Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6To-4-2018.pdf
PDF · 88.34 KB
No categories available
6To/4/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Anny Kohutovej, v trestnej veci obžalovaného Ing. Q. K. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na verejnom zasadnutí dňa 17. mája 2018 v Košiciach o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II a poškodeného Ing. V. B. proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26. 9. 2017, sp. zn. 3T/79/2007 takto
rozhodol:
I. Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.
II. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie poškodeného Ing. V. B..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 26. 9. 2017, sp. zn. 3T/79/2007 postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) oslobodil obžalovaného Ing. Q. K. (ďalej len „obžalovaný“) spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“), ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 30. 1. 2001 v K. na notárskom úrade JUDr. B. H. na ul. V. v K. za prítomnosti JUDr. B. H. vylákal od Ing. V. B. sumu 500.000,- DEM vo forme pôžičky, ktorá mu bola poskytnutá na rekonštrukciu domu a do výroby, kde za prevzatú pôžičku v rámci ústnej dohody ručil celým svojím majetkom a majetkom spoločnosti V. J. s.r.o., pôžičku sa zaviazal vrátiť do 17. 1. 2006 a na zabezpečenie svojho záväzku vystavil v K. dňa 17. 1. 2001 dve zmenky pod poradovým číslom 1 a 2, pričom pravosť jeho podpisu na zmenkách bola osvedčená na notárskom úrade JUDr. B. H., peňažné prostriedky vo výške 500.000,- DEM osobne prevzal a v lehote splatnosti pôžičku ani len z časti nevrátil, pričom v čase vystavenia zmeniek a prevzatia pôžičky nevlastnil žiaden majetok a na majetok spol. V. J. s.r.o. bol vyhlásený konkurz, a teda v čase prevzatia pôžičky vedel, že svoj záväzok nebude v lehote splatnosti schopný splatiť, čím takto svojím konaním spôsobil Ing. V. B. škodu vo výške 11.144.500,- Sk (369.929,62 Eur),
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený Ing. V. B.P. odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti rozsudku podali odvolanie prokurátor okresnej prokuratúry, ako i poškodený Ing. V. B. (ďalej len „poškodený“), a to bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.
K výroku v bode I.
Ako vyplýva z odôvodnenia opravného prostriedku podaného prokurátorom, tento argumentuje názorom, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného, nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo dostatočne a jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Ďalej dôvodí, že tak obžalovaný ako i poškodený boli vo vzájomnom kontakte v čase, keď poškodený zastával funkciu riaditeľa pobočky M., a.s. vo B. a schválil obžalovanému poskytnutie úveru pre podnikateľské aktivity, pričom ďalej - nakoľko poškodený plnil svoje záväzky vo vzťahu k poskytnutému úveru - poskytol mu už ako fyzická osoba pôžičky v priebehu rokov 1997 - 1999, ktoré tento aj splatil. Z listinných dôkazov vyplýva, že si mal obžalovaný požičať od poškodeného sumu 500.000 DEM, na ktoré vystavil obžalovaný zmenky č. 1 a 2 a poškodený obžalovanému požičal aj ďalších 650.000 DEM, na ktoré rovnako obžalovaný vystavil zmenky a tieto peniaze si mal prevziať dňa 30. 1. 2001 na Notárskom úrade JUDr. B. H..
Prvostupňový súd však túto skutočnosť nepovažoval za preukázanú z dôvodu, že výpoveď svedka JUDr. B. H. nevyhodnotil ako objektívnu a pravdivú, a to vzhľadom na jeho profesionálne zlyhanie, pre ktoré bol právoplatne odsúdený a mohol mať motiváciu účelovo vypovedať v prospech poškodeného, ktorý bol jeho dlhoročným klientom.
