Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-218-2016.pdf
PDF · 130.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/218/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: v rade 1/ O.. O. C., D.. XX.X.XXXX, N. A. X, XXXXX A., v rade 2/ M. C., D.. XX.X.XXXX, bytom ako žalobca v rade 1/, obaja zastúpení AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovaným: v rade 1/ M. W., D.. X.X.XXXX, N. A. XX, XXXXX A., v rade 2/ M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, XXX XX A., obaja právne zastúpení AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 25, 03601 Martin, IČO: 50 711 776, v konaní o zaplatenie 12000 euro s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ sumu vo výške 6000 euro spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6000 euro od 14.7.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia, žalobou podanou dňa 20.6.2016 žiadali zaviazať žalovaných zaplatiť im žalovanú sumu s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 11.6.2014 žalobcovia ako kupujúci a žalovaní ako predávajúci uzavreli zmluvu o prevode vlastníctva k rodinnému domu s príslušenstvom podľa § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k.ú. A., zapísané na LV č.X. Kúpna cena za prevádzaný predmet zmluvy bola stanovená vzájomnou dohodou zmluvných strán vo výške 69000 euro. Z predmetnej kúpnej zmluvy vznikla žalovaným ako predávajúcim všeobecná povinnosť upozorniť žalobcov ako kupujúcich na vady, o ktorých vedeli. V článku II.zmluvy odstavec 1 predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe žiadne skryté vady predmetu zmluvy, na ktoré by bolo potrebné kupujúceho osobitne upozorniť. Uvedeným vyhlásením sa žalovaní zaviazali kupujúcim, že predávané nehnuteľnosti nemajú žiadne skryté vady, na ktoré by bolo potrebné kupujúcich upozorniť. Teda kupujúci kupujú predmetné nehnuteľnosti v presvedčení ich riadneho technického stavu tak, ako im bolo zo strany predávajúcich deklarované. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy predávajúci nijakým spôsobom sa nezmienili o tom, že predmet kúpy vykazuje vady, resp. celkovo akýkoľvek problém s vlastnosťami rodinného domu, ktoré by bránili v jeho riadnom užívaní a deklaroval kupujúcim bezchybný stav nehnuteľnosti bez akýchkoľvek skrytých vád, uvedené tvrdenia žalovaných sa však nezakladali na pravde. Rodinný dom, ktorý bol predmetom kúpy je podpivničený, kde uvedenú skutočnosť žalobcovia v rámci kúpy pokladali za výhodu a plánovali si tam zriadiť vinnú pivnicu. Po odkúpení nehnuteľnosti začali vykonávať na rodinnom dome rekonštrukčné práce, pričom všetky elektrické, plynové prípojky, ako aj rozvody na kúrenie, vrátane technológie - plynový kotol umiestnili do predmetných pivničných priestorov. Po vykonaní rekonštrukčných prác zistili, že rodinný dom sa nachádza v záplavovej oblasti, keďže okamihom silných dažďov dochádza k zaplateniu pivničných priestorov a následne vlhnutiu stien. Spodnou vodou bola pivnica zaplavená približne do výške 40 cm.
Podľa žalobcov išlo o vady, ktoré pri preberaní nehnuteľnosti neboli viditeľné, zjavné, napriek tomu žalovaní o tom vedeli a na uvedené ich neupozornili. Okamžite potom, ako sa dozvedeli žalobcovia o skrytej vade, nakoľko mali kompletne zatopenú pivnici, kontaktovali predávajúcich, t.j. žalovaných písomne, kde podrobne opísali vzniknutú situáciu a požadované nároky. Na uvedené žalovaní reagovali negatívne v tom zmysle, že ich o všetkom potrebnom informovali, priesak spodnej vody nepovažujú za skrytú vadu, ale za vadu prírody. Počas telefonického rozhovoru žalovaní zaujali taký postoj, že oni dom už predali a teda nič z problémom žalobcov nemajú, nič im nezaplatenia, keďže podľa ich názoru sa nejedná o vadu nehnuteľnosti, ale o vadu prírody. Následne po porade s právnikom žalobcovia žiadali od žalovaných zľavu z kúpnej ceny v celkovej výške 20000 euro, cenu vtedy považovali za orientačnú, nakoľko nemali nacenené práce, ktoré bude potrebné vykonať za účelom hydroizolácie, ktorá by mala zabrániť resp. aspoň minimalizovať ďalšie presakovanie spodnej vody v prípade dažďov. Za účelom potreby ocenenia prác, ktoré bude potrebné vykonať v dôsledku presakovania vody bol vypracovaný orientačný rozpočet s nacenením prác vo výške 9600 euro. Žalobcovia tvrdili, že medzi nimi a žalovanými vznikol vzťah zodpovednosti za vady, nakoľko dodatočne vyšli najavo vady, o ktorých žalovaní v čase predaja nehnuteľnosti vedeli. Skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v záplavovej oblasti v dôsledku čoho dochádza k zaplavovaniu pivnice, je skrytá vada, o ktorej mali žalovaní vedomosť pri predaji nehnuteľnosti a boli povinní na uvedenú skutočnosť žalobcov ako kupujúcich upozorniť. V dôsledku zaplavenia dochádza k vlhnutiu stien, čo spôsobuje vážne znemožnenie riadneho užívania stavby tak, ako bolo deklarované žalovanými v ustanoveniach kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že žalovaní vedeli o problémoch so zaplatením pivnice, vlhnutím stien a podobne hlavne z dôvodu, že sa jedná o dom v záplavovej oblasti. Sami v odpovedi zo dňa 24.2.2014 uviedli „priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach“. Je zrejmé, že domy, kde je predpoklad zatopenia sa predávajú za podstatne nižšiu kúpnu cenu, keďže daná skutočnosť hodnotu nehnuteľnosti znižuje. Žalobcovia tvrdili, že keby o tejto skutočnosti, t.j. o hrozbe zaplavenia