Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/81/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, AK Bratislava, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, P.O.BOX 205, proti žalovanej: U. H., K.. XX.XX.XXXX, O. X. XXXX/XX, B. K. I., Š. R. W. Y., o zaplatenie 1996,28 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1996,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 20.05.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie pôžičky bola žalobcom dňa 29.09.2011 schválená žiadosť evid.č. 5009110, čím došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 2799,72 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 99 mesačných splátkach v sume 28,28 eur. Do dňa spísania žaloby uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 810,68 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 26.03.2014 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.05.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 1996,28 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania. Zmluvnú pokutu si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná žalobcovi uhradiť sumu 2799,72 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 7,24 eur. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Na základe vyššie uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina plus náklady na vymáhanie pohľadávky mínus prijaté úhrady.

2. Podaním zo dňa 20.12.2017 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 7,24 eur s príslušenstvom titulom nákladov na vymáhanie a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1989,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1989,04 eur od 20.05.2014 do zaplatenia a trovy konania.

3. Žalobca k žalobe doložil Potvrdzujúci list- schválenie žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky, Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky, Všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku spolu s kópiou doručenky, prehľad splátok a úhrad.

4. Žalobca v podaní zo dňa 18.10.2017 prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo preukázali predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver. Žalovaná sa poskytnutý bezúročný úver vo výške 2799,72 eur zaviazala zaplatiť formou 99 pravidelných mesačných splátok vo výške 28,28 eur, splatných k 20.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou dňa 20.10.2011. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť sumu 2799,72 eur. Žalovaná do začatia sporu zaplatila na úverovú pohľadávku sumu 810,68 eur. Z dôvodu neplnenia platobných povinností, napriek písomnej výzve na plnenie, ich právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 19.05.2014 a vyzval žalovanú na jednorazové zaplatenie dlžného zostatku. Nakoľko žalovaná na výzvu nereagovala a dlh v lehote splatnosti neuhradila, od 20.05.2014 je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. K tomuto vyjadreniu predložil aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

5. Následne v podaní zo dňa 20.12.2017, ako aj v podaní zo dňa 21.03.2018 žalobca odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová s tým, že v podaní zo dňa 21.03.2018 zároveň prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu založeného úverovou zmluvou medzi ich právnym predchodcom a žalovaným došlo uzavretím úverovej zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu. Žalovaná dňa 13.09.2011 požiadala ich právneho predchodcu o uzavretie úverovej zmluvy za účelom vyplatenia prečerpaného úverového rámca na kreditnej karte č. 0000964264 vo výške 2799,72 eur. Ich právny predchodca žiadosti vyhovel a dňa 29.09.2011 poskytol žalovanému úveru na účely uhradenia vyššie uvedeného záväzku z kreditnej karty. Už zo samotného účelu pôžičky uvedeného v bode III. Žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky je jednoznačne preukázateľný jej účel, ktorým bola konsolidácia záväzku žalovaného formou novácie záväzku. Nováciou zanikla predošlá pohľadávka žalovaného, pričom táto ako taká nie je predmetom konania. Spolu s týmto vyjadrením predložil súdu Žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky, potvrdzujúci list -schválenie žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky, Žiadosť o vydanie kreditnej platobnej karty N., z ktorej vyplýva, že žalovanej bol schválený úverový rámec vo výške 18000 Sk, ktorý mala splácať štandardnou mesačnou splátkou po 600 Sk, ako aj výpis z pôžičkovej karty N., z ktorého vyplýva, že žalovaná výberom z bankomatu, ako aj platbou predmetnou kartou vyčerpala celkovo sumu 34099 Sk, t.j. 1139,88 eur, pričom do dňa poskytnutia bezúročnej pôžičky, uhradila sumu 2644,64 eur. Z výpisu je tiež zrejmé, že žalovanej boli účtované aj rôzne poplatky a úroky.

6. V priebehu konania podal žalobca, ako aj pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 10.08.2017 č.k. 7Csp/81/2017-34 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Consumer Finance Holding a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154.

7. Žiadosťou klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky ( návrhu na uzatvorenie zmluvy) zo dňa 13.09.2011 žalovaná požiadala o poskytnutie pôžičky vo výške 2799,72 eur , ktorú sa zaviazala splácať v 99 mesačných splátkach po 28,28 eur s termínom konečnej splatnosti 12/2019.

8. V zmysle čl. III. Žiadosti, účelom poskytnutia pôžičky bola čiastočná úhrada záväzku žalovanej voči veriteľovi B., U..W.. a konkrétne na Pôžičkovú kartu N., ev.č. zmluvy 0000964264 vo výške 2799,72 eur.

