Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-643-2015.pdf
PDF · 131.7 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/643/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: VODOSHOP, s.r.o., so sídlom Teplická 4, Poprad, IČO: 44 965 699, v konaní zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: T.. G. T., bytom U. XX, X., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Krišťák, s. r. o., so sídlom Tupého 51/A, Bratislava, IČO: 47 251 042, o určenie neplatnosti dohody o uznaní dlhu a zaplatenie 4.500,- Eur s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe o zaplatenie 18.000,- Eur, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žaloby, že dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom - uznanie záväzku zo dňa 22.09.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom, z a s t a v u j e.
V zostávajúcej časti o zaplatenie 4.500,- Eur s príslušenstvom súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 18.000,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 23.10.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vyslovil, že Dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku zo dňa 22.09.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom a zaviazal žalovaného zaplatením sumy 4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.500,- Eur od 23.10.2013 do zaplatenia; s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.500,- Eur od 27.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.500,- Eur od 27.03.2014 do zaplatenia, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetnú Dohodu, vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáha, podpísali spoločníci žalobcu dňa 22.09.2013 pod hrozbou vyhrážok zo strany žalovaného, že im bude vypnutý internetový portál. Dohoda o uznaní dlhu - uznanie záväzku zo dňa 22.09.2013, je podľa žalobcu neplatná, keď v tejto dohode sú podpísaní všetci traja spoločníci, a preto nie je jasné, či ju podpísali ako fyzické osoby alebo ako spoločnosť žalobcu. Ďalej nie je z tejto dohody zrejmé, kedy mal vzniknúť dlh - je v nej iba uvedené, že dlh mal vzniknúť v roku 2008, ale nie je jasné, kedy presne a za akým účelom. Spoločnosť žalobcu právne vznikla až 17.09.2009, a aj kvôli tomu predmetná Dohoda trpí podľa žalobcu takými vadami, pre ktoré ide o absolútne neplatný právny úkon, okrem, podľa žalobcu je dlh aj premlčaný. 3. Na pojednávaní dňa 27.04.2017 zobral žalobca svoju žalobu v časti, že Dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku zo dňa 22.09.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom, späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (ods. 2). Preto súd zastavil konanie v tejto časti, za súhlasného stanoviska žalovaného predneseného na pojednávaní, a o zastavení konania rozhodol v rozhodnutí vo veci samej. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 2). 4. Súd zároveň na pojednávaní dňa 27.04.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.500,- Eur od 24.10.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.500,- Eur od 28.11.2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.500,- Eur od 28.03.2014 do zaplatenia. 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 26.08.2016, (č. l. 17), navrhol žalobu zamietnuť dôvodiac tým, že predmetná Dohoda o uznaní dlhu bola podpísaná na základe slobodnej vôle oboch strán a bez akejkoľvek pochybnosti bola prejavená vážne a určito. Návrh dohody bol pred jej podpisom vzájomne pripomienkovaný, následne vzájomne odsúhlasený a podpísané znenie bolo výsledkom vzájomného súhlasu oboch strán. Žalovaný od začiatku vnímal poskytnutie peňažnej pôžičky tak, že táto bola poskytnutá pôvodne spoločnosti YUMAT na financovanie podnikateľskej činnosti, pričom pri vyššie uvedenom presune prevádzky internetového obchodu z tejto spoločnosti na spoločnosť žalobcu bol žalovaný presvedčený, že jeho pohľadávka z poskytnutia pôžičky bola riadne prevzatá spoločnosťou žalobcu. Následne bol tento jeho predpoklad zahrnutý a vyjadrený v písomnej dohode, ktorou bol súčasne tento dlh vo výške 66.000,- Eur spoločnosťou žalobcu uznaný. K námietke premlčania dlhu, ktorý uvádza žalobca v žalobe, žalovaný uviedol, že podľa zákona možno uznať aj premlčaný dlh, keď sa v takom prípade predpokladá, že dlh v čase uznania trval. V prípade žalobcu podľa žalovaného nejde o tento prípad, že by dlh vôbec bol premlčaný. Premlčacia doba totiž plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pri peňažnej pôžičke je týmto momentom dohodnutý deň jej splatnosti. Ak však čas splnenia dlhu nie je dohodnutý, je dlžník povinný splniť dlh 1. dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Ďalej namietal, že žalobca skutočnosti uvedené v žalobe nepreukázal a ani neoznačil dôkazné prostriedky na ich preukázanie. 6. Vo svojom písomnom podaní doručeným súdu 21.03.2017 žalovaný podal na súd vzájomnú žalobu, v ktorom žiadal zaviazať žalobcu povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 18.000,- Eur a nahradiť mu trovy konania. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že spoločníci žalobcu na základe vzájomnej dohody slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku prejavili vôľu uznať dlh z dôvodu formálneho potvrdenia existencie záväzku žalovaného voči žalobcovi. Podpísaniu dohody o uznaní dlhu predchádzalo rokovanie valného zhromaždenia žalobcu dňa 19.09.2013, kde bolo spoločníkmi žalobcu so súhlasom 100 % hlasov všetkých spoločníkov prijaté uznesenie, ktorým bol vyslovený súhlas s rozdelením záväzkov voči spoločníkom žalobcu tak, že záväzok voči spoločníkovi Y. T. v pôvodnej celkovej výške 104.000,- Eur sa čiastočne prenáša samostatnou zmluvou na žalovaného vo výške 66.000,- Eur a zostatok 38.000,- Eur ostáva záväzkom voči spoločníkovi Y. T.. Uvedený súhlas bol vyjadrený všetkými vtedajšími spoločníkmi žalobcu, preto je nepochybné, že žalobca takto potvrdil existenciu záväzku voči žalovanému. Uznanie dlhu bolo len samostatnou zmluvou, ktorou sa mal záväzok žalobcu previesť na žalovaného, pričom táto dohoda bola formálne potvrdená za žalobcu aj podpismi všetkých vtedajších spoločníkov žalobcu. Na základe predmetnej Dohody o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2013 žalobca uznal čo do dôvodu a výšky svoj peňažný dlh voči žalovanému v celkovej výške 66.000,- Eur a zaviazal sa ho splácať v mesačných splátka vo výške 1.500,- Eur. Na základe tejto dohody doteraz žalobca uhradil žalovanému nasledovné splátky: splátku 1.500,- Eur dňa 23.10.2013 vkladom na bankový účet žalovaného s popisom platby VODOSHOP s.r.o. splátka, splátku 1.500,- Eur zo dňa 27.11.2013 s popisom platby VODOSHOP s.r.o. splátka pôžička, a splátku 1.500 Eur dňa 27.03.2014 s popisom platby VODOSHOP s.r.o. splátka. Spolu čiastky vo výške 4.500,- Eur; žiadne ďalšie splátky žalobca žalovanému dosiaľ neuhradil, zostatok dlžnej sumy je vo výške 61.500,- Eur. Podľa žalovaného je aj z popisu platieb nepochybné, že žalobca mal záujem uvedenými platbami splácať pôžičku. Posun 3. splátky bol vzájomne odsúhlasený medzi žalobcom a žalovaným z dôvodu žiadosti žalobcu kvôli prechodnej indispozícii finančných zdrojov. Vzájomnou žalobou sa žalovaný zatiaľ domáha iba časti vyššie uvedeného dlhu v rozsahu dvanástich splátok po 1.500,- Eur, keďže nemá záujem jednorazovo zaťažiť žalobcu vyššou žalovanou sumou. 7. Súd sa oboznámil s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise: Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2013, výpisy z účtov žalovaného preukazujúce poskytnutie pôžičky, zápisnica z rokovania valného
zhromaždenia žalobcu dňa 19.09.2013, zápisnica z rokovania valného zhromaždenia žalobcu dňa 12.01.2012, elektronická komunikácia keďže stranami sporu, prehlásenie externe účtovníčky p. H. W., súd vypočul strany sporu, svedkov N.. Y. T. st. a N.. Y. T. ml. a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: 8. Z výpovede spoločníka a konateľa žalobcu p. T. R. súd zistil, že síce podpísal Dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom - uznanie záväzku zo dňa 22.09.2013, ako aj Zápisnicu z rokovania mimoriadneho Valného zhromaždenia zo dňa 19.09.2013, ale tvrdí, že obe listiny podpísal pod nátlakom, keď ich brat žalovaného Y. T. - bývalý spoločník žalobcu presvedčil, že jeho otec je ťažko chorý na srdce, a keď to nepodpíšu, priťaží sa mu. Nátlak zo strany Y. T. spočíval aj v tom, že chcel dokázať svojmu otcovi, že peniaze neminul, ale že ich investoval do firmy. Okrem toho, že spoločníci žalobcu chceli Y. T. takto ľudsky pomôcť, podpísali dohodu o uznaní dlhu aj z obavy o stratu živobytia, pretože sa im žalovaný vyhrážal, že ak ju nepodpíšu, tak vypne