pivničných priestorov mali vedomosť v čase kúpy, jednoznačne by zvažovali či vôbec kúpiť dom, kde hrozia záplavy, konkrétne zaplavenie pivničných priestorov. V prípade, ak by sa rozhodli dom kúpiť, určite by za daných podmienok nesúhlasili s kúpnou cenou vo výške 69000 euro. Potom, ako boli zistené vady na predmete kúpy, žalobcovia žalovaných informovali písomne dňa 24.2.2016. Z dôvodu zamietavého stanoviska žalovaných opakovane písomne kontaktovali listom zo dňa 22.3.2016, ktorým žiadali zľavu z kúpnej ceny vo výške 20000 euro titulom zistenia skutočností, s ohľadom na dlhodobé pôsobenie spodnej vody na dom a tým spojené možné poškodenie stavby, či obmedzenie plánovaného využívania nehnuteľností. Na uvedenú písomnosť reagovali listom zo dňa 4.4.2016 opätovným zamietavým stanoviskom. Hrozba zaplavenia pivničných priestorov, k čomu aj reálne došlo, bola žalovaným známa v čase predaja. Žalovaní mali vedomosť o tom, že daná situácia môže nastať. Napriek tomu sa o uvedenej skutočnosti nezmienili, resp. túto zatajili. Povinnosť upozorniť kupujúceho na vadu im vyplývala z ustanovenia § 596 Občianskeho zákonníka. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik práva na uplatnenie nárokov zo zodpovednosti za vady predanej veci, ktoré vyšli dodatočne najavo. Dom v záplavovej oblasti, zatopenie pivničných priestorov je skrytou vadou, keďže táto nebola zrejmá pri ohliadke nehnuteľnosti a zároveň sa jedná o vadu, o ktorej žalovaní mali vedomosť pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Podľa žalobcov žalovaní sa mohli zbaviť zodpovednosti jedine za predpokladu, že by ich ako kupujúcich na danú vadu preukázateľne upozornili. Keďže k tomu nedošlo, požadujú nárok na zľavu z kúpnej ceny. Podľa žalobcov ide o vadu, ktorú nebolo možné zistiť bežnou ohliadkou, keďže kupovali nehnuteľnosť v letných mesiacoch (jún 2014). Dom zo strany predávajúcich bol prezentovaný ako rodinný dom, ktorý je kvalitný. Žalobcovia uplatnili vady u predávajúcich do 24.mesiacov od prevzatia veci, čím si splnili zákonnú povinnosť. Pri požadovanej zľave vychádzali predovšetkým z povahy a rozsahu vady vzhľadom k zaplatenej kúpnej cene, zníženiu funkčných vlastností veci rodinného domu, estetickej hodnoty, ceny vynaloženej rekonštrukcie a ceny nevyhnutných opráv. Výška zľavy z kúpnej ceny, ktorú si uplatnili žalobcovia bola vo výške 12000 euro a predstavovala reálne finančné ocenenie prác, ktoré žalobcovia musia vynaložiť na realizáciu opravy poškodenia pivničných priestorov vplyvom vody. Suma pozostáva z orientačného rozpočtu, vypracovaného spoločnosťou CREAT s.r.o. zo dňa 31.5.2016. Tento obsahuje rozpis prác, ktoré bude potrebné zabezpečiť za účelom vykonania hydroizolácie vrátane odstránenia pôvodných podlahových vrstiev, čistenia existujúcich stien a iné v zmysle predloženého rozpočtu, kde je uvedená suma vo výške 9600 euro. Práce boli nacenené formou odborného posúdenia, pričom sa jedná o rozpočet, ktorý budú musieť reálne vynaložiť. Suma 9600 euro je uvedená bez DPH, keďže v prípade vykonania prác, ktoré musia zabezpečiť bude navýšená o DPH podľa aktuálnych predpisov. K výške zľavy z kúpnej ceny uviedli, že majú k dispozícií Znalecký posudok č.37/2015 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu pre účely zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti, kde na strane 11.znalec zhodnotil východiskové a technické hodnoty vrátane pivničných priestorov prvé podzemné
podlažie technická hodnota 12055,75 eura. Výslednú sumu, uplatnenú v žalobe, považovali za nárok na zľavu z kúpnej ceny, nakoľko túto budú musieť reálne vynaložiť z dôvodu existencie skrytej vady. Žalobcovia ešte uviedli, že na základe vykonanej rekonštrukcie rodinného domu, ktorý kúpili, umiestnili kotol ako aj elektroinštalačné zariadenia do pivnice. Ak by mali vedomosť o hrozbe zaplavenia, situáciu by riešili inak a predmetné zariadenia by v pivnici neumiestnili Je veľký predpoklad, že vplyvom vody a následnej vlhkosti, ktorá je v pivnici doteraz, môže dôjsť k zníženiu funkčnosti a celkovej životnosti týchto zariadení. Žalovaní mali v čase predaja umiestnený plynový kotol v predsieni, napriek tomu, že pivnica aj vzhľadom na dispozičné riešenie a veľkosť umožňovala predmetné technické zariadenie umiestniť práve tam. Z toho vyvodili, že žalovaní už vtedy vedeli, že hrozí zaplavenie, zrejme preto umiestnili kotol do predsiene, pričom toto s kupujúcimi nijako neriešili. Podľa vyjadrenia žalovaných ešte v čase pred podaním žaloby, priesak spodnej vody nie je vadou domu, ale udalosťou, majúcou pôvod v prírode. Priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach. Podľa žalobcov žalovaní mali vedomosť o existencie vady v čase predaja, napriek tomu ich ako kupujúcich na vadu neupozornili, teda majú zodpovednosť, ktorej sa nemôžu zbaviť, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť. Výšku uplatnenej zľavy považovali za primeranú a zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady a konkrétnym vynaloženým nákladom. Žalobcovia kontaktovali realitnú kanceláriu prostredníctvom ktorej bol realizovaný predaj nehnuteľnosti a táto uviedla, že od predchádzajúcich majiteľov nebola informácia o zatekaní do pivnice, teda ani realitná kancelária nemala informáciu o tejto skutočnosti. Okrem istiny si žalobcovia uplatnili príslušenstvo pohľadávky ako úrok z omeškania, ktorý žiadali priznať odo dňa podania žaloby.
