Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoP-32-2018.pdf
PDF · 89.64 KB
Case nature
Subarea
5CoP/32/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov: matka - Mgr. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. XXX, právne zastúpená JUDr. Patrícia Bednářová, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom C. L. č. XX, X. a otec - I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, T. L. C., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 9P/277/2017-189 zo dňa 26. marca 2018, takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 9P/277/2017-189 zo dňa 26. marca 2018 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že tamojšiemu súdu 1. marca 2018 bol doručený návrh matky, ktorým žiadala vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd zaviazal otca prispievať na výživné mal. I. sumou 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené žiadala na tom skutkovom základe, že s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2017, kedy sa po fyzickom napadnutí otcom maloletého odsťahovala zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým. Otec inicioval konanie na tamojšom súde za účelom zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Otec opisuje situáciu ohľadom maloletého zo svojho uhla pohľadu, kedy otec síce trávi s maloletým čas, avšak výchova a výživa maloletého stojí na matke, s ktorou maloletý býva v jednej domácnosti. Otec podal návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko si myslí, že sa o maloletého dokáže postarať, no otec si neplní ani najzákladnejšiu povinnosť a to prispievať na jeho výživu. Iba jedenkrát poslal matke maloletého výživné vo výške 50,- eur. Je pravdou, že matka mu tieto peniaze poslala späť, nakoľko si myslela, že nemôže bez rozhodnutia súdu od otca maloletého prijímať peniaze. To však neospravedlňuje otca maloletého z toho, že si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Matka je na predĺženom rodičovskom príspevku, príjem otca maloletého sa pohybuje v rozpätí od 1.000,- do 1.800,- eur. Otec poberá rodinné prídavky, ktoré matke vyplatil v júni 2016 vo výške 300,- eur a v decembri 2017 vo výške 450,- eur. Na dopyt matky, aby poberala rodinné prídavky ona, nakoľko maloletý býva s ňou v spoločnej domácnosti, otec odpovedal, že s tým nesúhlasí, lebo by prišiel o daňový bonus. S výživou maloletého musí matke pomáhať jej rodina, inak by to finančne nezvládla. Otec uviedol, že matka v návrhu uvádza nepravdivé údaje a pravdu skresľujúce skutočnosti. Matka ho snaží očierniť. Je pravdou, že by neprispieval na náklady ohľadom syna, keď uvádza, že napr. náklady, ktoré boli v roku 2018, keďže syn bol aj v roku 2018 hospitalizovaný, hradil on, čo matka dieťaťa veľmi dobre vie. Taktiež platil nemocnicu v mesiaci október a november. Platí celú škôlku, čo znamená pobyt v škôlke aj stravu. Matke robí nákupy, keď o to požiada, pričom tieto nákupy aj uskutoční a donesie jej ich
domov. Pre neho je tento návrh veľmi prekvapujúci, pretože matku mu nič také nereflektovala. Keby sa ho bola spýtala, tak by na to reagoval. Matka má právnické vzdelanie, pracovala ako vyššia súdna úradníčka a argumentácia, že mu vracia výživné, lebo sa bála, že by ju žaloval, je absolútne nezmyselná. V januári poslal sumu 100,- eur 23.1.2018 a túto sumu si ponechala. Taktiež jej poslal 5.2.2018 sumu 100,- eur, ktorú mu 6.2.2018 vrátila a následne 1.3.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V minulosti mali de facto striedavú starostlivosť, ktorá pretrváva aj teraz, kde syn je pomernú časť mesiaca u neho a nikdy si výživné neplatili, pretože mali dohodu, že jeden sa stará aj naturálne a druhý sa stará naturálne, plus on platil všetky výdavky, ktoré sa týkali úhrad nákladov na lieky, nemocnicu, škôlku, stravu v škôlke. Z toho dôvodu je pre neho tento návrh prekvapujúci, pretože on bol ohľadne maloletého syna vždy ochotný a schopný sa s matkou dohodnúť. V mesiaci marec bol syn u neho päťkrát a bude u neho aj 9.3. až 12.3.2018, čiže je nesporné, že u neho trávi adekvátny pomer času, aký je u matky, preto nevidí dôvod na určovanie výživného. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 2 ods. 1,2 CMP, § 324 ods. 1 CSP, § 325, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 3, § 331 ods. 1 CSP, keď dospel k právnemu záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd nemal osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné by bolo ohrozené alebo že by utrpelo, prípadne by mu hrozila nejaká ujma zo strany jedného z rodičov. Nariadenie neodkladného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto úprava bezodkladne potrebná, naliehavá. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť takejto úpravy. Maloleté dieťa je v súčasnosti v starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletým dieťaťom sa realizuje v širokom rozsahu, blížiacom sa striedavej starostlivosti. Otec preukázateľne platí maloletému I. materskú školu vrátane stravy v nej. Počas pobytu mal. I. u otca si otec plní vyživovaciu povinnosť formou naturálnych plnení. Samotná matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že otec jej poslal výživné za syna, ktoré mu však vrátila. Súd teda nemal osvedčenú skutočnosť, že otec neprispieva na výživu maloletého. Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu otcovi vyplýva priamo zo zákona a môže ju plniť aj dobrovoľne, čo aj otec činí bez rozhodnutia súdu. Preto návrh matky ako nedôvodný zamietol.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletého prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedla, že s rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasí. Zdôraznila, že z napadnutého uznesenia vyplývajú pre vec významné skutočnosti:
