pretože nešlo o zrejmú nesprávnosť alebo chybu v písaní alebo počítaní rozhodnutia. Žalobkyňa sa mýli keď tvrdí, že nesprávne vyčíslenie predbežných trov a hotových výdavkov exekúcie predstavovalo zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v písaní, pretože za tieto je možné považovať technické chyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia (napríklad absencia alebo nesprávnosť identifikačných údajov účastníkov konania a pod.). Zmena (oprava) tohto rozhodnutia vo výške trov a hotových výdavkov by zmenila jeho základ, nakoľko účelom upovedomenia o začatí exekúcie, okrem samotného faktu oznámenia začatia exekúcie je upovedomiť povinného o minimálnej výške trov a hotových výdavkov exekúcie, ktorých povinnosť zaplatiť mu vznikla. V danom prípade tak zjavne išlo o nezákonné rozhodnutie (upovedomenie o začatí exekúcie), ktoré nebolo možné takto napraviť. Z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov k tejto otázke možno vybrať:
34. Najvyšší súd ČSSR v uznesení z 27.09.1968 sp. zn. 2 Cz 57/68, uverejnenom pod č. 37/1969 Zbierky <http://www.zakony.cz/zakony/1969/1/zakon-37-1969-Sb-SB196937>rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR uviedol, že: „Podľa § 156 ods. 2 O.s.p. je súd viazaný rozsudkom ako náhle ho vyhlásil; to znamená, že na rozsudku nemôže súd, ktorý ho vyhlásil, zásadne nič meniť. Výnimkou z tejto zásady je ustanovenie § 164 O.s.p., ktoré umožňuje vykonať - a to aj bez návrhu - za určitých podmienok opravu rozsudku. Vzhľadom na to, že ide o výnimku zo všeobecnej zásady podľa § 156 ods. 2 O.s.p., nemožno toto ustanovenie vykladať extenzívne a je nutné pripustiť jeho použitie len v prípadoch v ňom uvedených. Je preto možné opraviť rozsudok podľa § 164 O.s.p. len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a ďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, tj. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za účasti ktorej došlo k vyhláseniu alebo vyhotoveniu rozsudku, a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vysvitá najmä z porovnania výroku rozsudku s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislostí.“ Obdobne uzavrel Najvyšší súd Českej republiky v uznesení z 20.05.2000, sp. zn. 20 Cdo 1238/99 kde dospel k záveru, že: „Ze znění první věty ustanovení § 164 O.s.ř. plyne, že zřejmá nesprávnost je pochybením podobného původu jako chyby v psaní a počtech, tj. vzniklým v důsledku zjevného a okamžitého selhání v duševní nebo mechanické činnosti osoby, za jejíž účasti došlo k vyhlášení nebo vyhotovení rozsudku, a které je pro každého snadno poznatelné, zejména z porovnání výroku rozsudku s jeho odůvodněním, případně i z jiných souvislostí.“. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž 142/01 zo dňa 07. novembra 2001 (zverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2002): „Oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno napraviť podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne zmeniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím“.
35. Vzhľadom na to, že ust. § 219 ods. 4 a § 224 CSP majú obdobný obsah ako ust. § 156 ods. 2 (4) a § 164 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku , sú závery prijaté v označených súdnych rozhodnutiach pre daný prípad použiteľné. Použiteľné sú aj z toho dôvodu, že v žalobe nebolo tvrdené a preukázané, že ide o prípad zlyhania duševnej či mechanickej činnosti žalobkyne ako súdnej exekútorky a súčasne preto, že zrejmosť nesprávnosti (nezákonnosti) upovedomenia o začatí exekúcie (každému) nijako nevyplýva z jeho ďalšieho obsahu prípadne z iných súvislostí. Neposlednou okolnosťou, ktorú bolo potrebné vziať v úvahu bol fakt, ktorý neušiel pozornosti žalovaného, a síce, že upovedomenie o začatí exekúcie (jeho obsah určujúci predbežné trovy exekúcie) nadobúda márnym uplynutím lehoty na podanie námietok proti trovám exekúcie vykonateľnosť a stáva sa tak vo vydanom obsahu vymáhateľným niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie (§ 200 ods. 6, § 201 Exekučného poriadku).
