Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Erik Uhlár, v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47243368, Tallerova 4, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému T. Z., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, I. T., o zaplatenie 900,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 900,- eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Náhradu trov konania súd žalobcovi, ani žalovanému n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa dňa 26.1.2018 podanou žalobou v tejto veci domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 900,- eur a úroku z omeškania z uvedenej sumy vo výške 5 % ročne od 18.2.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe poukazoval na to, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo 17.2.2017 k vzniku právneho vzťahu na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému sumu 900,- eur, čo preukazoval výpisom zo svojho účtu a poukazoval na to, že žalovaný sa pre vznik právneho vzťahu musel registrovať na adrese internetového sídla žalobcu. Poukázal na to, že nemá iný dôkaz o podrobnostiach právneho vzťahu - nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru ani iná zmluva, je však podľa neho zrejmé, že peňažné prostriedky žalovanému poukázal na účet; ďalej, že sa domáha iba vrátenia istiny; posúdenie právneho vzťahu žalobca ponechal na súd.

2. Žalovanému boli žaloba, jej prílohy, ako aj poučenia a výzva na vyjadrenie sa k žalobe doručené 22.2.2018. Žalovaný súdu dňa 27.2.2018 doručil vyjadrenie, kde poukazoval na to, že podmienky vzťahu so žalobcom sú mu nejasné; nie je si vedomý zaslania zmluvy žalobcom na jeho adresu a nevie ju dopátrať ani na portáli žalobcu; pamätá si vypisovanie formulára; potvrdil, že suma 900,- eur mu bola pripísaná - nevie nájsť žiadnu komunikáciu; že 23.2.2018 previedol zo svojho účtu túto sumu späť na účet v liste žalobcu, pričom jeho účet je vedený vo veľkej Británii, kde so snúbenicou žijú a pracujú; nemá už účet v Slovenskej republike a účet vo VÚB bol zrušený; poukazoval na to, že sa snažil dopátrať podmienok za akých mu bola suma zaslaná, kde napísal žalobcovi no dostal automatickú odpoveď ohľadom žiadosti o predĺženie splatnosti - v e-mail však údaj o splatnosti chýba; nik mu neprevzal telefonický hovor.

3. Následne podaním doručeným súdu 29.3.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil, že 27.2.2018 žalovaný vykonal platbu 900,- eur a vzhľadom na to vzal v časti žalovanej istiny podanú žalobu žalobca späť. Žiadal priznať úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 900,- eur od 18.2.2017 do zaplatenia, t.j. do 27.2.2018, ako aj trovy konania

4. Súd podľa § 180 vykonal pojednávanie napriek neprítomnosti strán sporu a právneho zástupcu žalobcu (ktorí naň boli riadne a včas predvolaní, avšak nik z nich sa bez vážnych dôvodov nedostavil, ani nežiadal o jeho odročenie), pričom na pojednávaní vykonal súd dokazovanie postupom podľa § 204 CSP, a to čítaním obsahu listín obsiahnutých v spise, a to: žaloby, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, internetového profilu žalovaného z webového sídla žalobcu, výpisu z účtu žalobcu, odpovede na lustráciu žalovaného v registri obyvateľov, vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe a pripojenej e-mailovej komunikácie a potvrdenia o zadaní platby, doručenky týkajúcej sa zásielky, ktorou boli žalovanému zaslané žaloba a ostatné písomnosti, podania žalobcu doručeného dňa 29.3.2018, a zistil tento stav:

5. Žalobca, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov, dňa 17.2.2017 previedol na účet žalovaného sumu 900,- eur, avšak nedisponuje, rovnako ako ani žalovaný, žiadnymi dokladmi o uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo inej zmluvy, na základe ktorej by boli takto peňažné prostriedky prevedené. K žalobe neboli pripojené žiadne doklady, ktoré by preukazovali, že by sa pred jej podaním žalobca márne domáhal voči žalovanému vrátenia príslušnej sumy. Uvedenú sumu vrátil žalovaný žalobcovi v priebehu tohto konania, po tom, ako mu boli žaloba, jej prílohy a príslušné súdne písomnosti doručené dňa 22.2.2018, prevzatá bola zásielka splnomocnencom žalovaného na preberanie písomností, kde na to žalovaný reagoval tak, že v nasledujúci deň, teda 23.2.2018, zadal cestou elektronických bankových služieb príkaz na úhradu žalovanej istiny žalobcovi, ktorý následne podanú žalobu vzal v danej časti späť, trval však naďalej na zaplatení úrokov z omeškania.

6. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 456 vety prvej OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

13. Podľa § 567 ods. 2 OZ, peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

14. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti žalovanej istiny 900,- eur súd konanie v uvedenej časti zastavil, a to bez vyžiadavania súhlasu žalovaného so zastavením konania v uvedenej časti, nakoľko v predmetnej veci nebolo vykonávané predbežné prejednanie sporu a k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania vo veci samej. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v súvislosti s týmto zastavením konania o vrátení súdneho poplatku zo žaloby súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16. V prevyšujúcej časti, t.j. čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, súd žalobu zamietol, majúc vzhľadom na všetky zistené skutočnosti za to, že v danej časti je žaloba nedôvodná.

17. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 18.2.2017, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca, sám nevediac z akého dôvodu, žalovanému previedol sumu 900,- eur na jeho účet. V danom prípade za situácie, že ani žalovaný nepotvrdil a nepreukázal uzavretie konkrétnej zmluvy so žalobcom, možno vychádzať iba z toho, že v dôsledku konania žalobcu došlo na strane žalovaného pripísaním uvedenej sumy na jeho účet k bezdôvodnému obohateniu, teda k získaniu dotknutej sumy bez právneho dôvodu. Predmet bezdôvodného obohatenia síce treba vydať tomu, na koho úkor bol získaný, avšak to neznamená, že by v danom prípade bol žalovaný povinný vzhľadom na skutočný čas vrátenia uvedenej sumy žalobcovi platiť úroky z omeškania, a to už odo dňa nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia. Čas kedy po vzniku bezdôvodného obohatenia mal žalovaný jeho predmet vydať žalobcovi, neupravuje žiaden právny predpis.

18. V tejto súvislosti, podľa § 563 ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

19. Žalobca v predmetnom konaní nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil, že by bol pred podaním žaloby preukázateľne a relevantne vyzval žalovaného na vydanie príslušnej sumy - kedy, akým spôsobom a pod., a že by napriek takej výzve žalovaný predmet bezdôvodného obohatenia dobrovoľne nevydal (toto pritom nepreukazuje ani príloha podania žalovaného ako je na č.l. 22 spisu - ide o nejakú automatizovanú odpoveď na nevedno aké podanie žalovaného, pričom navyše v texte daného dokumentu sa uvádza, že vypršal termín pôžičky „ku dňu “ - avšak ten nie je uvedený, neidentifikuje sa žiadnymi údajmi konkrétne zmluva, o akú pôžičku išlo, kedy bola uzavretá zmluva, atď., podanie nie je datované ani opatrené zaručeným elektronickým podpisom a ani žalobca v celom konaní nepoukazoval na to, že by taká komunikácia bola a že sa týka práve tohto prípadu).Teda žalobca nepreukázal omeškanie žalovaného od času, od ktorého požadoval úroky z omeškania žalobou, teda že by žalovaný napriek riadnemu vyzvaniu zo strany žalobcu na plnenie bol s príslušným plnením v omeškaní či už od 18.2.2017 alebo iného konkrétneho dňa predchádzajúceho podaniu žaloby.

20. Zároveň za takej situácie nemožno priznať právo na zaplatenie úrokov z omeškania ani len s ohľadom na čas podania samotnej žaloby. Prosté podanie žaloby totiž taktiež nemá účinky výzvy na splnenie záväzku, nemožno zaviazať dlžníka, ktorý nemá nijako dohodnutý ani nijako právnym predpisom určený čas plnenia, na platenie úrokov z omeškania, a to či už odo dňa podania žaloby alebo odo dňa nasledujúceho po jej podaní - teda za čas kedy ešte nemá dlžník ani vedomosť o začatí konania voči nemu a jeho predmete. V zmysle ustálenej judikatúry, v prípade, že sú dané podmienky podľa § 563 - teda tak ako v tejto veci, však možno považovať za výzvu na plnenie, resp. za čas požiadania dlžníka veriteľom o plnenie, moment riadneho doručenia žaloby žalovanému. K takej situácii v tejto veci došlo dňa 22.2.2018.