a nebude viac prevádzkovať internetový obchod. Z uvedeného dôvodu realizovali aj tri vklady po 1.500,- Eur, len aby s manželkou neprišli o príjem, pretože boli od internetového obchodu finančne závislí. Napokon v mesiaci apríl 2014 naozaj žalovaný splnil svoju hrozbu a vypovedal ich spoločnosti spoluprácu. Vzťahy medzi stranami sporu boli na začiatku dobré, boli spoločníkmi v dvoch firmách, v spol. žalobcu a v spol. YUMAT, s.r.o., ale potom sa to zhoršilo, Y. T. mal dlhy, ktoré chcel vykryť napr. aj tým, že zaregistroval obchodnú známku na seba, a potom ju chcel spoločnosti žalobcu draho predať, nakoniec zo spoločnosti odišiel. Sú medzi nimi aj rodinné väzby, napr. Y. T. je krstným otcom ich dcéry, žalovaný a jeho brat Y. sú bratrancami ďalšieho konateľa Y. W.. Po prečítaní e - mailovej komunikácie zo dňa 20.09.2013 (č.l. 41), v ktorej sa medzi stranami sporu prejednávali detaily podpisu Dohody, odpovedal, že je možné, že o tom hovorili, ale je to už istý čas. Pripustil, že v decembri 2013 telefonoval so žalovaným a požiadal ho, či by kvôli prechodnej finančnej indispozícii žalobcu mohol počkať so splácaním pôžičky niekoľko mesiacov, ale opakovane uvádzal, že všetko bolo pod nátlakom. Uviedol, že si nepamätá, z čoho sa v spol. YUMAT nakupovali stavebné stroje, lebo tieto záležitosti mal na starosti Y. T.. Spoločnosti YUMAT sa v podnikaní nedarilo, bola stále v strate, ku koncu roku 2010 došlo k jej výmazu, nová účtovníčka pani I. ich upozornila, že Y. T. vybral z tejto spoločnosti viackrát výbery vo vyššej sume spolu asi XX.XXX,- Eur, preto konateľ žalobcu namietol, že z týchto peňazí mohol uspokojiť pohľadávku žalovaného, keď výbery boli robené časovo po pôžičke. 9. Z výpovede spoločníka a konateľa žalobcu p. Y. W. súd zistil, že dôvodom, pre ktorý podpisovali Zápisnicu z Valného zhromaždenia, bol ten, že Y. T. prišiel k nim do Popradu a povedal, že keď to nepodpíšu, vypne im doménu, rozprával pritom aj o chorom otcovi. Pretože všetci spoločníci žalobcu žili z tejto spoločnosti, pracovali tam od rána do večera, aby fungovala, napriek všetkému naďalej Y. T. verili, a preto aj podpísali Dohodu o uznaní dlhu, keď im jeho brat - žalovaný v tomto spore, hrozil vypnutím internetového obchodu, čím by prišli o živobytie. Veril, že firma VODOSHOP začne zarábať a dostane sa do zisku. Ako fyzická osoba mal kvôli podnikaniu dlhy vo výške 50.000,- Eur, ktoré musel vrátiť. Po odchode Y. T. ml. zo spol. VODOSHOP nadobudli jeho obchodný podiel asi za 3.000,- Eur. Pripustil, že v spol. YUMAT mohli byť z pôžičky nakúpené stavebné stroje, lebo si pamätal na dva veľké bágre v hodnote asi 2.000.000,- Sk. 10. Z výsluchu svedka Ing. Y. T. st. súd zistil, že svedok je otcom žalovaného a strýkom jedného zo spoločníkom žalobcu p. W.. Je vlastníkom budovy, v ktorej v Košiciach sídlili obidve spoločnosti. Najprv začal podnikať v stavebníctve jeho syn Y., brat žalovaného a manželia R., ktorí sú spoločníkmi žalobcu. Pretože nemali na podnikanie financie, požičal im jeho syn - žalovaný v tomto konaní, sumu 2.000.000,- Sk na rozbeh tejto stavebnej spoločnosti YUMAT. Svedok zdôraznil, že pán R., ktorý bol konateľom spoločnosti YUMAT, mal od začiatku plnú zodpovednosť za jej fungovanie a činnosť. Svedok predložil súdu do spisu prehlásenie externej účtovníčky pani H. W., ktorá pre firmu pracovala od 20.04.2007 do 30.09.2009, že spoluprácu ukončila pre nezhody s pani R., manželkou konateľa z dôvodu, že táto zasahovala do finančných tokov spoločnosti spôsobom nezlučiteľným so zásadami vedenia účtovníctva. Po ukončení fungovania spoločnosti YUMAT začali v rovnakej zostave podnikať v spoločnosti žalobcu VODOSHOP v oblasti predaja čerpadiel, podľa vedomostí svedka boli aktíva a pasíva tejto spoločnosti v začiatkoch jej existencie vyrovnané. Svedok súdu ďalej predložil zápisnicu z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 12.01.2012 (č.l. 93), kde v bode č. 2 programu bol uznaný záväzok spoločnosti voči Y. T. v celkovej výške 104.371,47 Eur, v tejto sume je zahrnutý aj dlh spoločnosti voči žalovanému. Táto suma priamo korešponduje so zápisnicou napísanou o 1,5 roka neskôr zo dňa 19.09.2013 (č.l. 38 - 39), keď je uvedený v bode č. 2 programu záväzok spoločnosti pôvodne v celkovej výške 104.000,- Eur, ktorý sa čiastočne preniesol samostatnou zmluvou na G. T. vo výške 66.000,- Eur a zostatok 38.000,- Eur zostal ako záväzok voči Y. T.. Svedok vyvrátil skutočnosti uvádzané vo výpovediach konateľov žalobcu, ktorí tvrdili, že Dohodu o uznaní dlhu podpísali pod nátlakom, keď ich podľa ich tvrdení žalovaný vydieral jeho zlým zdravotným stavom, čo nebola pravda. Naopak, bol v