36. Nemôže obstáť ani námietka absencie škodlivého následku ako materiálnej stránky disciplinárneho previnenia (spočívajúcej v tom, že nebol získaný majetkový prospech žalobkyne na úkor účastníkov exekučného konania a nedošlo ani k inému zásahu do ich práv), pretože je v rozpore s platnou právnou úpravou. Je totiž možné stotožniť sa s vyjadrením žalovaného, že škodlivý následok nepatrí medzi zákonné znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia súdneho exekútora. Disciplinárne previnenie bolo dokonané porušením právnej povinnosti, ku ktorému porušeniu zo strany žalobkyne preukázateľne došlo, nakoľko jej postupom boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia (§ 220 ods. 1 Exekučného poriadku). Potrebné je poukázať aj na to, že vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci a v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Podľa § 3 Exekučného poriadku súdny exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle a pri jej výkone je viazaný Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z uvedených ustanovení exekučného poriadku zreteľne vyplýva bezvýnimočná povinnosť súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť zákonne. Pri porušení tejto povinnosti nastupuje disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora, s ktorej uplatnením zákon nespája spôsobenie škody alebo iného škodlivého následku, ako materiálneho znaku protiprávneho konania. Naopak, vzhľadom na verejnomocenské postavenie súdneho exekútora je úlohou žalovanej (jej disciplinárnej komisie), ako orgánu oprávneného rozhodovať o disciplinárnej zodpovednosti súdneho exekútora, vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora uložením disciplinárneho opatrenia, na uplatnenie ktorého postačuje samotné zavinené porušenie právnej povinnosti.
37. Námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nepreukázanie naplnenia subjektívnej stránky disciplinárneho previnenia žalobkyňou taktiež nebolo možné akceptovať, pretože ide len o všeobecné konštatovanie žalobkyne s poukázaním na to, čo je to nedbanlivosť, ktoré možno klasifikovať ako všeobecný nesúhlas s posúdením veci žalovanou, bez tvrdenia absencie jej zavinenia, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí výstižne vyjadrila odôvodnenie k vedomej nedbanlivosti, ku ktorej došlo a ktoré bolo priliehavé k prejednávanej veci. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobkyňa v podstate len vyjadrila všeobecný nesúhlas so zisteniami a závermi žalovanej, bez jej vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi. Obdobne to platí pre odkazy na rozhodovaciu činnosť súdov alebo jej citácie, bez individualizácie záverov súdov na prejednávanú právnu vec. Takto uplatnené žalobné dôvody neumožňovali súdny prieskum zákonnosti, pretože žalobné námietky sú nekonkrétne a všeobecné. Nie je úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP a
v § 195 SSP, ktoré dôvody zistené neboli). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad.
39. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).
40. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia žalovaného je v rozpore s jeho obsahom. Napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľnosťou preto netrpí. Nestotožnenie sa žalobkyne s právnou argumentáciou žalovanej, resp. jej právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.
41. Ďalej žalobkyňa namietala, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorého mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej s poukázaním na ust. 226 ods. 3 a ods. 5 Exekučného poriadku. O disciplinárnom previnení žalobkyne bolo rozhodnuté so zachovaním základnej lehoty podľa § 228d ods. 5 Exekučného poriadku (Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.), keďže od prijatia disciplinárneho návrhu do vydania napadnutého rozhodnutia uplynulo menej než šesť mesiacov (návrh ďalšieho účastníka na začatie disciplinárneho konania prijatý žalovanou dňa 27.03.2017, napadnuté rozhodnutie vydané dňa 05.09.2017). Nedošlo teda k neodôvodneným prieťahom majúcim za následok porušenie práva žalobkyne na prejednanie jej disciplinárneho previnenia v primeranej (zákonnej) lehote. Žalobkyni napriek určitým formálnym procesným nedostatkom v postupe žalovanej v disciplinárnom konaní nebolo odňaté právo účinne brániť svoje práva, resp. nebolo jej upreté ani iné právo v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti je namieste poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002, zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 6/2003, v ktorom vyslovil nasledovný názor: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie (priaznivejšie) rozhodnutie pre účastníka.“ Táto zásada v súčasnosti zreteľne vyplýva z ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že porušenie ustanovení o konaní musí mať svoj následok v rozhodnutí, ktorého vydaniu predchádzalo. Pokiaľ sa v dôsledku porušenia postupu pred vydaním rozhodnutia neprejavila konkrétna nezákonnosť v rozhodnutí samotnom, resp. sa nepreukázala, alebo sa dokonca ani netvrdila (čo je daný prípad), nemožno to v rámci preskúmania rozhodnutia správnym súdom zohľadniť.
42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
43. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobkyňa
v konaní úspešná nebola, správny súd jej náhradu trov konania nepriznal. Správny súd tiež nepriznal náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
44. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.