S predmetným záverom nemožno súhlasiť, pretože nemožno dôjsť k inému záveru, že k odovzdaniu finančných prostriedkov dňa 30. 1. 2001 došlo, čo nepriamo potvrdili i svedkyne - pracovníčky notárskeho úradu T. A. (F.) a A. V.. Pokračuje argumentáciou, že poškodený - pretože mal pozitívne skúsenosti s obžalovaným - mu poskytol uvedenú pôžičku, i keď nemohol vedieť, že sa obžalovaný dostal do platobnej neschopnosti a nebol schopný plniť svoje zročné záväzky. Ďalej poukazuje na ďalšie obchodné aktivity obžalovaného, kde pri pôžičkách finančných prostriedkov od iných veriteľov v notárskych zápisniciach obžalovaný súhlasil, aby došlo v prípade nesplatenia týchto záväzkov k exekúcii všetkého jeho majetku, ktorú splatnosť - čo vyplynulo z výpovedí svedkov Q. W. a C. A.P. - obžalovaný nedodržal a vrátil iba časť pôžičiek. V ďalšom poukazuje prokurátor na zriadené záložné právo na nehnuteľný a hnuteľný majetok obžalovaného, keď v čase poskytnutia pôžičky poškodeným jeho záväzky presahovali hodnotu jeho majetku a tak si musel byť vedomý, že nie je schopný splácať svoje dlhy, naviac, ak na jeho spoločnosť V. J. s.r.o. bol na jeho návrh vyhlásený konkurz.
Je nesporné, že obžalovaný podpísal predmetné zmenky a jeho prítomnosť vyplýva i z osvedčovacej knihy už spomenutého notárskeho úradu.
Má za to, že obžalovaný naplnil objektívnu stránku trestného činu podvodu, nakoľko v čase poskytnutia pôžičky poškodeným musel vedieť, že vzhľadom na svoje celkové dlhy nebude schopný záväzok vyplývajúci z tejto pôžičky splniť.
Napokon, i následné konanie poškodeného i obžalovaného, kedy poškodený založil spoločnosť a ustanovil do funkcie konateľa obžalovaného, nemôže mať význam na posúdenie vo vzťahu k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu.
Navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný a poškodený nevyužili svoje právo v zmysle § 314 Tr. por. a k podanému odvolaniu nepodali svoje vyjadrenie.
Súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného - v súlade s § 293 ods. 5 Tr. por. - nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre predmetný procesný postup.
Prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie a súčasne, aby vyhovel odvolaniu poškodeného.
Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí konštatoval, že nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniam, nakoľko nemá žiadne nové skutočnosti a v odôvodnení odvolania prokurátora
nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť zrušený napadnutý rozsudok. Poukázal len na to, že poškodený má právo podávať opravný prostriedok len vo vzťahu k výroku o škode, k výroku o vine a treste nemá zákonné oprávnenie. Napokon, sám uviedol, že v napadnutom rozsudku nemožno nájsť žiadne nové skutočnosti oproti predošlým rozsudkom, a to z jednoduchého dôvodu, že sa napriek dôslednému a rozsiahlemu dokazovaniu pred prvostupňovým súdom nenašli. Navrhol zamietnuť a to tak odvolanie prokurátora, ako i odvolanie poškodeného.
Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.), boli podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenými osobami (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.
Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní prokurátora a poškodeného postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania, predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.
Podľa § 2 ods. 10 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia, podaného opravného prostriedku a spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.
Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku a pretože sa odvolací súd so zisteniami súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.
Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanovením § 165 ods. 2 Tr. por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o aké dôkazy sa pri svojom rozhodovaní opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a pri posudzovaní zistených skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny, a to tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach a odvolací súd na tam uvádzané okolnosti poukazuje a tieto si i osvojuje.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že vo veci boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu a tieto správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Nemal tak pochybnosti o správnosti výroku v oslobodzujúcom rozsudku, pretože to zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na uvedené je preto potrebné prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, že nebolo preukázané a to jednoznačne - bez akýchkoľvek pochybností - že žalovaný skutok sa stal, postupoval správne, ak obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry a postupoval tak v súlade s ustanovením § 285 písm. a) Tr. por., ktorý postup súdu prvého stupňa považuje odvolací súd v plnom rozsahu za správny.
Postup v zmysle predmetného zákonného ustanovenia sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.
Reagujúc na odvolacie dôvody prokurátora považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť - najmä - nasledujúce skutočnosti.
Prokurátor - a čiastočne splnomocnenec - v zdôvodneniach podaných v odvolaní sa zameriavali na - z ich pohľadu - jednoznačne preukázaný fakt, že svedok notár JUDr. B. H. mal potvrdiť prevzatie peňazí, nepriamo i pracovníčky notárskeho úradu menovaného notára.
