Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Pu-6-2022.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pu/6/2022
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci prípustnosti prevzatia Okresný súd Levice vo veci prípustnosti prevzatia O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., v konaní zastúpeného opatrovníčkou Mgr. Angelikou Piskalíkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, do ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrickej nemocnice Hronovce (PN), za účasti Psychiatrickej nemocnice Hronovce, takto
rozhodol:
I. K prevzatiu O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., do ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrickej nemocnice Hronovce n e d o š l o zo zákonných dôvodov.
II. Súd n a r i a ď u j e prepustenie O. C., nar. XX.XX.XXXX z ústavu zdravotníckej starostlivosti - Psychiatrickej nemocnice Hronovce.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd bez návrhu z úradnej povinnosti na základe oznámenia Psychiatrickej nemocnice Hronovce začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia O. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., do zdravotníckeho ústavu, nakoľko k prevzatiu menovaného došlo dňa 07.04.2022, pričom súhlas s hospitalizáciou neudelil.
2. Dňa 08.04.2022 bol vypočutý v Psychiatrickej nemocnici Hronovce ošetrujúci lekár prevzatého pacienta MUDr. Mykola Zholob, ktorý uviedol, že pacient bol privezený policajtmi po dohode s primárom mužského akútneho odd. na podnet Okresnej prokuratúry Topoľčany. Pri príjme pacient s hospitalizáciou nesúhlasil. Voči personálu sa choval arogantne, miestami až verbálne agresívne. Zohľadňujúc okolnosti a aktuálny zdravotný stav pacienta, pacient vyžaduje neodkladnú hospitalizáciu na psychiatrii, s čím ale nesúhlasí, a preto bol hlásený Okresnému súdu Levice ako nedobrovoľný vstup. Diagnóza menená nebola, bola určená aj súdnym znalcom. Ohľadom prognózy a klinického stavu lekár poukazuje na znalecký posudok.
3. Súd v PN Hronovce následne dňa 08.04.2022 pristúpil aj k výsluchu prevzatého pacienta, ktorý bol poučený v zmysle § 257 CMP, § 258 CMP, § 259 CMP a § 260 ods. 3 CMP o jeho procesných právach a povinnostiach, pričom uviedol, že do PN Hronovce prišiel 07.04.2022, následne pacient ďalej uviedol, že „7.4.2022 ráno som robil pauzu, som zamestnaný vo Svätoplukove v autodoprave. Momentálne jazdím na dodávke. Mal som pauzu, ktorú sa má vykonávať, je to povinná prestávka, ktorá sa má vykonávať. Prišiel z firmy mechanik alebo šofér W.. Prišli ku mne k autu títo dvaja z firmy na Octavii, kde pozerali, čo veziem, buchotali zozadu, na čo som sa zobudil. Zavolal som ho ku mne. Otvoril som dvere a pýtal som sa, čo sa deje, povedal mi, že som mal byť dávno na vykládke a nakoniec ma vyhodili z auta do 5 minút. Pýtal som sa či mi zaplatia výdavky čo som mal na ceste. Všetko mi zobrali, osobné doklady. Doklady od auta, od mojich osobných áut. Prehľadali mi môj fascikel, čo som mal pri sebe a zobral mi ho ten údajný mechanik. W. s mechanikom, keď ma vyhodili z auta, nezaplatili mi ani za to čo som tankoval zo svojho
vrecka. Pamätám si na moment keď som sem do Pn Hronovce prišiel. Doviezli ma údajní policajti. Ja vlastne neviem, kto ma sem doviezol, lebo sa mi nepredstavili.“ Pacient s hospitalizáciou v PN Hronovce nesúhlasí. Cíti sa v poriadku. Na otázku, či bol v minulosti liečený ohľadom jeho psychického stavu a či momentálne užíva nejaké lieky neuviedol nič. Následne sa vyjadril, že nebude odpovedať na viac otázok, pretože sa výsluch nahráva.
4. Podľa § 253 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), Zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu.
5. Podľa § 253 ods. 2 CMP, ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
6. Podľa § 262 ods. 1, 2 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného.
7. Podľa § 263 CMP, zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 6 ods. 8 písm. d/ zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
10. Podľa § 9 ods. 4 cit. zák., ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 8 písm. d/, poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v obvode ktorého sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výslovne určuje, kedy možno chorého bez jeho informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, t.j. ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
11. Z výkladu právnej úpravy je zrejmé, že zmyslom detenčného (zadržiavacieho) konania je výlučne ochrana jedného zo základných ľudských práv, osobnej slobody. Každý človek je slobodný a nie je povinný robiť nič, čo mu zákon neukladá. Z toho vyplýva, že aj v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie záleží len na jeho slobodnom rozhodnutí, či a v akej miere sa podrobí určitým medicínskym výkonom, a len zákon ho môže zaviazať, že určité vyšetrenia podstúpiť musí. Túto zásadu potom vyjadruje § 4 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého sa zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môžu zásadne vykonávať len so súhlasom. Táto nedotknuteľnosť integrity osobnosti ako základný ústavný princíp, a z toho vyplývajúca zásada slobodného rozhodovania v otázkach starostlivosti o vlastné zdravie však nie je v žiadnej spoločnosti absolútna a neobmedzená.
12. Preto aj citované ustanovenie zákona o zdravotnej starostlivosti v ods. 4 odkazuje na zákonnú úpravu (§ 6 ods. 9), podľa ktorej môže byť zdravotná starostlivosť poskytnutá aj proti vôli občana (pacienta). Mohlo by ísť napr. o stav, kedy osoba javiaca známky duševnej choroby alebo intoxikácie ohrozuje seba,
alebo svoje okolie, prípadne kedy sa jedná o výkon potrebný na záchranu života, či zdravia (pozri nález Ústavného súdu ČR z 18. mája 2001, sp . zn. IV. ÚS 639/2000).
