Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-54-2014.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO a partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, 1.mája 16, IČO: 36 869 571, proti žalovanému: L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Š.H., Y. X, zast.: Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, so sídlom 927 01 Šaľa, Jánošíkova 2, IČO: 36 868 817, v mene ktorej koná likvidátor Mgr. Diana Šiagyová, 927 01 Šaľa, Jánošíkova 2, o zaplatenie 156,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1. 10. 2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 156,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 7. 4. 2005 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní služieb televíznych káblových rozvodov pod číslom 331951580, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky spoločnosti a cenník. Na základe výpovede zmluvy zo strany žalovaného bola platnosť uvedenej zmluvy ukončená dňa 30. 8. 2012 v súlade s bodom 18. 5. 3 všeobecných podmienok. Žalovaná suma spočíva v zaplatení náhrady za hodnotu zariadenia, ktoré zostalo po výpovedi zmluvy u žalovaného: 2 krát digitálny prijímač KAON SD, 2 krát SCART kábel, 2 krát CINCH kábel, 2 krát účastnícka šnúra, 2 krát dekódovacia karta číslo 1709007766 a 1709010550, 2 krát diaľkové ovládanie a 2 krát antény komplet.
3. Súd žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel a vydal platobný rozkaz pod č. k. 31Ro/2139/2013 - 16 zo dňa 10. 12. 2013, ktorý bol žalobcovi doručený 15. 1. 2014 a rovnako tak aj žalovanému. Žalovaný, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, dňa 28. 1. 2014 doručil súdu písomný odpor voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žaloba nie je riadne zdôvodnená a podložená listinnými dôkazmi. Uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá je ďalej špecifikovaná podľa priloženého cenníka zmluvných pokút platných od júna 2012, avšak z internetovej stránky žalobcu vyplýva, že najstarší registrovaný cenník zmluvných pokút je platný od 13. 11. 2012, v ktorom čase zmluvný vzťah už neexistoval. Žalobca nepreukázal, že žalovanému hnuteľné veci, tak ako ich špecifikuje v žalobe, vôbec odovzdal. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku právneho vzťahu, avšak zmluvná pokuta nebola dojednaná s poukazom na § 544 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ). Podľa jej názoru medzi účastníkmi nikdy nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o zmluvnej pokute. Rovnako pri uzatváraní zmlúv so žalovaným nikdy nebol k zmluve predložený cenník zmluvných pokút, ktorý v danom čase ani neexistoval. Je pravda, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 13. 10. 2001 zmluvu pod číslom 111517961 o pripojení na zriadenie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov. V súvislosti s predmetnou zmluvou bol žalovanému poskytnutý nešpecifikovaný anténny systému, za ktorý zaplatil "zábezpeku“ v hodnote 2500,- Sk, ktorú skutočnosť dokumentuje zmluva, zmluva o zábezpeke a doklad o zaplatení. Okrem platby za anténny systém žalovaný zaplatil ostatný inštalačný materiál v hodnote 3120,50 Sk. Následne žalovaný v tej istej domovej nehnuteľnosti zriadil nové odberné miesto zmluvou číslo 311502689 o poskytovaní služieb televíznych káblových rozvodov dňa 10. 4. 2008. V súvislosti s uzavretím tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý nešpecifikovaný digitálny káblový prijímač, za ktorý žalovaný zaplatil "zábezpeku“ vo výške 990,- Sk, ktorú skutočnosť dokumentuje zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o zábezpeke a doklad o zaplatení zo dňa 10. 4. 2008. Ani jedna z uvedených zmlúv neobsahuje dohodu o zmluvnej pokute pre porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo výpoveďou zo strany žalovaného z dôvodu, že žalobca nedokázal technicky zabezpečovať riadny signál, písomná výpoveď bola spísaná dňa 28. 6. 2012 a bola doručená žalobcovi v ten istý mesiac, pričom dňom 30. 7. 2012 v došlo k ukončeniu zmluvy. V súvislosti s ukončením bola žalovanému ponúknutá možnosť odkúpenia anténneho systému v sume 1,- euro, ktorú ponuku žalovaný akceptoval, písomne vyjadril svoj súhlas s jeho odkúpením a zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Navyše žalovaný zaplatil 2 zábezpeky v celkovej výške 115,85 eura, ktorá zábezpeka mu nebola vrátená, pričom o tejto skutočnosti nebol zo strany žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom vyrozumený. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu dňa 19. 3. 2014 žalobca vzal žalobu čiastočne späť a to v časti náhrady zariadení (2 krát digitálny prijímač KAON SD v hodnote 98,- eur a 2 krát dekódovacia karta číslo XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX v hodnote 40,- eur), ktoré žalovaný vrátil žalobcovi dňa 4. 3. 2014, teda po vydaní platobného rozkazu. Súd preto konanie v časti 138,- eur zastavil rozsudkom pod č. k. XXC/XX/XXXX - XX zo dňa 10. 4. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť v zastavujúcej časti dňa 4. 6. 2014. PREDMETOM KONANIA TAK ZOSTALO ZAPLATENIE SUMY 18,- EUR S PRÍSLUŠENSTVOM (zákonných úrokov z omeškania) z titulu náhrady hodnoty zariadenia za 2 krát SCART kábel (2,- eurá), 2 krát CINCH kábel (2,- eurá), 2 krát účastnícka šnúra (4,- eurá), 2 krát diaľkové ovládanie (8,- eur) a 2 krát antény komplet (2,- eurá).
