Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/99/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne: Q. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, W. I., zastúpená JUDr. Vladimírom Komanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej: Z. E., nar. XX.X.L., trvale bytom P. hrdinov XX, W. I., občianka SR, zastúpená JUDr. Michalom Dicom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom 17. novembra č .20, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd r u š í predbežné opatrenie nariadené uznesením č.k. 2C/99/2013-42 zo dňa 23.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/42/2014 zo dňa 20.3.2014.

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. V súkromnoprávnej veci strán sporu tunajší súd rozsudkom č.k. 2C/99/2013-192 zo dňa 26.10.2015 prvým výrokom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenie, že je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C 669/4 o výmere 158 m2 vytvorenej v geometrickom pláne č. 86/2012 zo dňa 20.12.2013 vypracovaným Štefanom Gulašim, druhým výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 21Co/16/2016-217 zo dňa 26.1.2017 predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, bod 16. odôvodnenia, že rozhodným v právnej veci je, či právni predchodcovia žalobkyne sa domnievali, že do ich vlastníctva patrí aj sporná časť novovytvoreného v súčasnosti pozemku. Je potrebné sa zamerať na zistenie týchto dôležitých okolnosti majúcich vplyv na posúdenie dobrej viery žalobkyne. Práve vzhľadom na rozdielne názory svedkov javí sa nevyhnutné vykonať ohliadku na mieste samom. Na spornom pozemku sa nachádzajú drobné stavby žalobkyne a ovocné stromy. Žalovaná chce oplotenie pozemku realizovať na spornej časti ale v inom priebehu oplotenia akoto vyplýva z predloženej fotodokumentácie v spise. Rozhodným bude posúdenie okolnosti vstupu žalobkyne do držby sporného pozemku, správanie sa žalovanej po vstupe žalobkyne do držby až po rok 2013, kedy žalovaná sa rozhodla spornú časť pozemku oplotiť. V bode 21. Odôvodnenia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu bude podrobiť prieskumu tvrdenie žalobkyne z hľadiska ich dokázania, teda, či je oprávneným držiteľom sporného pozemku s prihliadnutím na všetky okolnosti dôležité pre posúdenie jej dobrej viery, či jej dobromyseľnosť nebola prerušená, či pri priemernej obozretnosti sa mohla domnievať, že užíva pozemky vo vyššej výmere a iného tvaru ako vlastné. Subjektívna dobrá viera k nadobudnutiu vlastníckeho práva nepostačuje, ak so zreteľom na všetky okolnosti sa žalobkyňa

mohla a mala domnievať, že užíva pozemok, u ktorého jej vlastnícke právo nesvedčí. Žalobkyňa musí preukázať, že spornú časť pozemku začala užívať od roku 2008 bez ohľadu na skutočne nadobudnutú výmeru pozemku podľa kúpnej zmluvy s tým, že tento pozemok užívali ako svoj vlastný jej právni predchodcovia aj po roku 1971, kedy darovacou zmluvou mali darovať matke žalovanej a jej manželovi pozemok č. 2050/5. Dôležité je zistenie stavu užívacieho od roku 1971 do roku 2013, kedy žalovaná mala záujem oplotiť aj tento sporný pozemok. Pochybnosti o oprávnenosti držby musia byť rozptýlené.

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenie odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie o ohliadku na mieste samom a o ďalšie dôkazy navrhovane stranami a to: o výsluch svedkov X. V. a Q. J., o listinné dôkazy - fotografie, snímok z pozemkovej mapy, ako aj o listiny tvoriace obsah spisu Okresného súdu v Starej Ľubovni, sp. zn. 5C/86/2005 - týkajúce sa spornej parcely.

4. Žalobkyňa v konaní tvrdí, že novovytvorenú parcelu KN-C 669/4 o výmere 158 m2, vytvorenú geometrickým plánom č. 86/2013 zo dňa 20.12.2013, vypracovaným Štefanom Gulašim, ktorá vznikla odčlenením od parcely KN-C 669/1 vo vlastníctve žalovanej (ďalej len „sporný pozemok“) nadobudla kúpnou zmluvou registrovanou pod V 796/08 zo dňa 1.7.2008 teda, že parcelu KN-C 669/2 kupovala v domnení, že jej súčasťou je aj parcela, ktorá je predmetom súdneho sporu. K takejto domnienke ju viedla skutočnosť, že už od mala poznala pozemok a tento bol stále takýmto spôsobom ohraničený. Nikto z jej právnych predchodcov, ktorí jej parcelu predávali, ju neupozornili, že hranica kupovanej parcely je inde. Žalobkyňa tvrdí, že spornú parcelu užívali jej starí rodičia, H. B. (zomrel v roku XXXX a U. B., zomrela v roku XXXX). V roku 1970 postavili starí rodičia na parcele KN-C 669/2 plot, ktorý právni predchodcovia obnovili niekedy v roku 1990. V užívaní nenastali žiadne zmeny a nehnuteľnosť tak, ako bola užívaná starými rodičmi žalobkyne bola odpredaná žalobkyni. Žalobkyňa po odkúpení parcely KN-C č. 669/2 na nej vykonala terénne úpravy a vysadila stromčeky bez akýchkoľvek obmedzení zo strany žalovanej a jej právnej predchodkyne. Nezrovnalosti nastali až potom, čo vlastníci susedných nehnuteľnosti KN C č. 671/2 (X. J.) a KN C 671/1 (Y.. V. B.) začali riešiť svoje problémy v súvislosti s hranicami pozemkov a snažili sa riešiť plot aj na parcele žalobkyne. Keďže jej právni predchodcovia užívali nerušene spornú parcelu KN-C 669/4 od roku 1970, nadobudli vlastnícke právo k nej na základe vydržania.

5. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej rečí na pojednávaní dňa 19.4.2018 uviedol, že ich žaloba je podaná v súlade s právnym poriadkom, tvrdil, že preukázali naliehavý právny záujem spočívajúci v snahe upraviť si existujúci užívací stav na stav právny. Rozsah vlastníctva právnych predchodcov žalobkyne je v takom rozsahu v akom ešte prapredok žalobkyne ustálil a na základe rozhodnutia ktorého boli užívania dlhodobé, pokojné, nerušené a na právnom podklade. Nebola vina žalobkyne tak, ako to popísali znalci, že geodeti spracúvajúci GO plán v roku 1970 zapísali do výmery pozemkov aj výmeru cesty napriek tomu, že táto nebola riadne zachytená do GO plánu. Podľa ich názoru ešte v súčasnosti cesta patrí žalovanej a je na nej ako s ňou naloží. Pred kúpou nehnuteľnosti sa žalobkyňa riadne domáhala aj u právnej predchodkyne žalovanej, aby táto určila pokiaľ siaha kupovaný pozemok a podľa aj jej označenia ďalej pokračovala v užívaní pozemku a to tým spôsobom, že likvidovala staré stromy a vysádzala nové stromy po strojnom upratovaní terénu, teda nie bez toho, aby nevzbudila pozornosť, naopak za plnej pozornosti právnej predchodkyne žalovanej. Je síce pravdou, že si neoverila zapísaný stav v katastri, ale zlý zákres neurčuje podmienky získania vlastníckeho práva v prospech žalovaných naopak, ako to vo svojom podaní vysvetlil Ing. O., aj keď boli výsledky merania a zápis chybný, vlastníci získali pôvodnú výmeru vydržaním a nikdy nebola spochybnená plocha, ktorú si teraz žalobkyňa žiada.

6. Procesná obrana žalovanej spočíva v tvrdení, že žalobkyni neuplynula lehoty držby, že žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti podľa stavu registra KN-C, teda nemôže byť pravdou, že nevedela, čo kupuje, že plot, ktorý sa nachádza medzi pozemkami netvorí vlastnícku hranicu a bol postavený kvôli psovi.

7. V záverečnej reči právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy z roku 2008 nadobudla vlastnícke právo k parcele susediacej so spornou parcelou, pričom predávajúcou bola jej matka a súrodenci jej matky, ktorí nadobudli spornú parcelu v roku 2004. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, čo žalobkyňa nadobudla, keďže išlo o parcely, reg. „C“, kde bola určená presne výmera jednak v dedičskom konaní, jednak pri prevode. Novovytvorenú spornú parcelu nadobudla žalovaná od svojich právnych predchodcov, matky a jej otca, ktorý ju nadobudli v roku 1970 a od vtedy ju aj užívali v dobrej viere, že im vlastnícky patrí tak ako bola užívaná. Spory neboli žiadne ani s vlastníkmi susedných parciel. Nezrovnalosti vznikli po tom, čo žalovaná chcela svoj pozemok oplotiť. Ak by sa teoretický

pripustila možnosť, že by časť žalovanej parcely patrila právnym predchodcom, tak stranou sporu, resp. žalobcami mali byť dedičia a nie ona sama.

8. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného tunajším súdom pred rozhodnutím odvolacieho (výsluch strán sporu, výsluch svedkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a pripojených súdnych spisov) ale aj dokazovania vykonaného po vrátení veci odvolacím súdom (ohliadka na mieste samom, výsluch svedkov, listinné dôkazy a pripojený súdny spis), súd ustálil tento skutkový stav:

9. Sporný pozemok, novovytvorená parcela KN-C 669/4 o výmere 158 m2, bol vytvorený GO plánom č. 86/2013 odčlenením z parcely KN-C 669/1 evidovanej na LV XXX k. ú. W. I. vo vlastníctve žalovanej.

10. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou parcely KN-C č. 669/2, orná pôda o výmere 303 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. W. I., ktorú spolu s parcelou KN C 668 zastavané plochy a nádvoria o výmere 698 m2 a rodinným domom súpisné číslo XXX postaveného na parcele KN C 668 nadobudla od jej právnych predchodcov, a to od svojej matky X. K., rod. B., od svojich tiet Q. W., rod. B., U. R., rod. B. (matka žalovanej), I. S., rod. B. a uja H.. H. B. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.7.2008 registrovanej na súčasnom Okresnom úrade, katastrálnom odbore pod č. V 796/08. Uvedení právni predchodcovia žalobkyne nadobudli spoluvlastnícke podiely k uvedených nehnuteľnostiam v dedičskom konaní po ich nebohej mame (starej mame žalobkyne a žalovanej) U. B., rod. W. na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/292/2004, Dnot 180/04 zo dňa 16.6.2005.

XX. Anna B., rod. W. (stará matka strán) nadobudla výlučné vlastníctvo k uvedeným pozemkom (KN C 668 a 669/2) na základe osvedčenia o vydržaní spísaného do notárskej zápisnice u JUDr. Dariny Ščesnej pod sp. zn. N 240/97, NZ 238/97 zo dňa 13.10.1997 (čl. 162 spisu) v ktorom vyhlásila, že parcely (KN C 668 a 669/2) nerušene a dobromyseľne užíva od roku 1947, ktoré nadobudla neformálnou kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov. Parcela KN-C 669/2 podľa GO plánu č. 285/97 (čl. 164 spisu) bola okrem iného vytvorená z mpč. parciel 2052 - diel 10, mpč. 2051/2 diel 8 a mpč. 2051/1 diel 6. K sporom ohľadom uvedených nehnuteľností s pôvodnými vlastníkmi nedochádzalo. V prírode ide o reálne vyčlenený celok ohraničený plotom. Polovičný podiel k rodinnému domu súp. číslo XXX stará matka strán nadobudla v dedičskom konaní po svojom nebohom manželovi H. B., zomr. XX.XX.XXXX. Druhú polovicu uvedeného rodinného domu dedili po H. B. jeho deti, t.j. vyššie uvedená matka žalobkyne, ale aj matka žalovanej ich tety a ujovia, každý rovnakým dielom.

12. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV XXX pre k.ú. W. I., a to rodinného domu súp. číslo XXX postaveného na parcele KN C 669/3 a parciel KN C 669/1 orná pôda o výmere 599 m2 (ktorá susedí s parcelou žalobkyne 669/2) a parcely KN C 669/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 318 m2, a to v podieloch 1/4 a 3/4, čiže v súčte podielovou je de facto výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Žalovaná spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam vo výške 1/4 získala v dedičskom konaní po svojom nebohom otcovi A. R. a spoluvlastnícky podiel vo výške 3/4 získala na základe darovacej zmluvy spísanej dňa 3.9.2009 do notárskej zápisnice u JUDr. Dariny Ščensnej, a to v rozsahu 2/4 od svojej matky U. R. (ktorá je zároveň tetou žalobkyne) a v rozsahu 1/4 od svojej sestry P. Q..

13. Starí rodičia strán, H. B. a U. B., kúpnou zmluvou zo dňa 15.4.1971, evidovanou pod číslom RI 172/71, kúpili od U. S., rod. O. a Y. Z. parcelu zakreslenú v geometrickom pláne č. 761-0039-70 zo dňa 14.12.1970 ako parcelu 2050/5 o výmere 761 m2, ktorá pozostávala z dielu „f“ vytvorenej z parcely mpč. 2050 o výmere 416 m2 a z dielu „g“ vytvorenej z parcely mpč. 2051/1 o výmere 345 m2. Následne starí rodičia účastníčok konania darovacou zmluvou zo dňa 6.10.1971 registrovanou pod č. RI 315/71 darovali nadobudnutú parcelu 2050/5 svojej dcére U. R. (matke žalovanej) a jej manželovi A. R.. Podľa vyjadrenie Okresného úradu W. I., katastrálneho odboru zo dňa 16.4.2014 (čl. 88) parcela KN C 669/1 bola vytvorená geometrickým plánom 761-0039-70 a zodpovedá parcelám mpč. 2051/1 a časti mpč. 2050 podľa kúpnej zmluvy RI 172/71.

14. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5C/86/2006, predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov vypracovaných v predmetnom konaní, ktoré sa vzťahujú aj na sporný pozemok, konkrétne z listiní na čl. 87-89 spisu sp. zn. 5C/86/2006 - Znalecký posudok č. 11/2008 zo dňa 14.3.2008, ktorý vypracoval Ing. Jozef Bujňák vyplýva, že geometrické a polohové určenie pozemkov v roku 1970 vychádzalo nielen zo zákresu vo vtedajšej mape evidencie nehnuteľností, ale aj z

meračského náčrtu k predmetnému geometrickému plánu (761-0039-70 zo dňa 14.12.1970). V roku 1970 zameranie nehnuteľnosti sa vykonalo geodetickou ortogonálnou metódou. Meračskú priamku predstavovala predĺžená línia stavby na parcele EN č. 2040/5. Táto línia v súčasnom období sa nachádza na protiľahlej strane cesty a na obrázku dole je v smere červenej línie. To znamená, že pozemok - parcela EN č. 2050/5 sa začínal vo vzdialenosti 8,5 m (modrá línia) a končil vo vzdialenosti 58,4 m (zelená línia) od meračskej priamky (červená línia). Z priamo meranej miery vyplýva, že novovytvorený pozemok má mať dĺžku 49,9 m. Táto miera korešponduje so zákresom vlastníckej hranice v geometrickom pláne. Pri následnej kancelárskej adjustácii (prekresľovaniu) meračského náčrtu boli pri všetkých troch novovytvorených hraniciach parciel uvedené vzdialenosti od meračskej priamky, čiže od červenej línie, avšak vo vorme ako klasickej omernéj miery pozemku. To znamená, ako by parcela EN 2050/5 mala mať dĺžku 58,4 m, parcela EN 2050/4 mala mať dĺžku 57,6 a parcela EN 2046/3 mala mať dĺžku 57,10 m . Týmto nie celkom korektným zapísaním mier do náčrtu o niekoľko rokov neskôr pri novom mapovaní a preberaní geometrického plánu vzniklo zdanie, že sú to dĺžky pozemkov a nie koncové vzdialenosti na meračskej priamke. Tento náčrt bol podkladom pre výpočet výmer pozemkov, keď došlo k určeniu plochy z priamo meraných mier. Pri jednej z mier - dĺžka pozemku nebola jeho skutočná dĺžka, ale konečné staničenie od meračskej priamky od červenej línie. Takýto neprecízny postup zhotoviteľa geometrického plánu vniesol chybu do evidencie pozemkového vlastníctva. Geometrické a polohové určenie pozemkov parciel EN č. 2050/5, 2050/4 a 2046/3 nebolo v súlade s vykazovanou plochou. Do tejto plochy bol započítaný aj priestor v dnešnej ceste - miestnej komunikácii, ktorý netvoril a netvorí parcely z GP č. 761-003/940 z roku 1970. Priamym meraním v teréne (v roku 2008) znalec zistil, že reálna držba vymedzená oplotením je totožná so zákresom v geometrickom pláne z roku 1970. To znamená, že je súlad medzi skutkovým stavom v teréne a predmetným geometrickým plánom. Poloha reálneho oplotenie je v zelenej línii vykreslenej na obrázku č. 4. Tieto skutočnosti potvrdil aj kontrolný znalecký posudok č. 7/2009 z 9.9.2009, znalca Ing. Andreja Tarasoviča, ktorý sa nachádza na čl. 173 až 181 pripojeného spisu sp. zn. 5C/86/2006.

15. Ohliadkou na mieste samom mal súd preukázané, že medzi novovytvorenou parcelou KN-C 669/4 a parcelou vo vlastníctve žalovanej KN-C 669/1 sa nachádza pletivový plot, potiahnutý schátralým rákosím s uzamknutou bránkou. Novovytvorená parcela KN-C 669/4 je v užívaní rodiny žalobkyne, nachádza sa na nej drobná stavby - búda, čerešňa, jabloň, žalobkyňa má tam posadené jahody, vysadené viničky. V rovnakej línií ako sa nachádza plot medzi spornou parcelou KN- C 669/4 a parcelou z ktorej bola odčlenená KN-C 669/1 sa nachádza aj plot medzi susedmi strán sporu ( B. a U.).

16. V konaní súd vypočul viacero svedkov ktorý sa vyjadrili jednak k otázke existencie samotného plota medzi parcelami KN-C č. 669/1 a 669/2, či tento plot tvoril vlastnícku hranicu ako aj k otázke užívania novovytvorenej parcely KN-C 669/4.

17. Svedok, H.. H. B., ujo strán, jeden z účastníkov kúpnej zmluvy na základe ktorej žalobkyňa nadobudla parcelu KN-C 669/2 sa nevedel vyjadriť kde bola vlastnícka hranica parcely KN-C 669/2 zdôraznil, že žalobkyni bolo odpredaných 303 m2 a sporná parcela nebola predmetom kúpnej zmluvy z 6.6.2008. Ďalej uviedol, že predmet sporu užívali všetci jeho súrodenci. Otec (starý otec strán) keď žil oral všetko. Plot medzi pozemkami nebol, ten postavila rodina žalovanej keď si dotiahli psa.

18. Svedkyňa, U. R., matka žalovanej a jedna z účastníčok kúpnej zmluvy, uviedla, že sporný pozemok nebol predmetom prevodu, že vlastnícka hranica medzi pozemkami parcela č. 669/1 a 669/2 nebola vytýčená, ohľadne užívania nikdy neboli problémy. Plot medzi pozemkami nikdy nebol, ak bol bolo to len pletivo kvôli ovciam od susedu B.. Matka žalobkyne v uvedenej lokalite začala pozemok užívať až niekedy v roku 2004, po smrti ich matky. Parcelu 669/1 nadobudla od svojho otca, otec jej časť nehnuteľnosti na ktorej sa nachádza miesta komunikácia nedaroval, daroval jej pozemok o rovnakej dĺžke ako susedné pozemky, podľa GO plánu z 14.12.1970. Svedkyňa priznala, že žalobkyňu neupozornila, že vykonáva terénne úpravy a vysádza stromčeky na spornom pozemku.

19. Svedkyňa, I. S., teta strán, jedná z účastníčok zmluvy tvrdila že ona odpredávala svoj podiel na rodinnom dome a pozemku tak ako bol oplotený zo všetkých štyroch strán, teda aj so spornou parcelou. Hranica medzi pozemkami žalovanej a rodičovským pozemkom bola odčlenená plotom. Svedkyňa tvrdila, že plot sa medzi pozemkami nachádzal od roku 1973 - 1974. Tvrdila, že rodičia darovali matke žalovanej pozemok aj pod terajšou miestnou komunikáciou, pričom ona si do svojho pozemku túto cestu

nezarátala, pravdepodobne sa dohodli susedia na rovnakej dĺžke. Po smrti matky predmet sporu užívali tri sestry.

20. Svedkyňa, X. K., matka žalobkyne, jedná z účastníčok zmluvy tvrdila, že aj sporný pozemok bol predmetom prevodu, že matka žalobkyne ich neupozornila, že sporný pozemok nie je predmetom prevodu. Ďalej uviedla, že predmet sporu za života užívali starí rodičia strán, že prvý plot postavil ešte starý otec strán niekedy v roku 1974, tak ako mali ploty B. a S., druhý plot bol postavený pred smrťou starej matky strán.

21. Svedok, A. W., bratranec strán, uviedol, že plot medzi pozemkami nikdy nebol a on medzi pozemkami hranicu nikdy nevnímal, k existujúcemu plotu sa svedok nevedel vyjadriť, podľa neho má slúžiť ako zábrana pre psa. Sporná parcela podľa svedka bola vždy v užívaní rodiny žalovanej, resp. jej rodičov.

22. Svedok, S. W., bratranec strán, uviedol, že predmet sporu za života užívali starí rodičia a po ich smrti sestry, okrem matky žalovanej. Plot postavený bol, kto ho postavil svedok nevedel.

23. Svedok, Y.. B. V., sused strán, uviedol, že spornú parcelu užívali určite starí rodičia strán, pestovali tam zemiaky, mali kravu, po ich smrti sa v užívali striedali ich detí. Existujúci plot medzi pozemkami, podľa svedka bol postavený v roku 2002 kvôli psovi, kým sa oralo plot nebol.

24. Svedkyňa, Q. F., suseda strán, uviedla, že plot medzi pozemkami bol, že predmet sporu užívali starí rodičia a po ich smrti pozemok neužíval nikto.

25. Svedkyňa, X. J., suseda strán, uviedla, že plot medzi pozemkami bol, postavil ho ešte starý otec strán, niekedy v rokoch 1978-1979, predmet sporu užívali starí rodičia strán a po ich smrti matka žalobkyne a jej sestra W..

