Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloletú X. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, dieťa v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, maloletej dcéry rodičov: matka - P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, O. F. a otec - U. O., nar. X.X.XXXX, bytom T. - D. XXX, o úpravu práv a povinnosti k maloletej, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 37P/49/2017-49 zo dňa 5.10.2017 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch určenia výživného a nedoplatku na výživnom tak, že:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej X. sumou 135 eur mesačne od 1.1.2017, vždy do 10. dňa mesiaca vopred k rukám matky.

Z a m i e t a návrh matky v časti určenia výživného na maloletú X. za obdobie od 30.10.2016 do 31.12. 2016.

Nedoplatok výživného za obdobie od 1.1.2017 do 5.10.2017 v sume 1.215 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach vo výške 60 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zveril maloletú X. O. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej 135 eur mesačne od 30.10.2016 do 10. dňa mesiaca k rukám matky (výrok II.) a uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.10.2016 do 31.10.2017 vo výške 1.358,71 eur v povolených mesačných splátkach po 115 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.

2. Súd pri právnom posúdení veci postupoval podľa § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 veta prvá, druhá a štvrtá, § 24 ods. 3 a 4, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1,2 § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Matka podaným návrhom doručeným súdu 7.3.2017 žiadala určiť výživné na maloleté dieťa vo výške 200 eur mesačne, tvrdila, že otec napriek ich ústnej dohode výživné od januára neplatí, návrh v priebehu konania korigovala, keď uviedla, že výživné otec na maloletú neplatí od jej narodenia. Žiadala priznať aj zameškané výživné.

4. Otec sa k návrhu nevyjadril, na nariadené pojednávanie sa nedostavil. Za splnenia podmienok v § 31 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní, súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti otca.

5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, v jej starostlivosti nedostatky zistené neboli. Prihliadnuc k týmto okolnostiam, ako aj k útlemu veku dieťaťa súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.

6. Zistil, že matka je študentka s prerušeným štúdiom na strednej škole, ktorá je schopná privyrábať si brigádne počas letných prázdnin, cez leto 2016 mala celkový príjem 490 eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí ju naďalej zaopatrujú. Otec matke na výživu dieťaťa neprispieval ani po narodení, ani počas tehotenstva. Matka je zdravá, nevlastní žiaden majetok.

7. Otec podľa dostupných informácií pracuje v zahraničí, v Nemecku vykonáva záhradkárske práce, má vyživovaciu povinnosť iba k maloletej. Z listinných dôkazov predložených matkou vyplynulo, že otec zarába 10 eur na hodinu, ubytovanie a strava sú mu poskytované v zahraničí zdarma. Za jeseň roku 2016 zarobil približne 4.000 eur. Podľa potvrdenia od zamestnávateľa v mesiaci marec až júl 2017 dosiahol priemerný mesačný čistý príjem 571 eur a priemerné mesačné cestovné náhrady vo výške 723 eur, čo spolu predstavuje 1.446 eur. Súd zohľadnil sezónny charakter zamestnania otca, keď záhradnícke práce sa vykonávajú mimo zimného obdobia v rozsahu cca osem mesiacov v roku, a na základe tohto záveru, vychádzajúc z priemerného ročného príjmu otca vo výške 11.571 eur, konštatoval priemerný mesačný príjem otca v sume 964 eur. Súd dodal, že takýto príjem otec dosahuje spolu s vyplatenými cestovnými náhradami, vzhľadom však na samotné tvrdenia otca v sms správach, že strava a ubytovanie sú mu poskytované zadarmo, tento príjem súd kvalifikoval za čistý príjem otca, z ktorého možno hradiť výživné a nie je nutné odpočítavať ďalšie oprávnené náklady.

8. Určená suma výživného 135 eur mesačne zohľadňuje podľa názoru okresného súdu skutočnosť, že osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje len matka, pri jednej vyživovacej povinnosti by výška výživného bola primeraná výške 20 % z príjmu (170 eur mesačne), túto však súd znížil na 135 eur mesačne (80 % zo sumy 170 eur) z dôvodu, že otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie, čo má prirodzené právo si zabezpečiť primerane však svojim pomerom, po splnení si vyživovacej povinnosti k maloletej, pretože jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu má prioritu pred inými jeho výdavkami.

