Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_9Co-290-2017.pdf
PDF · 100.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/290/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu: L. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., P. O. I. XXX/XX, proti žalovanej: Slovenská republika, Sociálna poisťovňa - Ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, o zaplatenie 750.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. mája 2014 č. k. 11C/16/2011-73 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zaviazal ho zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 25,20 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. j/, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 27 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z. účinnom ku dňu podania žaloby, ako aj ust. § 25 ods. 2, § 3, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 18 ods. 1, 2, § 20, § 21 ods. 4, § 20 zák. č. 58/1969 Zb. v znení platnom a účinnom do 01. 07. 2004. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom, ktorý žalobca videl v nesprávne vyznačenom dátume ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 06. 09. 2002, ako aj sfalšovanie potvrdenie o dočasnej PN. Žalobca poukazoval na to, že Sociálna poisťovňa nemohla používať rozhodnutia vydané posudkovým lekárom, ktorý vynechal číslo podtlače X/89 Lev-39613-9 a vyrobil úplne nepravú listinu, ktorú použili ako pravú - dopísali číslo T 231181 (falzifikát). Žalobca uviedol, že falzifikát vystavil M.. N. I. od 11. 01. 2002 na tlačive ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti pod č. X/89 Lev-39613-91 Záznam pre ÚNZ. Žalobca to považuje za nesprávny úradný postup v správnom konaní, to postup posudkového lekára a rozhodnutia Sociálnej poisťovne. Nie je preto možné činnosť posudkového lekára a jeho nezákonnosti používať na nemocenské dávky. Žalobca v konaní nepreukázal, že existuje rozsudok súdu vydaný v trestnom konaní, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že M.. N. I. a M.. O. K. falšovali potvrdenia o dočasnej PN žalobcu. Za daných okolností nemožno preto vyvodiť, že žalobca preukázal, že zo strany Sociálnej poisťovne došlo k nesprávnemu úradnému postupu pre falšovanie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti M.. I. a M.. K. a že Sociálna poisťovňa vychádzala z nimi falšovaného potvrdenia o dočasnej PN. Rovnako žalobca nepreukázal, že žalovaná použila a odpredala miliónové pohľadávky pod fyzickou osobou E. C., že nesprávnym nakladaním z doslovnými údajmi obohatil iného, čo žalobca považuje za nesprávny úradný postup.
2. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 09. 05. 2003 č. 200-152-4002/2003-1 vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť Sociálnej poisťovni preplatok
za obdobie od 07. 09. 2002 do 16. 09. 2002 v sume 1.890 Sk. Žalobca mal možnosť proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podať odvolanie, o čom bol v rozhodnutí poučený, v rámci ktorého mohol namietať všetky okolnosti súvisiace s vystavením potvrdenia o dočasnej PN a ukončením dočasnej PN. Žalobca odvolanie nepodal. Právoplatné rozhodnutie nebolo zrušené, a preto už z tohto dôvodu nebola splnená podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím. Žalobca pre nesprávne písanie jeho mena a priezviska napádal to, že v rozhodnutí Sociálnej poisťovni nejde o totožnú osobu s ním. V rozhodnutí uvedené meno a priezvisko E. C., dáta narodenia: XX. XX. XXXX, uvedené rodné číslo: XXXXXX/XXX. Prípadné nedostatky či nedopatrenia v súvislosti s písaním mena a priezviska fyzickej osoby nemenia jeho identitu a nezasahujú do jeho procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania. Žalobca mal možnosť podať odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu, keďže jeho procesná spôsobilosť nebola nesprávnym napísaním jeho mena a priezviska dotknutá. Žalobca aj proti rozhodnutiu vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti mal možnosť podať odvolanie do troch dní odo dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia podľa § 37 ods. 5 zák. č. 98/1995 Z. z. vtedy platnom a účinnom. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 750.000 eur, ale nepreukázal, že v takejto výške mu vznikla majetková alebo nemajetková ujma, ani nekonkretizoval, prečo si uplatňuje náhradu škody alebo nemajetkovú ujmu práve v tejto výške. Žalobca teda nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu škoda vznikla, alebo nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej alebo jej nezákonným rozhodnutím. Keďže neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovanej za škodu, za nemajetkovú ujmu spôsobenú pri výkone verejnej moci pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z. z., súd žalobu zamietol.
