Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/372/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu A. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. N. X., proti žalovanému Obec Nová Ves, IČO: 00 650 200, zast. JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/104/2014-148 z 11. 04. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu na jeho nehnuteľnostiach a v užívaní týchto nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX pre obec a kat. úz. H. N. ako parc. KN-C č. XXX, T. vo výmere XXX m2 spolu s rodinným domom súp. č. X postaveným na tejto parcele, parc. KN-C č. XXX, T. vo výmere XX m2 a parc. CK-N č. XXX, T. o výmere X.XXX m2 odpadkami, zápachmi ako aj hlukom z autobusovej čakárne, umiestnenej žalovaným na susednej parc. KN-C č. XXX/X, tesne pri oplotení žalobcu a vedľa vstupnej vchodovej brány na priľahlú pozemnú komunikáciu parc. KN-C č. XXX/X a sťažovaním výjazdu z pozemkov žalobcu uvedenou autobusovou čakárňou, alternatívne, aby bol žalovaný povinný odstrániť - premiestniť autobusovú čakáreň umiestnenú na pozemku parc. KN-C č. XXX/X tesne pri oplotení parc. KN-C č. XXX a vedľa vstupnej brány na pozemky žalobcu a to v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca je spolu s manželkou bezpodielový spoluvlastník rodinného domu súp. č. X spolu s parc. KN-C č. XXX, T. vo výmere XXX m2, parc. CK-N č. XXX, T. o výmere X.XXX mX a parc. KN-C č. XXX, T. vo výmere XX m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX pre obec a kat. úz. H. N.. Žalovaný na susednej parc. KN-C č. XXX/X, tesne na hranici pozemkov, vedľa vchodu na nehnuteľnosť žalobcu, umiestnil zastávku - autobusovú čakáreň, ktorá je vo vlastníctve obce a nie je evidovaná ako stavba. O premiestnení autobusovej čakárne na súčasné miesto rozhodlo obecné zastupiteľstvo začiatkom roka 1995. Jej umiestnením žalovaný nad mieru primeranú pomerom zasahuje žalobcovi do nerušeného užívania nehnuteľností tým, že znehodnocuje oplotenie, sťažuje užívanie vchodu na nehnuteľnosti. Žalobcu obťažuje užívanie zastávky a čakárne cestujúcimi a inými osobami, ktoré sa tu zdržujú, zastávku a jej okolie znečisťujú a odpadky hádžu aj na pozemok žalobcu.

3. Žalovaný namietal, že stranou sporu mala byť aj manželka žalobcu R. Z.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že žalovaný nad mieru primeranú pomerom bráni žalobcovi vo výkone vlastníckeho práva a k akému obťažovaniu poškodzovaním, znečisťovaním odpadkami, hlukom a zápachmi dochádza.

Žalovaný ako právnická osoba nemôže žalobcu takýmito činnosťami obťažovať. Navrhovaný výrok rozsudku nie je vykonateľný. K navrhovanej povinnosti premiestniť autobusovú čakáreň uviedol, že zastávke ja umiestnená na obecnom pozemku parc. KN-C č. XXX/X evidovaná na LV XXX. Osadená autobusová zastávka nezasahuje do pozemku žalobcu. Jej umiestnenie slúži pre celú obec, lebo školopovinné deti a starší ľudia nemusia na zastávku dochádzať väčšiu vzdialenosť. Žiadosť žalobcu o premiestnenie zastávky bola v minulosti na zasadnutiach obecného zastupiteľstva opakovane posudzovaná a terajšie obecné zastupiteľstvo nebude rušiť rozhodnutie o umiestnení zastávky, schválené v roku 1995.

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca uplatnil právo na ochranu majetku, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na podanie žaloby nepotreboval súhlas druhého manžela a spoluvlastníka. Žalobca prvým petitom žiadal uložiť povinnosť zdržať sa obťažovania odpadkami, zápachmi a hlukom z autobusovej čakárne, a alternatívnym petitom navrhol uložiť žalovanému povinnosť odstrániť alebo premiestniť autobusovú čakáreň, ktorá sa nachádza vedľa vstupnej brány na pozemky žalobcu. Súd rozhodoval o zákaze zásahov do vlastníckeho práva žalobcu a o povinnosti odstrániť následky takých zásahov, preto bol žalobca povinný tvrdiť zásah do vlastníckeho práva a ktoré následky takého zásahu chcel, aby žalovaný odstránil. Súd vykonal obhliadku na mieste samom 06. 11. 2016, kedy zistil, že autobusová čakáreň a jej okolie boli vyčistené, nenachádzali sa tam žiadne nečistoty, ani stopy po exkrementoch. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný nad mieru primeranú pomerom bráni vo výkone vlastníckych práv žalobcu, že by žalobcu obťažoval hlukom, zápachom, odpadkami. Pokiaľ žalobca tvrdil že umiestnenie čakárne spôsobuje sťažovanie výjazdu z jeho pozemku, tak z obhliadky na mieste samom vyplynulo, že za účelom prístupu na pozemok používa žalobca vstupnú bránu. Pozemok vo vlastníctve žalobcu za autobusovou čakárňou je neudržiavaný, v tejto časti sa nenachádzala brána ani iný prechod, ktorý by mohol žalobca využiť ako vstup na svoj pozemok. Žalovaný ako právnická osoba ani nie je pasívne legitimovaný, pretože za takú činnosť môžu zodpovedať len konkrétne fyzické osoby. Keďže žalobca nepreukázal zásah do vlastníckeho práva zo strany žalovaného, okresný súd zamietol žalobu aj v tej časti, v ktorej žalobca alternatívne navrhol uložiť žalovanému povinnosť odstrániť

- premiestniť autobusovú čakáreň, ktorá sa nachádza vedľa vstupnej brány na pozemky žalobcu, ktorá tu bola umiestnená už v roku 1995. Proti nepreukázaným tvrdeniam žalobcu, žalovaný preukázal, že súčasné umiestnenie autobusovej čakárne je vo verejnom záujme.

5. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 123, § 126 a § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP.

6. Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca. Zopakoval, že autobusová zastávka je v tesnej blízkosti jeho rodinného domu a preto má dennodenne zásahy do vlastníckeho práva, v dôsledku ktorých má poškodené oplotenie, sťažený vstup na svoje pozemky, je obťažovaný hlukom a nečistotami. I keď súd dostatočne zistil skutkový stav, nevyvodil z neho správny právny názor. Vykonaná súdna ohliadka nemôže vypovedať o skutočnostiach, ktorá sa na autobusovej zastávke denne odohrávajú. Navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobe vyhovie a žalovanému uloží povinnosť premiestniť autobusovú zastávku.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a okresný súd sa so všetkými tvrdeniami žalobcu vysporiadal. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

9. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „Zákon o cestnej doprave“), zriaďovateľom zastávky je obec, na území ktorej sa autobusová zastávka zriaďuje, ak zriaďovateľom zastávky nie je iná osoba.

Podľa § 23 ods. 5 vlastník autobusovej čakárne a prístrešku pre cestujúcich a zriaďovateľ zastávky sú povinní udržiavať ich v prevádzkyschopnom stave a čisté, ako aj stavebne ich bezbariérovo upraviť pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou.

10. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Zákon o cestnej doprave v § 23 obci ukladá práva a povinnosti súvisiace so schvaľovaním a zriadením autobusovej zastávky. V posudzovanom prípade treba vychádzať z toho, že zriadenie zastávky je výsledkom správneho (administratívneho) rozhodnutia, ktoré vydala obec ako správny orgán. Nebol správy záver okresného súdu, že obec ako právnická osoba ani nie je v posudzovanom spore pasívne legitimovaná, pretože za činnosť, ktorou dochádza k obťažovaniu dotknutého vlastníka môžu zodpovedať len konkrétne fyzické osoby. V rozhodovacej činnosti súdov niet pochýb o tom, že ochrany proti rušeniu sa môže domáhať, preto je prípustná aj pasívna legitimácia obce. Uvedený nesprávny záver svoju obranu predniesol žalovaný. To však nič nemení na vecnej správnosti rozhodnutia, lebo okresný súd správne zisťoval, či a akým spôsobom autobusová čakáreň zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu . Z dokazovania, ktoré vykonal okresný súd nevyplýva, že by obec pri prevádzkovaní autobusovej čakárne nad mieru primeranú pomerom sťažovala výkon vlastníckych práv žalobcu. Okresný súd zamietol žalobu, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaný tým, že umiestnil zastávku a autobusovú čakáreň na verejnej komunikácii, vedľa prístupovej cesty na nehnuteľnosti, ktoré patria žalobcovi a v blízkosti týchto nehnuteľností, žalobcu nad mieru primeranú pomerom obťažuje hlukom, zápachom a nečistotami, poškodzovaním plota a sťažovaním výjazdu na verejnú komunikáciu.

11. Za obťažovanie podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje stav, ktorý výkon vlastníckeho práva dotknutej osobe sťažuje a znepríjemňuje nad mieru primeranú pomerom. Obťažovanie, ktoré prekračuje mieru primeranú pomerom je súd povinný vykladať objektívne. V posudzovanom prípade nie je sporné, že dotknuté nehnuteľnosti bezprostredne susedia s verejnou komunikáciou, na ktorej žalovaný umiestnil autobusovú zastávku a čakáreň. Tak ako verejná komunikácia aj tieto zariadenia slúžia verejnoprospešnému účelu. Autobusová čakáreň poskytuje priestor pre osoby využívajúce verejnú cestnú autobusovú dopravu podľa určeného cestovného poriadku. Zásahy spojené s bežným užívaním autobusovej zastávky a čakárne je žalobca povinný strpieť čo vyplýva aj z tej skutočnosti, že dotknuté nehnuteľnosti susedia s verejnou komunikáciou. Žalobca nepreukázal a okresný súd vykonanou obhliadkou nezistil, že by autobusová zastávka a čakáreň bola využívaná žalovaným alebo osobami, ktoré sa tu zdržujú v rozpore s účelom, určeným podľa Zákona o cestnej doprave. Zriadením a umiestnením autobusovej zastávky obec vykonáva svoje právo a povinnosť podľa Zákona o cestnej doprave, v zmysle § 23 ods. 5 je povinná čakáreň udržiavať v prevádzkyschopnom stave a čistú. Pokiaľ žalobca tvrdil, že osoby zdržujúce sa v priestore autobusovej zastávky jej okolie a priľahlé nehnuteľnosti, patriace žalobcovi zaťažujú hlukom, odpadkami a zápachom, poškodzovaním plota a sťažovaním výjazdu na pozemok žalobcu, bolo jeho povinnosťou tieto tvrdenia preukázať, napr. fotodokumentáciou, svedeckými výpoveďami, prípadne iniciovaním konania na miestne príslušnom správnom orgáne, zodpovednom za výkon verejného zdravotníctva, hygieny alebo za životné prostredie, prípadne na dopravnom správnom orgáne, pokiaľ žalovaný neudržiava toto zariadenie prevádzkyschopnom stave a čisté.

12. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne zistil skutkový stav, vyvodil z neho zodpovedajúci právny záver, rešpektoval príslušnú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti, jeho rozhodnutie je vecne správne.

13. Výrok, ktorým krajský súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania je odôvodnený podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 tým, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 .

Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 v spojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 .

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP.