Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-96-2017.pdf
PDF · 130.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9T/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michalom Eliašom a prísediacich Daniely Marešovej a Ing. Heleny Hukelovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovaným: M. X., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XXXX/XX H., A. O., nar. XX.XX.XXXX v R. O., trvale bytom C. XXX, M. S., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom G. XX, pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. mája 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaní
1. M. X.
dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: N. trvalé bydlisko: C. XXXX/XX H. 2. A. O. dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: R. O. trvalé bydlisko: C. XXX 3. M. S. dátum narodenia: XX.XX.XXXX miesto narodenia: Z. trvalé bydlisko: G. XX
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
dňa 02. augusta 2016 v čase približne o 01.17 hodine v obci Madunice za miestnym poľnohospodárskym družstvom po predchádzajúcom prenasledovaní z mesta Trnava a zastavení osobného motorového vozidla značky Fiat Brava s evidenčným číslom NM917CO, prideleným k inému motorovému vozidlu, ako príslušníci Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Trnave pri vykonávaní služobného zákroku po vystúpení vodičky O. G. z motorového vozidla značky Fiat Brava, napriek tomu, že mala dané ruky nahor, dobrovoľne si ľahla na zem a nekládla žiadny odpor, spoločne poškodenú opakovane kopali do rôznych častí tela, keď obžalovaný M. X. pravou nohou trikrát kopol O. G. do neustálenej časti tela, jedenkrát ju kopol do oblasti chrbta a dvakrát do oblasti hlavy, obžalovaný A. O. asi päťkrát pravou nohou kopol O. G. do neustálenej časti tela, jedenkrát túto kopol do oblasti nôh a prišliapol jej nohu, obžalovaný M. S. poškodenú O. G. pravou nohou jedenkrát kopol do nohy, následne ju trikrát kopol do oblasti hlavy, prišliapol jej hlavu a dvakrát kopol do oblasti chrbta, pričom poškodenej O. G. spôsobil ľahšie pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy, hrudníka, drieku a dolných končatín, čím obžalovaní v postavení príslušníkov Policajného zboru porušili svoje povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,
t e d a
Obžalovaní: M. X., narodený XX.XX.XXXX A. O. narodený XX.XX.XXXX M. S. narodený XX.XX.XXXX
spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania - násilím,
čím spáchali
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona,
Za to sa
o d s u d z u j ú :
obžalovaný: M. S.
Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a), písm. j), písm. l) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky.
obžalovaný: A. O.
Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a) písm. j), a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.
obžalovaný: M. X.
Podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. a), písm. j) a s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., R., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Z. na hlavnom pojednávaní po oznámení prejednávanej veci, po vyhlásení obžalovaného M. S., v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o tom, že je vinný, a obžalovaných M. X. a A. O. v zmysle § 257 ods.
1 písm. a) Tr. por. o tom, že sú nevinní, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom poškodenej, svedkov, čítaním výpovedí svedkov z prípravného konania, oboznámením znaleckými posudkami a oboznámením sa s relevantnými listinnými dôkazmi zabezpečenými v rámci prípravného konania a doplnenými na hlavnom pojednávaní. Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd zistil a ustálil skutkový a právny stav tak, ako je uvedený v skutkovej a právnej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Ku skutku:
Obžalovaný M. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Ďalej uviedol, že vykonávali hliadkovú činnosť s kolegom O., myslel, že to bola ulica Veterná. Spozorovali motorové vozidlo Fiat Bravo, špz už nevedel. Rozhodli sa ho skontrolovať, po zapnutí majáku začali pred nami utekať veľkou rýchlosťou. Zastavili ho až na ul. Piešťanská, vystúpili s kolegom, že pristúpia k vozidlu, snažili sa vyzvať vodiča, aby predložil doklady, vodič nepredložil, zamkol sa vo vozidle, naštartoval vozidlo a snažil sa prejsť kolegu. Pri tej kontrole kolega stál pred vozidlom, zaisťoval, on chcel pristúpiť k vozidlu zo strany vodiča. Vodič nereagoval na výzvy, na otvorenie vozidla, naštartoval a z miesta ušiel, snažil sa prejsť kolegu. Vodičom bola tu prítomná poškodená. Predtým nevedeli kto tam sedí, čo je to za osobu, či má zbraň, čo je to za človeka. Začali prenasledovať vozidlo, ktoré veľkou rýchlosťou pred nimi utekalo, ohrozovalo protiidúce vozidlá, ohrozovalo aj život posádky, o ktorej sa dozvedeli neskôr, že ich je tam viacej. Vozidlo prenasledovali až do Maduníc za družstvo, pri rieke Váh, tam vozidlo zastavilo, vystúpili z vozidla, obžalovaný bol spolujazdec, to vozidlo malo defekt, už nevedel či dobrovoľne zastavilo. Bola už tma, bola tam rieka, bola to taká kamenistá cesta. Po vystúpení z vozidla pristúpili k vodičke, X., O. a on. Boli tam aj ďalší príslušníci, ale tí neboli pri tom. Pristúpili k vozidlu, menovaná už bola vonku z vozidla, vystúpila sama, boli jej dávané výzvy, aby vystúpila. Kto dával tie výzvy nevedel, on osobne nie. Správala sa akoby chcela ďalej pokračovať v úteku, spadla pred vozidlo alebo sa pošmykla. Pristúpil k menovanej a urobil neprimerané zákroky. Kopal ju, kolegovia ju tiež kopali. Nevedel už popísať kto a do ktorej časti ju kopal. Bolo to viacero, nevedel ako dlho to trvalo, nebolo to dlho, pár sekúnd. Myslel, že to boli len kopy. Potom zistili, že menovaná je postrelená, poskytli jej prvú pomoc do príchodu RZP. Dôvodom bolo citové rozpoloženie, stres, skoro prešla kolegu, je mu to veľmi ľúto čo spravil. Nevie kto prvý pristúpil k poškodenej. Oni už boli pri menovanej, on pristúpil k poškodenej až potom. Poškodená nehovorila nič. V prenasledovanom vozidle boli aj ďalšie osoby, čo zistili až na mieste, keď pristupovali k vozidlu. Obžalovaný nestrieľal, kolega O. použil jeden alebo dva výstrely na tej Piešťanskej ceste. Bol vo vozidle s O., Kolega X. sa tam ocitol tak, že boli vyrozumené hliadky, počas prenasledovania na tej Piešťanskej. Na mieste, kde bolo zastavené vozidlo boli dve vozidlá, jedno Jaslovské Bohunice. Keď bola poškodená postrelená kto volal RZP nevedel, asi kolega. Pri zastavení vozidla v Trnave nebol ohrozený jeho život, ale kolegov. Keď prenasledovali vozidlo z TT do Piešťan, bola druhá hliadka. Poškodená jazdila po celej ceste, vozidlá oproti sa jej museli vyhýbať. V protismere, po celej ceste. Až za tým družstvom zistili, že vodič uvedeného vozidla je žena. Záverom opäť uviedol, že to ľutuje každý jeden deň, že sa to stalo. Nikdy také nič nespravil. Je mu to veľmi ľúto.
Obžalovaný A. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu, zároveň na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Následne sa prečítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 17.03.2017 č.l. 50-54 v postavení obvineného, v ktorej uviedol, že čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 07.02.2017 sa toto zakladá na pravde, skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa dopustil, k uvedenému skutku sa priznáva, ľutuje svoje konanie, konal v emóciách. Svoje konanie veľmi ľutuje, ak svojim konaním poškodenej spôsobil nejakú ujmu tak je ochotný jej túto ujmu nahradiť.
K prečítanej výpovedi sa obžalovaný nevyjadril.
Obžalovaný M. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu, zároveň na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Následne sa prečítala výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 17.03.2017 č.l. 45-49 v postavení obvineného, v ktorej uviedol, že čo sa týka uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 07.02.2017 sa toto zakladá na pravde, skutku, ktorý sa mu kladie za vinu sa dopustil, k uvedenému skutku sa
priznáva, ľutuje svoje konanie, konal v emóciách. Svoje konanie veľmi ľutuje, ak svojim konaním poškodenej spôsobil nejakú ujmu tak je ochotný jej túto ujmu nahradiť.
K prečítanej výpovedi sa obžalovaný nevyjadril.
Poškodená O. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že začalo to v Trnave, prvý kruhový objazd prešla, tam sa za ňou napojili, viedla vozidlo Fiat Bravo, špz nevedela, vo vozidle bola ešte s troma dievčatami G. W., tá sedela vedľa nej, N. - meno nevedela, D. T.. Tie sedeli vzadu, D. za ňou a druhá sedela vedľa. Prešli druhý kruhový objazd, za ním zastavila, pán policajt prišiel k oknu, okno zavrela, tak kopol do dverí, v tom momente dupla na plyn a išla až do Maduníc. Vystúpil tam jeden policajt, bol to šofér, vystúpil, policajné vozidlo stálo za ňou, aj blikali. Dupla na plyn lebo sa zľakla, keď kopol do dverí. Potom celú cestu až do Maduníc išli za ňou, počula aj dva výstrely, jeden do vzduchu, jeden do auta, do kufra. Tak išli až po Madunice, pred Madunicami ju postrelili do hrudníka, počas jazdy. Potom videla druhé auto tam stáť, pred Madunicami, ako vchádzala do dediny. Išla uličkami až k tomu mostu, pred mostom sa dala doprava a tam zastavila. Zastavila sama od seba, cítila, že bola postrelená. Vystúpila z auta s rukami nad hlavou, vtedy ju strelili druhýkrát. Nevidela kto, bola chrbtom. Rana jej smerovala do ucha. Keď vystúpila bolo tam jedno vozidlo, ale vedela, že išli za ňou obidve, išla k zemi, nepamätá si. Prebrala sa až potom v nemocnici po troch dňoch v bolestiach. Nepamätala si ako spadla, len bolesť ako sa prebrala v nemocnici. Videla to až potom na videu. Videla ako ma na zemi dokopali. Ako bola ošetrená, prevezená, to si nepamätala. K zraneniam: bola mesiac v nemocnici, potom chodila stále k ušnému, kvôli tomu uchu, musí ísť ešte na operáciu s bubienkom, stále boli nejaké vyšetrenia. Možno mesiac čo teraz nechodí. Pred jazdou neužila žiadnu návykovú látku, ale deň predtým. Počas jazdy bola pod vplyvom. Na operáciu ešte len pôjde, liečba trvala celkovo pol roka určite. Nebola v tom čase zamestnaná, bola doma. Na výzvu policajtov nereagovala, lebo nemala vodičský preukaz. Keď vystúpili z vozidla, D. vystúpila zarovno nej, tie dve nevedela, či vystúpili či zostali v aute. Svedkyňa D. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že policajti sa za nimi otočili pri Arcadii, mali zapnutú svetelnú signalizáciu, na čo O. nereagovala vôbec. Prinútili ju, aby zastavila pri Kauflande ako je zastávka pri Vodárni. Tam ju donútili zastaviť na chvíľu, ako prišli policajti sa zľakla, zamkla auto a odišla preč smerom na Madunice. Policajti vystúpili, išli k nej k okienku, ona sa zľakla, vystúpila, kopol do dverí a odišla preč. Policajti stáli vedľa auta. Nevšimla si či stál niekto pred autom. Úplne pred autom presne určite nikto nebol. Po kruhovom objazde išli do protismeru, išla určite bezohľadne, nevedela kam má ísť. Za nimi išla policajná hliadka. Videla majáky, vraj tam boli aj výstrely do vzduchu, ale to nepočula. Hovorili jej celú cestu, aby zastavila, že to nemá zmysel, že ju chytia, na to vôbec nereagovala. Unikali stále, v Maduniciach začali strieľať, povedala, že je postrelená, že sa jej ťažko dýcha. Potom postrelili aj ju, následne išli po uliciach v Maduniciach, prešli cez dve uličky, kde kľučkovala, tam sa rozstrelilo to zadné sklo, potom vystúpili z auta. Ako vystúpili, oni dve vystúpili pred auto, zvyšné dve vystúpili z druhej strany auta, za auto. Išli pred auto a oni za auto. Tam vlastne dobehli tí policajti a začali ju kopať. Na čo ona kričala, že je dievča, lebo jej nadávali, mysleli si, že je chlapec. Vlastne potom, keď zistili, že je dievča a že je postrelená, potom prestali a zavolali záchranku. Vo vozidle boli štyri osoby, O. bola šofér, vedľa nej sedela W. G., svedkyňa sedela za šoférom, vedľa nej M.. Odkedy vystúpili z vozidla sledovala celý ten zákrok, ležala hneď vedľa nej. Početnosť úderov neriešila, skôr kričala, aby ju prestali kopať. Vystupovali, ako vystupovali pred nimi bola obrovská mláka, keďže si nechceli ľahnúť do nej, tak prešli pred auto a tam si ľahli, pričom tam išli dobrovoľne. Pri vystúpení z vozidla určite zodvihla ruky, druhou rukou zavrela dvere, išla pred auto. Povedali im, aby si ľahli. To im povedal policajt, preto nezostali stáť na mieste. Výzvy kričali ešte keď nevystúpili, že majú vystúpiť a ľahnúť si pred auto. Tak vystúpili a ľahli si pred auto. Svedkyňu nedokopali, iba poškodenú, to videla na vlastné oči. Ležala vedľa nej na pravej strane. Nemohla tie ruky dvihnúť, bola postrelená. Netrvalo to dlho, lebo kričala , že je dievča, že je postrelená, tak hneď prestali, pričom tam nepadli žiadne výzvy.
Svedok nstržm. O. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v Leopoldove na obvodnom. Vo vysielačke počuli ako naháňajú auto z Trnavy, ktoré nechce zastaviť. Tak pomaličky išiel na cestu k O., č. XXXX, tam čakal či to auto pôjde na Trakovice alebo na Madunice. Keď ich zbadal z diaľky na moste, pohol sa a zapol majáky, musel začať zrýchľovať, išla strašne rýchlo aj nabúrala, keď zrýchlil na jej rýchlosť, začala spomaľovať, dostala sa na stred vozovky, to auto spomalilo, odbočilo do uličky. Ostatní išli za ním tie policajné autá, išiel o uličku ďalej pri cintoríne. Tam je taká križovatka, tam zastavil, ona potom odbočila k takému družstvu, vlastne išiel za autami, nechal tam potom auto odstavené. Vystúpil z auta, ostatné autá išli ďalej, nezastavili. Keď išiel vlastne už k tomu autu, už stálo, videl ako na takom briežku, kopčeku sú policajti, nejaké tri osoby, normálnym krokom išiel k tomu zastavenému autu, tam
boli traja policajti, s tou jednou osobou, pravdepodobne vodičkou. Ako tam stál tak padlo pár kopancov, po chvíľke tie kopance prestali. Začali komunikovať, komunikoval s tou osobou, čo bol pri nej. Sa jej pýtali na zranenia. Na čo povedala, že sa jej zle dýcha, bola jej poskytnutá prvá pomoc. Tam ju potom ošetroval, čakali na sanitku a na vyšetrovateľa a na ostatných. Na mieste boli hliadky z Leopoldova a potom z PMJ, nevedel koľko, dve. Bol s kolegom Z.. Kopali do tej osoby na zemi príslušníci z PMJ.
Svedok pplk. PhDr. L. G. na hlavnom pojednávaní po prehratí videozáznamu č.l. 162 uviedol, že keď predložil to video na inšpekciu, bol vypočúvaný konkrétne a označoval osoby, ktorá je ktorá, z jeho útvaru označil všetkých a z ostatných nepoznal. V čiernych uniformách boli od nich z PMJ a tí vo vestách boli z obvodného oddelenia z Leopoldova. Z jeho útvaru tam boli A. O., M. S., M. X., O. S., V. B., U. O.. Bola tam použitá zbraň, hmaty, chvaty, výstrely, použite služobnej zbrane bolo vyhodnotené ako opodstatnené, použitie tých ďalších donucovacích prostriedkov ako neopodstatnené. Vzhľadom na to, že je tam absencia zvukového záznamu, ťažko povedať, či im tá osoba niečo hovorila, tak to predložil na inšpekciu k ďalšiemu riešeniu. Služobný pomer obžalovaných bol ukončený v marci minulý rok. Treba si uvedomiť, že boli 20 minút pod obrovským tlakom, pri samotnom zadržaní väčšinou tí páchatelia nespolupracujú. Videl vystúpiť osobu, osoba vystúpila z toho vozidla, ľahla si na zem, ťažko povedať aké pokyny jej boli dávané. Bola pod tlakom, pustila sa na zem. Príslušníci ich mohli vyzývať, aby vystúpili. A tie osoby, ťažko povedať či mohli mať zbrane, či niečo riešili. Za určitých okolností mohol byť tento zákrok zákonný, ak by ten policajt mal taký pocit, že tá osoba chce odísť z toho miesta, neuposlúchne výzvu, prípadne by tam bolo podozrenie, že bude pokračovať v napadnutí policajta tým autom, toto mohlo by iné. Minimálne v tom slovnom, že by mohla tá osoba ďalej pokračovať. Prvotný útok bol autom, ten druhý mohol pokračovať inak, aj slovne, napr. že niečo urobí alebo podobne, ťažko povedať. Keby bol zvukový záznam, tak by vedel.