26. Svedok, X. K., otec žalobkyne, uviedol, že v roku 1971 jeho svokor (starý otec strán) daroval časť svojej nehnuteľnosti rodičom žalovanej na výstavbu rodinného domu. Hranicu medzi pozemkami KN-C 669/1 a 669/2 tvoril a tvorí existujúci plot, ktorý mohol byť postavený niekedy v roku 1975. Žalovaná, resp. jej rodičia užívali nehnuteľnosť len po plot. Od roku 1996 kedy zomrel svokor (starý otec strán) predmet sporu užívala stará matka strán až do svojej smrti v roku 2004, potom si predmet sporu a parcelu 669/2 rozdelili pozdĺž s tým, že polovicu užívala rodina žalovanej a polovicu on so svojou rodinou. G., že pokiaľ žalobkyňa kupovala nehnuteľnosť, kupovala ju až po plot, teda aj so spornou parcelou.

27. Svedok, A. V., svokor žalobkyne, uviedol, že od matky žalovanej vie, že plot tvorí vlastnícku hranicu.

28. Po vrátení vecí odvolacím súdom súd vypočul ako svedka aj manžela žalobkyne, X. V., ktorý tvrdil, že manželka kúpila oplotený pozemok, teda aj časť, ktorá je predmetom sporu. Bez sporov ho užívali do roku 2013 v presvedčení, že ide o ich vlastníctvo.

29. Svedok, Q. J., sused strán sporu, uviedol, že pokiaľ hospodárili starí rodičia strán predmet sporu užívali, potom čo prestali mať kravu, plot postavil otec žalovanej na tom mieste ako sa nachádza súčasný plot, niekedy v 80- tých rokoch minulého storočia išlo o drevený plot, súčasný plot postavil manžel žalovanej . Po smrti starého otca účastníčok sporný pozemok užívala ich stará matka a po jej smrti ich teta p. W..

30. Spory ohľadne novovytvorenej parcely KN-C 669/4 medzi stranami začali v roku 2013, kedy si pozemok v užívaní žalobkyne chcela oplotiť žalovaná.

31. Teda v konaní nebolo sporné, že sporný pozemok (novovytvorené pozemok KN-C 669/4) od nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele č. KN-C 669/2 užívala žalobkyňa so svojou rodinou, bez sporov do roku 2013.

32. Sporné bolo, kto užíval predmet sporu do roku 2008, t.j. do nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou k parcele č. 669/2. Podľa tvrdenia žalobkyne a svedkov H.. H. B., I. S., X. K., S. W., Y.. V. B., Q. F., X. J., X. K. a Q. J. predmet sporu za svojho života užívali starí rodičia strán, t.j. H. B. a U. B..

Podľa žalovanej a svedkov U. R. a A. W. predmet sporu od nadobudnutia vlastníckeho práva rodičmi žalovanej bol v užívaní rodiny žalovanej.

33. Taktiež bolo sporné kto, kedy za akým účelom postavil plot nachádzajúci sa medzi parcelami KN-C 669/1 a novovytvorenou KN-C 669/2, či tento plot tvorí aj vlastnícku hranicu. Podľa žalobkyne a svedkov I. S., Q. F., X. J., X. K., Q. J. a X. K. plot medzi pozemkami bol postavený bol niekedy v 70. - 80.- tých rokoch minulého storočia má tvoriť vlastnícku hranicu. Podľa svedkom U. R., A. W., S. W. Y.. B. V. H.. H. B., existujúci plot bol postavený niekedy v roku 2002 ako zábrana pre psa.

34. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

35. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

36. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

37. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

38. Podľa § 137 písm. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

39. Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

40. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

41. Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

42. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

43. Podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

44. Podľa § 868 Obč. zák pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

45. Podľa § 872 ods. 6 Obč. zák. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

46. Podľa § 460 Obč. zák. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

47. Podľa § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o dedičstve sa nevykoná.

Právne posúdenie vecí:

Naliehavý právny záujem 48. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na predmetnej určovacej žalobe podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016.

49. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia (§ 137 písm. c/ C.s.p.) možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

50. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou určila medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jej právam a právam chráneným záujmom. Súd má za to, že pokiaľ je sporné, kto je vlastníkom určitej nehnuteľností, tento spor musí rozhodnúť súd v civilnom sporovom konaní, pretože až na základe rozhodnutia súdu môže byť pôvodne sporný údaj v katastri nehnuteľností zmenený, preto podaná žaloba na určenie vlastníckeho práva je tak jediným možným postupom ako dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Teda žalobkyňa má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe aj podľa ustanovení C.s.p.

Vec sama

51. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele KN-C č. 669/4 orná pôda o výmere 158 m2, ktorá bola vytvorená odčlenením od existujúcej parcely KN-C č. 661/1 vo vlastníctve žalovanej, ktorú mala žalobkyňa nadobudnúť vydržaním.

52. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou a musí ísť o dobrú vieru, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.

53. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka 141/1950 Zb. od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 a obdobie platnosti Občianskeho zákonníka od 40/1964 Zb. od 1. 4. 1964.

54. Podľa obyčajového práva vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, teda i voči spoluvlastníkovi, ak boli splnené podmienky vydržania, t.j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom aj ostatných spoluvlastníckych podielov a tieto mal príslušnú, zákonom ustanovenú dobu v držbe.

55. Ak však došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takom rozdelenom stave dlho užívali, došlo v zmysle rozhodnutia č. 911/1932 Úr. Zb. k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností. Takúto dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností treba považovať za dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva.

