Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/235/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobkyne: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXX, XXX XX H., G.: XXX XX XXX, právne zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova ulica 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 012 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o náhradu škody vo výške 337,17 € s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- €, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.12.2016 proti v žalobe označenému žalovanému domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo výške 265,24 € s prísl. a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- € a zároveň sa domáhala uloženia povinnosti žalovanémuj písomne sa ospravedlniť žalobkyni vo forme listu: „Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, sa ospravedlňuje P. O., M. XXX, XXX XX H. za to, že nesprávnym úradným postupom zamestnanca Matričného úradu - Matriky vedenej Mestom O. A. P. v dňoch 9.4.2015 a 10.4.2015 zasiahla do jej profesionálnej cti, povesti a dobrého mena.“ a to titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s poukázaním na zák. č. 514/2003 Z.z. 2. Žalobkyňa svoju žalobu skutkovo odôvodňovala tým, že dňa 9.4.2015 vo veci vybavenia zápisu do matriky vedenej O. A. P. v zmysle splnomocnenia zo dňa 9.4.2015 žalobkyni udeleného pozostalou manželkou P. U., zosnulého Ľ. U., ako splnomocnená pohrebná služba osobne požiadala príslušný matričný úrad - matriku vedenú O. A.Ý. P. o vykonanie zápisu do knihy úmrtí zosnulého a následne vydanie úmrtného listu. Žalobkyňa k žiadosti na mieste doložila zákonom vyžadované a právne perfektné náležitosti, a to 3 kópie listu o prehliadke zosnulého, ktoré vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého, občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb. Po vykonaní vyššie uvedeného poverený úradník - matrikár, odmietol vykonať zápis do knihy úmrtí a bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí je potrebné doložiť ďalšie, zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého. Nakoľko na mieste zamestnanec žalobkyne nedisponoval uvedenými verejnými listinami, bol zamestnanec žalobkyne nútený dostaviť sa na matričný úrad opätovne v nasledujúci deň 10.4.2015 a tieto dokumenty zaobstarať a matričnému úradu doplniť. Žalobkyňa má za to, že uvedený postup matričného úradu bol v rozpore so zákonom, nakoľko v zmysle § 32 ods. 1 Vyhl. č. 302/94 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR o matrikách, matrikár vykoná na základe oznámenia prehľadajúceho lekára o úmrtí zápis do knihy úmrtí. List o prehliadke zosnulého bol matričnému úradu predložený už dňa 9.4.2015. Štandardne možno na základe listu o prehliadke zosnulého, občianskeho prehliadke zosnulého vykonať zápis do knihy úmrtí na každej matrike v Slovenskej republike, keďže tento dokument zákon vyžaduje ako jediný a možno z neho získať všetky

údaje zapisované do knihy úmrtí (deň, mesiac, rok a miesto úmrtia, meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto trvalého pobytu, deň, mesiac, rok a miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo zomretého). Postup matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2015 považuje žalobkyňa za nezákonný a teda nesprávny, nakoľko orgány verejnej moci môžu konať len spôsobom, ktorý im zákon umožňuje, nikdy nie nad rámec zákona, resp. tak ako to zákon nedovoľuje. Postup matričného úradu, kedy matričný úrad žiadal na vykonanie zápisu do knihy úmrtí sobášny a rodný list zosnulého bol vzhľadom na vyššie uvedené absolútne v rozpore so zákonom, nakoľko matričný úrad vyžadoval predloženie dokumentov, ktoré boli jednak k vykonaniu zápisu logicky nepotrebné a jednak ani zákon neumožňuje matričnému úradu, aby tieto dokumenty pri zápise do knihy úmrtí mohol požadovať. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobkyňa preto podala sťažnosť Mestu O. A. P. zo dňa 13.4.2015, kde poukázala na nezákonnosť tohto nesprávneho úradného postupu. Ďalej žiadala o prijatie opatrení na nápravu, najmä preškolenie personálu na matričnom úradu a tiež o písomné ospravedlnenie sa žalobkyni a dotknutému klientovi v tejto veci za spôsobené obštrukcie a nepríjemnosti. Mesto O. A. P. vybavilo jej sťažnosť oznámením o vybavení sťažnosti zo dňa 30.6.2015 ako neopodstatnenú. Žalobkyňa poukazovala na protiústavnosť nesprávneho úradného postupu správneho orgánu, nakoľko správny orgán mal konať na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto prípade sa jednalo o zákon č. 154/2004 Z.z. o matrikách, v súvislosti s § 32 ods. 1 vyhl.č. 302/1994 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR o matrikách, kde zákon správnemu orgánu jasne ustanovuje povinnosť vykonať zápis do knihy úmrtí na základe oznámenia prehliadajúceho lekára o úmrtí. Správny orgán je pri splnení podmienky pri predložení oznámenia prehliadajúceho lekára o úmrtí povinný vykonať zápis do knihy úmrtí. V zmysle dikcie zákona a vykonávacieho predpisu nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia správny orgán žiadal od žalobkyne predloženie sobášneho listu a rodného listu, keďže sa jedná o verejnú listinu a v prípade, že nie je dané zákonné oprávnenie na vyžiadanie si takéhoto dokumentu, správny orgán nie je oprávnený si ho vyžiadať a v prípade, že si ho vyžiada, občan nie je povinný mu ho odovzdať. Správny orgán dospel k záveru, že je oprávnený vyžiadať si sobášny a rodný list k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí a to veľmi rozširujúcim výkladom § 13 vyhl. č. 302/1994 Z.z. Žalobkyňa zdôraznila, že list o prehliadke mŕtveho bol v čase jeho predloženia správnemu orgánu právne perfektným, pričom správny orgán nenamietol jeho imperfektnosť, ale dožadoval sa predloženia sobášneho a rodného listu a to od samého počiatku. Vychádzajúc z uvedeného, ak by list o prehliadke mŕtveho absentoval niektoré náležitosti, správny orgán mal prijať opatrenia, ktorými by vyzval osobu na doplnenie listu o prehliadke mŕtveho a nie na doloženie sobášneho listu a rodného listu, keďže týmito by v najmenšej miere zasiahol do sféry práv a oprávnených záujmov pozostalých aj žalobkyne a dosiahol by sa tak riadny výkon preneseného výkonu štátnej správy. Správny orgán však miesto toho postupoval absolútne nad rámec zákonného zmocnenia a vyžiadal si verejné listiny, ktoré sú jednak pri úmrtí logicky nepotrebné a jednak mu takýto úradný postup ani zákon neumožňuje. Dokonca sa správny orgán priamo na mieste vyjadril, že považuje takýto úradný postup za bežný a štandardne pri zápise do knihy úmrtí vyžaduje sobášny list a aj rodný list ako základnú náležitosť potrebnú na vykonanie zápisu do knihy úmrtí. Tento nesprávny úradný postup považuje žalobkyňa za šikanózny výkon preneseného výkonu štátnej správy samosprávou a nežiadúci najmä z toho dôvodu, že narúša existenciu právnej istoty pri výkone tejto konkrétnej právomoci pri prenesenom výkone štátnej správy. Na každom matričnom úrade je možné zápis do knihy úmrtí uskutočniť na základe predloženého listu o prehliadke mŕtveho, občianskeho preukazu zosnulého a osoby, ktorá vybavuje pohreb. Dokonca zamestnanec ktorý od poškodenej žalobkyne verejnú listinu nad rámec zákona vyžiadal, sa žalobkyni na ďalší deň 10.4.2015 ospravedlnil s tým, že si je vedomý, že žiadal verejnú listinu nad rámec a že tento postup bol v rozpore so zákonom ako nesprávny úradný postup. Keďže poverený úradník - matrikár odmietol vykonať zápis do knihy úmrtí a bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí je potrebné doložiť ďalšie zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého a nakoľko zamestnanec žalovanej na mieste nedisponoval uvedenými verejnými listinami, bola pohrebná služba nútená odvolať tohto zamestnanca späť do miesta podnikania, dostaviť sa na matričný úrad opätovne, nasledujúci deň 10.4.2015, za účelom doplnenia sobášneho a rodného listu k zápisu úmrtia do knihy úmrtí. Žalobkyňa je toho názoru, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu jej bola ako poškodenej pohrebnej službe spôsobená škoda podľa §3 ods. 1, písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z. a to skutočná škoda: pohonné hmoty - 1x cesta O. A. P. - S. Y. S.ená - O. A. P. spolu 200km, cena za liter - 1,299 € pri spotrebe 9,1 litra, spolu vo výške 23,64 €, náhrada za použitie motorového vozidla v zmysle zákona, opatrenie MP SV a R č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 €/km, spolu 200km, náhrada spolu vo výške 36,60 €, mzda zamestnanca pohrebnej služby - osoby vybavujúcej pohreb 25,- €, ušlý zisk: 2 hodiny čakacia doba, auto+šofér - 1 hodina , spolu 2 hodiny 40,- €, ušlý zisk z vyúčtovanej vzdialenosti v kilometroch - 0,70/1km, spolu 140,- €. Trovy právneho zastúpenia: 2x úkon po 21,58 €