Svedkyňa W. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že oni boli tam voľakde pri Tescu pri Arkádii, ako začali blikať tie majáky, G. nechcela zastaviť. Hovorili jej, že budú z toho problémy. Potom ich vlastne zastavili pri vodárni ako je tá zastávka. Ony začali po nej kričať mysleli si že ja chlapec. Ona sa tým pádom zľakla vedela že nemá vodičský preukaz, začala utekať. Prvý výstrel bol nad blatník. Potom im vlastne utekali do Maduníc a potom ako boli na tej poľnej ceste počuli najviac ako po nich strieľajú. Potom povedali že majú vystúpiť z auta a majú si ľahnúť a dať ruky za hlavu. Všetky to tak spravili a ony ju dokopali. Myslí si, že spravili aj dobre. Policajti boli na policajnej stanice roztrasený. Obidve strany podľa nej spravili chybu nie len jedna. V aute sedela vedľa O. G. - vodičky. Z auta vystúpila na prvá výzvu polície, trošku jej to trvalo, lebo mala káble z nabíjačiek pomotané na sebe. Keď vystupovala z auta videla poškodenú len trochu. Boli tam bačoriny. Aby si neľahla do bačoriny si poškodená ľahla ďalej. Potom tam nabehli traja policajti a dobili ju, do hlavy hrudníka, pričom to mohlo trvať asi 2-3 minúty. Ona zranená nebola. Ako boli na tej ceste povedala že už je postrelená. O. G. chcela ísť ešte ďalej, že sú tam nejaké jazerá a že tam im nejak ujdú. Svedkyňa jej kľúče vytrhla a zapla výstražné svetlá, potom si ľahla pred auto, ležala pred pravým nárazníkom, potom ku nej prišiel policajt a pýtal sa či je zranená. Dal jej putá.
Súd sa oboznámil s videozáznamom z kamery (č.l. 162), kde je zaznamenaný celý skutkový dej zo dňa 02. augusta 2016 v čase približne o 01.17 hodine v obci Madunice za miestnym poľnohospodárskym družstvom.
Svedkyňa M. N. do zápisnice o výsluchu svedka spísanej dňa 10.04.2017(č.l. 137-139) uviedla, že dňa 02.08.2016 okolo 01.00 h bola v motorovom vozidle Fiat Brava, farbu a evidenčné číslo nevie. Zastavili v Maduniciach ale kde presne to bolo nevie. Sedela na zadnom sedadle vpravo. Po zastavení vozidla vie, že ten veľký policajt na ňu kričal kurva a ľahni si na zem. Pri tom mieril na ňu pištoľou. Na to si ľahla na zem vpravo od vozidla. Nevidela čo sa deje na druhej strane vozidla, teda ani nevidela, čo policajti robili s O.. Nebola zranená ani ju nikto nebil.
Svedok V. N. do zápisnice o výsluchu svedka spísanej dňa 04.04.2017 (č.l. 90-93), uviedol, že pracuje na PMJ OPP KR PZ Trnava ako zástupca veliteľa čaty. Myslí, že to bolo v auguste 2016, kedy prenasledovali unikajúce motorové vozidlo Fiat Brava až po Madunice pri družstve. Vozidlo zastavili pri družstve už na štrkovej ceste, vystúpili z vozidla spolu s ppráp. U. O. a npor. M. X.. Vystúpil a vytiahol si svoju služobnú zbraň a začal mieriť na uvedený Fiat, vtedy počul, že vodič pridáva plyn a vozidlo sa opäť začalo rozbiehať, vtedy vystrelil dva alebo tri varovné vystreli do vzduchu, a následne za vozidlom iba utekal, vtedy opäť použil služobnú zbraň, keď sa snažil mieriť na zadné kolesá, prebehol na pravú stranu cesty a vozidlo začalo spomaľovať, pričom bolo ešte pár metrov predo ním a vtedy ešte okolo neho
prešla druhá hliadka PMJ s vozidlom. Zastal stáť asi dva metre vpravo od vozidla na úrovni dverí a mieril na vozidlo svojou služobnou zbraňou, vtedy sa otvorili dvere spolujazdca a dvere za spolujazdcom a z dverí vystúpili dve osoby, chytil tú osobu, ktorá vystupovala z dverí spolujazdca, teda z predných dverí, položil ju na zem a ihneď sa spýtal, že či je zranená alebo strelená. Načo mu uviedla, že nie je zranená a na to jej založil putá. Vtedy si všimol, že vedľa neho je kolega O., pri tej druhej osobe, čo vystúpila zo zadných dverí. Potom išiel k vodičke, tej sa pýtal, že či je zranená, má dojem, že mu najprv povedala, že nie je zranená a po chvíľke povedala, že je strelená do hrudníka, ihneď jej poskytli prvú pomoc a zavolali RZP. ČO sa týka zásahu kolegov z ľavej strany vozidla, toto vôbec nevnímal, vykonával služobný zákrok na druhej strane vozidla. Keď sa presunul ku vodičke už malo byť po skutku.