21. Na základe vyššie uvedeného, keďže o plnenie bol žalovaný v danom prípade preukázateľne vyššie uvedeným spôsobom požiadaný až dňa 22.2.2018, bol žalovaný povinný v zmysle § 563 splniť dlh

- t.j. vydať bezdôvodné obohatenie, prvého dňa po tomto požiadaní, teda po doručení žaloby.

22. Žalovaný preukázateľne v deň nasledujúci po podaní žaloby zadal príkaz na úhradu sumy, ktorá bola v tejto veci žalovaná. S poukazom na § 567 ods. 2 treba súčasne uviesť, že, nepripojil doklady o čase jej pripísania na účet žalobcu, pričom však v zásade takýmto dokladom logicky ani nemusí disponovať, musí ním však disponovať žalobca a pre účel preukázania času splnenia dlhu podľa uvedeného § 567 ods. 2 by ho mal predložiť súdu ak žiada úroky z omeškania. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní, ktorým následne vzal späť žalobu v časti žalovanej istiny, iba tvrdil, že žalovaný vykonal platbu 27.2.2018 - nepripojil však žiadne listiny preukazujúce, že suma 900,- eur bola

na jeho účet pripísaná skutočne až 27.2.2018 a nešlo v uvedený deň už iba v jeho účtovných podkladoch k spárovaniu tejto platby, ktorá mohla byť na samotný jeho účet pripísaná reálne aj skôr.

23. Pri striktnom výklade príslušných zákonných ustanovení a akceptovaní skutočnosti, že by platba zo strany žalovaného bola skutočne pripísaná na účet žalobcu až 27.2.2018 by bolo možné uvažovať iba o tom, že by bola daná povinnosť žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania avšak len za obdobie dní 24. až 26.2.2018 vrátane. Totiž deň na splnenie dlhu v zmysle § 563 bol 23.2.2018, kde v prípade nesplnenia dlhu v daný deň by bol žalovaný v omeškaní až dňom 24.2.2018, teda dňom nasledujúcim po splatnosti dlhu a pokiaľ bol splnený dlh pripísaním peňazí na účet žalobcu (§ 567 ods. 2 skutočne až 27.2.2018, z pohľadu súdu už v daný deň omeškanie netrvá, pretože v daný deň už žalobca dlh má vo svojej dispozícii, takže úroky z omeškania by patrili najdlhšie ešte za deň 26.2.2018.

24. V tomto prípade však s ohľadom na všetky jeho okolnosti nie sú z pohľadu súdu dané dôvody na priznanie úrokov z omeškania ani za situácie popísanej v bode 23. tohto odôvodnenia, pretože takýto postup by v tomto prípade znamenal nepochybne výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

25. Totiž odhliadnuc od tej skutočnosti, že ustanovenie § 567 ods. 2 nie je kogentnou právnou normou, ako aj od riadneho nepreukázania tej skutočnosti, že skutočne došlo k pripísaniu sumy 900,- eur na účet žalobcu až 27.2.2018, nemožno totiž opomínať ani to, že vznik celej tejto situácie zapríčinil svojim nesústredeným a nedôsledným správaním a nakladaním s príslušnými peňažnými prostriedkami samotný žalobca, ktorý v zmysle podanej žaloby nevylúčil ani uzavretie zmluvy o pôžičke ohľadom uvedenej sumy so žalovaným, avšak nedochoval zmluvu a teda súčasne nemôže z pohľadu súdu ani relevantne preukázať či tu už len podporne, podľa ustanovení vzťahujúcich sa k riešeniu tejto situácie ako bezdôvodného obohatenia, ustálený čas plnenia (23.2.2018) v skutočnosti nie je prípadne skorší ako mohol či bol dohodnutý právnym úkonom, na ktorý hmlisto odkazuje žalobca v podanej žalobe (a to formuláciou „medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 17.2.2017 k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 900,- eur“).