9. Súd určil povinnosť otca prispievať výživným na maloletú dcéru vo výške 135 eur mesačne odo dňa narodenia maloletej, za osobitnú okolnosť považoval to (vzhľadom k tomu, že matka podala návrh u súdu 7.3.2017), že otec sa s matkou ústne dohodol na platení výživného, ktorú dohodu neskôr nenaplnil a matka podala návrh na určenie výživného v primeranom období po tom, čo otec si dobrovoľne túto povinnosť nezačal plniť. Navyše, v období šestonedelia, ako aj ďalšieho skorého obdobia po narodení dieťaťa, keď je matka zaťažená novými povinnosťami, tie jej určite bránili v podaní návrhu skôr.

10. Otcovi vyčíslil súd aj nedoplatok na výživnom za rozhodné obdobie od 30.10.2016 do 31.10.2017 v sume 1.358,71 eur, uvedený nedoplatok výživného mu povolil splácať v mesačných splátkach po 115 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky. Pri vyčíslení nedoplatku výživného súd zohľadnil tú okolnosť, že otec na výživu maloletej od jej narodenia vôbec neprispieval.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Tvrdil, že na výživu maloletej X. aj v období od 30.10.2016 do dňa konania meritórneho pojednávania 5.10.2017 prispieval. Matke dieťaťa dňa 14.10.2016 osobne poslal cez H. W. Y. sumu 600 eur, ešte krátko pred termínom pôrodu, po dohode s ňou, aby si mohla zabezpečiť nákup základných potrieb pre očakávané dieťa. V mesiaci november 2016 jej poslal prostredníctvom bývalého zamestnávateľa 1.000 eur (túto sumu zamestnávateľ strhol z jeho účtu), z tejto sumy si matka dieťaťa ponechala sumu 600 eur a 400 eur mu poslala na prežitie. V

mesiaci december 2016 matke dal osobne do rúk sumu 200 eur a v mesiaci január 2017 - 100 eur, čo matka dieťaťa pravdepodobne pred súdom zamlčala. Napokon aj v mesiaci október 2017 poslal formou internetbankingu matke dieťaťa ďalších 250 eur. Za celé obdobie matka obdŕžala od neho na výživu dieťaťa sumu 1.750 eur. Žiada preto odvolací súd, aby znova zvážil a posúdil nedoplatok na zročnom výživnom, pretože ho vlastne už zaplatil.

12. Otec nesúhlasil ani s výškou určeného výživného. Argumentoval najmä tým, že sumu 135 eur mesačne nie je schopný platiť, cez sezónu pracuje ako brigádnik na dohodu, nemá trvalé zamestnanie. Ku dňu 1.1.2017 mu končí dohoda o brigádnickej práci a bude od tohto dňa znova nezamestnaný bez trvalého príjmu. Domáha sa zmeny rozhodnutia, v rámci zmeny určenia výživného na maloletú X. v sume 60 eur mesačne.

13. Kolízny opatrovník v stručnom písomnom stanovisku vyjadril súhlas s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

14. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietala dôvody odvolania. Potvrdila, že na otcov príkaz jeho šéf p. O. poslal na účet sumu 1.000 eur, pretože by otec peniaze minul a ich nedoniesol domov. Prvý výber zo sumy je 500 eur, ktoré otec dieťaťa si vyžiadal v deň, keď prišiel domov, nie 400 eur, ako to tvrdí on. Druhý výber bol dňa 17.11.2016 - na kočík pre maloletú, uviedla to aj v návrhu, aj vo svojej výpovedi pred súdom. Ďalšiu sumu 100 eur po hádke, vytrhol otec dieťaťa z jej rúk so slovami, že sú to jeho peniaze, potrebuje ich pre seba, lebo si svoje už minul. V mesiaci december 2016 jej nedal 200 eur, v mesiaci január 2017 dal jej 100 eur na krst dieťaťa brat otca S.. Dňa 17.10.2017 jej otec dieťaťa poslal sumu 250 eur, avšak s omeškaním, pretože sa odvolal až 20.10.2017. Práve okolnosť, že otec dieťaťa jej poslal sumu 250 eur v dobe ešte predtým ako odvolanie podal, svedčí o tom, že s výškou určeného výživného a splátkami nedoplatku výživného, ktoré mu súd povolil, súhlasil.