rozhodnom čase v dobrom zdravotnom stave, a okrem toho nepravdepodobnosť tvrdenia vyplýva aj zo skutočnosti, že jeho kancelária bola iba asi 100 metrov od ich kancelárie, bežne sa asi 3 - krát týždenne vídali a museli vidieť parkovať na parkovisku aj jeho auto, preto ich tvrdenie považuje za výhovorku a fantáziu. 11. Svedok N.. Y. T. ml., brat žalovaného a bývalý spoločník žalobcu, uviedol, že sumu 2.000.000,- Sk na rozbeh spoločnosti YUMAT, v ktorej začal podnikať spolu so svojím bratrancom Y. W. a po čase aj s R., si požičal od žalovaného, svojho brata G.. O tejto skutočnosti mali jeho spoločníci vedomosť, takto sa dohodli len ústne, nie písomne, vzhľadom ku skutočnosti, že pán Y. W. bol jeho bratranec a manželia R. boli v danom čase jeho blízki rodinní priatelia. Za túto pôžičku nakúpili stavebné stroje pre firmu, zaplatili akontácie, rovnako použili peniaze aj na výplaty robotníkov. V roku 2008 založili firmu VODOSHOP s tým zámerom, že výroba zostane na Yumat a VODOSHOP bude internetový obchod. Brat - žalovaný pri požičaní peňazí vzhľadom na rodinné vzťahy nevyžadoval žiadne písomné potvrdenie, ale po prechode záväzkov z Yumatu na VODOSHOP bolo podľa svedka všetkým spoločníkom zrejmé a nikto to nespochybňoval existenciu dlhu voči bratovi - žalovanému, hoci tento záväzok nebol explicitne uvedené v zápisnici o prevzatí záväzkov z Yumatu na VODOSHOP, každý o tomto dlhu voči žalovanému vedel. Časom brat žiadal aj svedka a ostatných spoločníkov o písomné potvrdenie poskytnutej pôžičky, preto je v zápisnici z valného zhromaždenia z roku 2012, ktorú podpísali všetci traja spoločníci, uvedený dlh voči svedkovi v sume 104.000,- Eur, ale v roku 2013 je už v zápisnici z valného zhromaždenia špecifikované, že zo sumy 104.000,- Eur je suma 66.000,- Eur dlh voči G. T. - žalovanému. O premietnutie pôžičky do písomnej formy v podobe zápisnice z Valného zhromaždenia a Dohody svedka žiadal brat - žalovaný a aj otec - vypočutý svedok N.. Y. T. st., pretože vzhľadom na nadštandardné priateľské vzťahy pôžička dovtedy nebola v písomnej podobe, chcel mať aj svedok tieto záležitosti na papieri. Je pravdou, že spoločníkov žalobcu o podpis Dohody žiadal, ale nátlak na nich nevyvíjal, v tejto súvislosti sa mu ako nelogické a nepravdivé javí aj ich tvrdenie, že vyvíjal na nich nátlak kvôli tomu, že jeho otec je chorý na srdce a leží v nemocnici, nič také netvrdil, okrem toho to bolo ľahko overiteľné zo strany p. W. - jedného zo spoločníkov žalobcu, keďže sú bratranci, mohol si túto skutočnosť overiť v rodine. Svedok zdôraznil, že 1. zápisnica z Valného zhromaždenia žalobcu bola podpísaná v roku 2012 a 2. zápisnica v roku 2013, kde sa už opakovane spomínala predmetná pôžička a bola opakovane všetkými spoločníkmi žalobcu odsúhlasená a podpísaná. 12. Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 12.01.2012 (č.l. 93), ktorú podpísali všetci traja vtedajší spoločníci žalobcu p. T. R., p. Y. T. ml. a p. Y. W., bol v bode č. 2 programu formou uznesenia odsúhlasený a schválený záväzok spoločnosti voči Y. T. v celkovej výške 104.371,47 Eur. 13. Zo zápisnice z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 19.09.2013 (č.l. 38 - 39), je rovnako v bode č. 2 programu uznesením odsúhlasený záväzok spoločnosti voči Y. T. pôvodne v celkovej výške 104.000,- Eur, ktorý sa čiastočne prenáša samostatnou zmluvou na G. T. vo výške 66.000,- Eur a zostatok 38.000,- Eur zostáva ako záväzok voči Y. T.. V návrhu na vyrovnanie záväzkov je uvedené, že tieto budú postupne vyrovnávané na základe výsledkov hospodárenia spoločnosti a na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré bude zasadať vždy v 1. štvrťroku po ukončení zdaňovacieho obdobia. Splácanie uvedených záväzkov bude vyplácané alikvotne k jednotlivým čiastkam. 14. Súd ako nehospodárne uznesením na pojednávaní dňa 19.04.2018 zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to opätovný výsluch spoločníkov žalobcu p. W. a p. R., keď títo už boli riadne vypočutí a mohli okrem toho svoje námietky a prípadné doplnenia k výsluchu svedkov zhrnúť v písomnom vyjadrení (§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku - náležitosti odôvodnenia rozsudku). 