2. Žalovaní boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k žalobe, na čo písomne odpovedali dňa 27.7.2016. Vo svojom vyjadrení uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú a žiadajú ju zamietnuť. Podľa nich sa žalobcovia snažia navodiť situáciu, že im pri predaji nehnuteľnosti žalovaní niečo zatajili a to zatápanie pivničných priestorov v záplavovej oblasti v obci Príbovce, čo nebolo možné zistiť bežnou ohliadkou pri predaji nehnuteľnosti a že teda ide o skrytú vadu, ktorú mali zatajiť a ktorá nebola zrejmá pri kúpe, z čoho im plynú nárok na zľavu z kúpnej ceny. Žalovaní uviedli, že nič nezatajili. Dokonca pri prvej ohliadke, keď boli aj v pivnici výslovne povedali, že z času na čas sa v pivnici objaví spodná voda, aj im ukázali, že sú navlhnuté omietky, poškodená podlaha. Žalobcovia toto videli. Sám žalobca v rade 1/ tvrdil, že pivnicu pre uvedenú vadu nemieni užívať. Pred ponukou predmetných nehnuteľností si dali oceniť nehnuteľnosti znalkyňou L.. F., ktorá v Znaleckom posudku č.88/2013 uviedla, že v suteréne v dôsledku chýbajúcej izolácie proti zemnej vlhkosti sú navrhnuté omietky a poškodená podlaha, dom bol postavený v roku 1951 podľa technických požiadaviek na výstavbu bežných pre toto obdobie. Znalkyňa ohodnotila nehnuteľnosti na 68000 euro, pričom samotnú stavbu rodinného domu len na 25733,85 eura. Teda pri ohodnotení zohľadnila technický stav domu vrátane vlhnutia, nezaizolovaných pivničných priestorov, ako aj vek nehnuteľnosti. Uvedená vada teda bola zohľadnená v kúpnej cene pri výške kúpnej ceny a samotná hodnota domu preto bola len 25733 euro. Zľava z kúpnej ceny sa premietla do samotnej kúpnej ceny pre vek domu, chýbajúce izolácie v pivnici a podobne. Teda pokiaľ kúpna cena zohľadňovala už tieto skutočnosti, ďalšie žalobou žiadané zľavy z kúpnej ceny považujú za pokus žalobcov bezdôvodne sa obohatiť. Zo všeobecnej hodnoty domu 25733,85 eura žiadajú zľavu z kúpnej ceny 12000 euro, t.j. takmer polovicu a to len pre chýbajúcu izoláciu v pivnici, ktorá bola zjavná každému na prvý pohľad. Skutočnosť, že do pivnice v čase väčších dažďov zateká, je bežná v celých Príbovciach, kde sa dom nachádza. Pri technologickom postupe výstavby domov päťdesiatych rokoch nebolo možné tomu zabrániť. Zatekanie vody do pivnice nepovažujú za vadu predanej veci, ale za skutočnosť majúcu pôvod v prírode. Kupujúci predsa vedeli, že si kupujú viac ako šesťdesiatročný dom, poznali jeho technický stav a vyhlásili, že sa oboznámili s technickým stavom nehnuteľnosti tak, ako ju kupujú a to vrátane vlhkej pivnice (na prvý pohľad boli viditeľné navlhnuté omietky, podlahy, drevené zárubne, zvýšené umiestnenie pôvodného kotla a iné) a na toto ich pri ohliadke aj výslovne upozornili. To, že pri väčších dažďoch do pivnice zatečie voda je bežné u všetkých starých domov v Príbovciach a nie je možné pričítať na ich zodpovednosť a žiadať zľavu z kúpnej ceny takmer vo výške polovice hodnoty domu. Žalovaní tvrdili, že prevádzané nehnuteľnosti uvoľnili a odovzdali už dávnejšie pred podpisom kúpnej zmluvy. Na ohliadke nehnuteľnosti boli už vo februári 2014. Odovzdané im boli v apríli 2014 (zmluva o rezervácií zo dňa 10.4.2014), začali ich prerábať už pred podpisom kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2014 a to od apríla 2014, teda mali dostatok času ešte pred podpisom kúpnej zmluvy si rozmyslieť kúpu. Predaj domu realizovali žalovaní prostredníctvom realitnej kancelárie, ktorá vypracovala všetky zmluvy, je zodpovedná za ich obsah a oni ako obyčajní ľudia, ktorí nie sú zbehlí v týchto záležitostiach sa obrátili práve z tohto dôvodu na realitku. Kupujúci objekt videli už dva mesiace pred uzavretím kúpnej zmluvy, začali ho prerábať. Na všetky otázky, ktoré boli žalovaným položené, realitkou aj kupujúcimi