15. Matka nesúhlasila s odvolacím návrhom otca, ktorým sa domáha zmeny výživného na 60 eur mesačne. Tvrdila, že v Nemecku otec stále pracuje, minimálne pol roka ešte aj bude ako sa sám vyjadril. Ide mu len o to, že keď bude bez práce, aby ho neudala za neplatenie výživného.

16. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, procesným postupom podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokových častiach - určenia výživného, nedoplatku výživného zmenil podľa § 388 CSP, vyhovel odvolaniu otca iba čiastočne. Výrok rozsudku (ako bezprostredne súvisiaci) o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky krajský súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 pre vecnú správnosť.

17. Vykonaným dokazovaním aj odvolací súd mal preukázané, že rodičia maloletej X. nie sú manželia, nežijú spolu, osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje matka riadne a po konštatovaní vecnej správnosti výroku rozsudku upravujúcom zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. Krajský súd sa nestotožnil s prijatým záverom okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti otca na maloletú od jej narodenia ( od XX.XX.XXXX ). Matka v návrhu ( u súdu podala dňa 7.3.2017) uviedla, že otec dohodu o plnení vyživovacej povinnosti neakceptuje od januára 2017, na výživu dieťaťa od tejto doby neprispieva. Vykonané dokazovanie v súdenej veci preukázalo, že otec ( po dohode s matkou ) poskytol jej finančné plnenia v období od 30.10.2016 do 31.12.2016, tie matka aj vynaložila na zabezpečenie materiálnej stránky výchovy dieťaťa. Odvolací súd je presvedčený, že ak by otec na základe mimosúdnej dohody matke neposkytol finančné plnenia na výživu od narodenia dieťaťa do 31.12.2016, matka by návrh o úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu uplatnila už skôr než sa tak stalo v mesiaci marec 2017, navyše matka v prvotnom návrhu o úpravu práv a povinností rodičov žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca na dieťa od mesiaca január 2017, čo tiež svedčí o tom, že otec prestal plniť dohodu o plnení vyživovacej povinnosti práve od tohto mesiaca. Na tomto základe odvolací súd čiastočne, odvolaniu otca vyhovel, návrh matky o určenie výživného na dieťa za obdobie od 30.10.2016 do 31.12.2016 zamietol a určil v rozhodnutí začiatok povinnosti otca prispievať výživným na maloletú dňom 1.1.2017. Osobitné dôvody na strane matky spočívajúce v jej povinnostiach a stavu v období šestonedelia, ktoré ju viedli k podaniu návrhu o určenie výživného s odstupom času potom, ako otec

prestal plniť vyživovaciu povinnosť na dieťa ( matka návrh u súdu podala až 7. 3. 2017 ) aj krajský súd uznal, následne uzavrel, že boli splnené zákonné podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú spätne, v období pred podaním návrhu, v konkrétnom prípade so začiatkom určenia vyživovacej povinnosť otca od 1.1.2017.