(prevzatie a príprava veci, písomné podanie vo veci samej na správny orgán 43,16 €, 2x režijný paušál 8,39 €, spolu 16,78 €, DPH 20%, čo predstavuje 11,99 €). Okrem skutočnej škody a ušlého zisku bola žalobkyni spôsobená nemajetková ujma na dobrom mene, profesnej cti, povesti a dôstojnosti, nakoľko žalobkyňa ako poškodená pohrebná služba bola klientom v danom prípade vnímaná a označená ako neprofesionálna a nezodpovedná, čo bola umocnené skutočnosťou, že sa jednalo o úmrtie blízkej osoby, pričom takáto udalosť je vážnou a smutnou udalosťou každého človeka a rodiny, ktorá bola v tomto prípade znepríjemnená a negatívne znásobená nezákonnými obštrukciami a nesprávnym úradným postupom matričného úradu - matriky vedenej Mestom O. A. P.. Okrem toho riadnym výkonom zákonom ustanovených povinnosti v takýchto prípadoch nie je potrebné vnímať len ako zákonnú požiadavku, ale aj ako morálnu požiadavku a vyjadrenie úcty k pozostalým. Žalobkyňa klientom poskytuje pohrebné služby už viac ako 15 rokov, pričom k tejto činnosti pristupuje zodpovedne a profesionálne, a preto konanie matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2018 nepríjemne nezasiahlo nielen rodinu pozostalého, ale dotklo sa aj žalobkyne a to najmä neodbornosťou personálu matričného úradu a ich arogantným správaním a ignorovaním akýchkoľvek argumentov o vysvetlenie, že sa jedná o absolútne nezákonný a protiprávny postup. Žalobkyňa podniká v pohrebných službách v oblasti hornej E. už od roku 2000 a vypracovala sa na spoľahlivú a diskrétnu pohrebnú službu známu zodpovedným a dôstojným prístupom ku každému klientovi. Poskytovanie pohrebných služieb je veľmi špecifickým, chúlostivým a vážnym podnikaním. Úmrtie blízkej osoby je smutnou udalosťou každého človeka a rodiny, pričom úlohou pohrebnej služby je ušetriť pozostalých klientov nepríjemnosti súvisiacich s vybavovaním pohrebu, aby mohli pochovať svojho blízkeho v pokoji a dôstojne. Priebeh potrebu bol však v tomto prípade znepríjemnený nezákonnými obštrukciami a nesprávnym úradným postupom matričného úradu - Matriky vedenej O. A. P.. Napriek zodpovednému a profesionálnemu prístupu žalobkyne bola pozostalými v dôsledku konania matričného úradu zo dňa 9.4.2015 a 10.4.2015 označená ako nespoľahlivá a nezodpovedná. Nesprávny úradný postup matričného úradu nepríjemne zasiahol rodinu pozostalého v ťažkej chvíli a následne sa dotkol aj žalobkyne, pretože neodbornosť personálu matričného úradu, ich arogantnosť a ignorovanie akýchkoľvek argumentov o vysvetlenie sa jedná absolútne o nezákonný a protiprávny postup, bolo finálne pripísané žalobkyne ako jej vlastná chyba a nepripravenosť pri vybavovaní pohrebu. S takýmto konaním sa žalobkyňa ešte nestretla na žiadnom matričnom úrade na území celej Slovenskej republiky. Rodiny pozostalých sa zvyknú časom v prípade úmrtia inej osoby k žalobkyni vzhľadom na spokojnosť s predchádzajúcimi službami vracať, pričom žalobkyni bolo viackrát oznámené, že konkurenčné pohrebné služby majú vedomosť o nesprávnom úradnom postupe matričného úradu, avšak incident vysvetľujú na úkor žalovanej tým spôsobom, že poskytuje nekvalitné pohrebné služby, nakoľko „nevie vybaviť ani matriku“. K výške nemajetkovej ujmy poukazovala na kritéria ustanovené v § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. V časti nemajetkovej ujmy zároveň žiadala písomné ospravedlnenie sa vo vyššie uvedenom rozsahu. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom doručenú Ministerstvu vnútra SR dňa 30.7.2015. Ministerstvo vnútra SR zamietlo nárok žalobkyne z dôvodu nepreukázania existencie nesprávneho úradného postupu, ani existencie nemajetkovej ujmy. 3. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.3.2017 v ktorom uviedol, že so žalobou žalobkyne nesúhlasí, považuje ju za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. V článku I. svojho vyjadrenia žalovaný zhrnul popísaný skutkový stav žalobkyňou. V článku II.poukázal na predpoklady vzniku nároku na náhradu škody stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z., ktorý na vznik zodpovednosti štátu za škodu vo svojich ustanoveniach predpokladá súčasné naplnenie troch základných predpokladov, a to a) protiprávny úkon (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup), b) škoda - v tomto prípade aj v podobe nemajetkovej ujmy, c) príčinná súvislosť. K prvému predpokladu zodpovednosti za škodu žalovaný uviedl, že postup zamestnanca matriky bol šetrený v rámci podanej sťažnosti, ktorú žalobkyňa doručila dňa 15.4.2015 na Mestský úrad O. A. P.. Po vykonanom prešetrení podanej sťažnosti bolo zistené, že v predloženom liste o prehliadke zosnulého absentovali náležitosti vyžadované zákonom a predmetný list o prehliadke zosnulého nebol úplný. Na základe tejto skutočnosti vyzvala matrikárka povereného zamestnanca žalobkyne o predloženie dokumentov, a to rodného listu a sobášneho listu zosnulého z dôvodu, aby mohla relevantne doplniť chýbajúce údaje a následne vykonať zápis do knihy úmrtí. V zmysle vyššie uvedeného bola sťažnosť v rámci šetrenia vyhodnotená ako neopodstatnená a daný úradný postup zamestnanca matriky ako správny. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že k žiadosti na mieste doložila zákonom vyžadované a právne perfektné náležitosti. S týmto tvrdením však nie je možné súhlasiť, nakoľko ak by boli perfektné, t.j. v súlade s právom a obsahujúce všetkým zákonom požadované náležitosti, nenastala by situácia, ktorá je predmetom žaloby, t.j. že matrikárka vybavujúca žiadosť o zápis do knihy úmrtí vyzvala na predloženie dokumentov - rodného a sobášneho listu a to z dôvodu doplnenia chýbajúcich, resp. neúplných údajov chybne vyplnených v

dokumente o prehliadke zosnulého. Pokiaľ by bol tento dokument vyplnený správne a úplne, nemusela by osoba vykonávajúca zápis do knihy matrík pristúpiť k ich doplneniu. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že žiadosť zamestnankyne o predloženie úradných listín, rodného a sobášneho listu bola v rozpore so zákonom a predloženie daných dokumentov malo byť podľa úvah žalobkyne nelogické a zákonom nepovolené. Tieto právne závery sú mylné a nemajú oporu v zákonnej úprave a to s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu zo zákona o matrikách č. 154/1994 Z.z. a v spojitosti s ust. § 32 ods. 1 vyhl.č. 302/1994. Žalovaný zároveň poukazoval na skutočnosť, že zápis z matričnej udalosti sa vykoná do papierovej matričnej knihy a zároveň aj do informačného systému matrík. S poukázaním na to čo obsahuje kniha úmrtí, pri žiadosti o zápis do knihy úmrtí údaje o zomretom kontroluje osoba vykonávajúca zápis do matriky a to z predloženého dokladu totožnosti zomrelého. Za správnosť vyššie uvedených údajov zodpovedá osoba vykonávajúca zápis do knihy úmrtí. Ak sú nezrovnalosti v údajoch, čo bol aj tento prípad, preveruje ich osoba vykonávajúca zápis z príslušných verejných (t.j. z rodného listu a sobášneho listu alebo z inej verejnej listiny) a to z dôvodu získania správnych údajov. Je pravdou, že v súčasnej dobe má možnosť matrikár využiť aj príslušné informačné systémy na zistenie údajov, avšak treba zdôrazniť, že nie všetky matričné udalosti sú zapísané v informačnom systéme matrík. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v zmysle ust. § 13 vyhlášky č. 302/1994, matrikár ma neodkladne urobiť opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov. Vyhláška uvádza, že matrikár má možnosť predvolať člena rodiny zomretej osoby a požiadať ho o doplnenie chýbajúcich údajov a to predložením relevantnej listiny. Žalobkyňa predložila oznámenie prehliadajúceho lekára o úmrtí. Táto skutočnosť nie je sporná, avšak v predloženom dokumente absentovali nasledujúce údaje: rodné priezvisko zosnulého, rodinný stav zosnulého - v prípade rodinného stavu - rodné číslo manželky, meno zosnulého na liste o prehliadke zosnulého sa nezhodovalo s menom uvedeným na občianskom preukaze. V danom prípade zamestnankyňa matriky požiadala povereného zamestnanca žalobkyne o predloženie relevantných dokumentov verejných listín, odkiaľ by zistila potrebné informácie. Čo sa týka prvého nedostatku, v liste o prehliadke zosnulého ktorý vydal lekár bolo uvedené len jeho priezvisko, chýbalo vyplnenie rodného priezviska. Na základe sobášneho listu bolo zistené, že zosnulý prijal priezvisko po manželke, žalobkyňa túto skutočnosť neuviedla matrikárke, nakoľko zjavne ňou nedisponovala a táto skutočnosť vyplynula až z predloženého sobášneho listu. V liste o prehliadke zosnulého nebola vyplnená informácia o rodinnom stave, až na základe predloženého spoločného listu bola doplnená informácia. Ďalším sporným bodom bolo meno zosnulého uvedené v liste o prehliadke zosnulého a rozdielne meno uvedené na občianskom preukaze. Rozdiel v uvedenom mene na liste o prehliadke a na občianskom preukaze skutočne nie je výrazný, avšak pri takej žiadosti ako je zápis do knihy úmrtí, nie je možné hovoriť o chybách v písaní. Meno sa zjavne líšilo a preto bolo v danej situácii nutné overiť si skutočnú totožnosť zosnulého a to potvrdením z inej listiny, kde opäť predložením, či už rodného listu alebo sobášneho listu bola daná situácia nesporne poriešená. Žalovaný mal jednoznačne za to, že zamestnankyňa matričného úradu postupovala správne, keď v prípade absencie požadovaných informácií, žiadala o predloženie daných dokumentov a to rodného a sobášneho listu. V prípade, ak by boli povereným zamestnancom žalobcu predložené právne perfektné listiny - dokumenty tak ako to tvrdí v žalobe žalobkyňa, čo však nebola pravda, nebolo by nutné, aby zamestnankyňa musela vykonať opatrenia takého charakteru ako vykonala, a to žiadať predloženie iných verejných listín na doplnenie a následne na vykonanie zápisu do knihy úmrtí. V danej situácií nie je možné klásť vinu a hodnotiť postup zamestnankyne matriky ako nesprávny, nakoľko postupovala výlučne v zmysle zákona o matrikách. Pokiaľ by bol úmysel zákonodarcu v intenciách, aký ho prezentuje žalobkyňa, nebol by zákonodarca vo vyhl. č. 302/1994 Z.z. výslovne ustanovil ustanovenia o doplnení chýbajúcich údajov, kde upravil, že osoba, ktorá má oznamovaciu povinnosť, neoznámi všetky údaje potrebné na zápis narodenia alebo úmrtia, alebo ak chýba listina potrebná na zápis, matrikár neodkladne urobí opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov alebo na predloženie listiny, najmä predvolá člena rodiny narodenej alebo zomretej osoby. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že bez preukázania existencie nesprávneho úradného postupu tak ako je definovaný v § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nemôže nikdy dôjsť k vzniku škody podľa § 3 cit. zákona. V čl. III. vyjadrenia sa žalovaný vyjadroval ku škode a to aj napriek tomu, že neuznáva naplnenie základnej podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, pričom poukázal na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. S poukazom na uvedené trval na tom, že žalobkyňa nielen že škodu riadne nevyčíslila, ale ani neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej preukázania. Žalobkyňa výdavky, ktoré uviedla vo svojej žalobe nijakým spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani ich úhradu. V čl. IV. predmetného vyjadrenia sa žalovaný vyjadroval k uplatnenej nemajetkovej ujme vo výške 15.000,- € pričom poukázal na to, že takto uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nebol predmetom predbežného prerokovania podľa § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. Žalobkyňa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku požadovala ako nemajetkovú ujmu len písomné ospravedlnenie. Žalobkyňou uplatnený nárok, ktorým sa domáha

ospravedlnenia v uvedenom znení nie je možno posudzovať inak, ako na základe ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Žalovaný teda mal za to, že nie je možné, aby bol základ nároku posudzovaný podľa ustanovení občianskeho zák. a peňažné nároky podľa zák.č. 514/2003 Z.z., a teda má za to, že pri posúdení žalobcom uplatneného nároku je aplikácia 514/2003 Z.z. vylúčená (išlo by o iný subjekt, ktorý by bol pasívne legitimovaný). K nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000,- € uviedol, že existenciu a závažnosť následkov nemajetkovej ujmy nestačí len tvrdiť, ale je nutné ich hodnoverne a bez pochybnosti preukázať. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania samotnej existencie následkov nemajetkovej ujmy, jej výšky a taktiež nepreukázala, že ňou tvrdená nemajetková ujma jej vznikla v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu a keďže nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- € ani nebol predmetom prerokovania, nie je možné úspešne ho uplatniť na súde. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. 4. K vyššie uvedenému písomnému vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.4.2017 repliku, v ktorej v čl. 1 uviedla, že žalovaný sa vo vyjadrení venuje dôvodom, pre ktoré dňa 9.5.2015 matričný úrad prostredníctvom svojej zamestnankyne nevykonal zápis do knihy úmrtí, ale nezákonne žiadal o predloženie rodného a sobášneho listu a to: a) absencia rodného priezviska zosnulého v liste o prehliadke zosnulého - toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé a ničím nepreukázané, nakoľko zamestnanec žalobkyne na mieste touto informáciou - rodným priezviskom disponoval. Žalovaný nijako nepreukázal toto svoje skutkové tvrdenie, preto ho považujú za neúčinn, b) absencia informácie o rodinnom stave v liste o prehliadke zosnulého - uvádza, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé a ničím nepreukázané, nakoľko žalobkyňa na mieste touto informáciou disponovala - informáciou o rodinnom stave disponovala. Žalovaný nijako nepreukázal toto svoje skutkové tvrdenia a preto považuje popretie skutkového tvrdenia žalobkyne zo strany žalovanej za neúčinné, c) absencia správneho mena na liste o prehliadke zosnulého - žalovaný v tomto prípade ani len vôbec neuvádza aké meno bolo vyplnené v liste o prehliadke zosnulého a aké malo byť správne meno zosnulého, v tomto nesúhlasí s týmto skutkovým tvrdením žalovaného a uvádza, že meno bolo nesporne vyplnené správne, pričom ešte pripomína vyjadrenie z oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 30.6.2015, kde správny orgán vytýka žalobkyni ako vadu nesprávne znenie mena „Ľ., nakoľko v občianskom preukaze, mimochodom, ktorým zamestnanec žalobkyne disponoval priamo na mieste je uvedené meno „Ľ.. Takýto postup správneho orgánu je nielen nesprávny, ale úplne šikanózny. Zároveň poukázala na to, že žalovaný nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti ohľadom tohto tvrdenia (zrejme z procesno strategických dôvodov, nakoľko by iba odhalil a potvrdil šikanu zo strany správneho orgánu) a preto popretie skutočnosti uvedených žalobcom zo strany žalovaného je neúčinné. Na druhej strane žalovaný takto len potvrdzuje len nelogicky a šikanózny postup zo dňa 9.5.2015, pretože zamestnanec žalobkyne disponoval občianskym preukazom zosnulého a teda bolo možné priamo na mieste z verejnej listiny tento údaj zistiť a v prípade údajnej vadnosti opraviť. V čl. 2 svojho vyjadrenia žalobkyňa poukázala na to, že poverený zamestnanec žalobkyne na mieste bol priamo splnomocnený blízkou osobou zosnulého - jeho manželkou, bol oboznámený a disponoval potrebnými informáciami, ktoré mal v písomných dokumentoch pri sebe, rovnako bol vybavený mobilným telefónom a telefónnym číslom na manželku zosnulého. Poverený zamestnanec splnomocnený priamo manželkou zosnulého oznámil všetky potrebné údaje na priamy dopyt zamestnankyne žalovaného, pričom táto odmietla vykonať zápis do knihy úmrtí aj po oznámení týchto údajov. Tieto údaje boli priamo na mieste telefonicky potvrdené priamo manželkou zosnulého, avšak napriek všetkému zamestnankyňa matričného úradu nezákonne trvala na predložení rodného a sobášneho listu. V tomto kontexte zároveň poukázala na možnosť správneho orgánu využiť elektronický informačný systém matrík a ďalšie príslušné informačné systémy. Žalovaný pripúšťa, žeby zamestnanec matričného úradu v danej situácii mohol využiť tento systém, následne je preto nezrozumiteľné, prečo zamestnankyňa matriky nevyužila prístup do informačných systémov na overenie dát, ak mala o týchto dátach pochybnosti, ale namiesto toho šikanózne vyslala zamestnanca žalobkyne na opakovanú 200-kilometrovú cestu S. - O. A. P., za účelom predloženia sobášneho a rodného listu. Opätovne poukázala na nelogickú argumentáciu žalovaného, ktorý zákonnú potrebu predloženia sobášneho listu a rodného listu odôvodňuje samotnou fakticitou rozhodnutia správneho orgánu prostredníctvom povereného zamestnanca. Je zrejmé, že správny orgán vôbec nezohľadňuje pri svojej interpretácii ústavokonformný výklad, nakoľko absolútne nerozoberá možnosti, ktoré mal v danej situácii správny orgán pri použití diskrečnej právomoci. Správne orgány pri výkone štátnej správy a prenesenom výkone štátnej správy majú povinnosť postupovať tak, aby v čo najmenšej miere zasahovali do práv a oprávnených záujmov osôb. Ak litera zákona znie, že správny orgán „môže“ konať istým spôsobom, nerozumie sa tým absolútne a neobmedzené oprávnenie správneho orgánu zasiahnuť do chránenej sféry jednotlivca bez akéhokoľvek limitu. Správny orgán

má v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami garantujúcimi základné ľudské práva a slobody postupovať tak, aby práva a právom chránené záujmy boli poškodené čo najmenej. Tento princíp primeranosti a zdržanlivosti vlastný správnemu konaniu možno krásne aplikovať aj v tomto prípade, kedy zákon síce nešpecifikuje akým spôsobom má matrikár urobiť opatrenia, a preto sa uplatňuje tzv.diskrečná právomoc správneho orgánu v rozsahu tohto ústavného a zákonného priestoru. Okrem uvedeného správnemu orgánu boli zo strany povereného zamestnanca žalobkyne ako osobou priamo splnomocnenej pozostalou manželkou navrhnuté viaceré možnosti riešenia: zamestnanec žalobkyne okamžite poskytol všetky požadované údaje o zosnulom, zamestnanec žalobkyne kontaktoval manželku zosnulého, pričom tá potvrdila správnosť všetkých údajov poskytnutých žalobkyňou matričnému úradu. Zamestnanec žalobkyne ponúkol okamžité zaslanie kópií požadovaných dokumentov matričnému úradu. Zamestnankyňa matričného úradu však napriek všetkým týmto možnostiam neprijala ani jedno z uvedených navrhovaných opatrení a trvala na predložení sobášneho a rodného listu. Z dôvodu uvedenej nezmyselnosti takto donútila žalobkyňu opakovane sa dostaviť na matričný úrad dňa 10.5.2015, žalobkyňa je preto presvedčená, že týmto došlo v dôsledku nesprávneho úradného postupu k vzniku škody. V čl. 3 repliky žalobkyňa uviedla, že žalovaný napáda škodu čo do jej výšky, avšak nezrozumiteľne neuvádza žiadne argumenty, pre ktoré sa domnieva, žeby výška škody nebola riadne preukázaná a zdokladovaná. Je nesporné, že žalobkyňa na dopravu na matričný úrad motorové vozidlo Huyndai H1, zároveň predložila súdu technický preukaz, pričom rovnako je nesporné, že toto vozidlo viedol zamestnanec žalobkyne, pričom žalobkyňa má vedomosť o tom, koľko účtuje za svoje služby, ktoré musela takto poskytnúť bezplatne druhýkrát z dôvodu nezákonného a nesprávneho postupu správneho orgánu. Nesporná je aj vzdialenosť, ktorú žalobkyňa musela s motorovým vozidlom absolvovať dvakrát za účelom vyhovenia žiadosti v zmysle nezákonného postupu zamestnankyne matričného úradu. V čl. 4 repliky sa žalobkyňa vyjadrila k námietke žalovanej k uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že tento nárok nebol predbežne prerokovaný. Poukázala na to, že nárok na náhradu škody nemožno stotožňovať s nárokom na náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotný zákon vyčerpávajúco definuje, čo predstavuje nárok na náhradu škody, pričom osobitne definuje nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Zákon č. 514/2003 Z.z neukladá povinnosť poškodenému uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy pri predbežnom prerokovaní, resp. neuvádza, že v prípade, že si tento nárok neuplatní pri predbežnom prejednaní, nemôže ho uplatniť neskôr žalobou. Legitímne vzhľadom na dikciu zákona nemožno požadovať uplatnenie takéhoto nároku pri predbežnom prejednaní sporu, a teda argumentácia žalovaného nemý žiadnu zákonnú oporu. Zároveň žalobkyňa zdôraznila, že jej najväčším záujmom v tomto konaní nebolo pôvodne uplatňovať nemajetkovú ujmu, ale preukázať nesprávnosť úradného postupu správneho orgánu, pričom rozhodnutie ktorým bude konštatované porušenie a nesprávny postup správneho orgánu chce používať v prípade, že sa bude situácia opakovať. Žalobkyňa si bola vedomá, že ak okamžite uplatní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v takej výške v akej pociťuje zásah do jej dobrého mena, povesti a profesnej cti, žalovaný určite nevyhovie jej nároku a nikdy nebude konštatovať nesprávny úradný postup a to účelovo z dôvodu, aby sa vyhol náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Samotný následný postup správneho orgánu pri prešetrení sťažnosti a odpoveď žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ešte viac prehĺbi neoprávnený zásah, najmä z dôvodu, že žalobkyňa žiadala iba spravodlivé ospravedlnenie za nesprávny úradný postup na vlastnú ochranu pred budúcim prípadným nesprávnym úradným postupom a aby očistila svoje meno, povesť a profesnú česť v očiach vlastného klienta a okolia. V čl 5 svojej repliky navrhol vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov. 5. Žalovaný k replike žalobkyne podal písomnú dupliku doručenú súdu dňa 15.5.2017 v ktorej uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.3.2017. Poukázal na to, že žalobkyňa v replike zo dňa 6.4.2017 uvádza tvrdenia, ktoré však nie sú ničím relevantným podložené a sú výlučne tendenčného charakteru. Postup správneho orgánu po predmetnom posudzovaní a v rámci sťažnosti, ktorú podala žalobkyňa a výsledkom prešetrenia bol jednoznačný záver, že správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Na základe uvedeného bola predmetná sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená. Žalobkyňa napáda diskrečnú právomoc správneho orgánu a chabým spôsobom argumentuje a spochybňuje úvahu správneho orgánu, ktorá predstavuje zákonom dovolený rozhodovací proces. V konečnom dôsledku však aj samotná žalobkyňa v replike uvádza, že správny orgán má možnosť správnej úvahy. Vo vzťahu k petitu, v ktorom sa žalobkyňa domáha ospravedlnenia uvádza, že podľa zák. č. 514/2003 Z.z. možno štát zaviazať iba na náhradu škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Žalobkyňou uplatnené nároky ktorými sa domáha konštatovania, že štátny orgán postupoval nezákonne (čím jej mala údajne vzniknúť škoda) a ospravedlnenia, nie je preto možné posudzovať inak, ako na základe ust. § 11 a nasl. obč. zákonníka a preto má za to, že nie je možné, aby bol základ nároku posudzovaný podľa ust. občianskeho zákonníka a peňažné nároky žalobkyne podľa zák.č. 514/2003

Z.z., a preto zotrval na tom, že pri posúdení žalobkyňou uplatnených nárokov je aplikácia zák.č. 514/2003 vylúčená, nakoľko v tomto prípade ide o nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 11 a nasl. obč.zákonníka žalovaným a teda pasívne vecne legitimovaným subjektom nemôže byť v tomto prípade štát, teda Slovenská republika. Štát priamo zo zákona nemôže byť pôvodcom zásahu do osobnostných práv a nemôže byť nositeľom pasívnej hmotnoprávnej legitimácie v sporoch vedených na základe § 11 a nasl. obč. zákonníka. Štát, teda Slovenská republika zastúpená ústredným orgánom štátnej správy nemôže vystupovať ako žalovaný v konaniach, ktorých predmetom je ochrana osobnosti. Žalovaná preto vzniesla námietku nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Čo sa týka žalobkyňou uplatnenej náhrady škody, žalovaná opätovne poukázala na ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. a preto zotrvala na tom, že žalobkyňa škodu nielenže riadne nevyčíslila, ale ani neuniesla dôkazné bremeno ohľadom jej preukázania. Žalobkyňa výdavky ktoré uviedla vo svojej žalobe nijakým spôsobom nepreukázala a nedokladovala ich a rovnako nepreukázala ani ich úhradu. Žalobkyňa teda v konaní nepreukázala, že v súvislosti s predmetným konaním utrpela ujmu spočívajú v zmenšení jej majetku. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 15.000,- € žalovaný zdôraznil skutočnosť, že žalobkyňa tento nárok predbežne neprerokovala. Táto skutočnosť nie je sporná medzi stranami, nakoľko sama žalobkyňa v replike uvádza, že „najväčším záujmom žalobkyne nebolo pôvodne uplatňovať nemajetkovú ujmu ale preukázať nesprávny úradný postup...“. Argument právneho zástupcu žalobkyne spočívajúci v tvrdení, že pokiaľ by si žalobkyňa uplatnila nemajetkovú ujmu pri predbežnom prerokovaní návrhu, nebude vyhovené jej nároku, automaticky sa nedá označiť inak, ako výlučne tendenčné tvrdenie žalobkyne, ktoré nie je absolútne ničím podložené. Žalovaný zdôrazňuje, že pri predbežnom prerokovaní uplatňovaní nároku je viazaný dikciou zákona, ktorú aj aplikuje, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že v prípadoch keď sú splnené podmienky stanovené zákonom sa náhrada nemajetkovej ujmy priznáva. Zotrval však aj na tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania samotnej existencie následkov nemajetkovej ujmy jej výšky a taktiež nepreukázala, že ňou tvrdená nemajetková ujma jej vznikla v dôsledku údajného nesprávneho úradného postupu. Zo žiadneho tvrdenia žalobkyne nevyplýva ako dospela k sume 15.000,- €. 6. Na pojednávaní zotrvali sporné strany prostredníctvom svojich zástupcov na svojich vyjadreniach. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: 8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti poskytuje pohrebné služby a bolo jej udelené splnomocnenie pozostalou P. U., S. W. E. Q. Č.. XXX Q.o veci vybavenie zápisu do knihy úmrtí zosnulého Ľ. U. a následné vydanie úmrtného listu. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že dňa 9.4.2015 sa poverený pracovník žalobkyne dostavil na matričný úrad - Matriku vedenú O. A. P. a požiadal o vykonanie zápisu do knihy úmrtí zosnulého a následné vydanie úmrtného listu. K žiadosti doložil tri kópie listou o prehliadke zosnulého, ktoré vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého a svoj občiansky preukaz. Po predložení požadovaných dokladov matrikárka nevykonala zápis do knihy úmrtí zosnulého a požadovala predloženie sobášneho listu a rodného listu zosnulého. Zamestnanec žalobkyne uvedenými listinami nedisponoval. Tieto listiny zabezpečil v mieste bydliska zosnulého a predložil ich na nasledujúci deň, t.j. 10.4.2015, kedy došlo k zápisu do knihy úmrtí zosnulého. 9. Žalobkyňa listom zo dňa 13.4.2015 adresovanom Mestu O.É. A. P., primátorovi mesta podala sťažnosť na nesprávny úradný postup a žiadosť o prijatie opatrení a písomné ospravedlnenie vo veci zápisu do knihy úmrtí zosnulého Ľ. U., v ktorom poukazovala na to, že dňa 9.4.2015 požiadala matričný úrad - Matriku vedenú O. A. P. o vykonanie zápisu do knihy úmrtí zosnulého Ľ. U. Y. následne vydanie úmrtného listu. K žiadosti doložila zákonom vyžadované náležitosti a to tri kópie listu o prehliadke zosnulého, ktoré vydal lekár, občiansky preukaz zosnulého a občiansky preukaz osoby, ktorá vybavuje pohreb. Po vykonaní vyššie uvedeného poverený úradník matrikár odmietol vykonať zápis do knihy úmrtí a bezplatne vydať úmrtný list zosnulého z dôvodu, že k vykonaniu zápisu do knihy úmrtí je potrebné doložiť ďalšie zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého. Nakoľko na mieste nedisponovala uvedenými verejnými listinami, bola nútená sa na matričný úrad dostaviť opätovne v nasledujúci deň, t.j. 10.4.2015 a tieto dokumenty doplniť. V uvedenej sťažnosti poukazovala na to, že má za to, že postup matričného úradu bol v rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 32 ods. 1 vyhl. 302/1994. Matričný úrad vyžadoval predloženie dokumentov, ktorý boli jednak k vykonaniu logicky nepotrebné a jednak ani zákon neumožňuje matričnému úradu, aby tieto dokumenty pri zápise do knihy úmrtí mohol požadovať. Z uvedených dôvodov teda podáva sťažnosť na nesprávny úradný postup matričného úradu, pričom žiadala o prijatie opatrení na nápravu a odstránenie vytýkaných nedostatkov, najmä však preškolenie personálu na matričnom úradu - Matrike vedenej Mestom O. A. P. v súvislosti so zák.č. 420/2006 Z.z. a vyhl. 302/1994 Z.z. Zároveň požiadala o písomné ospravedlnenie Mesta O.