Svedok Bc. U. O. do zápisnice o výsluchu svedka spísanej dňa 04.04.2017 (č.l. 117-120), uviedol, že pracuje na PMJ OPP KR PZ Trnava ako referent l. čaty. Nevie kedy to presne bolo ale bol to august 2016, má dojem, že to bolo 02.08.2016, bol v hliadke práp. V. B., ktorý bol vodič a vo vozidle sa s nimi nachádzal veliteľ čaty M. X., ktorý sedel vzadu. Prenasledovali vozidlo Fiat Brava, evidenčné číslo NM až po Madunice, kedy zostalo stáť niekde za poľnohospodárskym družstvom. Vystúpil zo služobného motorového vozidla z miesta spolujazdca a pritom ako sa blížil k prenasledovanému a už zastavenému vozidlu, z tohto vozidla začala vystupovať osádka tohto vozidla z oboch strán, všetkými dverami súčasne. Vzhľadom k tomu, že videl, že kolegovia ppor. S., npor. M. X. a npráp. A. O. idú na ľavú stranu, kde bol vodič, tak sa spolu s kolegom práp. B. išiel na pravú stranu vozidla, kde vystúpili dve osoby. Nevie presne, ktorú osobu ale má dojem, že to bola tá, čo vystúpila zo zadných dverí za použitia výzvy a použitia donucovacích prostriedkov hmatov a chvatov spacifikoval a založil jej putá. Následne sa jej pýtal, že či má nejaké zranenia a potom až neskôr prešiel na ľavú stranu vozidla, ale to bolo až vtedy, keď sa poskytovala neodkladná prvá pomoc vodičke. Cez rádiostanicu oznámil krátku správu a žiadal o RZP. Čo sa týka skutku tak toto nevidel, nakoľko pri zakladaní pút bol v pokľaku a nevidel na druhú stranu vozidla a ani to nejako neriešil, staral sa o svoju zadržanú osobu.
Svedok O. Z. do zápisnice o výsluchu svedka spísanej dňa 04.04.2017 (č.l. 145-148), uviedol, že Pracuje na OO PZ Leopoldov ako referent s UOZ, pričom dňa 01.08.2016 bol velený do hliadkovej služby spolu s nstržm. O. A., ktorý bol stála služba teda veliteľ. Dňa 02.08.2016 okolo 01.00 h prenasledovali až do Maduníc pri moste k rieke Váh motorové vozidlo Fiat Brava, E.č. bolo z NM. Ich vozidlo bolo v poradí ako štvrté aj počas prenasledovania, pred nimi boli dve vozidla PMJ. Vozidlo nechali vpravo od uličky, kde bolo vozidlo páchateľa a dve vozidla PMJ, nakoľko do uličky by sa už nezmestili. Následne z motorového vozidla vybehli, bol spolujazdec, pričom k vozidlu pribehol posledný, nakoľko pred ním utekal kolega A.. S pravej strany Fiatu už vystupovali dve osoby a to spolujazdci, kde už stál jeden príslušník PMJ, pozeral sa najprv na pravú stranu a to z dôvodu, že sledoval, či osoby z vozidla sú pod kontrolou, pričom to zabezpečoval príslušník PMJ. Následne sa presunul doľava, kde sa pozeral aj pod nohy, kde bola veľká kaluž a krivý terén a prišiel pred prednú časť vozidla, kde už videl na zemi dve osoby, pričom jedná bližšie ku kolesu vozidla ležala a druhá bola na boku. Tam stáli už aj príslušníci PMJ a kolega O. A. v reflexnej veste. Nevidel na vlastné oči žiaden útok policajta na akúkoľvek osobu, nakoľko aj na zázname je vidieť, že na miesto prichádza v čase, keď už je po udalosti. Následne kolega A. zbadal, že osoba vodiča je pravdepodobne zranená a okamžite bola osoba prevrátená na bok, pričom kolega Patyla zistil, že osoba má strelné poranenie hrudníka a následne jej poskytol prvú pomoc.
Zo znaleckých posudkov č. 112/16 a č. 063/17 vypracovaných znalcom MUDr. Marián Pamula, znalec z odboru zdravotníctvo, ktoré sa na hlavnom pojednávaní čítali, vyplýva vznik jednotlivých zranení, ako aj najpravdepodobnejší priebeh ich vzniku.
Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
- č.l. 266-268 hlásenia o použití donucovacích prostriedkov zo dňa 02.08.2018,
- č.l. 279-292 záznam KR PZ TT zo dňa 02.08.2016,
- č.l. 355-361 fotodokumentácia obuvi príslušníkov policajného zboru,
- č.l. 365-381 fotodokumentácia jednotlivých príslušníkov policajného zboru M. S., A. O. a M. X., Bc. U. O., V. B.,
- č.l. 271-273 vyhodnotenia donucovacích prostriedkov zo dňa 06.08.2016, ktoré vyhotovil ppl. L. G. a to tak, že v zmysle § 64 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov - hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie
odporu o odvrátenie útoku podľa § 51 ods. 1 písm. c) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktoré použili obžalovaní dňa 02. 08. 2016 spôsobom, ako je to uvedené v "Hláseniach o použití donucovacích prostriedkov" pod registratúrnymi číslami: KRPZ- TI-OPP12-7-132/2016, KRPZ-TI-OPP12-7-133/2016, KRPZ-TI-OPP12-7-134/2016. Po preštudovaní uvedených hlásení a po prehliadnutí záznamu zo záznamového zariadenia vo vozidle PMJ Trnava vyhodnotil použitie donucovacích prostriedkov ako neopodstatnené nakoľko nie je zrejmé, že osoba kládla aktívny odpor.
- aktuálne odpisy z RT,
- výpis priestupkov,
- služobné hodnotenia,
- lustrácia v registri STA. V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaní M. S., A. O. a M. X. sa dopustili zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona. Svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto zločinu, keďže spoločným konaním ako verejní činitelia v úmysle spôsobiť inému škodu, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a čin spáchali závažnejším spôsobom konania, násilím na poškodenej O. G.. Vykonaným dokazovaním bola vina obžalovaných v plnom rozsahu preukázaná.
Obžalovaný M. S. sa v konaní pred súdom k spáchaniu k skutku priznal a oľutoval ho. Vo svojej výpovedi potvrdil neprimeranosť zákroku voči poškodenej O. G. do ktorej spolu s obžalovanými M. X. a A. O. opakovane kopali v čase keď táto ležala na zemi a nekládla žiadny odpor.
U obžalovaných M. X. a A. O. je vina preukázaná okrem výpovede spoluobžalovaného M. S. aj ich vlastnými výpoveďami, ktoré boli čítané z prípravného konania, kde sa ku skutku priznali a ktorý aj úprimne oľutovali. Pravdivosť priznaní obžalovaných potvrdzuje obsah kamerového záznamu zo služobného vozidla, ktorý zaznamenal celý priebeh skutku. Je to kľúčový dôkaz, z ktorého po jeho vzhliadnutí je vidieť jednotlivých obžalovaných pričom ich identitu na kamerovom zázname potvrdil ich nadriadený, svedok L. G. a vyplýva aj zo zabezpečenej fotodokumentácie vyhotovenej v ich služobných rovnošatách. Neprimeranosť zákroku a teda neopodstatnenosť použitia donucovacích prostriedkov vyplýva aj z vyhodnotenia nadriadeného L. G., ktorý tieto vyhodnotil ako neopodstatnené nakoľko nie je zrejmé, že osoba kládla aktívny odpor. Čo sa týka samotnej výpovedi svedka G. na hlavnom pojednávaní, tú súd vyhodnotil do značnej miery v rovine špekulácií, polemík a úvah v rovine „čo ak, čo keby“, avšak samotný svedok G. ako nadriadený obžalovaných, urobil dňa 06.08.2016 rezolútne rozhodnutie, keď mal za jednoznačný postoj k opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti služobného zákroku obžalovaných, a v konečnom dôsledku aj všetkých troch z policajného zboru prepustil. Obžalovaní sú ďalej usvedčovaní výpoveďou poškodenej O. G. ako aj svedkov D. T., ktorá videla kopance do poškodenej, W. G., ktorá vypovedala, že nabehli traja policajti a dobili ju, do hlavy hrudníka, pričom to mohlo trvať asi 2-3 minúty, O. A., ktorý potvrdil, že padlo pár kopancov.
Po zhodnotení vyššie uvedených dôkazov a to jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach umožnili súdu vysloviť spoľahlivý záver, že skutok opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchali ako trestne zodpovední páchatelia - obžalovaní M. S., A. O. a M. X..