15. K Dohode o uznaní dlhu žalobca uviedol, že predmetná listina nemá zákonné náležitosti uznanie dlhu, keď z nej nevyplýva, respektíve je veľmi neurčité, kedy mal dlh vzniknúť, kedy bol splatný ani voči komu vznikol. V roku 2008 subjekt žalobcu ako subjekt práva ani neexistoval, ak aj žalovaný požičal peniaze, mohol tak urobiť len voči spoločnosti YUMAT, a nie vtedy ešte neexistujúcej spoločnosti žalobcu. Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že údajný dlh existoval, je zrejmé, že v dobe uznania dňa 22.09.2013 dlh z roku 2008 bol už premlčaný podľa trojročnej občianskoprávnej premlčacej doby a tiež štvorročnej obchodnoprávnej premlčacej doby. V tejto súvislosti žalovaný upozornil na ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní vedel. Ak dlžník nevedel o premlčaní či pre skutkový alebo pre právny omyl, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Údajné uznanie dlhu zo dňa 22.09.2013 neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že ide o uznanie premlčaného dlhu a žalobca ako údajný dlžník nemal vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Keďže uznanie dlhu nezaložilo právnu domnienku existencie dlhu žalobcu vo výške 66.000,- Eur, nedošlo ani k prerušeniu premlčania
ani začatiu plynutia novej premlčacej doby. Okrem toho žalovaný namieta aj absenciu slobodnej vôle pri podpísaní uznania dlhu vzhľadom na jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Žalovaný opakovanými verbálnymi útokmi voči žalobcovi a manželke spoločníka žalobcu p. N. R. hrozil zablokovaním webovej stránky, prostredníctvom ktorej žalobca realizoval internetový predaj vodárenského tovaru. Žalovaný mal k dispozícii prostriedok, ktorý mohol žalobcu pod hrozbou zablokovania tohto webového portálu prinútiť ku konaniu, ktoré nebolo v súlade so slobodnou vôľou žalobcu. Hlavným predmetom činnosti žalobcu bol pritom internetový predaj vodárenského tovaru prostredníctvom portálov prevádzkovaného žalovaným. Žalobca je presvedčený, že ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu nastávajúcu priamo zo zákona (ex lege), že údajné uznanie dlhu je absolútne neplatné v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, a to jednak z dôvodu, že uznanie dlhu nebolo urobené slobodne, je neurčité a nespĺňa náležitosti uznania dlhu a navyše odporuje dobrým mravom, keďže žalobca mal uznať dlh, ktorý voči nemu zo strany žalovaného nikdy nevznikol a ani ho na seba nikdy neprevzal. Preto je žalobca presvedčený, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu vzniklo na strane žalovaného prijatím sumy 4.500,- Eur bezdôvodné obohatenie v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to plnením žalobcu žalovanému z neplatného právneho úkonu. 16. Žalovaný naopak uviedol, že podpísaniu Dohody o uznaní dlhu predchádzali vzájomné rokovania a potvrdenia záväzkov žalobcu voči jeho spoločníkom, čo potvrdzujú aj zápisnice z rokovania valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 12.01.2012 a zo dňa 19.09.2013, mailová komunikácia medzi žalovaným, konateľom a spoločníkmi žalobcu, týkajúce sa dohodnutia znenia dohody o uznaní dlhu. Znenie dohody o uznaní dlhu bolo pred jej podpisom vopred medzi stranami vzájomne prerokované a pripomienkované, a teda jej znenie bolo vyjadrením slobodnej vôle oboch jej strán. Už len zo skutočnosti, že dňa 23.10.2013, 27.11.2013 a 27.03.2014 vložil žalobca na účet žalovaného sumu po 1.500 ,- Eur, t. j. spolu 4.500,- Eur, je nepochybné, že žalobca mal záujem uvedenými platbami splácať pôžičku žalovanému. Dokonca posun v poradí poslednej splátky uhradenej dňa 27.03.2014 bol vzájomne odsúhlasený medzi žalobcom a žalovaným na základe žiadosti žalobcu z dôvodu prechodného nedostatku finančných zdrojov. Dohoda o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2013 je podľa žalovaného dostatočne určitá a spĺňa všetky náležitosti riadneho a platného právneho úkonu, zákonné náležitosti uznania dlhu, je v písomnej forme, žalobca ňou vyjadril prísľub zaplatiť dlh, je v nej uvedený dôvod dlhu a jeho výška, a keďže mu predchádzalo interné odsúhlasenie existencie dlhu na valnom zhromaždení zo dňa 