- otec disponuje mesačne príjmom 1.700,- eur, matka sumou 276,80 eur mesačne,
- matka uhrádza všetky náklady maloletého, otec uhrádza 6,- eur poplatok za škôlku a stravu v škôlke vo výške 23,80 eur, pričom vzhľadom na to, že maloletý často škôlku pre zdravotný stav nenavštevuje, sú mu tieto sumy zo strany škôlky pravidelne vrátené,
- matka uhrádza náklady na lieky maloletého vo výške 40,- až 50,- eur mesačne, otec uhradil pobyt v nemocnici v sume 48,- eur,
- otec je poberateľom rodinných prídavkov na maloletého, ktoré raz ročne zasiela matke s ohľadom na to, že touto sumou matka nedisponuje pravidelne, nemôže ju použiť na pokrytie pravidelných každodenných potrieb maloletého,
- otec sa s maloletým stretáva jeden deň v týždni a jeden deň cez víkend, pričom u otca prespáva, dva dni a dve noci týždenne sa neblížia k striedavej starostlivosti,
- otec matke vo februári zaslal sumu vo výške 100,- eur (pôvodne nesprávne uvedených 50,- eur), ktorú mu dňa 6.2.2018 vrátila, predtým ani následne už matke nezaslal žiadnu čiastku,
- otec uskutočnil jeden nákup potravín v hodnote do 20,- eur. Tieto skutočnosti sú podľa matky významné tak pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôrazňuje, že otec disponuje približne 6,5 krát vyšším príjmom ako matka a maloletému uhrádza iba poplatok v škôlke a stravu, len výnimočne realizuje inú úhradu v prospech maloletého - 48,- eur poplatok za pobyt v nemocnici, jeden nákup do 20,- eur. Vo februári 2018 maloletému kúpil topánky za 30,- eur a v marci 2018 čižmičky za 15,- eur. Všetky náklady maloletého popri osobnej starostlivosti znáša matka maloletého. Skutočnosť, že otec neuhrádza výživné na maloletého, nemožno ospravedlniť ani starostlivosťou otca o maloletého, ktorá sa podľa názoru súdu blíži striedavej starostlivosti. Navyše hoci otec vo svojom vyjadrení poukázal na to, že s maloletým sa stretáva často s udaním počtu dní v mesiaci, kedy sa styk realizuje, podal 12. decembra 2017 návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia, práve z dôvodu, že mu matka údajne bráni v stretávaní sa s maloletým. Tento návrh bol zamietnutý. Maloletý je s otcom 2 dni v týždni presne v súlade s dohodou medzi matkou a otcom maloletého, čo v žiadnom prípade sa nepribližuje striedavej starostlivosti. Matka disponuje minimálnym príjmom, a keďže starostlivosť o maloletého je s ohľadom na jeho zdravotný stav
nákladná, matke finančne pomáhajú jej rodičia a jej priateľ, ktorý jej v tejto súvislosti mesačne zasiela sumu 150,- eur. Ak by jej nepomáhali rodičia a jej priateľ, nezvládala by uhradiť potreby maloletého. Povinnosť vyživovať má každý rodič voči každému dieťaťu a kedykoľvek, t.j. aj pred vydaním rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti o maloletého. Maloletému súčasne svedčí právo na minimálne výživné a nevyhnutné výživné má zabezpečiť naplnenie základných potrieb dieťaťa. Otec maloletého nemôže byť v uvedenom zmysle vylúčený z povinnosti vyživovať maloletého, a to len z dôvodu, že s maloletým realizuje styk 2 dni v týždni, a že polročne uhrádza poplatok v škôlke a stravné. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
3. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (v ďalšom texte už len CMP) a po preskúmaní ho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov :
4. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd ako súd prvej inštancie po vyhodnotení skutočností, ktoré uviedla vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka maloletého dieťaťa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne a po vyhodnotení skutočností, ktoré uviedol otec maloletého dieťaťa, dospel k správnemu právnemu záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Okresný súd v potrebnom rozsahu jasne, zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, prečo zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
5. Len na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že je potrebné, aby si matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uvedomila, že inštitút neodkladného opatrenia nemožno využívať ľubovoľne, pretože jeho účelom ako správne uviedol súd prvej inštancie je bezodkladne upraviť pomery účastníkov, ak je to potrebné a sú osvedčené základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy. Ani podľa odvolacieho súdu návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nebol dôvodný. Totožne so súdom prvej inštancie nemal ani odvolací súd osvedčené také skutočnosti, ktoré by osvedčovali, že záujem maloletého dieťaťa, resp. že maloleté dieťa by bolo ohrozené alebo by utrpelo, prípadne že by mu hrozila nejaká ujma zo strany jedného z rodičov (v tomto prípade otca).
6. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
7. V týchto súvislostiach považoval krajský súd doposiaľ uvedené dôkazy, ktorými matka osvedčovala nevyhnutnosť neodkladnej úpravy za nepostačujúce, pretože nepochybne zo spisového materiálu aj odvolací súd mal preukázané, že otec o dieťa prejavuje riadny záujem, o dieťa sa riadne stará, dokonca podaným návrhom žiadal o zverenie dieťaťa do jeho výchovy a opatery. Otec matke poslal výživné vo výške 100,- eur v mesiaci január 2018 (23.1.2018), ktorú sumu si ponechala, taktiež je poslal 100,- eur 5.2.2018, ktorú sumu ale matka 6.2.2018 vrátila, údajne z dôvodu, že podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené nasvedčuje, že otec má záujem dobrovoľne matke prispievať na výživu maloletého dieťaťa, a preto s poukazom na uvedené odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom, na ktorých matka prostredníctvom právnej zástupkyne založila svoje odvolanie, ktoré odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.
8. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)