Veľmi rozsiahle dokazovanie bolo venované ďalším okolnostiam, ktoré mali preukazovať finančnú insolventnosť obžalovaného, avšak napriek veľmi rozsiahlemu a podrobnému dokazovaniu nebolo žiadnym priamym ani nepriamym dôkazom preukázané - a to najpodstatnejšie -, že obžalovaný prevzal dňa 30. 1. 2001 v K. na Notárskom úrade JUDr. B. H. na Ul. V. sumu 500.000 DEM od poškodeného.
Výpoveďou svedka JUDr. B. H. a záznamom v Overovacej knihe bolo preukázané, že boli overované na notárskom úrade podpisy obžalovaného na zmenkách, pričom svedok videl, ako poškodený odovzdal obžalovanému peniaze, on sa o to nezaujímal, videl, že sa peniaze prepočítavali, ale ku konkrétnej celkovej sume sa vyjadriť nevedel.
Teda vo vzťahu k výške pôžičky máme výpoveď obžalovaného a tvrdenie poškodeného, čo je tvrdenie voči tvrdeniu, ale žiaden iný dôkaz nepotvrdzuje konkrétnu sumu peňazí, ktorú mal poškodený odovzdať obžalovanému.
Vzhľadom na uvedené závery v odôvodnení napadnutého rozsudku, je potrebné prisvedčiť záveru prvostupňového súdu, že vina u obžalovaného, že mal spáchať žalovaný skutok, nebola jednoznačne a nepochybne preukázaná, pričom prvostupňový súd mal odôvodnené pochybnosti o vine obžalovaného, postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech a oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátora.
Bolo správne použitie citovanej zásady - vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por., ktoré prichádzalo do úvahy v prípade, ak sú dôvodné pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o skutkovej otázke (skutkových zisteniach), trvajú aj po vykonaní a zhodnotení dostupných dôkazov a nemožno ich odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov. Obžalovanému musí byť vina preukázaná, nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda, ak niektorú skutočnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať, že táto zodpovedá skutočnosti; rovnako, ak ku svojim tvrdeniam nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé.
Odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, a v prípade, ak vina obžalovaného nie je preukázaná, musí byť obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa ustanovenia § 285 Tr.por.
Napokon, je potrebné opakovane zdôrazniť, že prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku sa podrobne zaoberal - a podľa názoru odvolacieho súdu i v zásade vysporiadal - so skutočnosťami, ktoré tvoria základ písomného odvolania.
Preto odvolací súd na základe vyššie uvedených zistených skutočností dospel k záveru, že oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny a zákonný vo svojom výroku, a tak postupom podľa ustanovenia § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
K výroku v bode II.
Poškodený odôvodnil podaný opravný prostriedok prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. V. K.. Z odôvodnenia tohto opravného prostriedku vyplýva, že sa nestotožňuje s rozsudkom prvostupňového súdu, ktorý nerešpektoval záväzné usmernenie odvolacieho súdu, keď na základe jasných, priamych a nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich jednoznačne vinu obžalovaného, dospel k záveru, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pokračuje poukazom na predchádzajúce uznesenia krajského súdu vo vzťahu k výpovedi svedka JUDr. B. H. a k ich hodnoteniu prvostupňovým súdom. Podľa jeho názoru došlo k nerešpektovaniu záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, vina obžalovaného bola nesporne preukázaná výpoveďou svedka JUDr. B. H., nepriamo pracovníčkami notárskeho úradu tohto svedka a napokon aj listinnými dôkazmi.
Navrhol preto, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Splnomocnenec poškodeného JUDr. Milan Kuzma v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí zotrval v plnom rozsahu na dôvodoch uvedených v písomnom odôvodnení podaného odvolania, ktorý doplnil návrhom, aby odvolací súd, a to po viacnásobnom zrušení predchádzajúcich rozhodnutí rozhodol, aby vec bola pridelená na rozhodnutie inému senátu.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por., ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Ak však podá poškodený odvolanie proti výroku oslobodzujúceho rozsudku, ktorým bol podľa § 288 ods. 3 Tr.por. odkázaný so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces, ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, a preto ho odvolací súd postupom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).