19. Je preukázané, že otec z pracovného pomeru u PF Service, s.r.o. Stred Turzovka v období od marca 2017 do júla 2017 dosahoval čistý mesačný príjem 571 eur. V mesiaci apríl 2017 mal vyplatené cestovné v sume 1.166 eur, v mesiaci máj 2017 - 1.755 eur, júl 695,17 eur, teda za uvádzané obdobie 723 eur na mesiac. Otec nenamietal v odvolaní, žeby v Nemecku nemal preplatené od zamestnávateľa stravu, či ubytovanie. Uviedol jedine, že nie je schopný tak vysokú sumu výživného platiť, nakoľko pracoval len cez sezónu ako brigádnik na dohodu a nemá stále, trvalé zamestnanie, ku dňu 1.11.2017 jeho dohoda o sezónnej práci končí a bude od tohto dňa znova nezamestnaný bez trvalého príjmu. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že otec už dlhodobo ( viac rokov ), v prevažnej časti roka, približne cca 8 mesiacov vykonáva sezónne práce a cez zimné obdobie nepracuje. Uvedenú okolnosť aj okresný súd zohľadnil, pretože jeho ročný príjem dosahovaný za 8 mesiacov súd považoval za príjem celoročný ( akoby pracoval 12 mesiacov ) a z toho príjmu vyvodil ( správne ) jeho priemerný čistý mesačný príjem, rozhodný pre určenie výšky výživného. Odvolaciu argumentáciu otca, že výživné v sume 135 eur mesačne nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť z dôvodu ukončenia dohody o sezónnej práci ku dňu 1.11.2017, nemohol odvolací súd akceptovať. Ukončenie ním dohody o sezónnej práci ku dňu 1.11.2017, nemôže v aktuálne súdenej veci zakladať automaticky zmenu ( zníženie) výšky výživného ako sa toho otec dožaduje. Pre otca, vzhľadom na jeho doterajšie dlhodobé pracovné fungovanie, neznamená ukončenie dohody o sezónnej práci trvalý stav nezamestnanosti, ale tak ako v minulosti stav krátkodobý a prechodný. Krátkodobé zníženie príjmu povinného rodiča nevedie automaticky ku zníženiu vyživovacej povinnosti. Iba trvalý stav straty príjmu daný objektívnymi ( nezavinenými ) okolnosťami u povinného rodiča napr. dlhotrvajúca choroba, úraz, invalidita,... by mohol vyvolať prehodnotenie a následné zníženie výživného. Žeby nastali takéto okolnosti, otec v odvolaní netvrdil. Je tak preukázané, že otec má vo svojich možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojho dieťaťa výživným v súdom určenej výške, maloleté dieťa má právo podieľať sa a participovať na príjme svojho rodiča, primeranosť určenej výšky výživného z hľadiska rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa otec vôbec nenamietal ani v konaní pred okresným súdom a ani v odvolaní. Krajský súd dodáva, že osobnú starostlivosť o maloletú ( v útlom veku ) zabezpečuje matka, uvedenou osobnou starostlivosťou o dieťa matka v celom rozsahu v aktuálnej dobe vyvažuje podľa názoru odvolacieho súdu vyživovaciu povinnosť otca.

20. V dôsledku čiastočného zamietnutia návrhu matky o určenie výživného za obdobie od 30.10.2016 do 31.12.2016, došlo ku čiastočnej zmene rozsudku aj vo výroku o zameškanom výživnom a rozhodným obdobím pre vyčíslenie zameškaného výživného sa tak stala doba od 1.1. 2017 do dňa vydania rozhodnutia okresného súdu. Pri určení výživného v sume 135 mesačne od 1.1.2017 do 5.10.2017 bolo povinnosťou otca zaplatiť výživné na dieťa v celkovej sume 1.215 eur, t.j. za obdobie 9 celých mesiacov x 135 eur, keďže splatnosť výživného za mesiac október 2017 ku dňu vydania rozhodnutia okresného súdu ešte nenastala. Otec za mesiace január 2017 až september 2017 výživné nezaplatil, zameškané výživné za uvedené obdobie vzniklo vo výške 1.215,- eur, túto sumu odvolací súd povolil splácať otcovi v splátkach po 60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku spolu s bežným výživným k rukám matky, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

21. Pokiaľ otec žiadal započítať pri vyčíslení nedoplatku výživného finančné plnenia, ktoré titulom výživného na dieťa zaplatil matke v roku 2016 ( mesiace október, november, december 2016 ) tieto platby už odvolací súd započítať pri posudzovaní zameškaného výživného v roku 2017 nemohol, pretože uvedenými platbami otec plnil voči svojmu dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť v roku 2016 a práve z tohto dôvodu odvolací súd svojim rozhodnutím vyživovaciu povinnosť otca neurčil od 30.10.2016, ale až od 1.1.2017. Otec tvrdil v odvolaní, že aj v mesiaci január 2017 poskytol priamo do rúk matky finančnú sumu na výživu maloletej, čo matka poprela. Otec nepredložil ani neoznačil odvolaciemu súdu dôkaz preukazujúci zaplatenie výživného k rukám matky v mesiaci január 2017, tak nepreukázal platbu výživného na maloletú v mesiaci január 2017. Pokiaľ otec zaplatil v mesiaci október 2017 sumu 250 eur ( matka potvrdila, že jej takúto sumu otec poslal 17.10.2017 ) splnil už svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť za mesiac október 2017, pritom nedoplatok na výživnom bol vyčíslený za obdobie od 1.1.2017 do 30.9.2017 v ktorom období otec výživné na dieťa nezaplatil.

22. Podľa § 396 ods.2 v spojení s 52 žiadnemu z účastníkov krajský súd nepriznal nárok na náhradu trov. Predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a podmienky pre prípadnú aplikáciu § 53 až 55 pre rozhodovanie o náhrade trov konania zistené neboli.

23. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.