A. P., jej pohrebnej službe za spôsobené obštrukcie a nepríjemnosti adresované na adresu uvedenú v záhlaví jej podania. 10. Mesto O. A. P. zo dňa 30.6.2015 k vyššie uvedenej sťažnosti žalobkyne oznámilo výsledok prešetrenia sťažnosti. V uvedenom liste uviedlo, že po prešetrovaní podanej sťažnosti bolo zistené, že dňa 9.4.2015 sa dostavil na Mestský úrad O. A. P. muž, ktorý sa nepredstavil, nepreukázal svoju totožnosť a predložil list o prehliadke mŕtveho, splnomocnenie pre Pohrebnú službu - P. O. a občiansky preukaz zosnulého. Po prekontrolovaní listu o prehliadke mŕtveho bol dotyčný muž pracovníčkou matriky vyzvaný, aby doložil rodný list zosnulého a v prípade ak bol zosnulý rodinného stavu ženatý aj sobášny list, nakoľko na základe predloženého listu o prehliadke mŕtveho nebolo možné pracovníčkou matriky vykonať zápis do matričnej knihy - knihy úmrtí a následne vystaviť matričný doklad - úmrtný list z dôvodu nezrovnalosti a neúplnosti údajov, ktoré sa zapisujú do knihy matriky. Po prešetrení sťažnosti bolo zistené, že v predloženom liste o prehliadke mŕtveho chýbali alebo boli nesprávne uvedené, resp. prečiarknuté údaje: rodné priezvisko zosnulého (v liste o prehliadke mŕtveho bolo uvedené len jeho priezvisko U. a chýbalo rodné priezvisko), miesto narodenia a okres narodenia zosnulého, rodinný stav zosnulého, v prípade rodinného stavu - ženatý, rodné číslo manželky, meno zosnulého v liste o prehliadke mŕtveho sa nezhodovalo s menom na občianskom preukaze zosnulého - v liste o prehliadke mŕtveho bolo uvedené meno zosnulého Ľ. Y. v občianskom preukaze bolo uvedené Ľ.. Z uvedeného dôvodu bola pracovníčka matriky oprávnená vyžiadať doklady, aby správne zapísala údaje do knihy úmrtí. Uvedené oprávnenie vyplýva z ust. § 15 ods. 2 zák.č. 154/1994 Z.z.. Tak isto poukázal na ust. § 13 vyhl. č. 303/1994. Ďalej je v liste uvedené, že pri prešetrovaní predmetnej sťažnosti bolo tiež zistené, že k uvedeným nezrovnalostiam došlo aj z toho dôvodu, že keď uzatváral manželstvo prijal priezvisko po manželke. Tento údaj nebol zapísaný v liste o prehliadke zosnulého a bol doplnený až na základe sobášneho listu, ktorý bol predložený pracovníčke matriky až dňa 10.4.2015. Z uvedených dôvodov vyhodnotilo Mesto O. A. P. ako orgán verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala túto za neopodstatnenú, nakoľko nebol porušený postup, ktorý upravuje zákon č. 154/1994 Z.z. o matrikách a tiež vykonávacia vyhl.č. 302/1994 Z.z. 11. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.7.2015 doručeným Ministerstvu vnútra SR dňa 30.7.2015 podala žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na tom istom skutkovom základe ako uvádzala v sťažnosti na nesprávny úradný postup adresovanej Mestu O. A. P. a na tom istom skutkovom základe, na ktorom podala aj predmetnú žalobu s tým, že má za to, že nesprávnym úradným postupom správneho orgánu bola poškodenej pohrebnej službe spôsobená škoda podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zák.č. 514/2003 Z.z. a to skutočná škoda, ušlý zisk a trovy právneho zastúpenia vo vyčíslení tak ako ich vyčíslila aj v predmetnej žalobe, v čl. 6 a to v celkovej výške 337,17 € a ďalej uviedla, že okrem skutočnej škody a ušlého zisku bola jej pohrebnej službe spôsobená nemajetková ujma na povesti a dôstojnosti, ktorú popísala zhodne tak, ako túto popísala v čl. 7 žaloby. V závere svojho listu uviedla, že v časti majetkovej ujmy preto žiada zároveň o písomné ospravedlnenie sa správneho orgánu poškodenej pohrebnej službe ako uspokojenie nemajetkovej ujmy spôsobenej vyššie uvedeným nesprávnym úradným postupom. 12. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 20.10.2015 adresovanom žalobkyni a jej právnemu zástupcovi zaslalo odpoveď vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v ktorom k uplatnenému nároku s odkazom na § 3 ods. 1, § 17, s odkazom na predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci uviedol tú istú argumentáciu aká bola žalobkyni oznámená P. O. A. P. vo veci oznámenia výsledku prešetrenia sťažnosti. V závere uvedeného listu ministerstvo skonštatovalo, že na základe uvedených nezrovnalosti a chýbajúcich údajov v predloženom liste o prehliadke mŕtveho a podľa vyššie uvedených predpisov sa žiadalo predložiť matričné doklady, rodný list a sobášny list na doplnenie a opravu údajov potrebných pre zápis do knihy úmrtí a na vystavenie úmrtného listu. Matričný úrad postupoval v súlade s citovanou právnou úpravou správne, keď vzhľadom na nedostatočné a chybné údaje potrebné pre zápis do knihy úmrtí neakceptoval a vyzval žiadateľku na doplnenie údajov potrebných pre riadny zápis a až po ich predložení vystavil úmrtný list zosnulému. Vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval postup matriky za nezákonný. Ďalej je v liste uvedené, že nakoľko žiadateľka nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu ani existenciu nemajetkovej ujmy, nie je možné posúdiť existenciu tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a to príčinnú súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo vnútra SR žiadateľke oznámilo, že uplatnená žiadosť je neopodstatnená a neodôvodnená, pretože nie sú splnené základné hmotnoprávne predpoklady náhrady škody a žiadosti nie je možné vyhovieť. 13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že vykonáva činnosť ako pohrebná služba. Na túto činnosť máva všeobecné splnomocnenie, ktoré jej udeľujú pozostalí. Manželka zosnulého jej