13. Predmetom konania o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je súdne preskúmanie, či k tomuto prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (tu predvídaných v § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti), alebo nie. Preskúmanie či boli naplnené zákonom predvídané dôvody na obmedzenie osobnej slobody daného jedinca (umiestneného) sa pritom viaže výhradne k dobe, keď došlo k jeho prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia. V tomto prvom štádiu detenčného (zadržiavacieho) konania na zistenie skutočného stavu veci nemožno od súdu požadovať vykonanie iných úkonov, než tých výslovne uvedených v § 260 a § 261 CMP.
14. Detenčné konanie je ovládané princípom oficiality, čo do začatia konania, ale pri určení okruhu účastníkov konania má prednosť právna úprava zákonného vymedzenia účasti na konaní, uvedená v ustanovení § 255 CMP. V zmysle tohto ustanovenia postavenie účastníkov konania má zdravotnícke zariadenie, ide o poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, ďalším účastníkom konania je umiestnený, t. j. fyzická osoba, na ktorej strane sú dôvody zdravotníckej detencie (osoba chorá, zadržaná v ústave, prevzatá do ústavu).
15. Článok 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky určuje, že prípady, kedy možno prevziať osobu do ústavnej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, ustanovuje zákon. Aby nedochádzalo k zneužitiu ústavnej starostlivosti tým, že by niekto bol v rozpore so zákonom bez jeho súhlasu prijímaný do takéhoto ústavu, v ňom zadržiavaný a ponechávaný, upravuje Civilný mimosporový poriadok v ustanoveniach § 252 až 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení.
16. V prípade prevzatia pacienta do zdravotníckeho zariadenia (psychiatrickej liečebne) bez súhlasu umiestneného, musí byť dôvod umiestnenia zrejmý a bez akýchkoľvek pochybností, pričom musí ísť o konanie a správanie pacienta, ktorým ohrozoval seba alebo svoje okolie alebo ktorým by si mal privodiť zhoršenie jeho zdravotného stavu.
17. Vzhľadom na krátkosť času prípustného na rozhodnutie súdu o zákonnosti dôvodov prevzatia pacienta do ústavnej starostlivosti, súd vykonal dokazovanie len v minimálnej zákonom stanovenej miere, a to výsluchom prevzatého pacienta a výsluchom ošetrujúceho lekára. Z výpovede lekára i z pripojenej lekárskej správy vyplynulo, že pacient bol do nemocnice privezený na podnet Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch, potrebu liečby pacienta dôvodil len všeobecným konštatovaním o okolnostiach a zdravotnom stave pacienta bez poukázania na konkrétne skutočnosti , z ktorých by bolo možné dôvodne vyvodiť záver o konaní , či správaní pacienta, ktorým by ohrozoval seba, svoje okolie alebo ktorým by si mohol privodiť zhoršenie svojho zdravotného stavu. Relevantné skutočnosti k prevzatiu menovaného do zdravotníckeho zariadenia nevyplynuli ani z výpovede prevzatého O. C.. Z úradného záznamu z telefonického rozhovoru medzi vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu a prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Topoľčanoch vyplynulo, že O. C. je trestne stíhaný pre trestný čin poškodzovania cudzej veci, v predmetnej trestnej veci bol skúmaný jeho duševný stav, pričom bolo zistené, že menovaný bol v čase spáchania trestného činu nepríčetný. Znalec ustanovený v trestnom konaní podal návrh na nariadenie ústavného liečenia u menovaného. Po oboznámení sa s obsahom spisovej dokumentácie ako aj zvukovým záznamom z výsluchu umiestneného ako aj ošetrujúceho lekára mal súd za to, že k prevzatiu menovaného do Psychiatrickej nemocnice Hronovce nedošlo zo zákonných dôvodov. Poukazujúc na vyššie uvádzané zákonné dôvody na prevzatie fyzickej osoby do zdravotníckeho zariadenia, ktoré musia nevyhnutne bezprostredne predchádzať prevzatiu osoby do zdravotníckeho zariadenia neboli v tomto konaní preukázané. Je nepochybné, že menovaný trpí duševnou poruchou, ktorá však sama o sebe bez preukázania relevantných skutočností spočívajúcich v takom konaní, správaní menovaného, ktorými ohrozuje seba, či svoje okolie nie je dôvodom na prevzatie fyzickej osoby do zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu. Dôvodom na prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia nemôže by v žiadnom prípade skutočnosť, že v trestnom konaní je znaleckým posudkom zistená jeho nepríčetnosť v čase spáchania trestného činu a z uvedeného dôvodu sa predpokladá zastavenie trestného stíhania a nariadenie ústavnej liečby. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je civilnoprávny inštitútom, ide o formu tzv. zdravotníckej detencie, ktoré však nemôže nahrádzať prípadne dopĺňať inštitúty trestnoprávne, v ktorých ponímaní je detencia jedným z druhov ochranných opatrení, ktorého účelom je osobitným liečebným režimom a
izoláciou od spoločnosti zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestných činov a činov inak trestných. Majúc za to, že zákonné dôvody k prevzatiu menovaného do zdravotníckeho zariadenia, neboli splnené súd vyslovil neprípustnosť prevzatia menovaného a nariadil jeho okamžité prepustenie z označeného zdravotníckeho zariadenia.
18. Nezistiac v konaní dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov, súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.