3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanej priznal náhradu trov konania, pretože mala v konaní plný procesný úspech. Trovy konania pozostávajú z vyčíslenej výšky cestovných nákladov za použitie motorového vozidla v dňoch 09. 09. 2013 a 26. 05. 2014 vo vyčíslenej celkovej sume 202,90 eura a vo vyčíslení stravného poverenej zástupkyne žalovanej a vodiča osobného motorového vozidla v sume 16 eur. Súd považoval za účelne vynaložené trovy - cestovné vo výške hromadným dopravným prostriedkom autobusom za cestu z Bratislavy do Levíc a späť dňa 09. 09. 2013 - 2x 6,30 eura a 26. 05. 2014 - 2x 6,30 eura, pretože žalovaná nezdôvodnila potrebu vykonať cestu na pojednávanie súdu a späť iným než hromadným prostriedkom. Náhradu za stravné súd nepriznal, nakoľko žalovaná má povinnosť poskytnúť poverenému zamestnancovi stravné v dni výkonu jej práce bez ohľadu na vykonanie pracovnej cesty v súvislosti s pojednávaniami na súde. Z uvedených dôvodov súd žalovanej náhradu trov priznal v celkovej sume 25,20 eura.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a zrejme vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd bránil konaniu na zistenie skutkového stavu, konal v jeho neprítomnosti a zabraňoval vypovedať svedkom. Poukázal na verejné listiny v počte 4 ks: a/ vystavovateľ bol M.. N. I. dňa 11. 01. 2002, na čo použil staré tlačivo, ktoré má názov ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti; b/ ďalšia verejná listina je správne dočasná pracovná neschopnosť, ktorú vyrobila žalovaná a z nej určuje: schopný práce odo dňa 31. 03. 2003, vystavená na fyzickú osobu: E. C., nar. XX. XX. XXXX; c/ ďalšia verejná listina je diel I. Legitimácia práceneschopného poistenca, ktorý mal nariadenú kontrolu na deň 18. 09. 2002 ošetrujúcim lekárom, d/ ďalšia verejná listina je číslo P213182PPN-diel II s dátumom schopný práce od 17. 09. 2002, ktorý určil posudkový lekár MUDr. N. I. a ktorý dňa 17. 12. 2002 bol predložený do Sociálnej poisťovne na pokyn posudkového lekára SBS BEL BOSTON, s. r. o. Levice do pobočky Levice. Táto listina nie je použiteľná na určenie schopný práce, na nárok nemocenského zo strany Sociálnej poisťovne, ale na objednávku u prokuratúry. Súd použil žalobcu, ktorý nie je ani účastníkom predmetného konania, ktorý nemal procesnú spôsobilosť, nevykonal výpovede svedkov, ktorým zabránil a odňal možnosť konať pred súdom. Takýto postup súdu považuje za nesprávny úradný postup, lebo súd koná v rozpore so zák. č. 461/2003 Z. z. Ďalej v podanom odvolaní namieta, že nemá vyplatené žiadne nemocenské dávky, nebol a nie je ani účastníkom konania pod správnou dočasnou PN, v čom konaní vôbec nie je procesnou stranou konania a nemá procesnú spôsobilosť a žalobca má inú adresu bydliska, iné priezvisko a iné meno. V zmysle § 164 OSP sa domáhal vykonania opravy listín, ktoré uviedol vo svojom odvolaní. Napokon zdôraznil, že v tej istej veci už bolo skôr začaté konanie (viď č. 3Nt/26/2006), dokonca v tej istej veci už bolo skôr vydané právoplatné rozhodnutie (č. 200-152-4002/2003-1), čím je sudca viazaný.
4. K podaniu žalobcu zo dňa 04. 12. 2014, ktoré je zrejme doplnením odvolania, odvolací súd neprihliadol, keďže bolo podané po zákonom stanovenej lehote.
5. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich písomných, ako aj ústnych vyjadrení na pojednávaniach pred súdom prvej inštancie. Žalobca za účelom kvalifikovaného posúdenia nároku v súlade so zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov hodnoverne nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho nárok na náhradu škody (nesprávny úradný postup Sociálnej poisťovne) a jej výšku, ktorú si uplatňuje, ako aj príčinnú súvislosť medzi konaním Sociálnej poisťovne a výškou škody.