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluva č. XXXXXXXXX, Zmluva č. XXXXXXXXX + zmluva o zábezpeke, Zmluva č. XXXXXXXXX + zmluva o zábezpeke, odpoveď na výpoveď zo dňa 26. 7. 2012, návrh žalovaného na skončenie zmluvného vzťahu dohodou, respektíve vypovedanie zmluvy číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX zo dňa 28. 6. 2012, cenník zmluvných pokút platný od 13. 6. 2012, všeobecné podmienky na poskytovanie služieb TKR, výpis z obchodného registra navrhovateľa, pokladničný doklad číslo XXXXXX zo dňa 10. 4. 2008, poštový poukaz zo dňa 9. 1. 2013 o zaplatení sumy 1,- euro, sťažnosť na neposkytnutie služby bez vád zo dňa 25. 2. 2009, výpoveď zmlúv o poskytnutí služieb TKR zo dňa 1. 4. 2009, vyjadrenie k výzve na vrátenie zariadenia zo dňa 24. 9. 2013, čiastočné späťvzatie návrhu doručené súdu dňa 19. 3. 2014, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Žalobca podal žalobu tak, ako bolo vyššie popísané a odôvodnené.
7. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzatvorili zmluvy na zriadenie a poskytovanie služieb TKR nasledovne:
- č. XXXXXXXXX zo dňa 13. 10. 2001
- č. XXXXXXXXX zo dňa 7. 4. 2005
- č. XXXXXXXXX zo dňa 10. 4. 2008.
8. Listom zo dňa 1. 4. 2009 žalobca zaslal žalovanému list, v ktorom mu oznámil, že s okamžitou platnosťou vypovedá zmluvy číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX z dôvodu, že ďalšie poskytovanie služieb žalobcom je technicky neuskutočniteľné.
9. Listom zo dňa 28. 6. 2012 žalovaný vypovedal zmluvy číslo XXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXX.
10. Bez ohľadu na to, akým spôsobom a kedy zanikli uvedené zmluvy (súdu ďalej nie je zrejmé ďalšie trvanie zmluvy číslo XXXXXXXXX), je potrebné konštatovať, že ani v jednej z uzatvorených zmlúv nebola dohodnutá povinnosť platenia zmluvnej pokuty, ani jej výška, ani v akých prípadoch porušenia zmluvy je možné zmluvnú pokutu požadovať a kedy je potrebné ju splatiť. Zmluvná pokuta nie je ani predmetom dohody vo všeobecných podmienkach na poskytovanie služieb TKR a zároveň z uzatvorených zmlúv jednoznačne vyplýva, že súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky, cenník služieb (nie cenník zmluvných pokút!), inštalačný a preberací protokol služieb TKR a akékoľvek dodatky.
11. Je nutné konštatovať, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca vystupoval v tomto záväzkovom vzťahu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupoval ako zákazník - nepodnikateľ, a teda spotrebiteľ.
12. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
13. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010). Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.
14. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
15. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj napriek uzneseniu Krajského súdu v Trnave, ktorým súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aj napriek tomu, že žalobca už z pôvodného prvostupňového rozsudku vedel, že tunajší súd považuje isté tvrdenia za sporné, žalobca ani jeho právny zástupca sa ani na jedno pojednávanie nedostavili, ani písomne sa k sporným skutočnostiam nevyjadrili, tieto nijako neozrejmili a teda tunajší súd opätovne zamietol žalobu s poukazom na § 150 CSP. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, pričom žalobca nevyužil svoje právo na splnenie povinnosti tvrdenia a následne dôkaznú povinnosť. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že tunajší súd (konkrétne aj zákonný sudca) v obdobných či dokonca zhodných konaniach žalobám už vyhovel (čo aj musel urobiť, ak bola splnená povinnosť podľa § 150 CSP). Rovnako tak niektoré žaloby aj zamietol a práve s poukazom na § 150 CSP.
