Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_9C-96-2012.pdf
PDF · 93.22 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať pre svoju pohľadávku exekúciu, ktorá vznikla neplnením záväzku z predmetnej zmluvy voči povinnému. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky navrhovateľa efektívne a účinne, predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava III a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to zákonom ustanovenej dobe. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel stanovených exekučným poriadkom sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Žalobca disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Ide teda o rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa iného ustanovenia O.s.p. ako aj exekučného poriadku ako iné vykonateľné rozhodnutie a schválené zmiery, v ktorých súdny výkon pripúšťa zákon. Žalobca má za to, že povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti aj v prípade, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
3. Exekučný súd napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdil, že neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil. Nemajetkovú ujmu v peniazoch si žalobca uplatnil preto, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práve na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
4. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane zákonom v čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).
5. Žalobca preto žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu, pretože tento v namietanom exekučnom konaní rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote. Ďalej mal súd zaviazať žalovaného zaplatiť navrhovateľovi príslušnú majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj trovy konania.
6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď podľa neho žalobca nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody. V žalobe namieta to, že okresný súd v exekučnom konaní rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom ustanovenej doby, pričom poverenie vydal. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z.z. v znení zák. č. 412/2002 na Z.z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne možno vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca do posiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil. Na základe uvedeného sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradom postupom okresného súdu. Odporca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení do 01.06.2011 (exekučného poriadku), v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku sa rozumejú exekučné tituly, ktorými majú byť vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V takomto znení je toto ustanovenie od 01.06.2011, avšak aj pred týmto termínom obsahovalo toto ustanovenie pojem " vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených ", pričom aj z dôvodovej správy k novele vykonanej k 01.06.2011 zákonom č. 102/2011 Z.z. je zrejmé, že zákonodarca iba výslovne ujasnil literu zákona, aby sa predišlo prípadným mylným interpretáciám, a teda aj predchádzajúce znenie tohto ustanovenia sa vzťahovalo aj na vykonateľné rozsudky rozhodcovských súdov. Žalovaný má za to, že pokiaľ nebolo o žiadosti o udelenie poverenia rozhodnuté po pätnástich dňoch, nejde o nedodržanie lehoty v zmysle zákona, nakoľko táto lehota sa na žiadosti navrhovateľa nevzťahovala vzhľadom na charakter exekučného titulu. Samotné nedodržanie v zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s pohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahoch podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona číslo 514/2003 Z.z., súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalovaný poukázal na to, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Znamenalo by to absurdný záver, všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného prístupu v súdnictve, postup súdu vyššieho stupňa by bol v takomto prípade preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je absurdné a konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní môže len Ústavný súd Slovenskej republiky. Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba iba v prípade, ak využije všetky opravné a iné účinné právne prostriedky pre ochranu svojich základných práv a slobôd. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal vznik či už materiálnej škody, ktorej náhrady sa domáha, prípadne požadovanej nemajetkovej ujmy. Ide o paušalizovane vyčíslené náklady navrhovateľa na jeho podnikateľskú činnosť, ktoré vedením týchto exekúcií v jeho evidencii nemohli spôsobiť nejaké neprimerané náklady. Sám žalobca uviedol, že vedie centrálnu evidenciu, na ktorej administratívu využíva rovnaký počet pracovníkov.
7. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- Eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
8. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 35Er 1728/2010, EX 13361/10, povinného: Terézia Záhorská, na vymoženie 85,63 Eur istiny s príslušenstvom, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 26.11.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14. 6. 2010, sp. zn. SR 04913/10 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761. Súd uznesením zo dňa 21.12.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu absencie exekučného titulu v plnom rozsahu uplatňovanej pohľadávky.
9. Z obsahu spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 49Er 1115/2010, EX 7053/10, povinného: C. D., na vymoženie 1.202,46 Eur istiny s príslušenstvom, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 26.11.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.11.2009, sp. zn. SR 17846/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 5. 10. 2010 doručil súdu kópiu zaslanej predexekučnej upomienky za účelom preukázania vykonania druhého úkonu v rámci vzniknutých a uplatňovaných trov exekúcie oprávneného. Poverenie bolo vydané dňa 07.10.2010, t. j. v rámci 15-dňovej lehoty po zaslaní doplnenia príslušných listinných dôkazov.
10. Z obsahu spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 35Er 1013/2010, EX 6307/10, povinného: H. C., na vymoženie 820,- Eur istiny s príslušenstvom, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 15.07.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 04.11.2009, sp. zn. SR 16002/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761. Súd uznesením zo dňa 5.8.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti o vymoženie 37,66 Eur za predexekučnú upomienku zamietol z dôvodu, že tento dôkaz žalobca súdu nepredložil a
exekučné konanie v časti o vymoženie 37,66 Eur uznesením zo dňa 25.10.2010 zastavil. Poverenie bolo vydané dňa 04.11.2010, t. j. v rámci 15-dňovej lehoty po čiastočnom zastavení exekučného konania.
11. Z obsahu spisu, ktorý je vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 49Er 1524/2010, EX 11510/10, povinného: D. L., na vymoženie 770,84 Eur istiny s príslušenstvom, súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia bola doručená súdu 12.10.2010. K žiadosti bol pripojený ako exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.05.2010, sp. zn. SR 23377/09 zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 25.11.2010 doručil súdu odpoveď vo veci zaslanej predexekučnej upomienky za účelom preukázania vykonania druhého úkonu v rámci vzniknutých a uplatňovaných trov exekúcie oprávneného. Poverenie bolo vydané dňa 06.12.2010, t. j. v rámci 15-dňovej lehoty po zaslaní doplnenia príslušných listinných dôkazov.
12. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len cit. zák.),tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. zák., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c ) cit. zák., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zák., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
13. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 cit. zák., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
14. Podľa citovaných zákonných ustanovení ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to:
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch
- nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu verejnej moci či iné vady v spôsobe vedenia konania. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktorý by bolo možné, nebyť škodnej udalosti, dôvodne očakávať s ohľadom na predvídateľný sled vecí.
15. V danom prípade sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom ustanovenej 15 - dňovej lehoty .
16. Podľa ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
17. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že z hľadiska vecnej stránky nie je žaloba dôvodná, nakoľko exekučný súd zamietol žiadosť o vydanie poverenie pre súdneho exekútora, a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca teda nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu, nepreukázal právny základ uplatneného nároku, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepriznal, pretože si ju v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.