Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-22-2018.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/22/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému O. G., pre zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 16T/126/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.5.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. G., nar. X.X.XXXX, zamieta.
odôvodnenie:
Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 29.11.2017, sp. zn. 16T/126/2016 rozhodol, že obžalovaný O. G. je vinný, že v čase od 20:30 hodiny do 22:15 hodiny dňa 25.05.2016 v J. na S. ulici si otvoril riadne uzatvorenú, neuzamknutú, hasprou zabezpečenú cca 170 cm vysokú železnú bránu, následne neoprávnene vnikol na dvor rodinného domu číslo XX, prešiel až k ľavému dvojkrídlovému oknu rodinného domu, ktoré rozbil kusom prineseného kameňa, vstúpil do domu, v ktorom z kávovej šálky nachádzajúcej sa v strednom regáli vrchnej časti kuchynskej linky odcudzil dámsky zlatý prsteň zo 14 karátového zlata o váhe približne 10 až 13 gramov a zo spálne odcudzil DVD prehrávač zn. Panasonic, čím spôsobil poškodenej H. F. odcudzením prsteňa škodu vo výške najmenej 300 Eur a poškodenému K. F. odcudzením DVD prehrávača zn. Panasonic škodu vo výške 50 Eur a poškodením sklenenej výplne okien škodu vo výške 102,16 Eur, a svojho konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 09.05.2008, sp. zn. 3T/10/2008, právoplatným a vykonateľným 9.5.2008, bol odsúdený za zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest medzičasom vykonal, teda si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním a neoprávnene vnikol do obydlia iného, čím spáchal zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. Za to ho odsúdil podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, § 37 písmeno m), § 38 odsek 5, odsek 7, § 42 odsek 1, § 41 odsek 2 Trestného zákona, na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Piešťany z 29. mája 2017, sp. zn. 8T/20/2016, právoplatný a vykonateľný 19. októbra 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazla obžalovaného nahradiť poškodeným K. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko S. č. XX, J., škodu vo výške 152,16 Eur a H. F., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvalé bydlisko S.
č. XX, J., škodu vo výške 300 Eur. Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú H. F. so zvyškom svojho nároku na náhradu škodu odkazuje na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, proti výroku o vine aj o treste, ktoré sám písomne odôvodnil podaní zo dňa 8.1.2018 a aj prostredníctvom svojej obhajkyne podaní zo dňa 29.1.2018. Prokurátor sa vzdal práva podať odvolanie. Obžalovaný vo svojom odvolaní namieta, že jeho priznanie mu mal súd vyhodnotiť rovnako ako vyhlásenie o vine, priznať mu poľahčujúce okolnosti podľa ust. § 36 písm. l a písm. n) Trestného zákona, čo mohlo viesť k mimoriadnemu zníženiu trestu. Zároveň namieta nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku podľa § 2012 ods. 4 Trestného zákona. Ďalej uviedol, že je pravda čo sa stalo a skutku veľmi ľutuje, ako aj to, že skutok, podľa ktorého mu okresný súd uložil 5 rokov sa nezakladá na pravde. Obhajkyňa v písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný pri vlámaní sa do rodinného domu odcudzil aj zlatý prsteň. Obžalovaný priznáva, že sa vlámal do rodinného domu, tam odcudzil videoprehrávač aj potraviny, no popiera, že by odcudzil zlatý prsteň. Poukazuje na to, že na mieste spáchania skutku, kde sa mal prsteň nachádzať, neboli nájdené daktyloskopické stopy, hoci na iných miestach boli jeho biologické stopy nájdené. Preto mal byť jeho skutok kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné. Na rozhodnutie o odvolaní tunajší súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom sa obžalovaný pridŕžal odvolacích námietok, ktoré boli podané písomne. Prokurátor navrhol odvolanie ako nedôvodné zamietnuť. V rámci odvolacieho konania obžalovaný požiadal o vypočutie svedka J. L. zo záložne Rossoneri, ktoré odôvodnil tým, že mal telefonát, z ktorého sa dozvedel, že keď bol pán L. vypovedať na OS Piešťany, tak sa tam rozprával s poškodeným F., pretože sa poznajú zo záložne, pričom poškodený F. mu mal povedať, že žiaden prsteň mu odcudzený nebol. Odvolací súd tomuto návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel, nakoľko ho považoval za nedôvodný. Obžalovaným navrhovaný svedok bol na hlavnom pojednávaní riadne vypočutý a obžalovaný mu mal možnosť klásť otázky, resp. ho vypočuť. Ak by sa tvrdenie obžalovaného zakladalo na pravde, je logické sa domnievať, že svedok by toto pri svojom výsluchu uviedol, nakoľko vypovedal pod prísahou a niet prečo sa domnievať, že by nehovoril pravdu. Preto odvolací súd vyhodnotil, že opätovná výpoveď svedka nie je na preukázanie skutkového stavu potrebná a návrhu obžalovaného nevyhovel.
Odvolacie námietky obžalovaného spočívajú v tom, že pri trestnom čine, ktorého spáchanie v prevažnej miere priznáva, neodcudzil zlatý prsteň zo 14 karátového zlata o váhe približne 10 až 13 gramov. Túto obranu uplatnil obžalovaný aj v konaní pred prvostupňovým súdom. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozsudku podrobne zaoberá touto skutočnosťou uviedol, z akých dôkazov vychádzal, keď dospel k záveru o tom, že obžalovaný predmetný prsteň odcudzil, ako i úvahy, ktorými sa riadil pri vyhodnocovaní vykonaných dôkazov. Z týchto úvah dospel k záveru, ktorý tiež zrozumiteľne vysvetlil. Odvolací súd považuje tak rozsah dokazovania, ako i skutkové a právne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd za správne, ktoré vychádzajú z úplného zhodnotenia všetkých zistených skutočnosti a to logicky správnym spôsobom. Argumentácia úvah, ktorými sa pri rozhodnutí riadil je zrozumiteľná a ucelená. Okresný súd tak už v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedal na prevažnú časť odvolacích námietok, ktoré sa týkajú zistenia skutkového stavu a z toho vyplývajúcej právnej kvalifikácie. Túto argumentáciu prvostupňového súdu, si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a preto na ňu na tomto mieste odkazuje, bez potreby jej opakovania. Skutočnosť, že na mieste činu, na mieste, kde mal byť uložený zlatý prsteň, sa nenašli otlačky prstov obžalovaného nijakým spôsobom nevyvracia dôkazy, ktoré svedčia o odcudzení tohto prsteňa. K odcudzeniu prsteňa mohlo dôjsť jednoducho aj spôsobom, pri ktorom obžalovaný nezanechal na okolitých predmetoch otlačky svojich prstov. Rozhodnutie okresného súdu treste je rovnako plne v súlade so zákonnou požiadavkou na ukladanie trestov vyjadrenou v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Okresný súd vychádzal zo správne zisteného stavu vo vzťahu k druhu, výšky a spôsobu výkonu uloženého trestu. Pri správnej právnej kvalifikácii skutku, ktorý obžalovaný spáchal (zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona) a pri zistení súbehu aktuálne stíhanej trestnej činnosti so skorším odsúdením obžalovaného v konaní Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/20/2016, uložil okresný súd v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest a to s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Pri správnom zistení poľahčujúci a priťažujúcich okolností, ako i okolnosti zakladajúcej použitie ust. § 38 ods. 5 a ods. 7 Trestného zákona, okresný súd uložil obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu, primeraný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov. Všetky úvahy, ktoré sa týkajú zákonných ustanovení, podľa ktorých prvostupňový súd uložil trest, považuje odvolací súd za správne a obsahovo vyčerpávajúce a preto na ne opätovne iba odkazuje. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného, ktorými sa domáha priznania poľahčujúcich okolností a mimoriadneho zníženia trestu, odvolací súd uvádza, že na takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady. Obžalovaný sa totiž nepriznal k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu, ani neurobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Dôvody na mimoriadne zníženie trestu uvedené v ustanovení § 39 Trestného zákona u obžalovaného splnené neboli. Keďže iné odvolacie dôvody obžalovaný neuplatnil a odvolací súd nenašiel iné chyby, ktorej by bol povinný preskúmať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku, odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.