56. Na území Slovenskej republiky do platnosti Občianskeho zákona číslo 141/1950 (ďalej len SOZ ), boli jediným všeobecne platným prostriedkom preukazujúcim vlastnícke práva k nehnuteľnostiam pozemkové knihy. Zápis v pozemkovej knihe mal do platnosti SOZ nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, teda dovtedy sa vlastníctvo prevádzalo až keď došlo k zápisu prevodu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Účinnosťou zák. č. 141/1950 Zb. však tento význam pozemkových kníh zanikol a v zmysle § 111 ods.1 sa vlastníctvo prevádzalo už samotnou zmluvou, ak nebolo dohodnuté inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Zápis v pozemkovej knihe už teda podmienkou prevodu vlastníctva nebol a mal len význam deklaratórny a následky vlastníctva nevznikali dňom, kedy došlo k zápisu v pozemkovej knihe, ale dňom zmeny týkajúcej sa vlastníctva. Výpisy z pozemkovej knihy preto už nedávali hodnovernú informáciu o stave nehnuteľnosti zapísanej v tejto knihe, keďže právne zmeny týkajúce sa nehnuteľností, nemali na prevod vlastníctva žiadne negatívne právne následky.

57. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§115-116) vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.

58. Občiansky zákon z r. 1964 č. 40/1964 Zb. nepoznal ustanovenia o vydržaní. Až v 80-tych rokoch minulého storočia bolo možné vydržať do osobného užívania vo výmerách ako ustanovoval občiansky zákonník (rodinné domy do výmery 800 m2, záhrady do výmery 400 m2). Novelou z r. 1991 došlo k opusteniu komplikovanej koncepcie nadobúdania vlastníckeho práva k pozemkom vydržaním cez zriadenie osobného užívania pozemkov a ustanovenie § 134 zakotvilo klasické vydržanie platné doteraz, kde tak isto je vydržacia doba 10 rokov, ako bola ustanovená v občianskom strednom zákone. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počnúc dňom 1.1.1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu oprávneným držiteľom pred 1.1.1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

59. Podľa obyčajového práva, podľa ustanovenia § 116 ods. 2 Obč. zák. 141/1950 Zb., ako aj podľa § 134 ods. 4 v súčasnosti platného Obč. zák. platila a platí zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

60. Žalobkyňa požadovala určenie vlastníckeho práva na základe vydržania s tým, že žiadala započítať vydržaciu dobu jej právnych predchodcov.

61. Hlavnou námietkou žalovanej bola skutočnosť, že neboli splnené podmienky vydržania v prospech žalobkyne predovšetkým, že žalobkyni neuplynula vydržacia lehota a ak by predmet sporu mal patriť právnym predchodcom žalobkyne, tak žalobcami mali byť dedičia nie žalobkyňa.

62. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. K základným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, nepretržitosť vydržacej doby pri nehnuteľnostiach je najmenej 10 rokov

63. Vzhľadom na zistený skutkový stav, citované zákonné ustanovenia, rešpektujúc názor vyslovený odvolacím súdom, tunajší súd dospel k záveru, že nie je možné poskytnúť ochranu žalobkyni na základe ňou podanej žaloby.

64. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn 5C/86/2006 mal súd jednoznačne preukázané, že v geometrickom pláne (761-0039-70 zo dňa 14.12.1970), ktorým bola vytvorená súčasná parcela KN C 669/1 vo vlastníctve žalovanej došlo k chybe v dôsledku čoho pri jednej z mier - dĺžka pozemku nebola jeho skutočná dĺžka, ale konečné staničenie od meračskej priamky od červenej línie. Takýto neprecízny postup zhotoviteľa geometrického plánu vniesol chybu do evidencie pozemkového vlastníctva. Geometrické a polohové určenie pozemkov parciel EN č. 2050/5, 2050/4 a 2046/3 nebolo v súlade s vykazovanou plochou. Do tejto plochy bol započítaný aj priestor v dnešnej ceste - miestnej komunikácii, ktorý netvoril a netvorí parcely z GP č. 761-0039-70 z roku 1970. Priamym meraním v teréne v roku 2009 znalec zistil, že reálna držba vymedzená oplotením je totožná so zákresom

v geometrickom pláne z roku 1970. To znamená, že je súlad medzi skutkovým stavom v teréne a predmetným geometrickým plánom. Teda k chybe došlo, pretože v platnej mape KN je severozápadná hranica určovaných pozemkov zle prevzatá, nakoľko kolmice neboli vynesené od meračskej priamky, ale od cesty, ktorá v čase tvorby katastrálnej mapy a preberania posudzovaného geometrického plánu do mapy už existovala.

65. Z geometrického plánu 761-0039/70, jeho zväčšeniny a snímky z pozemkovej mapy (čl. 151-153 spisu) jednoznačne vyplýva, že parcela mpč. 2050/5 darovaná rodičom žalovanej má väčšiu výmeru, ako bolo udané v kúpnej zmluve, teda nie 761 m2, ale cca 888 m2.

66. V zmysle § 70 ods. 1 katastrálneho zákona (zák. č. 162/1995 Z.z.) údaje katastra uvedené v § 7, čiže okrem iného geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností, parcelné čísla, údaje o parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape a druhy a výmery pozemkov, sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

67. Z uvedeného vyplýva, že predmet sporu (novovytvorená parcela KN-C 669/4) nebol predmetom prevodu medzi právnymi predchodcami žalovanej teda jej starými rodičmi a jej rodičmi (Darovacia zmluva z 6.10.1971 registrovaná pod RI 315/71 rodičov, keďže parcela KN C 669/1 bola vytvorená geometrickým plánom 761-0039-70 a má zodpovedať parcelám mpč. 2051/1 a časti mpč. 2050 podľa kúpnej zmluvy RI 172/71) .

