Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-51-2018.pdf
PDF · 95.01 KB
Case nature
Subarea
19Co/51/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, F., zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722, proti žalovanému: W. v likvidácii, so sídlom U. O. XX, XXX XX V. X., IČO: XX XXX XXX, likvidátor N. Z. XX/D , V. - mestská časť E. XXX XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7Csp/9/2018-51 zo dňa 13.03.2018 takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že ukladá žalovanému povinnosť pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 3.490 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 3.490,- eur pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 324 ods. 1, 3; 325 ods. 1, 2 písm. c); 326 ods. 1; 328 ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku.
3. Konštatoval, že žalobkyňa síce osvedčila existenciu úverového vzťahu medzi ňou a žalovaným, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie nebol naplnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to konkrétne nevyhnutnosť neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu a dôvodnosť obavy žalobkyne, že v prípade jej úspechu vo veci samej bude exekúcia ohrozená. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavy z ohrozenia budúcej exekúcie. Tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a to že žalovaný realizuje úkony smerujúce k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti zatváraním pobočiek, znížením počtu zamestnancov, zbavuje sa svojho majetku postúpením živých pohľadávok, nemá dostatok majetku, žalobkyňa osvedčovala výročnou správou žalovaného za rok 2016 a informáciami nachádzajúcimi sa na rôznych internetových stránkach. Žalobkyňa zároveň poukázala aj na rozhodnutia iných súdov v podobných veciach, ktorými návrhu žalobcov vyhoveli.
4. Súd prvej inštancie mal za to, že tvrdenia žalobkyne, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a ktoré sú uvedené vyššie, neboli v konaní osvedčené. Z predložených
dôkazov nevyplýva, že by žalovaný končil s podnikateľskou činnosťou na území F. republiky a taktiež postupovanie pohľadávok žalovaného na iné spoločnosti nemožno považovať vo všeobecnosti za konanie smerujúce k znižovaniu majetku žalovaného a rovnako to nemožno označiť za činnosť neobvyklú najmä v prípade bankových a nebankových subjektov. Zároveň spoločnosť M. I. a F. republika, s.r.o., ktorú žalobkyňa uvádza vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako spoločnosť, na ktorú žalovaný postupuje svoje pohľadávky neosvedčuje tvrdenie žalobkyne o odchode žalovaného zo slovenského trhu, nakoľko súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že viacero dodávateľov ( vrátane bánk) postupuje na túto spoločnosť svoje pohľadávky voči spotrebiteľom, pričom uvedené neznamená, že končia so svojou podnikateľskou činnosťou. Tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zbavovaní majetku sa žalovaným a o jeho odchode zo slovenského trhu, tak nie sú ničím osvedčené a zostávajú len v domnienkach žalobkyne, ktoré pre vydanie neodkladného opatrenia nepostačujú. Naviac z portálu http://www.finstat.sk> súd prvej inštancie zistil, že žalovanému za rok 2016 oproti predchádzajúcemu roku vzrástli tržby a to na sumu 5286 eur, taktiež porástol jeho zisk, ktorý dosiahol výšku 11.956.972 eur. Takáto finančná situácia neodôvodňuje vyhoveniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
5. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v snahe zabezpečiť ochranný účel dostatočne a vecne uviedla rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce existenciu dôvodnej obavy, že prípadná budúca exekúcia môže byť ohrozená. Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je už len samotná obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Konštatovanie prvoinštančného súdu, že tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú ničím osvedčené a zostávajú len v domnienkach, sú vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia nesprávne. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazuje na tržby a zisk žalovaného za rok 2016, uviedla, že žalovaný má v predmete podnikania zapísané ku dňu 26. 01. 2018 už len administratívne služby, pričom iné činnosti predstavujúce hlavný predmet činnosti žalovaného (poskytovanie pôžičiek), ktoré boli jediným predmetom podnikateľskej činnosti počas celej jeho činnosti a z tejto podnikateľskej činnosti dosahoval takmer všetky svoje príjmy, už boli v obchodnom registri žalovaného zrušené. Z tohto dôvodu už naďalej žalovaný nebude v žiadnom prípade dosahovať zisk a tržby ako tomu bolo v minulosti. Ako žalobkyňa uviedla v návrhu, existuje a kontinuálne narastá odôvodnená obava, že výkon rozhodnutia, resp. budúca exekúcia v prospech žalobkyne bude po právoplatnom skončení veci ohrozená pre nedostatok, prípadne úplnú neexistenciu majetku žalovaného vzhľadom na doposiaľ realizované úkony žalovaného (výrazné obmedzenie podnikateľských činností, záporné vlastné imanie, zbavovanie sa pohľadávok, znižovanie počtu pobočiek a zamestnancov).
7. Žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. 09. 2017 sp. zn. 14Co/327/2017, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Žalobca predložil ako listinný dôkaz výročnú správu spoločnosti Provident Financial s. r. o. Bratislava za rok 2016, z ktorej obsahu vyplýva, že vlastné imanie žalovaného je výrazne v záporných hodnotách a to -16.205.010 eur, pričom z výpisu z obchodného registra vyplýva, že zapísaná súhrnná výška splateného vkladu spoločníkov žalovaného je len v sume 6.155.802,20 eur, z čoho je zrejmé, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu základného imania spoločnosti. Už aj z tejto konštatovanej skutočnosti je možné vyvodiť dôvodnosť obáv žalobcu, že súčasná utlmená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie a majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jeho nároku uplatneného v danom spore."
8. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že žalovaný je povinný pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni zložiť do úschovy na Okresnom súde Vranov nad Topľou peňažnú sumu vo výške 3 490,00 eur do 7 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% na účet právneho zástupcu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
10. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (§ 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
11. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrení (§ 324 ods. 3 CSP).
12. Z ust. § 325 ods. 1 CSP vyplýva, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde (§ 325 ods. 2 písm. b) CSP).
14. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (§ 326 ods. 1 CSP).
15. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 CSP).
16. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení, prípadne ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej neuloží. Všeobecný súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010 ).
17. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujú ich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strany a z osvedčenia porušenia týchto práv.
18. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery strán. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa neosvedčila nevyhnutnosť okamžitej úpravy pomerov strán sporu.
19. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným záverom súdu prvej inštancie, a to že žalobkyňa v danom prípade neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
20. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila Výročnú správu Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31.decembra 2016 a výpis z obchodného registra žalovanej.
21. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že u žalovaného došlo k zmene obchodného mena na W. V. a táto spoločnosť je v likvidácii. Spoločnosť zároveň, na rozdiel od spoločnosti Provident Financial s.r.o už nemá v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov a jediným predmetom jej činnosti sú administratívne služby.
22. Z vyššie uvedeného sa dá dôvodne domnievať, že ide o zrušenie spoločnosti žalovaného, čomu podľa odvolacieho súdu, žalovaný nepochybne smeruje. Môže ísť o likvidáciu spoločnosti, resp. ukončenie podnikania, prevod majetku spoločnosti, ukončenie zmluvných vzťahov a podobne.
23. Vo výročnej správe Provident Financial, s.r.o. za rok končiaci sa 31. decembra 2016, ktorú predložila žalobkyňa sa uvádza, že spoločnosť v roku 2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Zmena legislatívy, ktorú prijal parlament bez konzultácií so zainteresovanými spoločnosťami v decembri 2015 zásadne zmenila právny rámec pre poskytovateľov spotrebných úverov. Spoločnosť prestala od 18. decembra 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia v rokoch 2016 a 2017. Táto skutočnosť ovplyvnila výsledky za rok 2015 a 2016 a tiež ovplyvní nastavenie súčasného obchodného modelu. V dôsledku obmedzenia podnikateľskej činnosti bolo počas roka 2016 zatvorených 5 regionálnych pobočiek. K 31. decembru fungovalo 6 pobočiek. Od roku 2015, kedy mala spoločnosť 276 zamestnancov, došlo k zníženiu ich počtu na konci roka 2016 na 108 zamestnancov.
24. Aj z webovej stránky spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava <https://www.provident.sk/> vyplýva oznámenie, že spoločnosť od 18.12.2015 neposkytuje spotrebiteľské úvery.
25. Z predmetnej výročnej správy Provident Financial s.r.o. ďalej vyplýva, že vlastné imanie je na úrovni mínusu, konkrétne 16.205.010,- eur, (2015: záporné vlastné imanie vo výške 28.161.982,- eur). Z uvedeného je nutné vyvodiť, že záporné vlastné imanie spoločnosti vysoko prevyšuje hodnotu jej základného imania.
26. Možno konštatovať, že žalovaný tiež postupuje svoje pohľadávky na iné spoločnosti. Nevlastní žiadny majetok a jeho majetkom sú iba finančné prostriedky z pohľadávok voči svojim klientom a tak ako správne uviedla žalobkyňa, ich počet je neurčitý.
27. Z toho preto možno vyvodiť dôvodnosť obavy žalobkyne, že súčasná obmedzená činnosť žalovaného, výsledky hospodárenia za uplynuté obdobie, majetok žalovaného nedávajú dostatočnú záruku budúcej vymožiteľnosti jej nároku uplatneného v tomto spore.
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávny. Žalobkyňa osvedčila, že konanie žalovaného smeruje k ukončeniu jeho podnikateľskej činnosti. Celkové konanie žalovaného svedčí v prospech záveru, že v danom prípade vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti, ide o také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery ( viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/144/97), čo žalobkyňa osvedčila.
29. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a žalobkyňa uviedla aj vo svojom odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje dôvodná obava o budúcej možnej vymožiteľnosti nároku žalobkyne, uplatnenej vo veci samej. Obmedzenie podnikania iba na administratívnu činnosť, keď v minulosti hlavným zdrojom zisku bolo poskytovanie úverov jednoznačne napĺňa predpoklady pre dôvodnú obavu o ohrozenie možného výkonu rozhodnutia.
30. Odvolací súd preto zmenil napadnuté uznesenie tak, že vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenie v celom rozsahu, lebo peňažná suma, ktorú navrhla zložiť do súdnej úschovy predstavuje hodnotu žalovanej pohľadávky v súhrnnej výške 3.087,91 eur a vzniknuté trovy konania ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia si žalobkyňa vyčíslila sumou cca 400 eur, po zaokrúhlení teda 3.087,91 + 400 = 3.487,91 eur, teda 3.490,- eur.
31. Pretože neboli splnené zákonné podmienky na potvrdenie a ani pre zrušenie napadnutého uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 388 Civilného sporového poriadku zmenil a návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu. Neodkladné opatrenie je dočasným rozhodnutím, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
32. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v súlade s § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po skončení konania vo veci samej.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).