6. K podanému vyjadreniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca listom zo dňa 19. 02. 2016 a uviedol, že Sociálna poisťovňa dlhodobo o ňom oznamuje nepravdivé údaje, koná proti spravodlivosti. Výška škody je skutočnou škodou - zlikvidovanie celej firmy, zlikvidovanie nemocenských dávok cez posudkového lekára, požadovanie úplatku mafiánskymi praktikami na výmaz prihlášky, odhlášky do poistenia, atď. To je všetko skutkový právny stav na právne posúdenie veci. Trvá na tom, aby odvolací súd zrušil predčasný bezprávny akt súdu prvej inštancie.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
8. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Žalobca si žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 12. 01. 2011 uplatňoval náhradu škody vo výške 750.000 eur s príslušným úrokom vo výške 3% od 22. apríla 2008 do zaplatenia. Škoda mala žalobcovi vzniknúť nesprávnym úradným postupom, ktorý žalobca videl v nesprávnom vyznačení dátumu ukončenia jeho dočasnej pracovnej neschopnosti dňom 06. 09. 2002, ako aj falšovania a potvrdenia o dočasnej PN. Dôvodil tým, že Sociálna poisťovňa nemohla používať rozhodnutia vydané posudkovým lekárom, ktorý vynechal číslo podtlače X/89 Lev-39613-9 a vyrobil úplne nepravú listinu, ktorú použili ako pravú - dopísali číslo T 231181 (falzifikát). Žalobca tvrdil, že falzifikát vystavil M.. N. I. od 11. 01. 2002 na tlačive ÚNZ Potvrdenie o pracovnej neschopnosti pod č. X/89 Lev-39613-91. Škoda má spočívať v tom, že Sociálna poisťovňa nemohla používať rozhodnutia vydané posudkovým lekárom, ktorý vymazal číslo podtlače X/89 Lev-39613-9 a vyhotovil úplne nepravú verejnú listinu, ktorú použili ako pravú a dopísali číslo: T 231182 (falzifikát). Jedná sa o nesprávny úradný postup v správnom konaní. Žalobca k podanej žalobe pripojil návrh na predbežné prejednanie škody vo výške 750.000 eur zo dňa 05. 01. 2011, adresované Sociálnej poisťovni - Ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že žalobca bol uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom M.. K. v období od 11. 01. 2002 do 06. 09. 2002. Dočasná PN žalobcu bola opodstatnená a medicínsky odôvodnená a zároveň bola ukončená ošetrujúcim lekárom M.. K. dňa 06. 09. 2002 s práceschopnosťou od 07. 09. 2002 so súhlasom posudkového lekára. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice na základe predložených potvrdení o dočasnej PN od zamestnávateľa BEL BOSTON, s. r. o. Levice za svojho zamestnanca (žalobcu) vyplatila nemocenské za obdobie od 11. 01. 2002 do 16. 09. 2002 v sume 55.545 Sk. Sociálna poisťovňa vykonala šetrenie v pobočke Levice vo veci falšovania tlačív „Potvrdení o dočasnej PN“, počas ktorej bolo zistené falšovanie uvedeného potvrdenia u žalobcu, pričom bolo zistené k dielu II. potvrdenia „Hlásenie zamestnávateľovi o skončení dočasnej PN“, že tento predložil pobočke zamestnávateľ BEL BOSTON, s. r. o., Levice dňa 17. 09. 2002, na ktorom je neskorší dátum skončenia pracovnej neschopnosti dňa 16. 09. 2002, t. j. práceschopný od 17. 09. 2002. Po zistení nezrovnalostí bolo vyžiadané stanovisko od ošetrujúceho lekára M.. K., ktorý potvrdil správnosť ukončenia PN s dátumom práceschopnosti dňa 07. 09. 2002. Na základe uvedených skutočností
potom žalovaná vydala dňa 09. 05. 2003 rozhodnutie o vrátenie preplatku na nemocenskom za obdobie od 07. 09. 2002 do 16. 09. 2002 v sume 1.890 Sk. Na žalobcu bolo podané trestné oznámenie z dôvodu podozrenia falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, avšak napokon trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Nemocenské dávky boli poukazované poštovým okruhom na meno: E. C., r. č.: XXXXXX/XXX, bytom L., I. XX, pričom ani jedna z pravidelne vyplatených nemocenských dávok nebola vrátená z dôvodu nesúladu osobných údajov alebo odmietnutia prevzatia nemocenského. Podľa názoru žalovanej, žalobca v súlade so zák. č. 514/2003 Z. z. hodnoverne nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho nárok na náhradu škody a jej výšku, ako aj príčinnú súvislosť medzi konaním Sociálnej poisťovne a výškou škody.
10. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie podmienok, že mu vznikla škoda alebo nemajetková ujma v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovanej alebo jej nezákonným rozhodnutím. Žalobca si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 750.000 eur, avšak nepreukázal, že mu v takejto výške vznikla majetková alebo nemajetková ujma, ani nekonkretizoval, prečo si uplatňuje škodu práve v takejto výške. V danom prípade dospel k záveru, že neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovanej za škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú mu pri výkone verejnej moci pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z. z., a preto súd žalobu zamietol.
11. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotno-právnu, tak aj procesno-právnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré môže účastník meniť alebo dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.
12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, ako aj tie, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
13. Žalobca sa domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu žalovanej, pričom súd prvej inštancie správne skúmal, či si žalobca splnil dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, tj. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
14. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch podmienok, a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
15. Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu. Zákon č. 58/1969 Zb., ako ani nový zákon o zodpovednosti za škodu, ktorým je zák. č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod nesprávnym úradným postupom. Bezpochyby ale nesprávnym úradným postupom môže byť akýkoľvek postup štátneho orgánu pri výkone jeho právomoci, pokiaľ pri ňom alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Nesprávnym úradným postupom je teda postup, ktorým štátny orgán porušil určitú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu mu z úradnej normy a postupoval nie tak, ako mu to prikazoval alebo umožňoval ten-ktorý všeobecne záväzný právny predpis, ale v rozpore s pravidlom vyplývajúcim z tohto právneho predpisu.
Zákony upravujúce zodpovednosť štátu pri výkone verejnej moci, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí, bližšie neupravujú ani pojem škody, ani rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 OZ) alebo škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia predovšetkým peňažného.
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je preukázaný vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom je daná len vtedy, ak by škoda inak (nebyť nesprávneho úradného postupu) nevznikla. Ak by príčinou vzniku majetkovej ujmy bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného krátkeho výkladu zákonných ustanovení, podľa ktorých súd prvej inštancie posúdil danú vec, bolo v konaní nesporné, že žalobca nepreukázal súčasné splnenie požiadaviek, ktoré by odôvodňovali dôvodnosť jeho nároku, keď nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Rovnako žalobca, ktorý bol zaťažený dôkazným bremenom, nepreukázal, že by v danej veci existovalo nejaké nezákonné rozhodnutie, ktoré by odôvodňovalo zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, ktorú nekonkretizoval a nie je zrejmé z vykonaného dokazovania, akým postupom, resp. rozhodnutím žalovanej mala nastať ujma v jeho majetkovej sfére. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho dôvodmi, a preto jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdil.
17. K skutočnostiam uvádzaným žalobcom v podanom odvolaní sa odvolací súd nevyjadroval z dôvodu, že tieto nemajú význam pre správnosť posúdenia danej veci. Zároveň odvolací súd uvádza, že úlohou súdov nie je ani na každý argument odvolateľa dať podrobnú odpoveď. Povinnosťou tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu bolo odpovedať na tie otázky, nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podstatný význam pre vec a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov účastníkov konania (skutočnosti uvádzané žalobcom vo väčšej časti nemajú ani súvis s predmetom prejednávanej veci).
Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní, ako aj v priebehu konania poukazoval na to, že potvrdenie o dočasnej PN bolo vystavené na fyzickú osobu E. C., nar. XX. XX. XXXX, je nesporné, že ide o osobu žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva i z rodného listu, ako aj zo samotnej podanej žaloby. V prípade, že došlo i k chybe v mene a priezvisku žalobcu, nemá to za následok nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania jednoznačne ide o osobu totožnú s osobou žalobcu. Samotné nemocenské dávky, ktoré boli poukazované na meno E. C. s príslušným rodným číslom (žalobcu) boli žalobcovi vyplácané v pravidelných mesačných splátkach a tieto neboli vrátené ani z dôvodu nesúladu osobných údajov, ani z dôvodu odmietnutia prevzatia veci žalobcom.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, úspešnej v odvolacom konaní, by vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, avšak vzhľadom na to, že žalovanej trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).