19.09.2013, je bez akejkoľvek pochybnosti, aký dlh žalobca dohodou o uznaní dlhu uznal a následne aj začal splácať. Práve vzhľadom na priateľské vzťahy bol dôvod vzniku dlhu v Dohode o uznaní dlhu formulovaný spôsobom, ktorý považovali strany v rozhodnom čase za dostatočný. Dohoda nie je podľa žalovaného v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi, keď tento záver priamo vylučujú predchádzajúce rokovania a zápisnice z valných zhromaždení spoločnosti žalobcu zo dňa 12.01.2012 a 19.09.2013. Nejde ani o uznanie premlčaného dlhu, keď žalobcovi boli dobre známe okolnosti vzniku dlhu, spoločníci žalobcu si museli byť ako skúsení podnikatelia vedomí skutočnosti existencie dlhu, ktorý bol už predtým viackrát prerokovaný. Napokon podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, obsahujúce náležitosti uznania premlčaného dlhu, postačuje na strane toho, kto uznáva dlh, vedomosť o premlčaní, avšak samotné písomné uznanie dlhu nemusí výslovne obsahovať zmienku o prípadnom premlčaní uznávaného dlhu, tak, ako to nesprávne tvrdí žalobca. Rovnako sa žalovaný nestotožňuje s absenciou slobodnej vôle pri podpisovaní dohody, keď žalobca - jeho spoločníci, podpísali dohodu slobodne a bez akéhokoľvek nátlaku na základe predchádzajúceho prerokovania a opakovanej komunikácie vo veci . Skutočnosti, ktoré uviedli na pojednávaní konatelia - že konali pod nátlakom, že sa zhorší zdravotný stav otca Ing. Y. T. - jedného zo spoločníkov, sa ďalším dokazovaním svedeckými výpoveďami preukázali ako nepravdivé. Ak by totiž neexistoval žiaden dlh, je ťažké predstaviť si situáciu, že by osoby konajúce s odbornou starostlivosťou konajúce v mene spoločnosti a s takými skúsenosťami uznali neexistujúci dlh voči inej osobe z takého dôvodu. V čase vzniku dlhu dotknuté strany považovali formu ústnej dohody ohľadne splatenia pôžičky sa úplne postačujúcu, žalovaný na písomnú formu nenaliehal, pretože mu bolo opakovane spoločníkmi žalobcu potvrdené, že záväzok voči žalovanému z titulu poskytnutej pôžičky bude splnený spoločnosťou žalobcu. Až po určitom čase a po stabilizovaní činnosti žalobcu pristúpili obe strany k formálnemu potvrdeniu záväzku. Žalovaný toto konanie žalobcu vnímal ako pomstu voči jeho osobe. Vychádzajúc z predpokladu, že dohoda o uznaní dlhu je riadny a platný právny úkon, je podľa žalovaného nepochybný aj jeho nárok vyplývajúci z predmetnej dohody na zaplatenie sumy 18.000.- Eur tak, ako si to uplatnil vzájomnou žalobou v tomto konaní. 17. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že posudzovaná Dohoda o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom, uznanie záväzku, zo dňa 22.09.2013, je platný právny úkon spĺňajúci náležitosti
uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. 18. Medzi podstatné náležitosti uznanie dlhu patrí písomná forma, ktorá je v danom prípade nesporne zachovaná. Ďalšou zákonnou náležitosťou je prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V danom prípade i prísľub dlžníka vyjadrený v čl. II listiny, kde je uvedené, že sa dlžník zaväzuje splácať veriteľovi dlh, istinu aj úroky v mesačných splátkach od nadobudnutia platnosti tejto dohody, veľkosť mesačnej splátky je 1.500,- Eur, túto môžu zmluvné strany na základe výsledkov hospodárenia dlžníka a vzájomnej dohody veriteľa a dlžníka raz za 12 mesiacov prehodnotiť. Predmetné uznanie dlhu spĺňa aj poslednú zákonnú náležitosť uznania dlhu, a to vymedzenie dlhu čo do dôvodu aj výšky. Uvedené vymedzenie nemožno prísne formalizovať, je však nevyhnutné, aby úkonom dlžníka bolo možné dôvod a výšku dlhu stanoviť určito a zrozumiteľne. To znamená, že aj keď dôvod a výška dlhu nie je vymedzená exaktne, stačí, ak takéto určenie bude vyplývať napríklad z odkazu na konkrétny právny záväzok - zmluvu, prípadne výzvu, faktúru, podľa ktorého bude dlh ďalej nepochybne určiteľný. Vymedzením dôvodu dlhu je určenie jeho právneho titulu, z ktorého vznikol - primárneho záväzku. Určenie primárneho záväzku je v danom prípade objektívne určiteľné, a to v článku I. ods. 2 posudzovanej Dohody, kde je uvedené, že dlh vznikol tak, že veriteľ v roku 2008 požičal finančnú hotovosť spolumajiteľovi dlžníka Y. T., ktorý takto získané prostriedky použil na pokrytie investičných a prevádzkových nákladov dlžníka. 