26. Zároveň nemožno opomenúť v danej situácii určitú tvrdosť zákona pri prípadnom striktnom uplatňovaní § 567 ods. 2 OZ, pretože v dôsledku spôsobu konania žalobcu vo vzťahu k poskytnutiu peňazí žalovanému mohol byť v tejto veci nárok žalobcu na ich vrátenie posudzovaný len ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pri ktorej situácii nebol určený čas plnenia a tento nastal až v dôsledku doručenia žaloby žalovanému. Striktne podľa § 563 bol žalovaný povinný vydať obohatenie v konkrétny deň, 23.2.2018, kde je zrejmé, že v daný deň aj urobil všetko čo v tejto súvislosti mohol (zadal príkaz na úhradu) a keďže v zásade žije v zahraničí a disponuje iba účtom v banke v zahraničí, nemal reálnu šancu aby v samotný deň zadania platby v zahraničnom bankovom ústave bol príkaz i zrealizovaný pripísaním peňazí na účet žalobcu vedený bankou na území SR, pričom v žalobe výslovne žiadal žalobca o úhradu na tam uvedený jeho účet v banke. Ak by aj bola v peňažnom ústave žalovaného možnosť nejakého cezhraničného expresného a dokonca jednodňového bankového prevodu, nepochybne by to bolo spojené s poplatkom, ktorý by z pohľadu súdu (a to už len s ohľadom na známe poplatky slovenských bánk pri vnútroštátnych expresných prevodoch s určitosťou hraničiacou s istotou) jednoznačne prevyšoval v tomto prípade prakticky jediný pri striktnom postupe podľa §§ 563 a 567 ods. 2 dôvodný nárok na úroky z omeškania v tejto veci (t.j. za dni 24.2.2018 až 26.2.2018), pričom však za celej tejto domotanej situácie nemožno z pohľadu súdu spravodlivo žiadať aby takéto náklady žalovaný znášal.

27. V súhrne: na základe všetkých vyššie uvedených skutočností nebolo preukázané omeškanie žalovaného s vrátením bezdôvodného obohatenia žalobcovi za dobu 18.2.2017 až 23.2.2018; pričom súčasne by priznanie úrokov z omeškania za dobu od 24.2.2018 až do uhradenia žalovanej sumy žalovaným bolo, osobitne s ohľadom na skutočnosti uvedené v bode 26. tohto odôvodnenia a najmä vzhľadom na mieru zavinenia vzniku celej tejto situácie zo strany samotného žalobcu, z pohľadu súdu v rozpore s dobrými mravmi, súd zamietol žalobu v časti žalobcom požadovaných úrokov z omeškania.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

31. V tomto konaní súd je toho názoru, že povaha celého prípadu, okolnosti a dôvody na strane žalobcu (ako sú už popísané vyššie), pre ktoré došlo k podaniu žaloby, možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré teda nemožno zaplatenie žalovanej sumy zo strany žalovaného po podaní žaloby považovať za zavinenie zastavenia konania v časti žalovanej istiny a teda ani z toho titulu nemožno priznať žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania a preto náhradu trov konania žalobcovi súd nepriznal.

32. Súčasne je zrejmé, že v časti prevyšujúcej tú, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené, bol plne úspešný žalovaný. Tomuto však v tomto konaní podľa obsahu spisu preukázateľne žiadne trovy nevznikli (neplatil v konaní žiadne poplatky, nebol právne zastúpený, nevyplýva, že by s týmto konaní mu vznikli iné trovy) a túto skutočnosť hodnotí súd taktiež ako dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalovanému voči v príslušnej časti v konaní neúspešnému žalobcovi taktiež náhradu trov konania nepriznal, pretože za takej situácie pri opačnom rozhodnutí by následný postup súdu podľa § 262 ods. 2 (t.j. rozhodovanie o výške trov, ktoré však neexistujú) bol vyslovene nedôvodný a nehospodárny.

33. O súdnom poplatku v súvislosti so späťvzatím žaloby a zastavením konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . 1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.