odpovedali. Príznaky spodnej vody boli viditeľné a aj na to upozornili. V žiadnom prípade to nemôže byť považované za skrytú vadu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dokladmi - kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.2014, výpisom z listu vlastníctva Č..X G..Ú.. A., fotografiami pivničných priestorov rodinného domu, listom zo dňa 24.2.2016, odpoveďou na list zo dňa 3.3.2016, listom zo dňa 22.3.2016, odpoveďou na list zo dňa 4.4.2016, orientačným rozpočtom zo dňa 31.5.2016, Znaleckým posudkom č.88/2013, Znaleckým posudkom č.37/2015, faktúrou Turčianskej vodárenskej spoločnosti zo dňa 3.3.2016, listom žalobkyne zo dňa 13.6.2016, listom spoločnosti Turvod a.s. zo dňa 14.6.2016, žiadosťou o stanovisko Reality AK spol. s r.o., odpoveďou zo dňa 16.6.2016, preberacím protokolom zo dňa 11.6.2014, záznamom o vykonanej ohliadke nehnuteľnosti zo dňa 8.4.2014, fotografiami zo dňa 1.5.2014 a 17.6.2014, návrhom kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2016, odborným posudkom zo dňa 28.11.2016, fotografiami na čl. 145 a 147 predloženými právnou zástupkyňou žalobcov, výpoveďami svedkov L.. V. Z., M. G., L.. V. G., L.. O. Č., H.V. C., L. M., L.. I. V., V. S., M. W. O.., a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Strany sporu dňa 11.6.2014 podpísali zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č.X k.ú. A. v súlade s ustanovením § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V kúpnej zmluve bol dohodnutý predmet prevodu a kúpna cena vo výške 69000 euro. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že v článku II.bol uvedený technický stav predmetu zmluvy. Vzhľadom k tomu, že potom, ako sa žalobcovia nasťahovali do rodinného domu, zabezpečili si rekonštrukčné práce vrátane elektrickej a plynovej prípojky, rozvodu kúrenie, vrátane technológií, umiestnili plynový kotol do pivničných priestorov rodinného domu, v čase silných dažďov došlo k zaplaveniu pivničných priestorov spodnou vodou podľa žalobcov do výšky približne 40 cm. V tejto dobe zistili, že rodinný dom sa nachádza v záplavovej oblasti obce Príbovce a že v čase silných dažďov dochádza tu k zaplavovaniu pivníc rodinných domov. Tvrdili, že zo strany žalovaných neboli upozornení na túto skutočnosť, pokladali to za vadu, ktorá bola skrytá a na ktorú ich predávajúci neupozornili, preto si uplatnili vo vzťahu k žalovaným ako predávajúcim zľavu z kúpnej ceny. Žalovaných kontaktovali telefonicky ako aj písomne a to listami zo dňa 24.2.2016 a 22.3.2016, na čo im žalovaní písomne odpovedali. Žalobcovia žiadali poskytnúť zľavu z kúpnej ceny, žalovaní tento ich návrh neakceptovali, preto došlo k podaniu žaloby žalobcami na súd a uplatnili si zľavu z kúpnej ceny, ktorú odvodili od odborného stanoviska, vypracovaného spoločnosťou CREAT s.r.o.. Išlo o spoločnosť, ktorá vyčíslila náklady, potrebné na zabezpečenie vykonania hydroizolácie vrátane odstránenia pôvodných podlahových vrstiev, očistenia existujúcich stien v zmysle predloženého rozpočtu vo výške 9600 euro bez DPH. V podanej žalobe si žalobcovia uplatnili sumu 12000 euro s príslušenstvom. Žalovaní predávali nehnuteľnosti prostredníctvom realitnej kancelárie a to Reality AK spol. s r.o., ktorá im vypracovala kúpnu zmluvu.