19. Na námietku žalobcu, že ide o uznanie premlčaného dlhu, súd zdôrazňuje, že v danom prípade bola pôžička poskytnutá ústne v roku 2008, čo je medzi stranami sporu nesporné a tento údaj je aj súčasťou Dohody, ale podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľ požiada. V danom prípade vzhľadom k nadštandardným priateľským rodinným vzťahom medzi žalovaným a spoločníkmi žalobcu v rozhodnej dobe, preukázanej výpoveďami strán sporu a svedkov, sa o písomnej podobe záväzku a výzve k vráteniu pohľadávky žalovaného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, začalo medzi žalovaným a spoločníkmi žalobcu hovoriť až v rámci mimoriadnych valných zhromaždení spoločnosti konaných dňa 12.01.2012 a zo dňa 19.09.2013, e-mailovej komunikácie (č.l. 41) medzi žalovaným a spoločníkmi žalobcu, kde je konkrétne v e-mailovej správe zo dňa 20.09.2013 uvedené, že „... na základe komunikácie s T. R. bol aktualizovaný návrh dohody o splatení dlhu, bol upravený bod číslo II o jeho splácaní,“ opakovane sa v mailoch zo dňa 20.09.2013 nachádzajú detaily pripravovanej Dohody o uznaní dlhu. V bezprostrednej časovej následnosti, t. j. 22.09.2013, len dva dni po tejto dohode, bola podpísaná Dohoda o uznaní dlhu. Súd preto dospel k záveru, že v súvislosti s predmetným záväzkom nemožno hovoriť o premlčaní, keď prvýkrát sa explicitne o záväzku žalovaného voči spoločnosti žalobcu uvádza v zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 19.09.2013, čo súd považuje za deň výzvy veriteľa dlžníkovi začiatok plynutia premlčacej doby. Napokon, zákon nevyžaduje, aby bolo súčasťou listiny o uznaní dlhu výslovne uvedené, že dlžník si je vedomý, že uznáva premlčaný dlh. V danom prípade, keď podpisu dohody predchádzali rokovania, prvé začali už 1,5 roka pred podpisom dohody, a to na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 12.01.2012, výslovne v prospech žalovaného bol dlh uznaný už v zápisnici z valného zhromaždenia zo dňa 19.09.2013, kde bol špecifikovaný v rovnakej výške, ako je uvedené v Dohode o uznaní dlhu, po mailovej komunikácii zo dňa 20.09.2013 a následne podpisom dohody o uznaní dlhu zo dňa 23.09.2013, všetko v bezprostrednej časovej súvislosti, sa javí súdu ako nezmyselné, aby spoločníci žalobcu nemali vedomosť, o aký dlh ide, a v prípade, ak by tento aj bol premlčaný, nemali by za obdobie 1,5 roka, odkedy začali rokovania o záväzku voči žalovanému, dostatočný čas a priestor na zistenie si takejto podstatnej skutočnosti. Okrem toho, spoločníci žalobcu sú vzdelaní podnikatelia s dlhoročnou praxou, ktorý určite s inštitútom premlčania už v rámci svojho podnikania museli prísť do kontaktu. Ak by to tak aj nebolo, keď treba vychádzať z právnej zásady, že neznalosť práva neospravedlňuje a spoločníci žalobcu boli povinní konať s náležitou starostlivosťou pri spravovaní vecí spoločnosti a pred podpisom akejkoľvek listiny zaväzujúcej spoločnosť sa právne poradiť. 20. Z týchto skutočností preukázaných v konaní aj ich vzájomných súvislostí súdu vyplýva, že spoločníci žalobcu mali riadnu vedomosť o tom, aký záväzok v Dohode o uznaní dlhu podpisujú, k splácaniu akého dlhu a z akého titulu sa zaväzujú, keď tento bol napokon špecifikovaný priamo v dohode. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že nevedeli o tom, k splácaniu akého dlhu sa zaväzujú, že ho nemohli na seba prevziať, keď spoločnosť žalobcu ešte v roku 2008 právne neexistovala. Táto skutočnosť je pre posudzovanie platnosti dohody právne irelevantná, a v tejto súvislosti súd znovu zdôrazňuje, že spoločníci žalobcu
konali v mene spoločnosti, a preto sa od takýchto osôb plne zodpovedných za existenciu a priebeh podnikania predpokladá nielen spôsobilosť na právne úkony, ale aj náležitá starostlivosť v hospodárení s majetkom spoločnosti a spravovaní jej záležitostí, istá nadstavba vyplývajúca z titulu funkcie v spoločnosti, spočívajúca v celospoločenskom a právnom prehľade. Námietky žalobcu, že chceli „ľudsky pomôcť“ predchádzajúcemu spoločníkovi žalobcu N.. Y. T. ml., keď ten na nich nenaliehal, že prípadným nepodpísaním sa zhorší zdravotný stav jeho otca, nevyplýva z výsledkov dokazovania. Naopak, zo svedeckých výpovedí N.. Y. T. ml., aj Ing. Y. T. st. sa javí ako pravdepodobný záver, že zdravotný stav N.. Y. T. st. bol v danom čase priaznivý, a ak by aj nebol, táto skutočnosť nie je pre posudzovanie platnosti právneho úkonu žiadnym spôsobom podstatná. 