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Obžalovaný M. S. je z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, mimoriadne
povýšený do dôstojníckej hodnosti. V priestupkovom registri nemá žiaden záznam. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Obžalovaný A. O. je z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, mimoriadne povýšený. V priestupkovom registri má jeden záznam za priestupok za bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, stál na žltej čiare. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Obžalovaný M. X. je z miesta svojho už bývalého pracoviska KR PZ Trnava hodnotený pozitívne, patril medzi najlepších príslušníkov PZ, bola mu niekoľko krát udelená disciplinárna odmena, disciplína na vysokej úrovni. V priestupkovom registri nemá žiaden záznam. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Podľa § 39 ods.1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.).
Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod.
Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Pri úvahe o druhu trestu a jeho výmere súd následne vychádzal najmä zo všeobecných zásad uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona a z účelu trestu podľa § 34 ods.1 Trestného zákona, pričom po zohľadnení závažnosti činu pre spoločnosť, spôsobu spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, poľahčujúcich okolností, priťažujúcich okolností a osoby obžalovaných, ich pomery a možnosť nápravy. Súd vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že represívny a preventívny účinok trestu v zmysle individuálnej a generálnej prevencie zabezpečí v prípade obžalovaného M. S. podmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, so skúšobnou dobou troch rokov. Súd tak pristúpil k aplikácií mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, nakoľko u obžalovaného vzhliadol tri poľahčujúce okolnosti, (§ 36 písm. a), písm. j), písm. l) Trestného zákona, t. j. trestný čin spáchal v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, viedol riadny život pred spáchaním činu a priznal sa a úprimne oľutoval) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. V prípade obžalovaných A. O. a M. X. súd uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere
troch rokov, so skúšobnou dobou štyroch rokov, pričom nad ich správaním súd nariadil probačný dohľad. Súd rovnako aj u nich pristúpil k aplikácií mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona, nakoľko u obžalovaných vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, (§ 36 písm. a), písm. j) Trestného zákona, t. j. trestný čin spáchali v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, viedli riadny život pred spáchaním činu) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Obžalovaní O. aj X. sa tak v prípravnom konaní ako aj v záverečných rečiach priznali, avšak neurobili to vo forme tak ako to má na mysli Trestný poriadok, preto im súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.
Nakoľko podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona je trestná sadba štyri až desať rokov, a pri aplikácií § 38 ods. 3 Trestného zákona, by bola v prípade všetkých troch obžalovaných trestná sadzba štyri až osem rokov, súd vyhodnotil takto ohraničený trest za príliš prísny s prihliadnutím na doterajší život všetkých troch obžalovaných, ako aj na situáciu, pri ktorej k spáchaniu skutku došlo. U všetkých troch obžalovaných bola prevaha poľahčujúcich okolností, naproti žiadnej priťažujúcej, u obžalovaného Vacha sa jednalo dokonca o tri poľahčujúce okolnosti.
Súd veľmi citlivo prihliadal aj na to, že k útoku zo strany obžalovaných predchádzalo protiprávne konanie poškodenej, ktorá skoro zrazila vozidlom obžalovaného O., na stresovú situáciu ako aj tlak pod ktorým následne prenasledovali poškodenú pri následnom úteku z miesta kontroly policajnou hliadkou. Súd mal tento stresový stav potvrdený samotnými obžalovanými, ako aj ich nadriadeným svedkom G., samotným videozáznamom, ako aj z výpovede svedkyne W. G., ktorá na hlavnom pojednávaní sama vypovedala o tom, v akom stave boli samotní zasahujúci policajti, ktorí boli ešte na stanici „roztrasení“. Poškodená pri svojej jazde niekoľkokrát mohla spôsobiť čelnú zrážku s motorovými vozidlami ktoré míňala pri rýchlosti až 160 km/h, čo mohlo mať fatálne následky.
Tento trest súd považoval za primeraný vzhľadom k vyššie prezentovaným okolnostiam prípadu, a to s prihliadnutím aj k tomu, že vlastne celý incident sa stal z prvotného protiprávneho, bezohľadného konania poškodenej, ktorá ohrozovala širokú masu ľudí, počas svojej jazdy na aute, či už samotné pasažierky v aute, oproti idúce motorové vozidla, obyvateľov Maduníc a v neposlednom rade samotných príslušníkov polície, za čo aj bola právoplatne odsúdená.
Čo sa týka náhrady škody vzniknutej trestným činom obžalovaných, podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú O. G. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko v prípravnom konaní si tento nárok uplatňovala, na hlavnom pojednávaní sa vyjadrovala zmätene, súd nevedel, či si uplatňuje, resp. neuplatňuje, zároveň súd nevedel ani sumu ani dôvody tohto nároku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.