68. Na základe uvedenej chyby GO plánu možno ustáliť, že novovytvorená parcela KN-C č. 669/4 zostala vo vlastníctve vlastníkov, ktorý ju vlastnili v roku 1971. Teda vo vlastníctve vlastníkov parciel mpč. č. 2052, 2051/1 a 2051/2 (totožné mpč. parcely z ktorých bola vytvorená parcela KN-C 669/2 podľa GO plánu č. 285/97 (čl. 164 spisu) mpč. parcela 2052 - diel 10, mpč. 2051/2 diel 8 a mpč. 2051/1 diel 6) a nikdy sa nestala súčasťou parcely KN-C 669/1 vo vlastníctve žalovanej.

69. Základnou spornou otázkou bol užívací stav k novovytvorenej parcele KN-C 669/4, ktorý mal súd posudzovať od roku 1971, tak ako mu to uložil odvolací súd, avšak vzhľadom na zmenu skutkového stavu oproti stavu, aký mal súd preukázaný v čase prvého rozhodovania, predovšetkým na listinné dôkazy tvoriace obsah spisu sp. zn. 5C/86/2006, t.j. závery znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané, že predmetom prevodu medzi právnymi predchodcami žalovanej (jej rodičmi a starými rodičmi) nebol sporný pozemok, súd nemohol bez povšimnutia nechať užívací stav k predmetu sporu pred rokom 1971.

70. Z výsledkov vykonaného dokazovania, bolo preukázané, že starí rodičia strán pokiaľ žili predmet sporu užívali, potvrdila to väčšina vypočutých svedkov, nielen priami príbuzní žalobkyne teda jej rodičia X. K. a X. K., ale aj ujo a teta H.. H. B., I. S. ako aj bratranec S. W., ale najmä susedia, žijúci v bezprostrednej blízkosti a to: Y.. V. B., Q. F., X. J. a Q. J..

71. Pokiaľ vychádzame z Notárskej zápisnice N 240/97, NZ 238/97 v ktorej stará matka strán, U. B., vyhlásila, že parcelu č. 669/2 a 668 užíva od roku 1947, kedy ju nadobudla neformálnou kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov (čl. 162 spisu) , čo žiadna zo strán nespochybnila, potom aj predmet sporu, teda novovytvorenú parcelu č. 669/4, ktorá vzhľadom na chyby geodetov je vytvorená z totožných mpč. parciel ako parcela 669/2, nadobudla a začala užívať v roku 1947. Možno mať pochybnosti či predmetné pozemky nadobudla sama alebo spolu so starým otcom strán, no v čase realizácie osvedčenia, starý otec už nežil, zomrel v roku 1996. Teda ak stará matka strán, podľa názoru súdu (vzhľadom na výpovede svedkov) spolu so starým otcom strán, nadobudli predmet sporu neformálnou kúpnou zmluvou v roku 1947 a od vtedy ho dobromyseľne ako vlastné užívali, už za svojho života nadobudli vlastnícke právo k predmetu sporu dňom 1.1.1961 (splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva - spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a uplynutie vydržacej lehoty).

72. V zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka z roku 1950 (SOZ) lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951. Keďže tento SOZ upravoval kratšiu vydržaciu lehotu pre vydržanie oproti uhorskému právu, kde bola vydržacia lehota 32 ročná, a to 10 rokov. Súd má za to, že starým rodičom strán uplynula vydržacia lehota dňa 1.1.1961 a k tomuto dňu nadobudli vlastnícke právo k predmetu sporu.

73. Žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo k spornej parcele tvrdiac, že po započítaní vydržacej doby jej právnych predchodcov nehnuteľnosť vydržala. V kúpnej zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a jej právnymi predchodcami (dedičmi po jej starej matke) boli jasne vymedzené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto kúpnej zmluvy, totožné nehnuteľností boli aj predmetom dedičského konania po jej starej matke.

74. Aj keď nehnuteľnosť bola oplotená, čo mohlo u žalobkyne vzbudiť odôvodnený dojem, že predmetom kúpi je aj sporný pozemok, na to aby držbu sporného pozemku mohol súd považovať za dobromyseľnú žalobkyni chýba titul, t.j. právny dôvod nadobudnutia - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk, viažucich sa k predmetu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právne titulu (predstieraného či neplatného). Je potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Žalobkyni vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania chýba titul na základe ktorého vstúpila do držby sporného pozemku. Sporný pozemok je od 1.1.1961 vo vlastníctve jej starých rodičov, nebol predmetom dedičského konania, ani prevodu na základe ktorého nadobudla parcelu KN-C 669/2. V konaní nebol produkovaný dôkaz, preukazujúci skutočnosť, že žalobkyňa vstúpila do držby predmetu sporu na základe, napr. putatívne právneho titulu, t.j. predstieraného alebo neplatného právneho úkonu realizovaného medzi ňou a jej starými rodičmi. Ak by aj súd za takýto titul považoval kúpnu zmluvu na základe ktorej žalobkyňa nadobudla parcelu KN-C 669/2, potom mala byť primerane obozretná či neužíva pozemky vo vyššej výmere a iného tvaru ako vlastné. Na základe tohto titulu by vstúpila do držby dňa 6.6.2008 (uzatvorením kúpnej zmluvy). Vydržiaca lehota by jej uplynula 6.6.2018, avšak už roku 2013 je spor ohľadne vlastníctva, čiže žalobkyňa nemá splnenú vydržiacu lehotu, dobromyseľnej držby (10 rokov). Dobu dobromyseľného užívania nehnuteľnosti (v danom prípade parcely KN C 669/4) právnymi predchodcami žalobkyne by bolo možné započítať do vydržacej doby v prospech žalobkyne, pokiaľ by právni predchodcovia žalobkyne už k predmetu sporu vlastnícke právo vydržaním nenadobudli.