16. Súd v danej veci poukazuje na to, že žalobca od podania žaloby súdu nepreukázal vznik zmluvného vzťahu, na ktorý sa v žalobe odvoláva. Žalobca v žalobe uviedol, že „Dňa 7. 4. 2005 bola medzi žalobcom ako prevádzkovateľom retransmisie a žalovaným uzavretá zmluva o poskytovaní služieb televíznych káblových rozvodov pod číslom XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo zriadenie a prevádzkovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky spoločnosti a cenník. Na základe výpovede zmluvy zo strany žalovaného bola platnosť uvedenej zmluvy ukončená dňa 30. 8. 2012 v súlade s bodom 18. 5. 3 všeobecných podmienok.“
17. Počas trvania konania však žalobca takúto zmluvu a výpoveď zmluvy súdu nedoručil, rovnako nepreukázal, ktoré zariadenia na základe zmluvy žalovanému odovzdal do užívania. Ako listinný dôkaz žalobca predložil zmluvu č. 311500058, čím neuniesol dôkazné bremeno.
18. Ak žalobca vzal konanie v časti späť a poukázal na to, že po vydaní platobného rozkazu došlo k vráteniu časti zariadení, súd poukazuje na ním doložené listinné dôkazy (č. l. 43, 44 spisu). Potvrdenie o vrátení zariadení (č. l. 43 spisu) KAON KCF 220, výrobné číslo XXXXXXXXXXXFXXXXXXXX a karty SC-02, výrobné číslo XXXXXXXXXX, nie je možné priradiť k žiadnej zmluve a teda ani k zmluve, ktoré je predmetom žaloby (XXXXXXXXX). Potvrdenie o vrátení zariadení (č. l. 44 spisu) KAON KCF 220, výrobné číslo XXXXXXXXXXXFXXXXXXXX a karty SC-02, výrobné číslo XXXXXXXXXX, je možné priradiť k zmluve č. XXXXXXXXX (založená na č. l. 22 spisu), táto zmluva však nie je predmetom žaloby a teda aj vrátenie zariadení s poukazom na zmluvu č. XXXXXXXXX nespadá pod žalobu. Preto, ak žalovaný vrátil uvedené zariadenia, v dôsledku čoho došlo k čiastočnému zastaveniu konania, takéto zastavenie je, pre účely priznania náhrady trov konania, zavinením žalobcu, pretože predmetom žaloby bola náhrada zariadení, ktoré nie je možné subsumovať pod zmluvný vzťah založený zmluvou č. XXXXXXXXX, na ktorú sa podaná žaloba odvoláva.
19. Súd bol pripravený na vytýčenom pojednávaní tieto sporné skutočnosti odstrániť, avšak žalobca sa nedostavil. Súd nemá povinnosť opätovne odročiť pojednávanie a opätovne predvolať žalobcu na objasnenie skutkového stavu a následne jeho preukázanie dôkazmi. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
20. Ak si žalobca v žalobe uplatnil náhradu za nevrátené zariadenia, bolo jeho povinnosť riadne skutkovo objasniť a náležite aj preukázať, prečo potom v cenníku požaduje z tohto istého titulu aj zmluvnú pokutu, pritom v rovnakej výške, ako náhradu za nevrátené zariadenia. Krajský súd v uznesení zo dňa 7. 4. 2015 pod č.k. 25Co/334/2014 - 61 nariadil prvostupňovému súdu, aby posúdil uplatnený nárok najmä z hľadiska náhrady škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ani v tomto smere však žalobca neprodukoval dôkazy a k veci sa nevyjadril, hlavne z hľadiska porušenia povinnosti a príčinnej súvislosti medzi porušením a vznikom škody a v dôsledku toho sa potom ani nevyjadril k výške uplatnenej škody (opätovne súd poukazuje iba na predložený cenník zmluvných pokút!).
21. Na základe uvedeného súd žalobu opätovne zamietol, nakoľko nebola zo strany súdu preskúmateľná, skutkové tvrdenia v žalobe uvádzané neboli doložené relevantnými listinnými dôkazmi, preto žalobca neniesol dôkazné bremeno podľa § 150 CSP.
22. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Hoci bol žalovaný v konaní plne úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli. Podľa § 256ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia v bode 18. tohto rozsudku, vzhľadom na okolnosti prípadu, bolo čiastočné zastavenie konania zavinené žalobcom. Vzhľadom k tomu žalovaný mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepožadoval, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.