21. Ako nepreukázanú hodnotí súd aj druhú hrozbu, ktorú uvádzali spoločníci žalobcu, a to, že im bude žalovaným vypnutý web zabezpečujúci chod internetového obchodu. Ak by aj táto skutočnosť bola pravdivá, mohli ju účastníci Dohody do nej zahrnúť alebo si prísľub žalovaného, že web zostane zabezpečený, zabezpečiť písomne iným spôsobom - samostatnou zmluvou alebo prehlásením. Ak tak neurobili počas 1,5 roka trvajúcich rokovaní, nespomenuli to dokonca ani v mailovej komunikácii, nemožno túto skutočnosť dodatočne konvalidovať v priebehu konania pred súdom. Dôkazne tvrdenie neobstojí, lebo je iba v procesnej rovine tvrdenia žalobcu - dokonca iba jeho dvoch spoločníkov z troch, ktorí Dohodu v rozhodnom čase podpísali, a tak ho aj súd musí vyhodnocovať. 22. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Daný právny úkon posudzovanej Dohody riadne spĺňa všetky zákonom predpokladané náležitosti právneho úkonu a naopak, svojím obsahom alebo účelom zákonu neodporuje, neobchádza ho a ani sa neprieči dobrým mravom. Aj z výpovedí spoločníkov žalobcu vyplynulo, že si boli vedomí toho, že na rozbeh spoločnosti YUMAT boli zo strany N.. Y. T. zabezpečené stavebné stroje, určite mali aj predstavu o ich hodnote, p. T. R. bol konateľom spoločnosti, preto by bolo teraz skôr v rozpore s dobrými mravmi to, ak by pôžičku, ktorú spoločníci žalobcu využili na rozbeh podnikania, odmietali vrátiť. Odôvodnenie podpísania uznania dlhu „snahou ľudsky pomôcť“ súd nemôže vyhodnotiť inak ako účelovú obranu, v prípade uznania dlhu sa dôkazné bremeno preukázania, že dlh v čase uznania neexistoval, prenáša na žalobcu. Aj keby boli okolnosti podpísania uznania dlhu dňa 23.09.2013 akékoľvek, podpisu tejto dohody predchádzali rokovania valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 12.01.2012, 19.09.2013 - 4 dni pred podpisom tejto dohody, mailová komunikácia dňa 20.09.2013. Preto, ak sa žalobca vyhovára na nepriaznivé okolnosti (hospitalizácia otca jedného zo spoločníkov) v deň dohody, súd tento argument žalobcu v časových a logických súvislostiach nemôže akceptovať, keď podpísanie dohody bolo len formálnym zavŕšením 1,5 roka trvajúcich vzájomných rokovaní. 23. Daný právny úkon uznania dlhu súd posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale na porovnanie tohto právneho inštitútu uvádza aj z dôvodu, že išlo o uznanie záväzku žalobcom - právnickou osobou, spoločnosťou s ručením obmedzeným, že už samotné plnenie troch splátok žalobcom žalovanému po 1.500,- Eur v dňoch 23.10.2013, 27.11.2013 a 27.03.2014 by bolo považované za uznanie záväzku podľa ust. § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa za uznanie záväzku považujú aj právne úkony uvedené v ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, t.j. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že týmto plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. 24. Preto v danom prípade, keď súd po späťvzatí žaloby v časti vyslovenia neplatnosti Dohody rozhodoval o návrhu na zaviazanie žalovaného zaplatením istiny v sume 4.500,- Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, vychádzal z ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2). Podľa ustanovenia § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (ods. 2). Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil (ods. 3). Podľa ustanovenia § 459 Občianskeho zákonníka, ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení O.s.p. výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať. 25. Vzhľadom na predchádzajúce jednoznačné závery súdu, ktorý ako predbežnú otázku posudzoval platnosť Dohody o uznaní dlhu zo dňa 22.09.2013, konštatuje, že vzhľadom na platnosť Dohody sa prijatím sumy 4.500,- Eur žalovaný na úkon žalobcu bezdôvodne neobohatil plnením žalobcu bez právneho dôvodu (citované ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale naopak, prijal plnenie v zmysle Dohody a jej záverov. Z rovnakého dôvodu, pre ktorý je nárok žalobcu nedôvodný a súd ho zamietol, a to platnosť Dohody o uznaní dlhu so všetkými jej právnymi následkami, súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného a žalobcu zaviazal zaplatením sumy 18.000,- Eur v zmysle petitu žaloby, viazaný petitom uplatneného nároku. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.