9. V zmysle čl. IV. bod 4 Žiadosti, akceptáciou návrhu klienta na uzatvorenie zmluvy zo strany spoločnosti dochádza k uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke, o čom spoločnosť zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o pôžičke, o čom Spoločnosť zašle klientovi písomné potvrdenie o uzatvorení Zmluvy o pôžičke. Zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzku klienta voči B., U..W.. špecifikovaných v žiadosti.

10. Potvrdzujúcim listom - schválenie Žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky zo dňa 29.09.2011, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej Žiadosť o bezúročnú pôžičku č. 50091100 bola schválená, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí bezúročnej pôžičky s tým, že pôžička je určená

na úhradu jej záväzku voči veriteľovi B., U..W.. vyplývajúceho so Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty a celá suma bola dňa 29.09.2011 poukázaná na splátkový účet s variabilným symbolom 964264. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 29.09.2011.

11. V zmysle čl. 2 bod 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi klientom na jednej strane a spoločnosťou na druhej strane v súvislosti so službou a jej poskytnutím na základe zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo zmluvy a povinným na jednej strane a spoločnosťou na druhej strane v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojovania zabezpečovanej pohľadávky spoločnosťou, ak klient nesplní zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas.

12. Klient je navrhovateľom uzatvorenia zmluvy. Návrh na uzatvorenie zmluvy klient doručuje spoločnosti na predpísanom tlačive ( čl. 4 bod 4.1 Všeobecných obchodných podmienok ).

13. Spoločnosť poskytuje klientovi službu na základe uzatvorenej zmluvy ( čl. 5 bod 5.1 Všeobecných obchodných podmienok).

14. V zmysle čl. 6 bod 6.1, 6.2 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo Všeobecných obchodných podmienkach. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo zmluve alebo Podmienkach alebo VOP stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

15. V jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a/alebo doručení služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak. ( čl. 6 bod 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok ).

16. Podľa čl. 11 bod 11.3 Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.

17. Súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na zabezpečenie vymáhania pohľadávky ( čl. 11 bod. 11.4 Všeobecných obchodných podmienok ).

18. V zmysle čl. 14 bod 14.7 Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy, ktoré vznikli na základe zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky.

19. Listom zo dňa 26.03.2014 označeným ako predžalobná upomienka, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. vyzvala žalovanú k bezodkladnej úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške 90,50 eur s tým, že ju zároveň upozornil, že ak do 06.05.2014 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 01/2014 bude spoločnosť oprávnená úver zosplatniť. Upomienku si žalovaná prevzala dňa 03.04.2014.

20. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 23.05.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že jej dlh z úverovej zmluvy č. 5009110 sa stal splatným v celom rozsahu naraz.

21. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná celkovo uhradila sumu 810,68 eur.

22. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.08.2017 žalovaná predložila súdu výpis všetkých uhradených splátok, ktoré od roku 2004, kedy jej za okolnosti pre ňu veľmi ťažkých bola poskytnutá peňažná pomoc v celkovej výške 30 000 Sk. Veľmi nevýhodne sa zaviazala dlh splácať, aj ho splácala v sumách ako jej to dovoľovala finančná situácia. Aj keď po ťažkej rodinnej tragédii potrebovala pomoc jej rodina, splácala aj tak dlh s variabilným symbolom 964264 aj 5009110, pričom na ten druhý jej zaslali list o bezúročnej pôžičke, ale ona hradila aj na číslo prvého variabilného symbolu. Spolu z 30 000 Sk uhradila na obe sumu 144 783 Sk. Súčasťou toho podania bol žalovanou spísaný prehľad platieb na zmluvu s VS: 5009110 a na zmluvu s VS: 964264, ako aj výzvu k úhrade zaslanú jej spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. na zaplatenie pohľadávky voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. s variabilným symbolom 0000964264, pričom ako dôvod dlhu bol uvedený neuhradený úver- Divízia: Slov. kreditné karty, list od spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., ktorým žalovanej oznámili, že jej dlh bol

postúpený na súdne vymáhanie a potvrdzujúci list- schválenie žiadosti o poskytnutí bezúročnej pôžičky, ku ktorému žalovaná uviedla, že ani nevie na čo jej táto suma bola poskytnutá ( využila sa jej neznalosť), keď značná časť dlhu už bola uhradená.

