Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-311-2017.pdf
PDF · 83.76 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/311/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: X. U., S.. X.X.XXXX, M. W. Z., F. N. XX, v konaní o zaplatenie sumy 5.000 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3.699,84 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 1.10.2017 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 5.000 EUR titulom dlžnej úverovej istiny, sumy 2.967,61 EUR titulom dlžných úrokov z istiny, zmluvného úroku vo výške 21,90 % ročne zo sumy 5.000 EUR od 1.10.2017 až do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5.000 EUR od 1.10.2017 až do zaplatenia, titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 1.7.2014 poskytol žalovanej úver, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Žalovaná svoj záväzok splácať úver riadne a včas porušila, preto žalobca využil svoje oprávnenie a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov, predložených žalobcom.
5. Z písomnej zmluvy o úvere č.1448562152 súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 1.7.2014 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 EUR. Žalovaná sa zaviazala úver vrátiť formou 42 pravidelných mesačných splátok vo výške 175 EUR, vždy do 25.dňa príslušného mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 25.8.2014 a splatnosťou poslednej splátky dňa 25.1.2018. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 21,90 % ročne. RPMN bola určená vo výške 24,22 %. Celkové náklady spojené s úverom boli určené vo výške 7.289,21 EUR.
6. Z článku 6.2. Obchodných podmienok pre úver, tvoriacich súčasť zmluvy súd zistil, že ak je dlžník v omeškaní s platením čo len jednej splátky, je veriteľ oprávnený požadovať predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.
7. Z výpisu z úverového účtu súd zistil, že žalovaná zaplatila dňa 25.8.2014 sumu 0,16 EUR, dňa 21.9.2016 sumu 156 EUR, dňa 25.10.2016 sumu 44 EUR a v období od novembra 2016 do septembra 2017 11 krát po 100 EUR. Spolu teda zaplatila 1.300,16 EUR.
8. Z listu zo dňa 30.3.2015 súd zistil, že žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru z dôvodu porušenia zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu sumy vo výške 5.877,10 EUR, pozostávajúcu z dlžnej úverovej istiny vo výške 5.000 EUR, úroku vo výške 837,59 EUR a poplatkov za upomienky vo výške 39,51 EUR. Z pripojenej doručenky súd zistil, že uvedený list bol žalovanej doručený do vlastných rúk dňa 7.4.2015.
9. Podľa § 1 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa ust. § 2 cit.zákona, na účely tohto zákona sa rozumie:
g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa ust. § 9 ods.2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Podľa ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
14. Podľa ust. § 9 ods.9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 5.000 EUR a žalovaná sa zaviazal úver vrátiť za podmienok, špecifikovaných v zmluve.
16. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž nepochybne spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru v zmysle citovaného zákona. Súd preto podrobil zmluvu skúmaniu z hľadiska ochrany spotrebiteľa.
17. Obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ustanovuje citovaný zákon v § 9 ods.2. Z hľadiska obsahových náležitostí zmluvy je potrebné uviesť, že posudzovaná zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov v neprospech spotrebiteľa. V zmluve sa uvádza výška RPMN 24,22 %, hoci správna výška je 25,86 %. Zmluva zároveň klamlivo určuje celkovú výšku (čiastku) úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - 7.289,21 EUR, hoci je z podmienok zmluvy zrejmé, že správna výška je 7.350 EUR (t.j. mesačná splátka 175 EUR krát 42 splátok). Okrem toho, zmluva neobsahuje údaj o výške poplatkov, ktoré žalobca žalovanej vyúčtoval (napr.za upomienky). Zákon v ust. § 9 ods.9 vyžaduje, aby uvedená náležitosť bola priamo obsahom samotnej zmluvy o úvere a teda, nepostačuje poukaz v obchodných alebo všeobecných podmienkach na aktuálny sadzobník poplatkov. Sankciu za absenciu vyššie uvedených náležitostí upravuje ust. § 11 ods.1 citovaného zákona, podľa ktorého platí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
18. Zhrnúc vyššie uvedené, vzhľadom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd konštatoval, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť len reálne poskytnutý úver vo výške 5.000 EUR, po odpočítaní toho, čo už žalobcovi zaplatila. Uskutočnené platby žalovanej totiž nemohli byť platne započítavané na úhradu úrokov a poplatkov, ale mohli byť v celom rozsahu započítavané iba na úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú veriteľ žalovanej reálne poskytol. Súd mal z výpisu z úverového účtu za preukázané, že žalovaná žalobcovi zaplatila spolu sumu 1.300,16 EUR. Súd preto žalovanú zaviazal na zaplatenie zvyšnej časti dlhu vo výške 3.699,84 EUR.
19. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5,15 % ročne od 1.10.2017 až do zaplatenia.
20. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ust. § 3 citovaného nariadenia, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu listom, ktorý jej bol doručený dňa 7.4.2015. Splatnosť celého úveru v danej veci teda nastala po doručení uvedeného listu, ešte v roku 2015. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil až od 1.10.2017, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 3.699,84 EUR počnúc od 1.10.2017 až do zaplatenia.
23. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu bola vo výške 0,15 % ročne a po zvýšení o 5 perc.bodov jej výška činí 5,15 % ročne. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis, preto súd žalobe vyhovel.
24. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal úspech čo do priznanej istiny vo výške 3.699,84 EUR, čo v percentuálnom vyjadrení
predstavuje 74 %. Neúspech mal v časti, v ktorej súd žalobu zamietol (1.300,16 EUR s príslušenstvom), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 26 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje 48 % v prospech žalobcu. Preto súd rozhodol, že mu priznáva náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 48 %.
27. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
Proti výroku o oslobodení od súdnych poplatkov odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).