5. Vychádzajúc z uzavretej kúpnej zmluvy stranami sporu, predmetom kúpnej zmluvy bol rodinný dom č.X S. A. vrátane pozemku, na ktorom bol dom postavený a záhrady. Podľa článku II.-technický stav predmetu zmluvy, predávajúci vyhlásili, že im nie sú známe skryté vady predmetu zmluvy, na ktoré by bolo potrebné kupujúceho osobitne upozorniť. Kupujúci podpísaním tejto zmluvy vyhlásili, že sa oboznámili s technickým stavom predmetom zmluvy pri jeho ohliadke a teda kúpili ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu uzavretia zmluvy. Súdu bol predložený záznam o vykonanej ohliadke predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 8.4.2014 a zároveň preberací protokol zo dňa 11.6.2014 (v čase podpísania kúpnej zmluvy). Uvedenému predchádzal návrh kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2014. Fotografiami zo dňa 1.5.2014 bolo preukazované, že žalobcovia v uvedený deň s projektantkou boli na ohliadke rodinného domu, kedy boli prítomní aj žalovaní. Potom, ako došlo k zatopeniu pivničných priestorov predmetného rodinného domu, žalobcovia žiadali o stanovisko Turčiansku vodárenskú spoločnosť a.s., ktorej pracovníci boli vyslaní na miesto samé k ohliadke a zistili, že neišlo o poruchu na vodovodnom potrubí, ale o priesak spodnej vody. Následne došlo k odčerpaniu vody z pivnice. Pretože žalobcovia kupovali dom prostredníctvom realitnej kancelárie, obrátili sa aj na túto so žiadosťou o informáciu o možnosti zaplavenia nehnuteľnosti. Realitná kancelária listom zo dňa 16.6.2016 im oznámila, že pri braní do ponuky na predaj ani pri ponukových obhliadkach domu s klientom nebola upovedomená od majiteľov, teda nemala vedomosť o tom, že pivničné priestory domu v minulosti boli zatečené. Ďalej uviedla, že z profesionálneho hľadiska vždy upovedomuje svojich klientov o vadách, o ktorých vie. Ak by uvedenú skutočnosť boli vedeli, boli by upozornili svojich klientov.
6. Pri posúdení uplatneného nároku žalobcov súd vychádzal z týchto zákonných ustanovení:
7. Podľa § 597 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny, zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
8. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady.
9. Podľa § 599 ods.1 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len, ak vady vytkol najneskôr do 24.mesiacov od prevzatia veci.
10. Stranami sporu bola uzavretá kúpna zmluva dňa 11.6.2014. Podpísaniu zmluvy predchádzalo obdobie, kedy si v apríli 2014 mohli kupujúci prezrieť predmetnú nehnuteľnosť. K tomuto došlo prostredníctvom realitnej kancelárie a bol spísaný záznam o ohliadke nehnuteľnosti dňa 8.4.2014. Teda v uvedenom období pred podpísaním kúpnej zmluvy si kupujúci mohol prehliadnuť predmetné nehnuteľnosti. Ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy si kupujúci prizvali L.. V. Z. projektantku, ktorá dňa 1.5.2014 bola na ohliadke predmetného rodinného domu z dôvodu návrhu stavebných úprav interiéru. Dňa 28.11.2016 dala odborný posudok, kde uviedla, že po vizuálnej ohliadke rodinného domu sa zamerala na všetky konštrukcie, aby vedela, kde sú nosné múry, kde nosné priečky, aby nebola narušená statika domu. Prešla si všetky časti domu, vrátane suterénu a garáže. Nijaké konštrukcie nevykazovali známky navlhnutia alebo napadnutia plesňami. Pri vizuálnej ohliadke nebolo možné zistiť, či predmetná nehnuteľnosť je alebo nie je dostatočne zaizolovaná voči spodnej vode. V minulosti sa rodinné domy neizolovali klasickými asfaltovými lepenkami, ale ílovými zátkami. Kúpna zmluva vyhotovená realitnou kanceláriou s tým, že v kúpnej zmluve v článku II.technický stav predmetu zmluvy predávajúci vyhlásil, že mu nie sú známe skryté vady predmetu zmluvy, na ktoré by bolo potrebné kupujúceho upozorniť, pričom kupujúci vyhlásil, že sa oboznámil s technickým stavom predmetom zmluvy pri jeho ohliadke a kúpil ho v stave, v akom sa nachádzal ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Podľa názoru súdu problém, ktorý nastal a to ten, že došlo k zatopeniu pivničných priestorov predmetného rodinného domu potom, ako ho už žalobcovia kúpili a užívali. K zatopeniu došlo 22.2.2016, potom, ako sa presvedčili žalobcovia nedošlo k poruche vodovodného potrubia, čo im bolo potvrdené aj spoločnosťou Turvod a.s., o čom bol predložený súdu listinný doklad, listom zo dňa 24.2.2016 sa obrátili na predávajúcich s tým, že došlo k presaku spodnej vody, a to z dôvodov, že rodinný dom sa nachádzal v zátopovej oblasti, čo im bolo potvrdené na Obecnom úrade ako aj obyvateľmi danej lokality. Žalobcovia žiadali od žalovaných úhradu za vady nehnuteľnosti, nakoľko neboli upozornení na možnosť zatápania nehnuteľností v danej lokalite. Žalovaní reagovali listom zo dňa 3.3.2016, nárok žalobcov pokladali za nedôvodný s tým, že priesak spodnej vody je bežný v celých Príbovciach, kde sa nachádza rodinný dom. Podľa žalovaných priesak spodnej vody nie je vadou domu, ale udalosťou, majúcou pôvod v prírode. Žalobcovia sa opakovane obrátili na žalovaných listom zo dňa 22.3.2016 a žiadali od žalovaných zľavu z kúpnej ceny, na čo žalovaní reagovali listom zo dňa 4.4.2016 s tým, že nárok žalobcov neuznali.
11. Žalovaní teda vychádzali z toho, že priesaky spodnej vody nie sú vadou veci a nebolo potrebné na to žalobcov upozorňovať pri predaji. V ďalšom sa strany sporu zamerali na preukázanie stavu nehnuteľnosti v čase predaja, predovšetkým časti pivničných priestorov. Zásadne bolo zrejmé, že ide o pivničné priestory, ktoré nemali izoláciu, resp. mali izoláciu, zodpovedajúcu obdobiu výstavby rodinného domu. Súdu bol predložený znalecký posudok, ktorý si objednali žalovaní pred predajom nehnuteľnosti. Išlo o Znalecký posudok č.XX/XXXX, vypracovaný znalkyňou L.. I. F. dňa 16.12.2013 a z tohto posudku bolo možné zistiť stav rodinného domu. Pre súd podstatná skutočnosť bolo zistenie stavu suterénu. V znaleckom posudku bolo uvedené, že v suteréne v dôsledku chýbajúcej izolácie proti zemnej vlhkosti sú navlhnuté omietky v skladových priestoroch a poškodená je podlaha. Rodinný dom bol postavený v roku 1951 a v roku 1966 bola z juhozápadnej strany zrealizovaná prístavby rodinného domu. Bol založený na betónových základoch bez izolácie proti zemnej vlhkosti. V suteréne boli vnútorné omietky vápenné hrubé, podlahy betónové hrubé, okná jednoduché drevené, dvere drevené zvlakové.
12. Z uvedeného bolo zrejmé, že pokiaľ išlo o stav suterénu, tento poznali predávajúci, bol zachytený aj v znaleckom posudku, ktorý si predávajúci dali vypracovať pred predajom nehnuteľnosti, pričom ku kúpnej zmluve Znalecký posudok č.XX/XXXX pripájaný nebol. So stavom suterénu sa pred kúpou rodinného domu mohli oboznámiť kupujúci, zistiť stav suterénu, bola s nimi vykonaná ohliadka rodinného
domu za účasti pracovníkov realitnej kancelárie, prostredníctvom ktorého sa rodinný dom predával. Stav suterénu teda mohli dostatočne poznať, avšak tú skutočnosť, že dom sa nachádza v záplavovej časti, kde nepravidelne vyskytujú zaplavenia nehnuteľností pokiaľ išlo o suterény rodinných domov nie. Táto skutočnosť všeobecne známa nebola. Predávajúci na to kupujúcich neupozornili. V priebehu konania žiadnym spôsobom táto skutočnosť zo strany predávajúcich preukázaná nebola, teda to, že by upozornili kupujúcich na miesto, kde sa nachádza rodinný dom, teda v záplavovej časti a z uvedeného dôvodu dochádza k zaplaveniu suterénu rodinného domu. Že k tomu tak naozaj dochádzalo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj syn žalovaného v rade 1/ M. W., ktorý rodinný dom poznal ako rodinný dom starých rodičov, kde občas došlo k zatopeniu priestorov suteréne. Súd bol toho názoru, že toto je vada, na ktorú mali predávajúci kupujúcich upozorniť, pretože o tejto skutočnosti nesporne vedeli. Kupujúci vytkli predávajúcim vadu bezodkladne ako bola zistená a to písomne, v zákone stanovej lehote, t.j. do 24.mesiacov od prevzatia veci.
13. Súdom boli vypočutí stranami sporu navrhnutí svedkovia, ktorí sa v podstate vyjadrovali k stavu suterénu predmetného rodinného domu pred jeho predajom žalovanými žalobcom. Svedok L.. O. Č. býval v susedstve rodinného domu, ktorý kúpili žalobcovia. Pred jeho predajom mal záujem tento dom kúpiť jeho príbuzný ako aj jeho známa. Dvakrát bol dom pozrieť. Stav pivnice hodnotil tak, že v časti bola len zem na podlahe, išlo o nízku pivnicu. Podľa neho evidentne tam niekedy musela byť spodná voda. Niektoré veci sa nachádzali v pivnici na vyvýšenom mieste. Sám potvrdil, že spodnú vodu mal občas aj u seba, dvakrát vyššiu, dvakrát len po členky a to v trvaní asi dvadsať rokov. Spodná voda sa podľa neho môže prejavovať v danom mieste. Je tu tok rieky Turiec a od tohto je to závislé.
14. Ďalší svedok H. C. uviedol, že bol pomáhať rodinný dom vysťahovať pred jeho predajom žalobcom. Tvrdil, že zo suterénu sťahovali pec. Pýtal sa, prečo pec bola vyvýšená, na vyvýšenom mieste, na čo mu syn žalovaného v rade 2/ povedal, že to bolo kvôli vode. Svedok tvrdil, že sa rozprával s p. C. o využití pivnice, ktorý mu povedal, že pivnicu zasype. Svedok uviedol, že bol sťahovať v máji, bolo to asi trikrát v priebehu dvoch týždňov.
15. Svedok L. M. bol podľa jeho svedeckej výpovede tak isto pomáhať vysťahovať dom pred predajom. Pomáhal vysťahovať vrch domu, nie suterén. Pôvodne mal záujem kúpiť tento dom, ale pretože nebol v dobrom stave, ho nekúpil. Pri ohliadke domu prešiel aj suterénom spolu s p. W.. Pamätal si, že v pivnici bol vlhký pivničný zápach a slabé svetlo. V pivnici bola konštrukcia na zemiaky vyvýšená. P. W. mu uviedol, že z času na čas je tam spodná voda.