75. V bode 71. tohto rozsudku súd ustálil, že právni predchodcovia žalobkyne, teda jej starí rodičia, vlastnícke právo k predmetu sporu nadobudli najneskôr k 1.1.1961, pretože mal preukázané, že sporná nehnuteľnosť nebola predmetom prevodu na základe darovacej zmluvy reg. pod RI 315/1971 právnym predchodcom žalovanej, starí rodičia strán ju nadobudli neformálnou kúpnou zmluvou v roku 1947 od kedy ju užívali (vyhlásenie starej matky v Notárskej zápisnici) až do svojej smrti. Keďže starí rodičia splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, uplynutím vydržacej lehoty sa stali vlastníkmi predmetu spor ex lége (priamo zo zákona) a ich vydržaciu lehotu už nemožno započítavať do vydržacej doby ich právnym nástupcom.

76. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právni predchodcovia (starí rodičia) oboch strán v čase svojej smrti boli vlastníkmi predmetu sporu, ohľadne predmetu sporu neprebehlo dedičské konanie (dedičské konanie sa týkalo len parciel reg. KN-C, ktoré súčasne vlastní žalobkyňa), vlastnícke právo k predmetu sporu stále svedčí starým rodičom.

77. Súd v rámci civilného sporového konania nemôže priamo prejednávať dedičstvo. Civilné sporové konanie nemôže nahradiť dedičské konanie. Pre civilné sporové konanie, platia iné procesné podmienky iná procesná právna úprava, je v ňom iný okruh strán sporu, ako je to v dedičskom konaní, na ktoré sa vzťahuje iný procesný zákon, účastníkmi musia byť všetci do úvahy pripadajúci dedičia. Naviac žalobkyňa nie je priamou dedičkou, tou je jej matka, žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorou by bolo určené či predmet sporu patrí do dedičstva po jej starých rodičoch.

78. Keďže nebola preukázaná základná podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním žalobkyňou, t.j. titul vstupu do držby a uplynutie 10 ročnej vydržacej lehoty pri nemožnosti započítania vydržacej lehoty, ktorá už uplynula právnym predchodcom - starým rodičom, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Predbežné opatrenie

79. Podľa § 335 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

80. Druhým výrokom súd aj bez návrhu zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením č.k. 2C/99/2013-42 zo dňa 23.12.2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/42/2014 zo dňa 20.3.2014, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa výstavby oplotenia a s tým súvisiacimi prácami, spočívajúcimi v kopaní jám, betónovaní stĺpikov, upevňovaní pletiva a skladania stavebného materiálu na pozemku zapísanom na LV XXX kat. úz. W. I., KN-C parcela 669/1

- orná pôda o výmere 599 m2, až do právoplatného skončenia konania vedeného súdom pod sp. zn. 2C/99/2013, pretože žaloba bola zamietnutá.

Trovy konania

81. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

84. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

85. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorej zmyslom je, že úspešná strana sporu má voči neúspešnej nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie svojho práva.

86. Účelom je tu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Zákon ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno nepriznať náhradu trov podľa hore uvedeného výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiach konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Vo všeobecnosti možno vymedziť tri možné okruhy prípadov, v ktorých môže dôjsť k uplatneniu zmierňovacieho práva súdu.

87. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým konaniam alebo určitej procesnej situácii a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

88. Druhá oblasť sa týka sociálnych aspektov, dochádza k nej vtedy, ak v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že povinná strana sporu môže uhradiť náhradu trov z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Treba však zvýrazniť, že pri posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, teda nielen tej , ktorá by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

89. Napokon treba si všímať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, prihliadať na postoj strán sporu.

90. Súd má za to, že v danom prípade existujú okolnosti významné pre rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania spočívajúce v okolnostiach daného prípadu.

91. Medzi stranami je príbuzenský vzťah obe sú sesternice, vnučky H. B. a U. B.. G. zakúpila nehnuteľností od právnych nástupcov po starých rodičoch, ktoré boli oplotené, vrátane predmetu sporu, išlo o parcely reg. „C“. Žalobkyňa si predmet kúpi nepreverila, uspokojila sa s tým, že kupuje to čo je

ohradené. Žalobkyňa nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho sporu užívala bez sporov cca 5 rokov, žalovaná ju na skutočnosť, že užíva jej vlastníctvo neupozornila, nechala ju na predmete sporu postaviť budovu, vysadiť stromčeky, vykĺčovať staré stromy a pod.

92. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd ustálil, že vlastnícke právo k predmetu sporu svedčí starým rodičom oboch strán od 1.1.1961, keďže splnili všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva takýmto spôsobom (spôsobilý predmet, oprávnenosť držby a uplynutie vydržacej lehoty) z tohto dôvodu nemožno započítať ich vydržiacu lehotu do plynutia vydržacej lehoty žalobkyni. Výsledkami vykonaného dokazovania bol spochybnený zápis vlastníckeho práva žalovanej k predmetu sporu, nakoľko bolo preukázané, že sporný pozemok nebol predmetom prevodu medzi právnymi predchodcami žalovanej (chybný GO plán).

93. V závere súdu nedá uviesť, že obe strany svojim konaním prispeli k vedeniu tohto súdneho sporu, žalobkyňa tým, že si nepreverila čo kupuje a žalovaná tým, že nechala žalobkyňu užívať časť parcely evidovanej ako jej vlastníctvo, ktoré však vzhľadom na dôkazy v spise 5C/86/2006 je spochybné.

94. Preukazujúc na všetky uvedené okolnosti prípadu nie je potrebné tento spor riešiť v časti trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu , ale skôr zohľadniť osobitnosť prípadu. Je vhodné použiť v tomto prípade ustanovenia § 257 ods. 1 O.s.p., kde žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania priznaný nebude.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.