23. Vo svojej výpovedi žalovaná uviedla, že podľa nej pohľadávka nie je dôvodná, nakoľko podľa nej úver, ktorý mala poskytnutý, celý zaplatila, dokonca už ho aj preplatila. Pokiaľ ide o schválenie žiadosti, bolo to už dávno, podpísala to v slabej chvíli, pričom išlo o tom, že mala nesplatené predošlé úvery v spoločnosti Consumer Finance Holding. Pokiaľ ide o priebeh podpisu žiadosti o poskytnutie pôžičky pamätá sa na to, že dostala domov takýto list v dvoch kópiách, jedna mala byť pre ňu a jednu mala poslať odosielateľovi, kde tento podpísala v slabej chvíli, kedy mala viacej úverov. Na otázku súdu, aby uviedla, či mala nejaký záväzok voči spoločnosti B. U..W.. a to konkrétne produkt pôžičková karty N. uviedla, že áno a mala za to, že sa uhradí aj tento úver, avšak postupom času si uvedomila, že úver pre kartu N. bol už zaplatený predtým, než podpísala túto žiadosť o poskytnutie bezúročnej pôžičky. Z poskytnutej pôžičky vo výške 2799,72 eur reálne nedostala žiadnu čiastku. V ďalšom uviedla, že pred zaslaním žiadosti o poskytnutie bezúročnej pôžičky jej nikto netelefonoval a taktiež táto žiadosť neobsahovala ani žiaden sprievodný list. V závere vzniesla námietku premlčania voči prvému aj druhému nároku.

24. Podaním doručeným súdu dňa 23.01.2018 žalovaná predložila súdu kópiu poštových poukazov, ako ak kópie výpisov z účtov preukazujúce jej platby na úvery s variabilným symbolom 5009110 a 964264.

25. Žalobca a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania.

26. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

27. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

30. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( § 39 Občianskeho zákonníka).

31. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

33. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

34. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

37. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy, podľa ust. § 3 ods. 3 ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

38. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

39. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Teda dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

40. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 29.09.2011 zmluvu o poskytnutí bezúročnej pôžičky, na základe ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej pôžičku vo výške 2799,72 eur na úhradu jej dlhu voči veriteľovi B., U..W.. vyplývajúceho zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 18000 Sk a z ktorého podľa výpisu vyčerpala celkovo sumu 1139,88 eur, pričom do dňa poskytnutia bezúročnej pôžičky, uhradila sumu 2644,64 eur.

41. V ďalšom súd predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

42. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

43. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).

44. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

45. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

46. Na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

47. Na účely tohto zákona sa rozumie podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

48. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil žiadosť klienta o poskytnutie bezúročnej pôžičky ( návrh na uzatvorenie zmluvy) zaslaný právnym predchodcom žalobcu vo formulárovej predtlači žalovanej do miesta bydliska na podpis, ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane právneho predchodcu žalobcu ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Žalovaná tento formulárový dokument podpísala v slabej chvíli a v domnienke, že má záväzok voči spoločnosti B., U..W.. vo výške 2799,72 eur, ktorý bude poskytnutím bezúročnej pôžičky vyrovnaný, pričom ako sama uviedla až neskôr si uvedomila, že záväzok voči spoločnosti B., U..W.. bol v čase podpisu žiadosti, ktorá jej bola zaslaná do miesta bydliska, už uhradený. Takéto konanie súd hodnotí ako rozhodnutie spotrebiteľa, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil a to najmä vtedy, keď by bol uzrozumený s tým, aké právne následky takýto jeho úkon vyvoláva a že tým dochádza k zhoršeniu jeho postavenia vo vzťahu k žalobcovi.

49. Ak by právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou pred vytvorením žiadosti ( návrhu na uzatvorenie zmluvy) preskúmal Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 15.03.2004, na základe ktorej bol žalovanej schválený úverový rámec vo výške 18 000 Sk zistil by, že predmetná zmluva je bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, nakoľko neobsahovala RPMN, ako aj to že spoločnosti B., U..W.. už žalovaná na istine nedlží žiadnu čiastku, nakoľko žalovaná zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty vyčerpala celkovo sumu 1139,88 eur, pričom do dňa poskytnutia bezúročnej pôžičky, uhradila sumu 2644,64 eur.

50. Súdu je tiež z úradnej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu a spoločnosť B., U..W.. medzi sebou úzko spolupracovali, čo vyplýva zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu za spoločnosť B., U..W.. uzatváral zmluvy o vydaní a používaní kreditných kariet, ako aj zo skutočnosti, že po zániku právneho predchodcu žalobcu sa spoločnosť B., U..W.. stala jedným z jeho právnych nástupcov a preto celé toto konanie právneho predchodcu žalobcu možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom

špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovanej na pohľadávku, ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o bezúročnej pôžičky poskytnutej na úhradu záväzku voči spoločnosti B.O., U..W.. neexistovala a ktorú by v prípade uplatnenia na súde nebolo možné spoločnosti B., U..W.. priznať.

51. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danom spore je právom, ktoré si tento uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu, preto mu nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

52. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a túto priznal žalovanej v rozsahu 100%, ktorá mala vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.