dala splnomocnenie a na základe tohto splnomocnenia robila všetky úkony, išli na pitvu, telo sa pitvalo v Žiline a s listami o prehliadke zosnulého sa potom zastavili na matrike. Všetky doklady dala šoférovi, ktorý išiel po telo a ktorý to vždy vybavuje, zájde na matriku, na matrike mu hneď pani povedala, že to nevybaví, lebo treba sobášny a rodný list a pritom na občianskom preukaze mali všetky údaje. List o prehliadke mŕtveho vypĺňa obhliadajúci lekár a keď je tam nejaká nezrovnalosť, hneď sa vracia za týmto lekárom a tento lekár jej to doplní. Musí tam byť miesto úmrtia, dátum úmrtia, aby vedela matrikárka čo tam má napísať a ostatné údaje, buď odpíše z občianskeho alebo ju vráti za tým obhliadajúcim lekárom. Tam problém však nebol a prebiehalo to tak, že prišiel šofér, ktorý jej zavolal, že sa to vybaviť nedá, lebo mu nedala všetky doklady. Telefonicky matrikárku prosila, avšak ona jej povedala, že si za tým stojí. V podstate problém bol v tom, že mal byť cirkevný pohreb a kňaz nechcel vykonať obrad bez toho, aby mal úmrtný list. Potom volala aj primátorovi, ešte aj s nejakou pracovníčkou, ale nedalo sa to vybaviť, tak potom išla k rodine, zobrala doklady a na ďalší deň to vybavila osobne aj so šoférom, a preto teda účtovali aj dopravu, lebo tam boli druhýkrát. Bola sklamaná z takého prístupu, pretože vybavuje pohreby po celej republike a takéto problémy nemá, toto sa stalo prvýkrát v O. A. P., preto si myslela, aby sa jej aspoň ospravedlnila, pretože utrpelo jej meno. Keď na druhý deň prišli, matrikárka už bola spokojná, že predložili to čo požadovala keď sa s ňou o tom bavila tak povedala, že ona tieto doklady požaduje vždy. Ďalej žalobkyňa uviedla, že potom sa ešte zastavila u pohrebnej služby u p. F., bola to pohrebná služba ktorá zvážala, pretože to bola nehoda v lese a tá pani jej povedala, že aby sa nečudovala, že matrikárka si to pýta od všetkých pohrebných služieb, že je dôsledná osoba, že je taká zásadová, že tie doklady musia byť. Poukazovala na to, že pozostalej rodine sľúbila, že všetko vybaví a na druhý deň keď od nich pýtala požadované doklady, tak vyzerala tak, že to nevie a že je neschopná a radšej si druhýkrát zoberú inú pohrebnú službu. Keďže to išli vybaviť hneď ráno a pohreb bol poobede, tak pohreb sa uskutočnil v plánovanom čase. Urobila všetky služby tak ako robí, akurát táto vec sa nepodarila. V podstate nejaká spätná väzba tam nebola, prvý deň sa pozostalí hnevali, ale potom keď to doniesla, tak nebol problém, boli len také odpovede, že si to mohla pýtať už skôr, že prečo to nevie a pod. Náklady druhého výjazdu išli na jej úkor, toto neúčtovala v rámci služby ktorú poskytovala pozostalým. 14. Podľa § 1 písm. a) Zákona č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. 15. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. 16. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť. 17. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.Z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 11 písm. b Zákona č. 575/2001 Z.z. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre všeobecnú vnútornú správu vrátane veci územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, štátne symboly, heraldický register, archívy a registratúry, štátne občianstvo, matričné veci, zhromažďovanie a združovanie vrátane registrácie niektorých právnických osôb, o ktorých to ustanoví zákon, organizačné zabezpečenie volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, organizačné zabezpečenie volieb prezidenta Slovenskej republiky a ľudového hlasovania o jeho odvolaní, organizačné zabezpečenie volieb do orgánov územnej samosprávy, organizačné zabezpečenie referenda, organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu, vojnové hroby, živnostenské podnikanie, povoľovanie verejných zbierok, koordináciu výkonu štátnej správy uskutočňovanej obcami, vyššími územnými celkami a orgánmi miestnej štátnej správy. 19. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. 20. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

21. Podľa § 15 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. 22. Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 23. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 24. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 25. Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z vprípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 26. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Medzi sporovými stranami bol sporný právny základ nároku žalobcu, ako aj výška uplatnenej náhrady, vyčíslenie ušlého zisku ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. 27. V danom prípade, so zreteľom na to, ako a čím žalobkyňa vymedzila skutkový rámec, z ktorého vyvodzovala svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy je zrejmé, že pre uplatnenie nároku v súdnom konaní považovala za podstatné, že pracovníčka matriky O. A. P. postupovala v rozpore so zákonom keď odmietla vykonať zápis do knihy úmrtí na základe predložených dokladov ( List o prehliadke zosnulého, občiansky preukaz zosnulého) a požadovala doložiť zákonom nevyžadované náležitosti a to rodný list a sobášny list zosnulého. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového vymedzenia návrhu základ uplatneného nároku posudzoval podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. 28. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu v zmysle cit. ust. uvedeného zákona je predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu, ďalej existencie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. 29. Platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným postupom, zákon v § 9 vymedzuje nesprávny úradný postup len demonštratívnym spôsobom avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgán, resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Podľa konkrétnych okolností môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre správanie sa štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. O "úradný" postup ide vtedy, ak tak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, a pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej (verejnej) moci. 30. V danej veci tak ako už bolo uvedené vyššie namietala žalobkyňa nesprávny úradný postup matrikárky matriky O. A. P. pri zápise do knihy úmrtí a vydaní úmrtného listu. Právnu úpravu vedenia matrík a s tým súvisiacich práv a povinností fyzických osôb a úloh orgánov štátnej správy upravuje

Zákon č.154/1994 Z.z. o matrikách a Vyhláška MV SR č. 302/1994z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o matrikách . 31. Podľa § 15 Zák.č. 154/1994 Z.z. (1) Do knihy úmrtí sa zapisuje a) deň, mesiac, rok a miesto úmrtia, b) meno, priezvisko, rodné priezvisko, miesto trvalého pobytu, deň, mesiac, rok a miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a štátne občianstvo zomretého, c) deň, mesiac a rok zápisu. 2) Úmrtie je povinný oznámiť matričnému úradu prehliadajúci lekár neodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. Ďalšie údaje, ktoré sa zapisujú do knihy úmrtí, poskytne matričnému úradu osoba, ktorá vybavuje pohreb, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa, keď sa dozvedela o úmrtí, a to aj prostredníctvom matričného úradu v mieste jej trvalého pobytu. Do knihy úmrtí sa zapisuje aj rozhodnutie súdu o vyhlásení občana za mŕtveho. Narodenie mŕtveho dieťaťa sa nezapisuje do knihy úmrtí.