16. Svedkyňa L.. V. Z., ktorá dala aj písomný odborný posudok, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že bola oslovená prezrieť rodinný dom s možnosťou riešenia dispozičných zmien. Bola pozrieť dom 1.mája. Pokiaľ išlo o suterén domu, išlo o klasický suterén, ktorý bol starý, zaprataný, zapavučinovaný s tržnými prasklinami v omietke. Nič špeciálne si tam nevšimla. Nič také nevidela, čo by bolo potrebné riešiť napríklad so statikom alebo znalcom. Vizuálnym prezretím stien v suteréne nevidela vyslovene mapy z presaku vody. Z praxe vie, čo má hľadať. Ak zatápa, či je to po celom objekte alebo je to len čiastočné. V suteréne bolo šero. Prebehli ho, výslovne neodpratávali žiadne veci. Požiadavka na ňu bola riešenie domu, ale nezahŕňala pivnice. Zopakovala, že v múroch nevidela naťahanú vodu a o izoláciách sa nerozprávali.
17. Nehnuteľnosť bola predávaná prostredníctvom realitnej kancelárie a na návrh strán sporu boli vypočutí pracovníci realitnej kancelárie L.. V. G. V. M. G.. L.. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný pri spisovaní rezervačnej zmluvy. Žiadal obidve strany o prezretie domu. Sám dom neprezeral. Nemal vedomosť o spodnej vode v tejto nehnuteľnosti. Svedkyňa M. G., pracovníčka realitnej kancelárie vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že dňa 15.2.2014 mali stretnutie, kde bola podpísaná dohoda o spolupráci s tým, že dom mohla ponúknuť na predaj. Urobila základnú ohliadku, odfotila dom, nebol však fotený suterén, pretože tam bola tma a bol zaprataný. Dňa 8.4.2014 bola vykonaná prehliadka domu, kde si ho prezreli záujemcovia a následne 10.4.2014 podpísaná rezervačná zmluva. O tom, že by zatápalo suterén, od predávajúci podľa svedkyne nebola daná informácia.
18. Ďalším vypočutým svedkom bol L.. I. V., ktorý bol záujemcom o kúpu predmetného domu s tým, že spolu s manželkou v apríli 2014 si prezreli rodinný dom, avšak problémom pre nich boli podmienky splatenia ceny. Svedok uviedol, že mal vedomosť, že niektoré domy v tejto časti majú problém so spodnou vodou. Vedel to od švagra, ktorý býva v blízkosti (v konaní vypočutý svedok Č.). Pri ohliadke domu voda vystúpená nebola. Vlhkosť bola primeraná ročnému obdobiu. Pamätal si, že v suteréne kotol bol na vyvýšenom mieste, ináč ho nič zvláštne neupútalo.
19. Svedkyňa V. S. bola tiež záujemkyňou o tento rodinný dom v čase, keď vedela o možnosti jeho kúpy. Dom nekúpila, pretože mal pre ňu veľký pozemok. Išlo o starší dom s potrebou rekonštrukcie. V pivnici cítila puch, išlo o vlhký pozemok. Bola pozrieť dom niekedy na jar.
20. Svedok M. W. (syn žalovaného v rade 1/) vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že rodinný dom poznal ako dom svojich starých rodičov. Pivnica sa nikdy nemaľovala. Veci sa tam dávali vyššie. Pamätal si túto pivnicu aj zatopenú. Stávalo sa to približne raz za päť rokov v závislosti od počasia. Dom pomáhal pred predajom vypratávať s kamarátmi. Osobne sa s kupujúcimi ohľadne domu nerozprával a nebol prítomný ani keď sa kupujúci rozprávali s otcom a krstnou (žalovanými). V čase vypratávania rodinného domu bolo v pivnici sucho. Pri vypratávaní sa rozprával s kamarátom o tom, že prečo je pec vyššie. Uviedol, že je to kvôli vode. Podľa svedka bol tam vtedy prítomný aj p. C.. Počul, že pán C. sa vyjadril, že pivnicu chce zasypať, ale o tomto sa nerozprával s ním. Nevedel povedať, s kým sa vtedy p. C. rozprával.
21. Žalobcovia si uplatnili zľavu z kúpnej ceny, vychádzajúc z predloženého orientačného rozpočtu, vypracovaného spoločnosťou CREAP s.r.o., kde boli stanovené financie na búracie práce a následne nové rekonštrukcie. Vychádzalo sa z toho, že je potrebné odstrániť pôvodné podlahové vrstvy, očistiť existujúce steny s prípravou na aplikáciu hydroizolácie a následne príprava podlahy vrátane nových konštrukcií podláh, hydroizolácie podláh, úprava podkladu pred hydroizoláciou, hydroizolácia stien a stanovená cena na iné nepredvídané náklady celkove 9600 euro bez DPH. Uvedená cena mala byť orientačná a spracovaná na základe podkladov od investora, osobnej ohliadky a pôvodnej projektovej dokumentácie existujúcej stavby.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že základ právneho nároku žalobcov je preukázaný. Žalovaní neupozornili žalobcov na to, že kupujú nehnuteľnosti v oblasti, kde dochádza k zatápaniu spodnou vodou, resp. vodou, ktorá spôsobuje zatápanie s blízkosťou rieky. Toto bolo súdom posúdené ako skrytá vada predmetu kúpy. Žiadny zo svedkov, ktorí boli stranami sporu navrhnutí, nevypovedal, resp. neobjasnil tú skutočnosť, že by žalovaní upozornili žalobcov na možnosť zatápania suterénu spodnou vodou, i keď išlo o nepravidelné zatápanie, ale opakujúce sa a prejavilo sa to v predmetnom rodinnom dome až takmer dva roky po kúpe predmetných nehnuteľností. Pokiaľ niektorým svedkom táto skutočnosť bola známa, boli to občania, ktorí žili buď v blízkosti tohto rodinného domu v obci, alebo im tam žili príbuzní a od nich vedeli o situácií so spodnou vodou. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by predávajúci upozornili na spodnú vodu kupujúcich. Vzhľadom na túto skutočnosť súd pristúpil k tomu, že vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré odôvodňovali výšku zľavy z kúpnej ceny. Stanovenie primeranej ceny z dojednanej kúpnej ceny musí zodpovedať povahe a rozsahu vady a musí byť posúdené s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy teda bude závisieť predovšetkým od povahy a rozsahu vady vzhľadom na kúpnu cenu veci, ďalej od zníženia funkčnosti vlastnosti veci, estetickej hodnoty, od ďalšej upotrebiteľnosti , ceny potrebných opráv a podobne. Posúdene primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny je pritom otázkou právnou. Súd pri stanovení výšky primeranej zľavy zobral do úvahy predpokladanú cenu opravy, čo v danom prípade bol orientačný rozpočet spoločnosti CREAT s.r.o., ktorý predstavoval zabezpečenie stavby proti priesaku podzemnej vody. Tento bol stanovený na 9600 euro bez DPH. Rozpočet zahŕňal odstránenie pôvodných podlahových plôch, očistenie existujúcich na prípadne aplikovanie hydroizolácie, prípravu podkladu vrátane novej konštrukcie podláh, samotnú hydroizoláciu, úpravu podkladu pre hydroizoláciu stien a prípadne iné nepredvídateľné náklady , ktoré boli stanovené v rozsahu cca 10%. Ďalšou skutočnosťou, ktorá tu bola zohľadnená je tá, že suterén bol len pod časťou rodinného domu. Kúpna cena, ustálená stranami sporu bola vo výške 69000 euro, čo v podstate zodpovedalo všeobecnej cene nehnuteľnosti stanovenej znalkyňou L.. I. F. v znaleckom posudku zo dňa 16.12.2013, teda bezprostredne pred uzavretím kúpnej zmluvy. Táto bola uzavretá 11.6.2014. Rodinný dom bol ocenený na čiastku 25733,85 eura. Z tejto sumy si uplatnili žalobcovia zľavu a to vo výške 12000 euro, čo zodpovedá takmer polovici celkovej hodnoty rodinného domu. Bolo nesporné, že suterén rodinného domu bol v stave v čase predaja nehnuteľnosti bez izolácie proti zemnej vlhkosti, omietky boli navlhnuté
v skladových priestoroch a bola poškodená podlaha. Toto je konštatovanie znalkyne v uvedenom znaleckom posudku z decembra 2013. Takýto stav suterénu bolo možné vidieť žalobcami pri obhliadke suterénu, ktoré sa zúčastnili v apríli 2014. Teda žalobcovia vedeli, že rodinný dom bol postavený tak, že pôvodná časť domu bola v roku 1951 a prístavba v roku 1966. Išlo o starší rodinný dom, kde navlhnutie pivničných priestorov muselo byť zrejmé. Niektorí vypočutí svedkovia konštatovali, že bolo cítiť vlhkosť a pach v suteréne. V prípade, že by súd stanovil zľavu z kúpnej ceny vo výške 12000 euro tak, ako to uplatnili žalobcovia v podstate by priznal žalobcom všetky náklady na opravu suterénu, jeho izoláciu a teda zľava z kúpnej ceny by predstavovala úhradu nákladov žalobcov na úplnú rekonštrukciu suterénu a to podláh ako aj stien, kedy by došlo k hydroizolácií tak stien ako aj podláh. Kupujúci, ktorí mali možnosť oboznámiť sa s predmetom kúpy vrátane suterénu mali vedomosť, v akom stave sa nachádza a teda úplná rekonštrukcia nemôže predstavovať podľa názoru súdu zľavu z kúpnej ceny. Pretože bola preukázaná tá skutočnosť, že predmet kúpy mal skrytú vadu, na ktorú predávajúci kupujúcich neupozornili, súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti priznal zľavu z kúpnej ceny v polovici uplatnenej sumy a to vo výške 6000 euro, ktorá bude zodpovedať povahe a rozsahu vady vzhľadom na kúpnu ceny veci s tým, že vo vzťahu k suterénu možno konštatovať, že bola znížená funkčnosť vlastnosti veci, ale nie v takom rozsahu, aby predávajúci boli povinní uhradiť všetky náklady rekonštrukcie suterénu. Súd priznal žalobcom nárok vo výške 6000 euro. Úrok z omeškania si žalobcovia uplatnili 5% ročne zo žalovanej sumy od 20.6.2016, t.j. odo dňa podania žaloby. Súd sa nestotožnil, že do omeškania sa žalovaní dostali od 20.6.2016, ale úrok z omeškania bol priznaný až keď žaloba došla do dispozície žalovaných, teda bola im obidvom doručená dňa 13.7.2016 a od nasledujúceho dňa bol súdom priznaný úrok z omeškania v uplatnenej výške 5%. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom teda sumu 6000 euro s úrokom z omeškania 5% ročne od 14.7.2016. Úrok z omeškania bol priznaný v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995, pričom výška úrokov z omeškania bola päť percentuálnych bodov bez navýšenia základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platné k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z dôvodu, že žalobcovia si uplatnili úrok z omeškania vo výške 5%. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov zamietol.
23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovia boli so svojím nárokom úspešní v polovici, teda v rovnakom rozsahu boli aj neúspešní. Rovnaký pomer úspechu a neúspechu bol aj na strane žalovaných, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.