32. Podľa § 17a Zák.č. 154/1994 Z.z. matrikár po doručení podkladov na zápis do matriky vykoná zápis do matričnej knihy bez zbytočného odkladu; ak je potrebné zisťovať údaje, ktoré majú byť zapísané, vykoná matrikár zápis najneskôr do dvoch mesiacov od oznámenia o narodení, uzavretia manželstva alebo oznámenia o úmrtí. 33. Podľa § 13 Vyhl. MV SR č. 302/1994 Z.z. ak osoba, ktorá má oznamovaciu povinnosť, neoznámi všetky údaje potrebné na zápis narodenia alebo úmrtia, alebo ak chýba listina potrebná na zápis, matrikár neodkladne urobí opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov alebo na predloženie listiny, najmä predvolá člena rodiny narodenej alebo zomretej osoby.

34. Podľa § 32 ods. 1 veta prvá Vyhl. MV SR č. 302/1994 Z.z. na základe oznámenia prehliadajúceho lekára o úmrtí a po prípadnom doplnení v ňom chýbajúcich údajov vykonáva matrikár zápis do knihy úmrtí.

35. Zákon o matrikách vo vyššie cit.zák. ust. § 15 upravuje čo sa zapisuje do matriky - knihy úmrtia , neupravuje aké konkrétne listiny alebo doklady je potrebné predložiť, upravuje kto má oznamovaciu povinnosť oznámiť úmrtie a ďalšie údaje pre zápis do knihy úmrtí. Vykonávací predpis k zákonu o matrikách v cit. ust. § 32 bližšie stanovuje postup pri zápise do knihy úmrtí keď stanovuje vykonať zápis do knihy úmrtí na základe oznámenia prehliadajúceho lekára a po prípadnom doplnení v ňom chýbajúcich údajov a vo všeobecnom ustanovení v § 13 ukladá matrikárovi povinnosť urobiť neodkladné opatrenia na zistenie chýbajúcich údajov.

36. Žalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že Oznámenie o prehliadke zosnulého neobsahovalo všetky potrebné údaje pre zápis do knihy úmrtí, absentovalo rodné priezvisko zosnulého, rodinný stav, meno zosnulého na liste o prehliadke sa nezhodovalo s menom uvedeným na občianskom preukaze, preto matrikárka požadovala rodný a sobášny list zosnulého. Žalobkyňa k uvedenej procesnej obrane žalovaného uvádzala, že ide o nepravdivé a ničím nepreukázané tvrdenia, meno bolo vyplnené správne, poukazovala na to, že žalovaný nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti ohľadom tohto tvrdenia, a preto popretie skutočností uvedených žalobkyňou zo strany žalovaného je neúčinné.

37. Súd sa nestotožnil s vyššie uvádzanou argumentáciou žalobkyne o neúčinnosti popretia skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným. Podľa § 151 žalovaný vo vyjadrení k žalobe aj v duplike k replike žalobkyne popieral uplatnený nárok žalobkyne, na základe ňou uvedených skutkových dôvodov a uvádzal vlastné skutkové tvrdenia k postupu matrikárky.

38. V danom prípade ide o typicky sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje zásada prejednacia a kontradiktórnosti, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán sporu. Stranu sporu zaťažuje v zmysle ust. čl. 8 dvojaká povinnosť, a to jednak povinnosť tvrdenia (pravdivo opísať všetky právne významné skutočnosti, z ktorých strana sporu vyvodzuje ňou v konaní uplatnené právo, resp. popretie uplatneného práva protistrany) a súčasne dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Nesplnenie tejto povinnosti je pravidelne sankcionované rozhodnutím, ktoré vyznieva nepriaznivo pre stranu, ktorý tzv. dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť

súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno síce postihuje strany sporu, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam. Tento význam sa spája s procesnou situáciou v spore, v ktorom je isté napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom, že skutkový stav zostane neobjasnený. Nezistenie potrebného skutkového stavu nemôže viesť k tomu, že súd odmietne rozhodnúť vo veci samej. Inštitút dôkazného bremena dovoľuje a ukladá súdu meritórne rozhodnúť aj v takomto prípade. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané, resp. za vyvrátené. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola pre nečinnosť strany sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ust. čl. 8 alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa 30.04.2009).

39. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V danom prípade bolo na žalobkyni aby preukázala, že oznámenie o úmrtí obsahovalo všetky potrebné údaje pre zápis do knihy úmrtí, a nie prenášať túto povinnosť na žalovaného. Žalobkyňa toto svoje tvrdenie nepreukázala. Obidve sporové strany boli pri postupe podľa § 167 poučené o sudcovskej koncentrácii konania, boli vyzvané aby v súdom stanovenej lehote sa vyjadrili k vyjadreniu protistrany a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa až v priebehu pojednávania po oznámení súdu ako sa mu javí predbežné právne posúdenie veci navrhla aby súd vyzval žalovaného na predloženie dokumentov o ktorých tvrdí, že na nich absentujú údaje. Súd na uvedený návrh s poukazom na ust. § 153 neprihliadal, nakoľko ho žalobkyňa neuplatnila včas, hoci tak mohla urobiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, navyše by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonania ďalších úkonov súdu.

40. Súd dospel k záveru, že pokiaľ oznámenie o úmrtí neobsahovalo všetky potrebné údaje k zápisu do knihy úmrtí, bolo v oprávnení matrikárky túto skutočnosť preveriť a urobiť potrebné opatrenia aby chýbajúce údaje doplnila. Pokiaľ matrikárka žiadala predložiť rodný a sobášny list zosnulého, táto činnosť smerovala k doplneniu údajov a teda smerovala k vykonaniu zápisu do matriky, za ktorý osoba, ktorá zápis vykonáva zodpovedá. Na základe doplnených údajov bol zápis do matriky neodkladne vykonaný. Postup matrikárky sa teda prejavil v samotnom zápise do knihy úmrtí. Matrikárka teda postupovala v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, ktoré v prípade neúplných údajov ukladajú matrikárovi urobiť opatrenia na ich doplnenie.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody a to existenciu nesprávneho úradného postupu tak, ako to skutkovo vymedzila vo svojej žalobe. Keďže v danom prípade chýbal prvý a základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to nesprávny úradný postup, súd sa ďalšími zodpovednostnými podmienkami nezaoberal.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni v celom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.